Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119286680
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119286680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

AUTOSERVIS KSM, s.r.o., IČO: 45 340 285, so sídlom Slavkovská 25, Kežmarok, právne zastúpený:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 216,01 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 216,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 114,61 Eur od 19.12.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 216,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

114,61 Eur od 19.12.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,40
Eur od 20.2.2019 do zaplatenia a náhrada trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.06.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle: A. A., H.: R., B. G.: XXXX, R. G. Č. Z. Y. I. I.: J. Č., E.: Š. XX,
XXX XX Ľ., Z. Y.: XX.XX.XXXX (Ď. A. V. A. „.). I. N. C. Ž. M. P. W. J. I. N. G. A. R., Č.. I. P. XXXXXXXXXX,
M. Z.A. XX.XX.XXXX. I. J. I. I. M. L. M. Ž. B. A. G. Y., I. Ž. K. P. I. Č.. I. M. XXXXXXXXXX. G. Y. I. N.J. G.

A. A., H.: R. G. Z. I. M. Č.. XXXXXXXXXX, C. I. Z. C. N. G. W. G. A. A. R., C..B..W.. Y. Y. W. L. N. G. E. G.
G. XXXX,XX EUR. L. C. E. Y. M. M. Ž. X. Č.. XXXXXXXXXX. Ž. E. W. W. I. I. P. Z. XX.XX.XXXX, Ž. W.,
Ž. Z. E. M. Š.H. I. M. Č.. XXXXXXXXXX A. E. N. I. G. G. I. I.. X. C. P. W. G. I. P. I. M. Č.. XXXXXXXXXX
I. C. XXXX,XX EUR. C. I.Á. A. M. Ž. G. E. Q. G. G. XXX,XX EUR. F. Y.iznaná suma, po odpočítaní
spoluúčasti vo výške 200,00 EUR, je vo výške 114,61 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 114,61 EUR
bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.01.2019. Podľa
vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „ Oprava vykonaná nezmluvným servisom, pre zmluvný servis

priznanápracnosť16,67EURbezDPH,rozdielvpráci,lakovaní.“Okremtohosižalobcauplatnilajdruhý
nárok, a to na základe škodovej udalosti zo dňa 16.1.2019, kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: A. A., H.: R., B. G.: XXXX, R. G. Č. Z. Y. I. I.: J. Č., E.: Š.
XX, XXX XX Ľ., Z. Y.: XX.XX.XXXX (Ď. A. V. A. „.“.). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu ohavarijnom poistení motorových vozidiel Auto komplet, č. poistnej zmluvy 6593371727, uzatvorená dňa
07.04.2017.Poškodenýhneďpopoistnejudalostitútoudalosťžalovanémuriadneavčasnahlásil,pričom
žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9566784706. Vzhľadom na poškodenie motorového

vozidla A. A., H.: R. G. Z. I. M. Č.. XXXXXXXXXX, C. I.Š. Z. C. N. G. W. G. A. A. R., C..B..W.. Y.
Y. W. L. N. G. E. G. G. X.XXX,XX EUR. L. C. E. Y. M. M. Ž. X. Č.. XXXXXXXXXX. Ž. E. W. W. I.
I. P. Z. XX.XX.XXXX, Ž. W., Ž. Z. E. M. Š. I. M. Č.. XXXXXXXXXX A. E. N. I. G. G.R. I. I.. X. C.
P. W. G. I. P. I. M. Č.. XXXXXXXXXX I. C. XXXX,XX EUR. C. I. A. M. Ž. G. E. Q. G. G. X.XXX,XX
EUR. F.ková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200,00 EUR a odpočítaní kráteného

plnenia vo výške 4,20 EUR, je vo výške 101,40 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 105,60 EUR
bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2019. Podľa
vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Faktúra porovnaná kalkulačným programom AUDATEX na
základe obhliadky MV po oprave s priznanou normohodinou práce 25 EUR s DPH.“ Žalobca tvrdil, že
skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9565904761 a poistnej udalosti
č. 9566784706 nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu

celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný
vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie
v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového G. A. A., H.: R. A. K. W. G. A. M. C.
G.Y. G. G. M. G. G. P. I. A. G. I. P. Z.. I. Y. Č. Q. E. X P. Z. I. J. I. G. A. Č.. XXX, G. P. R. K. P., Ž. Ž. B. C. Y.
P., Y., A. A. Y.. M. R. Ž. I. P. B. C. M. §. X P. Č.. XXX/XXXX P..P.. W. ochrane hospodárskej súťaže. Podľa

platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené
motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom
autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s
legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a
právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková

výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať
alebo nezvýhodňovať, či
preferovať niektoré z nich. Takýmto konaním žalovaného dochádza k narušeniu princípu slobodnej
hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné servisy sú tak potom oproti
zmluvným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel

v plnej výške a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné
práce ako servisy zmluvné. Žalovaný pre ten istý servis, to isté auto, ten istý poistený, tie isté práce
(mechanické, lakovacie) raz priznal náklady na prácu určením Y. G. G.R. XX,XX EUR C. Z. A. Z. R.
XX,XX EUR E. Z.. F. Y., R. E. C. Ž. K. G. G. XX,XX EUR P. N. I. A. XX,XX EUR P. V. I.. G. Y. M. Ž. P.M.
L. I. I. W. I. N. A. A.. L. C. F. K. G. I. C. Q. C. G. Z. B. I., B.. G.. I. I. M. F. V. I.F. A. G. Z. B.. Ž. C. W. M.

Q. M. A. Y. Y. Ú. P. W. P. K. R. časti poistného plnenia.

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 12Up/575/2019 zo dňa
30.5.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 60). V podanom odpore žalovaný
v prvom rade uviedol, že celý žalobný nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Ďalej

tvrdil, že faktúry predložené k žalobe neeviduje vo svojom účtovníctve. Rovnako namietal, že žaloba
nespĺňa kritéria v zmysle § 132 CSP, a to najmä absentuje opis škodových udalostí. Žalovaný
namietal aj skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, nakoľko
poškodená mala voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej Faktúre 1, resp. Faktúre 2. Z
uvedeného potom vyplýva, že poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené

pritom potvrdzujú a preukazujú práve Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania)
faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená. Nakoľko poškodená
predstavovala dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávky,
nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli. Uvedené
postúpenie tak považoval za neplatný právny úkon v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524

OZ.Vovzťahukvýškeaodôvodnenostiposkytnutéhoplneniaknárokuč.1a2poukázalnaOznámenieo
poistnom plnení 1, resp. Oznámenie o poistnom plnení 2 predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého
bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku Škodovej udalosti 1,
resp. Škodovej udalosti 2, zaplatené poistné plnenie v sume 726,11 EUR, resp. v sume 2.670,34 EUR
(čo potvrdil aj samotný žalobca). Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov máme za to, že akékoľvek

ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 78), v ktorom namietal tvrdenie žalobcu, že
žaloba nemá náležitosti podľa § 132 CSP. K námietke aktívnej vecnej legitimácie v spore uviedol,že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola
postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol
krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej

havarijnej zmluvy o poistení motorového vozidla so žalovaným. Tvrdil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie
je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátené časti poistných plnení, ktoré si
uplatnili poistení na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným
a zároveň, ktoré postúpili na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný krátil poistné
plnenie z dôvodu, že bola priznaná cena práce na jednu normohodinu len do výšky 20 eur, resp.

25 eur, po porovnaní faktúr za opravu s kalkulačným programom Audatex. Žalovaný svoj postup ani
v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. Z uvedeného je zrejmé, že k
naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:
vedomé porušenie povinností, podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalosti a medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti
(zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Krátenie poistného plnenia nemá oporu

v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny
názor, že cena práce normohodiny je len v ním určenej výške. Zdôraznil, že ak by poistení alebo
poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa
základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z
celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. K námietke neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky poukázal na rozsiahlu judikatúru a tvrdil, že zmluva o postúpení je platná.
Žalovaný krátil cenu práce normohodiny bez akéhokoľvek odôvodnenia či relevantnosti. V podanom
odpore sa žalovaný len odvoláva na oznámenia o poistnom plnení a na tú skutočnosť, že faktúry za
opravu poškodených motorových vozidiel boli porovnané s kalkulačným programom Auadtex. Nie je
zrejmé, na akom základe žalovaný usúdil, že cena práce za normohodinu by mala byť len vo výške 20

eur, resp. 25 eur, a či je vôbec reálne možné za takúto cenu práce zabezpečiť navrátenie poškodeného
motorového vozidla do stavu ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný ani nepredložil žiadne dôkazy,
na základe ktorých dospel k výške ceny normohodiny, pričom na druhej strane, žalobca so žalobným
návrhom predložil cenníky iných autoopravovní, z ktorých je zrejmé, že cena práce ním účtovaná je
obvyklá, a ničím nenavýšená.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 4.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a žalobcu, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu.
Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 3.3.2020 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Považoval

argumentáciu žalovaného vyjadrenú v písomných podaniach za vyčerpávajúcu a žiadal žalobu
zamietnuť. Právny zástupca žalobcu prioritne žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pričom
poukázal na rozsiahlu judikatúru odvolacích súdov. Súd návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie
nevyhovel, nakoľko ospravedlnenie žalobcu považoval za včasné a účasť na pojednávaní považoval
za jeho právo, nie povinnosť, pričom ospravedlnenú neúčasť nemožno sankcionovať rozhodnutím

rozsudkom pre zmeškanie. Následne právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a uviedol,
že krátenie poistného plnenia žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil a najmä nepreukázal. Zotrval
na doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súd následne na pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

9. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.10. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

11. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

12. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 OZ:
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú

zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa § 797 ods. 1 až 4 OZ:
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,
ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

(4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

15. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo

v poistných podmienkach ustanovené.
(2)Ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladupoistiteľovipísomneoznámiť,ženastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné
doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej

udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je
oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo
riadne a včas zaplatené.

16. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.19. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania
nebolo sporné, že dňa 05.06.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle: AUDI A5, EČV: KK526CB, rok výroby: 2012, ktoré v čase dopravnej nehody

patrilo poškodenému: Henrieta Česánková, bytom: Športová 88, 059 71 Ľubica, dátum narodenia:
26.06.1992 (ďalej aj len ako „poškodený“). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o
havarijnom poistení motorových vozidiel Auto komplet, č. poistnej zmluvy 6593371727, uzatvorená dňa
07.04.2017. Táto škodová udalosť bola dňa 09.04.2018 riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni
KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,uktoréhomápoškodená-poistenáuzatvorené

havarijné poistenie. Existenciu škodovej udalosti ako aj nárok žalobcu uplatnený u žalovaného vyplýva
z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.12.2018, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti
(č. 9565904761) ukončil žalovaný dňa 3.12.2018, pričom na základe predložených dokladov vyplatil
žalobcovi poistné plnenie v sume 726,11 Eur. Z uvedeného oznámenia (č.l. 32) vyplýva, že oznámenie
bolo adresované priamo žalobcovi a bolo krátené poistné plnenie za normohodinu vypočítanú v sume
16,67 Eur bez DPH pre rozdiel v práci kalovaní. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151

ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti
na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
20. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok z druhej poistnej udalosti zo dňa 16.1.2019, kedy došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: AUDI A5, EČV: KK526CB,
rok výroby: 2012, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Henrieta Česánková, bytom:

Športová 88, 059 71 Ľubica, dátum narodenia: 26.06.1992 (ďalej aj len ako „poškodený“). Poškodená
mala so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel Auto komplet, č.
poistnej zmluvy 6593371727, uzatvorená dňa 07.04.2017. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto
udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti
9566784706. Existenciu škodovej udalosti ako aj nárok žalobcu uplatnený u žalovaného vyplýva

z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.2.2019, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti
(č. 9566784706) ukončil žalovaný dňa 4.2.2019, pričom na základe predložených dokladov vyplatil
žalobcovi poistné plnenie v sume 2.670,34 Eur. Z uvedeného oznámenia (č.l. 30) vyplýva, že oznámenie
bolo adresované priamo žalobcovi a bolo krátené poistné plnenie za normohodinu vypočítanú v sume
25,- Eur s DPH podľa programu audatex. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods.

1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na
čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

21. Žalobca si v konaní uplatňuje nároky titulom krátenia dvoch poistných plnení, jedného poškodeného
s totožným motorovým vozidlom, čo odôvodnil tým, že žalovaný nepreukázal dôvody krátenia poistného

plnenia a dokonca v prípade rovnakého vozidla priznal nárok na normohodinu raz v sume 16,67 Eur
bez DPH a raz v sume 25,- Eur s DPH, čo je v rozpore so zákonom a poistnými podmienkami. Nárok
na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia titulom oboch vyššie uvedených poistných udalostí je tak
medzi stranami sporný.

22. Žalovaný v priebehu sporu spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia
neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval
samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
21.1.2019 (č.l. 43) ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.2.2019 (č.l. 42) je daná aktívna
legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik

bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a
vzájomné započítanie pohľadávok. Táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného
plnenia podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká
okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá
podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR 25Cdo 347/2000 ) nie

jepodstatné,čipoškodenývecskutočneopravilalebonie,pretoževýškuškodyniejemožnérobiťzávislú
na tom, ako poškodený s vecou naloží. Vo vzťahu k postúpenej pohľadávke súd navyše konštatuje,
že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je
určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú
pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného súd

konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho
aktívna legitimácia žalobcu v spore.23. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v
rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd
považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené

postúpeniepohľadávkyzpoškodenéhonažalobcu,nakoľkožalovanýplniltitulomprvejškodovejudalosti
sumu 726,11 Eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení adresovanom žalobcovi
(č.l. 32) a titulom druhej škodovej udalosti rovnako žalobcovi vyplatil sumu 2.670,34 Eur, čo taktiež
vyplýva z oznámenia o poistnom plnení adresovanom žalobcovi (č.l. 30).

24. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vzal do úvahy aj skutočnosť, že z predložených listinných
dôkazov vyplynulo, že žalovaný - poisťovňa, v prípade prvej škodovej udalosti zo dňa 5.6.2018
nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 797 ods. 3 OZ a žalobcovi nevyplatil plnenie splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Z citovaného ustanovenia zákona je zrejmé, že vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ

povinnýposkytnúťpoistenémunapožiadanieprimeranýpreddavok.Žalovanýsaoprvejpoistnejudalosti
dozvedel dňa 6.6.2018 a šetrenie poistnej udalosti ukončil 3.12.2018, t.j. takmer po polroku od poistnej
udalosti. Uvedené vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.12.2018 (č.l. 32). V prípade druhej
poistnej udalosti zo dňa 16.1.2019 sa žalovaný dozvedel dňa 17.1.2019 a šetrenie poistnej udalosti
ukončil 4.2.2019, t.j. do jedného mesiaca, odkedy sa o poistnej udalosti dozvedel (č.l. 30). V druhom

prípade tak žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť ukončiť šetrenie a poskytnúť poistnej plnenie v
zmysle § 797 ods. 3 OZ.

25. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným
nárokom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním

hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom
regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si
účtoval za normohodinu pri Audi A5 cenu vo výške 25,00 EUR za mechanické práce a 30,00 EUR
za lakovacie práce. V oboch prípadoch - oboch škodových udalostiach išlo o totožné vozidlo toho
istého majiteľa, pričom v prípade prvej škodovej udalosti žalovaný odôvodnil krátenie tým, že priznaná

pracnosť za lakovanie je 16,67 Eur bez DPH za lakovanie v druhom prípade (to isté vozidlo) krátil
poistné za normohodinu práce 25,- Eur s DPH. a preto neuznané náklady na množstvo a cenu práce
v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal,
že výška normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne
opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Naopak, žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny

normohodín obvyklé v regióne východného Slovenska. Žalobca tak uniesol nielen bremeno tvrdenia,
ale aj bremeno dôkazu vo vzťahu k nároku na uplatnenú výšku normohodiny vykonaných prác. Žalobca
účtoval normohodinu za lakovacie práce, ktorá je v danom regióne obvyklá, čo preukázal jednotlivými
cenníkmi normohodín. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu -
majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne,

funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Výška normohodiny sa taktiež odvíja od
použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu. Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je
to, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne
rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná
(program audatex) a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Samotný žalovaný pritom v

rámci procesnej obrany iba konštatoval, že nim poskytnuté plnenie považuje objektívne a preukázané a
jeho krátenie za dostatočne odôvodnené. Opätovne poukázal na výpočet programom Audatex, pričom
nepreukázal dôvodnosť a spôsob krátenia poistného plnenia.

26. V prípade prvej škodovej udalosti zo dňa 5.6.2018 vznikla poškodenému škoda spočívajúca v
nákladoch opravy vozidla v sume 1.040,72 Eur (faktúra č.l. 20). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti
vyplatenia poistného plnenia žalovaným vo výške 726,11 Eur je potom žalobcom uplatnená pohľadávka
v tomto konaní vo výške 114,61 Eur po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200,- Eur uplatnená dôvodne
(skutočná škoda 1.040,72 Eur - priznaná suma 726,11 Eur - spoluúčasť vo výške 200 Eur = žalovaná

istina 114,61 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané
ako právo na náhradu škody podľa § 442 OZ v spojení s § 797 OZ, na základe skonštatovania súdu
vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.27. V prípade druhej škodovej udalosti zo dňa 16.1.2019 vznikla poškodenému škoda spočívajúca v
nákladoch opravy vozidla v sume 2.975,94 Eur (faktúra č.l. 24). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti
vyplatenia poistného plnenia žalovaným vo výške 2.670,34 Eur je potom žalobcom uplatnená

pohľadávka v tomto konaní vo výške 102,96 Eur po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur
uplatnená dôvodne (skutočná škoda 2.975,94 Eur - priznaná suma 2.670,34 Eur - spoluúčasť vo
výške 200,- Eur - krátenie poistného plnenia 4,20 Eura = žalovaná istina 101,40 Eur), a toto právo bolo
žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa §
442 OZ v spojení s § 797 OZ, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného

dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

28. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi
náklady opravy poškodených vozidiel v prípade oboch škodových udalostí v plnej výške. V tomto smere
je nutné poznamenať, že súd nevzhliadol dôvod krátenia normohodiny ani v jednom prípade opráv,
nakoľko žalovaný nepreukázal dôvodnosť tohto krátenia a odkázal iba na počítačový program, ktorý

používa pri výpočte škody. Podľa názoru súdu použitie takéhoto programu výpočtu ani iná metodika
nie sú záväzné a v prípade krátenia poistného plnenia, musí byť jeho dôvodnosť náležite preukázaná.
Naopak, žalobca preukázal, že ním účtovaná suma za normohodinu práce je v regióne, v ktorom
vykonával činnosť primeraná a nijakým spôsobom nepredstavuje nadštandardnú výšku oproti iným
autoservisom. Uvedené vyplýva z cenníkov iných autoservisov v regióne. Poškodený nemá nijakú

povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať čo najlacnejší autoservis s najnižšími
cenami, či zmluvný autoservis, ktorý spolupracuje so žalovaným. V prípade trhovej ekonomiky v
demokratickom štáte má súd za to, že ide o slobodnú súťaž na trhu a nemožno poškodeného (poistenca)
nútiť vyberať sa iba ten autoservis, ktorý určí poisťovňa. Uvedené by bolo v zjavnom rozpore nielen s
vnútroštátnym právom, ale aj právom Európskej únie.

29. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia. V prípade prvej škodovej udalosti si žalobca uplatnil nárok od 19.12.2018, keďže
poistné šetrenie bolo ukončené dňa 3.12.2018, kedy začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie
plnenia, ktorá uplynula 18.12.2018. Skutočnosť, či sa dostal žalovaný do omeškania súd posudzoval

v zmysle § 797 ods. 3 OZ, t.j. či si žalobca splnil povinnosť a ukončil šetrenie poistnej udalosti do
jedného mesiaca od jej nahlásenia. V prípade prvej poistnej udalosti však žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti až takmer po polroku od jej nahlásenia, a tak sa preukázateľne dostal do omeškania.
Preto súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 114, 61 Eur od
19.12.2018 do zaplatenia. V prípade druhej škodovej udalosti si uplatnil nárok na úroky z omeškania od

20.2.2019.Šetreniepoistnejudalostiboloukončenédňa4.2.2019,t.j.dojednéhomesiacaodnahlásenia
poistnej udalosti (nahlásenie dňa 17.1.2019). V danej veci si žalovaný splnil zákonnú povinnosť v zmysle
§ 797 ods. 3 OZ, nakoľko v lehote 15.dní vyplatil žalobcovi poistné plnenie (krátené). Súd dospel k
záveru, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi v prípade druhej škodovej udalosti neprináleží, pretože
súd (obdobne ako v prípade nároku z § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom postení) vychádzal

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, v zmysle ktorého peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z.,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,
aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.....

To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať
spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti
sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Na základe uvedeného právneho
názoru vyjadreného v rozhodnutí NS SR súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania
z priznanej istiny vo výške 101.40 Eur v prípade nároku z druhej poistnej udalosti, nakoľko povinnosť

zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu
bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na základe
týchto skutočnosti súd žalobu v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania, zamietol.

30. Súd tak na základe vyššie uvedených skutočností vyhovel žalobe v časti celej uplatnenej istiny a
úroku z omeškania pri prvej škodovej udalosti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 216,01
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,61 Eur od 19.12.2018 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (úrok z omeškania pri druhej škodovej udalosti).31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v celej uplatnenej istine

(s výnimkou časti príslušenstva), a tak súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.