Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/624/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315222290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: SPP Distribúcia a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910
739, zastúpeného: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Ľ. D., R.. X. X. XXXX, T. D. XXX XX Š., R. XXX,
zastúpenému: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom 811 07 Bratislava, Krížna 14, IČO: 43 272 428,
o zaplatenie sumy 2356,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 2. 10. 2015 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2356,49 eura s
príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného - R. XXX, Š., v období od 19.
6. 2013 do 27. 3. 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona číslo 251/2002 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca
X.. N. Q., so sídlom v Banskej Bystrici. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o
energetike (§ 82 ods. 2) ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3053,02 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou
ministerstva hospodárstva SR číslo 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a vyfakturovaná žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXXX

U. A. XX. X. XXXX, splatná dňa XX. X. XXXX, znejúca na sumu vo výške 3053,02 eura. Žalovaný
vyššie uvedenú faktúru neuhradil. Žalobca eviduje úhradu žalovaného dňa 23. 6. 2014 vo výške 696,53
eura. Celková dlžná suma z vyššie uvedenej faktúry po započítaní uvedenej úhrady tak predstavuje
sumu 2356,49 eura. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
občianskeho zákonníka v znení § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23. 12. 2015. Uviedol, že nesúhlasí s vystavenou faktúrou,

čo u žalobcu aj niekoľkokrát namietal, čo potvrdzuje aj stanovisko žalobcu zo dňa 25. 7. 2015. Zo strany
žalovaného nedošlo k čiastočnej úhrade faktúry tak, ako to žalobca uviedol vo svojej žalobe. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi SPP distribúcia a.s. a Slovenský plynárenský priemysel a.s. došlo
k postúpeniu pohľadávky vo výške 696,53 eura, ktorú si následne Slovenský plynárenský priemysel a.s.započítal voči preplatku žalovaného z vyúčtovania spotreby zemného plynu. Žalovaný uviedol, že z jeho
strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od neho žiadať
náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber

plynu prostredníctvom plynomeru a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel
a nevie. Nie je si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom
nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu
so zariadením. Meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto sa žalovaný
domnieva, že žalobca sa mal zaoberať touto skutočnosťou a preukázateľne dokázať nefunkčnosť

meradlaanielenpoškodeniezabezpečovaciehozariadenia.Jepretodôvodnédomnievaťsa,žemeradlo
meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného
plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené
materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Ak by aj v danom prípade boli
naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu podľa zákona, žalobca tak na účely preukázania
existencie nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike mal preukázať aj to, že

mu škoda skutočne vznikla, čo sa však nestalo. Žalobca vôbec nepreukázal, že dotknuté meracie
zariadenie nemeria hodnoty spotrebovaného plynu správne a žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že by žalobcovi vznikla škoda. Sám znalec v znaleckom posudku na strane 6 uviedol, že nezistil žiadne
poškodenie krytu ako ani meradla. Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybnosti
spôsobomdanápráveporušenímprávnejpovinnosti.Vzťahmedzipríčinouanásledkommusíbyťpritom

nielen bezpečne preukázaný, ale aj bezprostredný. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikyR21/1992,vktoromkonštatuje,žepríčinnúsúvislosťnemožnozamieňaťsčasovou
nadväznosťou a súvislosťou, nakoľko časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou
udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny
a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Žalovaný poukázal na

to, že znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale zaoberal sa len analýzou poškodenia
zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či
reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Na výpočet škody žalobca aplikoval
vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike mala byť údajná škoda, ktorej vznik
však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu dodávky. Žalovaný

ďalej poukázal na rozsudok J. I. C. T. N. I. U. XXCob/XXX/XXXX, ktorý rozhodoval v obdobnom prípade
a nárok na náhradu škody zamietol. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie J. I. C. T. I. U. XXCo/XXX/
XXXX na rozsudok V. I. Ž. I. U. XXCb/XXX/XXXX a na mnohé ďalšie rozsudky potvrdzujúce jeho
právnu argumentáciu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov
konania.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom
nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. Ú. XX/XXXX - XX U. A. XX. XX.
XXXX súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že

obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
J., S.., J., A.., J., S.., D., K.. E. Ú. V. Q. N.. J.. X. C.. N. : P.. H.. D., XXXX, I.. XXX). Kontradiktórnosťje prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na
kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na
zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie

upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek
vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (W. T.

P.. Š. U. X. A. XXXX, I. O., Č.. XXX-O., I..XX, §. XX; H. D. P.. Š. U. X. A. XXXX, I. O., Č.. XXX-D.; Z.
P.. Z. U. XX. K. XXXX; H. P.. F. U. XX. F. XXXX).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (X.. Ú. XX/

XX), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (X.. Ú. X/XX, X.. Ú. XXX/XX).

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Strany počas konania zotrvali na svojej argumentácii; žaloba a vyjadrenie k nej boli podané tak, ako
to vyplýva z bodov 1 až 3 tohto odôvodnenia.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2 až 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
(1) Neoprávneným odberom plynu je odber d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.
(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť

spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom

odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

12. Na pojednávaní konanom dňa 26. 4. 2016 žalovaný spresnil, že v deň, keď došlo k demontáži
plynomeru (XX. X. XXXX), doma na odbernom mieste nikto nebol, len náhodou sa manželka žalovaného
vrátila domov a zistila, že v predzáhradke (kde sa plynomer nachádzal), t.j. za plotom rodinného domu,

sa nachádza pracovník, ktorý už mal demontovaný plynomer, nie je však jasné, ako sa do predzáhradky
dostal, pričom žalovaného nikto vopred o demontáži neinformoval. Manželka zavolala žalovanému do
práce, ktorý okamžite prišiel domov, pričom plynomer už bol demontovaný a uložený v škatuli a bol
namontovaný nový plynomer. Túto škatuľu predo žalovaným len zalepili a žalovaný požadoval, že chcebyť prítomný pri tom, keď sa bude plynomer preskúšavať, čo bolo poznamenané aj v zápise zo dňa XX.
X.XXXX(č.l.75).Okontroleplynomeruhovšakniktonekontaktoval.Žalovanýuviedol,žesplynomerom
nijakým spôsobom nemanipuloval.

13. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa domnievajú, že žalovaný si
objednal manipuláciu s plynomeru za účelom zaznamenávania nižšej spotreby zemného plynu, čím teda
porušil právnu povinnosť. Uviedol, že žalobca netvrdí, že žalovaný sám manipuloval s plynomerom,
toto vykonávala organizovaná skupina uvedená v správe Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV

SR, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania R. - I., oddelenie vyšetrovania Banská Bystrica zo dňa
13. 7. 2015 (č. l. 80) pod Č.: B.-XX/NJ-I.-XXXX. V zmysle objektívnej zodpovednosti, žalovaný nesie
zodpovednosť za takto odobratý plyn.

14. Súd považoval za spornú skutočnosť, že k neoprávnenému odberu došlo presne od XX. X. XXXX,
pretože ani znalecký posudok nestanovil tento deň za deň, kedy malo byť s plynomerom manipulované.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že nebolo jednoznačne zistiť, kedy došlo k manipulácii s plynomerom,
preto za prvý deň neoprávneného odberu považuje žalobca deň nasledujúci po kontrole SPP; avšak
dňa XX. X. XXXX bola vykonaná kontrola SPP, ktorá nezistila manipuláciu s plynomerom. Preto súd aj
napriek uvedenému považoval aj naďalej takto stanovený dátum neoprávneného odberu za sporný.

15. Na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2016 právny zástupca žalobcu spresnil, že plynomer
demontovali zamestnanci žalobcu, nevedel však vysvetliť, ako sa dostali na súkromný pozemok, keďže
plynomer je umiestnený za plotom ohraničujúcim súkromný pozemok žalovaného. Uviedol len, že v
prípade podozrenia z neoprávneného odberu, sa vopred kontrola neohlasuje.

16. Predmetom konania je tak zaplatenie žalovanej sumy z titulu neoprávneného odberu, ktorá suma
bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX U. A. XX. X. XXXX, splatná dňa XX. X. XXXX, ktorou bol
vyúčtovaný neoprávnený odber za obdobie od XX. X. XXXX A. XX. X. XXXX.

17. K aktívnej vecnej legitimácii, ktorú žalovaný spochybnil, ak vzniku škody právny zástupca žalobcu

na pojednávaní konanom dňa XX. X. XXXX uviedol, že od roku 2007 došlo k odčleneniu činnosti
Distribúcia a Obchod na trhu s energiami, kde SPP Distribúcia - žalobca, je vlastníkom celej distribučnej
siete. Pri neoprávnenom odbere meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii,
sú za toto obdobie, kedy bol neoprávnený odber, dodávateľom plynu, ktorým je v tomto prípade SPP,
a.s., fakturovaná spotreba plynu v hodnote 0,- eur. Úhrady, ktoré žalovaný uhrádzal, boli postúpené

spoločnosťou SPP, a.s. žalobcovi na úhradu časti pohľadávky. Ak prebieha neoprávnený odber,
škoda vzniká priamo distribúcii a nie dodávateľovi plynu, ktorý na tento plyn, ktorý je dodaný počas
neoprávneného odberu nemá žiadne náklady, je odobraný priamo z distribučnej siete. Škoda vznikla
na základe skutočností, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom boli porušené zabezpečovacie
prvky. Na základe tohto odberu, keďže nebolo možné v období odoberania neoprávneného odberu

plynu zistiť skutočnú hodnotu odobratého plynu, toto množstvo sa vypočítalo náhradným spôsobom.
Tento neoprávnený odber prebiehal od poslednej kontroly, kedy ešte nebolo zistené porušenie
zabezpečovacích prvkov až do dňa, kedy bolo meradlo na základe oznámenia orgánov činných
v trestnom konaní demontované. Táto manipulácia s meradlom bola vykonávaná profesionálnym
spôsobom, kde pri bežných kontrolách na toto nebolo možné prísť. Žalobca túto skutočnosť zistil až po

oznámení orgánov činných v trestnom konaní, kde na základe oznámenia zaslalo meradlo na znalecké
skúmanie, ktoré manipuláciu preukázalo.

18. Súd mal za preukázané, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, keďže bola poškodená plomba, uvedené vyplynulo zo znaleckého

dokazovania.Ztejtoskutočnostivšakniejezrejmé,čivdôsledkutohtopoškodeniameradlabolomeradlo
nefunkčné, prípadne jeho funkčnosť bola obmedzená, teda, že odber plynu zaznamenávalo nesprávne,
resp. vôbec. V konaní teda nebolo preukázané, že žalobcovi v tomto prípade v dôsledku neoprávneného
odberu vznikla škoda. Žalobca nepredložil, ani nenavrhol súdu na preukázanie vzniku škody žiadne
relevantné dôkazy. Dôkazom vzniku škody nie je ani skutočnosť, že plynomer zaznamenával odber

plynu počas neoprávneného odberu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zaznamenával nižší
odber plynu ako bol skutočne realizovaný. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia
plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Povinnosť nahradiť škodu nemožnozamieňať s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Z ust.§ 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu,

ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu preukázať v prvom rade vznik
skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v zmysle § 95 ods. 1
písm. l). Základným predpokladom pre tento postup je však preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla

neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení hore uvedeného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si
v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku
protiprávneho úkonu žalovaného (rozsudok J. I. C. T. U. A. XX. X. XXXX I.. U.. XCob/XX/XXXX). V tejto
súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé,
akáškodamuvzniklaporušenímplombymeraciehozariadeniažalovaného,čitakétomeraciezariadenie
bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli

ani zo žalobcom predloženého posudku na meradlo. Z tohto posudku nie je zrejmé, či prípadne aj bez
úplného odstránenia plomby bol na meradle vykonaný zásah do tohto meradla, ktorý by spôsobil jeho
nefunkčnosťalebonesprávnufunkčnosť.Bolovňomuvedené,žejemechanickynepoškodené(samotný
kryt ako ani meradlo).

19. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje
aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má
za následok vznik škody a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť
sankciu za poškodenie plomby. Iba zo samotného zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo
nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, možno vyvodzovať

vznik škody. Takéto poškodenie meradla v konaní preukázané nebolo.

20. Ako vyplýva napr. aj z rozsudku J. I. C. T. U. A. X. X. XXXX I.. U.. XXCob/XX/XXXX, skutočná škoda
byžalobcovimohlavzniknúťibazásahomdomeradla,následkomktoréhobymeradlonezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V tomto smere súd poukazuje na listinný

dôkaz založený v spise žalobcom a to znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že kryt
ani meradlo neboli poškodené. Žalobca počas konania súdu nepreukázal, že by odber žalovaného
pred poškodením plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vyšší alebo nižší ako odber v
predchádzajúcichalebonasledujúcichobdobiach.Ztohtodôvoduniejemožnépovažovaťúdajnúškodu,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti, to znamená vo vzťahu príčiny a následku s porušením povinnosti

odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou plombou.

21. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Táto protiprávnosť môže byť výsledkom iba činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom

vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou
škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná
súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Tu súd poukazuje, ako
žalovaný, na W. XX/XXXX.

22. Z vyššie uvádzaného je zrejmé, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,mázanásledokvznik
škody, a že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto špecifickom právnom vzťahu
logicky preukázanie, že škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca nie je zbavený,
pričom preukázanie skutočného vzniku škody nie je dôvodné stotožňovať s preukázaním poškodenia

overovacej značky meradla (rozsudok J. I. C. T. U. A. X. X. XXXX I.. U.. XXCob/XX/XXXX).

23.Súdnazáverpoukazujeajnatúzávažnúskutočnosť,zaakýchokolnostídošlok samotnejdemontáži
meradla. Bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného, ako vlastníka pozemku a nehnuteľnosti, kde jeplynomer umiestnený, vošli pracovníci žalobcu bez vedomia žalovaného na jeho súkromný pozemok,
kde bez prítomnosti žalovaného alebo iného člena jeho rodiny demontovali meradlo. Podľa čl. 21 ods.
1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Pracovnícižalobcuporušiliústavnéprávažalovaného,apretozneprávanemôževzniknúťprávo.Postup
pracovníkov žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, a preto súd považuje za spravodlivé žalobu
zamietnuť, nakoľko by chránil také postupy, ktoré sú v príkrom rozpore s Ústavou SR. Žalobca nemôže
zneužívať svoje postavenie na trhu a aj pri kontrole spotreby zemného plynu, resp. meradiel musí
dodržiavať ústavné zákony a zákony (jedna vec je neohlásená kontrola meradla, iná vec je vstúpiť bez

súhlasu a vedomosti žalovaného do jeho obydlia).

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko bola podaná nedôvodne.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol v

konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom

rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.