Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210763
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217210763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., L. XXX/XX, zastúpeného AK: JUDr. Gejza Sidó, so sídlom Dunajská Streda, Malá 13, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147,
zastúpeného spoločnosťou: Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679,
so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, o zaplatenie 1.837,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/22/2017-193 zo dňa 1. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, III. výrokom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, §

451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom okresného súdu bola žaloba na
zaplatenie pohľadávky, uplatnená žalobcom, v tomto konaní vystupujúci ako žalovaný, na zaplatenie
istiny 1.528,72 Eur s príslušenstvom zamietnutá z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
dňa 11.2.2003 pod č. 5307123171 poskytujúca úverový rámec 1.493,73 Eur je bezúročná a bez

poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve absentoval údaj o výške RPMN, údaj o výške, počte splátok istiny, úroku a
poplatkov, ako aj údaj o výške úroku z poskytnutého úveru v zmysle § 4 ods. 5 uvedeného zákona,
keď tieto úroky veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa. Podľa výpisu čerpania úveru bola predpísaná
istina 3.858,88 Eur, keď žalobca (v tom spore žalovaný) zaplatil celkom 5.696,14 Eur, žalovanému
nevznikol nárok na zaplatenie rozdielu 1.528,72 Eur, v dôsledku čoho okresný súd žalobu zamietol
(rozsudok okresného súdu č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015 nadobudol právoplatnosť dňa

11.8.2015).

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu je nutné z dôvodu vznesenej námietky premlčania
zamietnuť, keď žaloba bola podaná dňa 16.5.2017, teda už po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Priposudzovaný žalovaného nároku vychádza okresný súd z rozsudku v inom konaní sp. zn. 10C/25/2015,
ktorého pravdivosť nebola spochybnená (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2015), a ktorý je
pre okresný súd záväzný, teda v ďalšom v tomto smere dokazovanie nevykonával. V konaní sp. zn.

10C/25/2015 okresný súd nepriznal žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) nárok na zaplatenie úrokov
a poplatkov, keď žalovaný plnil nad rámec dôvodného plnenia, čo do istiny 3.858,88 Eur, pričom dlh
preplatil, celkom uhradil na splátkach 5.696,14 Eur. Pričom rozdiel predstavoval sumu 1.837,26 Eur,
ktoré plnenie bol žalovaný povinný vydať.

5. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než
objektívnepremlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískal,satotiž
oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna
lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa

týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností
uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce deň,

kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

6. Žalobca čerpal úver od 24.2.2003 do 3.4.2013 do kedy uhrádzal splátky úveru. Žalovaný potom
získal naposledy plnenie bez právneho dôvodu najneskôr 3.4.2013. Trojročná objektívna doba uplynula

ku dňu 3.4.2017. V rámci tejto trojročnej objektívnej doby plynula subjektívna doba, keď na základe
právoplatného rozsudku súdu vo veci sp. zn. 10C/25/2015, bolo rozhodnuté o zamietnutí nároku
žalovaného na zaplatenie istiny s úrokmi a poplatkami, od právoplatnosti ktorého dňa 11.8.2015, je
počítaná dvojročná premlčacia doba v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula k
3.4.2017.

7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že vzhľadom na úspešnosť žalovaného v konaní,
mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že okresný
súd jednak nesprávne uvádza dátum uplynutia objektívnej premlčacej doby, keď pri začiatku plynutia
k 3.4.2013 uvádza zánik tejto doby k 3.4.2017. Pri takejto úvahe k jej preklúzii malo dôjsť už k
3.4.2016. Môže to byť zrejmá vada výpočtu okresného súdu, pričom argumentácia žalobcu nemá

pôvod v zániku takejto premlčacej doby ale v nesprávnom určení jej začiatku. V odvolaní sa nevenuje
subjektívnej premlčacej dobe, keďže okresný súd deklaroval uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty
v rámci objektívnej, teda, že žaloba ani z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nebola včas
podaná. Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon
s poukazom na uvedené v odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je nesporné, že strany

dňa 11.9.2003 uzatvorili Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorou žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 3.858,88 Eur a žalobca celkovo vrátil sumu 5.696,41 Eur. Rozsudkom okresný
súdu č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.06.2015 nárok na zaplatenie 1.528,72 Eur s príslušenstvom
zamietol (právoplatný dňa 11.8.2015), pričom pohľadávka bola postúpená. Okresný súd vyslovil
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti za neplatnú, nedeklaroval, že medzi stranami nebola

uzavretá platná zmluva. Žalobca zaplatil viac ako mal, to z právneho dôvodu, ktorý v čase vykonaných
úhradách žalobcom ale existoval, a ktorý právny dôvod odpadol až deklarovaním okresného súdu o
tom, že žalovaný nemal nárok na úroky. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby,
podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne /fakticky/ vzniklo; inak povedané, aby bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo

najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je
teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie.
Vylučuje uplynutie /aj/ objektívnej premlčacej doby, pretože tá začala plynúť dňom 11.8.2015. Nárok bolna okresnom súde uplatnený v premlčacej lehote, resp. ku dňu podania žaloby /16.5.2017/ neuplynula
ani objektívna, ani subjektívna premlčacia doba, pretože tá mala uplynúť najskôr ku dňu 11.8.2017 a
najneskôr ku dňu 11.8.2018 (poukaz na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 1136/2006). Nárok žalobcu

nie je premlčaný.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,

ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa §
387 ods. 1 CSP (I., II., III. výrok).

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy

1.837,26 Eur (žaloba doručená dňa 16.5.2017).

13. Rozsudkom č. k. 5C/22/2017-74 zo dňa 5.6.2018 (prvým v poradí) okresný súd uložil žalovanému
zaplatiťžalobcovisumu1.837,26Eur(žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%).

14. Uznesením č. k. 25Co/188/2019-118 zo dňa 15.4.2020 Krajský súd v Trnave (na odvolanie
žalovaného) rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) v spojení s opravným uznesením zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil vykonať stranami navrhnuté
a pre vec relevantné dôkazy, zistený skutkový stav potom opätovne komplexne z hľadiska pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného a námietky premlčania nároku žalobcu vyhodnotiť, na zistený skutkový

stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť, t. j. vyporiadať
sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, riadne vyhodnotiť v konaní vykonané dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s

poukazom na prijaté právne závery, čiže logicky kompaktným spôsobom a bez vnútorných rozporov
vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako
ju interpretoval.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,

či súd prvej inštancie správne rozhodol ak I. výrokom žalobu (o zaplatenie sumy 1.837,26 Eur) zamietol,
II. a III. výrokom rozhodol o náhrade trov konania.

16. Z obsahu spisu (vrátane pripojeného spisu sp. zn. 10C/25/2015) a dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie vyplýva, že v uvedenom konaní sp. zn. 10C/25/2015 sa právny nástupca žalovaného

ako veriteľ domáhal od žalobcu ako dlžníka zaplatenia istiny vo výške 1.528,72 Eur s príslušenstvom.
V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015,
ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2015. Dôvodom
zamietnutia žaloby bolo považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalovaný (tužalobca) bol povinný splatiť len sumu poskytnutú 3.858,88 Eur, pričom zaplatil sumu 5.696,14 Eur (viac
o 1.837,26 Eur). Dôvodom posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov bola skutočnosť, že
zmluva o úvere (Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty

YES č. 5307123171 zo dňa 11.9.2003) neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a),
g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami
sporné a okresný súd ich mal súčasne preukázané rozsudkom č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015.
Z obsahu pripojeného spisu mal okresný súd ďalej preukázané, že účastníci uzavreli Úverovou zmluvou
o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. 5307123171 zo dňa

11.9.2003spoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.dňa11.9.2003akoajskutočnosť,žežalovanýpredpísal
žalobcovi na úhradu istinu vo výške 3.858,88 Eur, že žalobca uhradil spolu sumu 5.696,14 Eur, že
poslednú úhradu realizoval žalobca dňa 2.4.2013 (vo výške 59,75 Eur).

17. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré

osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola
dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (v čase uzavretia
zmluvy zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých
pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava
obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene,

mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej
únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International
d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92
Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen

ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné
právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom
možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).

18. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho

hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka, zákon č. 150/2004 Z.z. s
účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave, začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
až § 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám
účinným od 1. apríla 2004 (§ 897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy, podľa § 52 uzavreté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 M Cdo/20/2009).

19. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený zmluvou zo dňa 11.9.2003 je nevyhnutné
posudzovaťpodľaObčianskehozákonníka,akoajpodľazákonaoochranespotrebiteľa(včaseuzavretia
zmluvy zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Uzavretú zmluvu o úvere zo dňa
11.9.2003 odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú, tak ako aj súd prvej inštancie, ktorý to síce

výslovne neuzavrel, napriek tomu na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (vrátane
zákonnej úpravy premlčania), čo nespochybnili ani strany sporu. Okresný súd správne vychádzal z
rozsudku č. k. 10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015, z ktorého vyplynulo, že dôvodom zamietnutia žaloby
bolo považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalovaný (tu žalobca) bol povinný splatiť
len sumu čerpaného úveru vo výške 3.858,88 Eur, pričom zaplatil viac. Z tohto dôvodu sa žalovaný na

úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu, a to vo výške rozdielu
prijatého plnenia od žalobcu a skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru, t. j. vo výške 1.837,26 Eur
(5.696,14 Eur - 3.858,88 Eur).

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový
prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa

práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
oprávnenému subjektu, t. j. v prospech toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

23. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad,
keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje

(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19. januára 2012).

24. Pokiaľ teda žalobca splatil žalovanému na zaplatenie tohto úveru okrem istiny aj úroky a poplatky,
plnil tieto žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko predmetný úver bol bezúročný a bez poplatkov pre
nesplnenie náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, už od svojho vzniku, teda už

v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neexistoval právny titul, ktorý by žalovanému nárok na platenie
úrokov a poplatkov od žalobcu zakladal, preto prijatím peňažných plnení žalobcu na úroky a poplatky
sa žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, nakoľko v rozsahu
prijatých úrokov a poplatkov získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.

25. S ohľadom na uvedené v odseku 25 odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, ktorý namieta
záver okresného súdu, že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na uvedené
v odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď namietaný záver okresný súd (ani v označenom
odseku 15) nekonštatuje, pričom v ňom poukazuje na jednu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia a to plnenie bez právneho dôvodu práve v spojení s plynutím premlčacej doby podľa § 107

Občianskeho zákonníka.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pretože povinnosťou žalovaného
bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 1.837,26 Eur s

prihliadnutím na to, že žalobca zaplatil žalovanému 5.696,14 Eur (5.696,14 Eur - 3.858,88 Eur), čo bolo
nesporné.

27. Rozhodujúcou právnou otázkou zostalo posúdenie premlčania, nakoľko žalovaný vzniesol námietku
premlčania a súd prvej inštancie ju považoval za dôvodnú a žalobu zamietol práve z dôvodu premlčania.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (ods. 1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo (ods. 2).

30. Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňujedlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa

oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby

vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod. (por. rozsudok
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2007 z 24.10.2005).

31. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t. j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré
sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací záväzok (naturálny

záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani
predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

32. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby svoje práva včas
uplatnilipredpísanýmspôsobompredorgánom(prípadneosobou)natourčeným,pokiaľpovinnýsubjekt
nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti
(t. j. po zročnosti) nemôže trvať bez obmedzenia, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, aby
svoje právo uplatnil v stanovenej premlčacej dobe.

33. Pokiaľ sa jedná o neuplatnenie práva, ide o nečinnosť v tom smere, že oprávnený subjekt neuplatnil
svoje právo v stanovenej lehote, pričom nezáleží na tom, z akých príčin (či subjektívnych alebo
objektívnych príčin). Práva z občianskoprávnych vzťahov sa uplatňujú spravidla na súde, ak nie je daná
(výnimočne)právomocinéhoorgánu.Účinkyuplatneniaprávavpremlčacejdobenastanúvšaklenvtedy,

keď sa právo uplatnilo proti tomu subjektu, ktorý má povinnosť plniť voči oprávnenej osobe.

34. Premlčacia doba je určená kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tzn. dohodou strán
ich nemožno ani skrátiť ani predĺžiť. Iba nepriamo ich možno predĺžiť, ak dlžník písomne uzná právo
veriteľačododôvoduavýšky,mátakétouznaniepodľa§110ods.1Občianskehozákonníkazanásledok

prerušenie doterajšej premlčacej doby a vznik plynutia novej desaťročnej doby. Občiansky zákonník
ustanovuje dĺžku trvania premlčacej doby, začiatok jej plynutia a podmienky plynutia.

35. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká, kombinovaná premlčacia
doba,t.j.subjektívnaaobjektívna.Tietodvepremlčaciedobyzačínajú,bežiaakončianezávislenasebe.

Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná alebo
desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby platí, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, ak skončí
beh jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte beží druhá premlčacia
doba. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno

právo priznať. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia premlčacej dvojročnej doby je rozhodujúci okamih,
keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby,
a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej (v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia) je rozhodujúci
okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

36. Z uvedeného bolo potrebné na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu, podľa čoho aj okresný súd správne postupoval. Objektívna premlčacia doba, ktorá
je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb, vždy začína plynúť odo dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej

premlčacejdoby.Prezačiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejdobyjevzmysle§107ods.2Občianskeho
zákonníka rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto prípade ide o
splátky, ktorými žalobca ako dlžník zaplatil žalovanému ako veriteľovi viac, ako len vrátil prijaté plnenia
istiny úveru.37. V prípade, že je poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne v splátkach, objektívna
premlčacia doba začína plynúť u každej z nich zvlášť v okamihu, kedy k plneniu došlo. Každá z dielčich

platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne
a samostatne sa posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/143/2008 z 21.1.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/52/2005 zo 14.12.2006).

38. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom,

že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej
v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná, a nie
predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Súd prvej inštancie správne ustálil, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne, keď v danom
prípadebolažalobapodanáviacakotrirokyporealizáciiposlednejúhradydňa2.4.2013vzmysleVýpisu
čerpania, splátok a úhrad (súd prvej inštancie nesprávne uviedol deň 3.4.2013), pričom žaloba bola
podaná dňa 16.5.2017. Rozhodujúce je, že žaloba bola podaná dňa 16.5.2017 až potom ako uplynula

objektívna3-ročnápremlčaciadobadňa3.4.2016,hocisúdprvejinštancie,zrejmelenchybouvpočítaní/
písaní uviedol (nesprávny) deň 3.4.2017. Odvolací súd má za to, že uplynutím objektívnej 3-ročnej
premlčacej doby, zostalo právne bezvýznamným zaoberať sa otázkou uplynutia subjektívnej 2-ročnej
premlčacej doby, keď pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania a z toho plynúci záver
o nevyhnutnosti žalobu zamietnuť je rozhodujúci záver o uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby

dňa 3.4.2016.

40. S poukazom na uvedené v odseku 36 až 39 sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu,
že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 11.8.2015, t. j. dňom právoplatnosti rozsudku č. k.
10C/25/2015-57 zo dňa 29.6.2015. Odvolací sú konštatuje, že pre určenie začiatku plynutia objektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo,
keď možno súhlasiť so žalobcom, že tento okamih sa určuje bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o
svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Žalobca však opomína, že ak je
poskytovanéplneniebezprávnehodôvodupostupnevsplátkach(pozriodsek37),objektívnapremlčacia
doba začína plynúť u každej z nich zvlášť v okamihu, kedy k plneniu došlo, tak ako je tomu v danej veci.

41. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, odvolací súd dopĺňa, že žalobca zaplatil poskytnutú
istinu vo výške 3.858,88 Eur (s poukazom na Výpis čerpania splátok a úhrad na čl. 34 spisu sp. zn.
10C/25/2015)užsplátkamiuhradenýmik30.8.2010(78splátokačiastočne79.splátka),pretovpodstate
už od 79. splátky (splatná 20.8.2010) a nasledujúcimi splátkami plnil žalovanému nad rámec sumy

3.858,88 Eur (poskytnutej istiny) bez právneho dôvodu. Pričom posledná úhrada bola dňa 2.4.2013,
od ktorého aj súd prvej inštancie vychádzal pri určení okamihu začiatku plynutia objektívnej premlčacej
doby (pozri odsek 39).

42. Okresný súd preto postupoval správne, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď vznesenú námietku

premlčania žalovaného považoval za dôvodnú. Odvolací súd napadnutý rozsudok (I. zamietajúci) výrok
ako aj výroky II. a III. (nenapadnuté osobitnou odvolacou argumentáciou) ako vecne správny postupom
podľa § 387 CSP potvrdil.

43. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.44. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

45. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).