Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204437
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719204437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: PhDr. G. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. 2, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, so sídlom Laborecká
1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 37 797 379 proti žalovanému: Obec Zubné, so sídlom Zubné 80, 067
33 Papín, IČO: 00 323 861 právne zastúpená: JUDr. Justína Lajčáková, advokátka, so sídlom Štúrova
16, 058 01 Poprad, IČO: 35 509 481, o neplatnosť výpovede s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.07.2020 č.k. 21Cpr 15/2019-141 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Súd určuje, že výpoveď daná žalobkyni písomnosťou žalovaného zo dňa 28.06.2019 je neplatná.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
28.10.2019 domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná žalobkyni písomnosťou žalovaného zo dňa
28.06.2019, je neplatná a náhradu trov konania.

3. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 22.09.2017 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe
ktorej vykonávala prácu na pracovnej pozícii učiteľka v materskej škole s nástupom do práce od
01.10.2017. Žalovaným, bola poverená riadením Materskej školy v obci V. a Poverenie bolo vydané

na dobu určitú, ktorá už uplynula. K zmene druhu práce uzatvorenej pracovnej zmluvy nedošlo. Dňa
15.07.2019 jej bola daná výpoveď zo dňa 28.06.2019 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 v zmysle
zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZP). Ako
dôvod výpovede bol, že „podľa pracovnej zmluvy, ktorú žalobkyňa so zamestnávateľom uzatvorila
dňa 22.09.2017 a na základe ktorej vznikol pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným a to
nástupom do práce 01.10.2017, je žalobkyňa zaradená na pracovnej pozícii učiteľka v materskej škole
(ďalej len MŠ) a je poverená riadením MŠ v V., pričom toto Poverenie jej zamestnávateľ v zastúpení

predchádzajúcim štatutárom udelil viackrát. Podľa záverov Štátnej školskej inšpekcie: „Výchovu a
vzdelávanie zabezpečovala učiteľka, ktorá nespĺňala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné
predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v MŠ, ani na výkon vedúceho zamestnanca“, preto v
zmysle uvedeného nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce“.Má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej
práce sv. N. v Y. v odbore sociálna práca. Zároveň dňa 17.06.2016 ukončila doplňujúce pedagogické
štúdium zamerané na vyučovanie odborných predmetov a Rozhodnutím riaditeľa Súkromnej strednej

odbornej školy pedagogickej EBG č. XXXX-XXX zo dňa 1.7.2019 bola prijatá na dvojročné pomaturitné
štúdium v študijnom odbore XXXX N učiteľstvo, pre materské školy a vychovávateľstvo. Podľa Zmluvy
o vzdelaní, ktorú so školou uzatvorila, štúdium sa malo začať dňa 1.9.2019 a skončiť dňa 30.6.2021.
Poukázala, že v zmysle § 8 ods. 1 a § 60 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch v znení neskorších právnych predpisov spĺňa predpoklady ustanovené

citovaným ustanovením na výkon dohodnutej práce učiteľky MŠ, pretože začala vzdelávanie na získanie
pedagogickej spôsobilosti na pracovnú pozíciu učiteľky MŠ do dvoch rokov od vzniku pracovného
pomeru, t.j. do 22.09.2019. Nebol daný výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi, pretože vzdelávanie
začala do 22.9.2019 na získanie príslušnej pedagogickej spôsobilosti, resp. by ho ukončila v zákonnej
lehote 4 rokov od vzniku pracovného pomeru. Nebol naplnený dôvod výpovede, z toho dôvodu je
výpoveď neplatná. Dňa 17.07.2019 oznámila žalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje

za neplatné a trvá na jej ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy.

4. K žalobe sa písomne vyjadril právny zástupca. Uviedol, že žalobkyňa bola prijatá do práce
predchádzajúcim štatutárnym zástupcom žalovaného, ktorý je so žalobkyňou v príbuzenskom vzťahu,
keďže je bratom matky žalobkyne. Preto nemožno spoľahlivo vylúčiť domnienku, že hlavným motívom

vzniku pracovného pomeru bol práve tento príbuzenský vzťah a nie kvalifikačné alebo iné predpoklady
žalobkyne na výkon práce, na ktorú bola prijatá. Dňa 20.09.2017 žalovaný uzatvoril s ÚPSVaR L.
Dohodu č. XX/XX/XXX/XX4 o poskytnutí finančných príspevkov na podporu vytvárania pracovných
miest v rámci národného projektu „Šanca pre mladých“. Žalobkyňa ako prijatý zamestnanec mala
vykonávať riadenie materskej školy a tiež vyučovanie v materskej škole. Žalobkyňa v tom čase nespĺňala

kvalifikačné požiadavky na výkon zamestnania. V dňoch od 13.05.2019 do 15.05.2019 vykonávala
Štátna školská inšpekcia, Školské inšpekčné centrum E. školskú inšpekciu v školských zariadeniach,
v ktorých je žalovaný zriaďovateľom. Predmetom inšpekcie bol stav a úroveň pedagogického riadenia,
procesu a podmienok výchovy a vzdelávania v MŠ. O inšpekcii spísal príslušný správny orgán
Správu o výsledkoch školskej inšpekcie (ďalej len Správa o inšpekcii). Správu o inšpekcii podpísala aj

žalobkyňa ako zodpovedný vedúci zamestnanec za žalovaného, ako kontrolovaný subjekt. Poukázal
na čiastkové závery príslušného správneho orgánu uvedeného v Správe o inšpekcii, ktoré založili
dôvod pre výpoveď danú. Poukázal na niektoré pasáže inšpekčnej správy ako Stav a úroveň učenia
sa, boli málo vyhovujúcej úrovni, riadenie bolo na nevyhovujúcej úrovni, výchovu a vzdelávanie
zabezpečovala učiteľka, ktorá nespĺňala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady

na výkon pedagogickej činnosti v MŠ, ani na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca.
Žalobkyni dal výpoveď pre zjavnú neodbornosť pri výkone jej práce, s odvolaním sa na nesplnenie
kvalifikačných predpokladov. Žalobkyňa žalovanému nikdy nepreukázala ani to, že by kvalifikačné
predpokladyprevýkonprácenapracovnejpozícii,naktorejbolazaradená,splniladodatočne. Vzdelanie
v odbore sociálna práca nie je vzdelaním pedagogického zamerania. Žalobkyňa žalovanému nikdy

neoznámila, že začne študovať na Strednej pedagogickej škole. V súlade s platnou právnou úpravou
ani nenavrhla žalovanému uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ani neurobila žiadny úkon
smerujúci k tomu, aby jej žalovaný umožnil štúdium. Výpoveď daná žalobkyni je platná a pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného skončil. Listom zo dňa 17.07.2019 oznámila žalobkyňa žalovanému,
že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a že trvá na jej ďalšom zamestnávaní a

prideľovaní práce. Napriek tejto skutočnosti do práce nikdy nenastúpila a teda konala v rozpore s
vlastnými tvrdeniami. Do práce sa žalobkyňa nedostavila nikdy po doručení výpovede. V tomto smere
poukázal na to, že oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní spísala právna zástupkyňa žalobkyne.
Takýto úkon musí urobiť zamestnanec a nemôže úkon urobiť v zastúpení, preto je platný len za
podmienok, že ho zamestnanec urobil sám.

5. V písomnej replike žalobkyňa uviedla, že bola jediná uchádzačka o pracovnú pozíciu, ktorá spĺňala
kritériá na prijatie do zamestnania. Predmetom uzatvorenia Dohody č. XX/XX/XXX/XXX o poskytnutí
finančných príspevkov na podporu vytvárania pracovných miest v rámci národného projektu Šanca pre
mladých podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších

právnych predpisov, uzavretú medzi ÚPSVaR v L. a zamestnávateľom - žalovaným, bolo obsadenie
pracovného miesta učiteľ v MŠ uchádzačom o zamestnanie vo veku do 29 rokov. V článku II. bod 2
spomínanej dohody je konkrétne pracovné miesto uvedené v štruktúre podľa tabuľky: profesia - učiteľ v
MŠ,takétopracovnémiestoobsadila,očomsvedčíidojednanýdruhprácevpracovnejzmluve:SKISCOXXXXXXX-učiteľka v MŠ. O skutočnosti, že bola prihlásená na štúdium v študijnom odbore učiteľstvo
pre MŠ a vychovávateľstvo, žalovaného informovala a i keď by túto skutočnosť žalovaný poprel, je
nevyvrátiteľné, že o tom vedel, pretože spolu so žalobkyňou sa žalovaný zúčastnil na prerokovaní

Protokolu o vykonaní školskej inšpekcie, na Štátnej školskej inšpekcii, Inšpekčné centrum E.. Na
prerokovaní v prítomnosti žalovaného, predložila inšpekcii prihlášku na dvojročné pomaturitné štúdium
v odbore 7649 N učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo. V Správe o inšpekcii, ktorá bola žalovanému
doručená,sanachádzatextna6.stranepodčiarou:„UčiteľkaMŠbolaprihlásenánaštúdiumvštudijnom
odbore učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo“.

6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu nevyhnutnej nápravy stavu po podaní výpovede
žalobkyne, musel zabezpečiť v MŠ s celodennou prevádzkou viac ako jednu učiteľku. Žalovaný
zamestnáva kvalifikovanú pracovnú silu na pozícii učiteľky v pracovnom pomere s celým pracovným
úväzkom a jednu zamestnankyňu, s ktorou má uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce. Žalobkyňa
nepreukázala splnenie podmienky začatia vzdelávania, ale len informáciu, že podala prihlášku na

štúdium.

7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na úrade práce bola vedená ako nezamestnaná. Cez projekt
Šanca do 29 rokov jej bola ponúknutá práca v MŠ. Mala vedomosť o podmienke, že si musí urobiť
pedagogické vzdelanie do dvoch rokov. Dňa 25.06.2019 absolvovala talentové skúšky na Súkromnej

strednej pedagogickej škole v L., kde bola prítomná a následne bola prijatá. Výsledok z talentových
skúšok jej prišiel internetovou formou dňa 28.06.2019. K odopretiu prevzatia výpovede uviedla, že jej
ju doručili osobne dňa 28.6.2019, na konci školského roka. Žalovaný nástojil na tom, aby ju podpísala.
Prezrela si túto výpoveď s tým, že tam bol uvedený zlý rok narodenia a nesúhlasila s dôvodmi výpovede,
preto ju nepodpísala a vrátila. K prerokovaniu Správy školskej inšpekcie uviedla, že bola prítomná aj

štatutárna zástupkyňa žalovaného a pani inšpektorka s tým, že inšpektorka vravela, že nikto sa nebude
prepúšťať s tým, že si prečítajú správu. Pýtala sa inšpektorky, či môže pracovať v MŠ. Inšpektorka
uviedla, že keďže bola prijatá, môže pracovať v MŠ. Žalovaný jej neponúkol inú alternatívnu prácu.
Na PN nastúpila dňa 28.6.2020. Vzdelávanie ukončila prvý ročník s tým, že nástup do školy bol dňa
30.10.2019, ale zápis do školy bol 01.09.2019, resp. opravila to, že nástup bol 01.09.2019. Externe

študovala rigorózne v r. 2018 a ukončila doktorát. Dňa 01.10.2017 bola prijatá na pozíciu učiteľky a
na úrade práce bola vedená predtým 3 roky, ako bola zaradená do projektu Šanca pre mladých. K
adaptačnému vzdelávaniu uviedla, že to neabsolvovala. Na úrade práce jej ponúkli prácu a keďže bola
jediná uchádzačka, tak ju prijali s tým, že išla na obecný úrad, kde jej zriaďovateľ dal pracovnú zmluvu,
ktorú podpísala a odniesla na úrad práce. Pracovné skúsenosti predchádzali jej prijatiu do MŠ tak, že

pracovala dva roky v agentúre domácej starostlivosti, kde bola na absolventskej praxi a potom tam
pracovala na dohodu.

8. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že k odopretiu výpovede došlo tak, že si
žalobkyňu zavolala do riaditeľne za prítomnosti dvoch svedkov a podala jej do ruky písomnú výpoveď.

Menovanú vyzvala, aby si to prečítala a podpisom potvrdila prevzatie s tým, že na podpise nenástojila.
Žalobkyňa výpoveď prevzala a odišla na prvé poschodie, keďže sa nachádzali v tom čase na prízemí.
Uviedla, že bolo počuť, že telefonuje. Potom sa vrátila späť a výpoveď odovzdala späť s tým, že
ju nepodpíše. Žalobkyňa odvtedy nenástojila na žiadnom prideľovaní práce a z jej strany iniciatíva
nevychádzala, pretože trvala na výpovedi. Pri preštudovaní inšpekčnej správy prišli do kancelárie so

žalobkyňou, sadli si k stolu, prešli bod po bode celú správu a na konci sa spýtala, čo znamená výrok a
teda, či môže žalobkyňa pokračovať v práci. Inšpektorka povedala, že nie a túto vec sa pýtala zámerne,
aby to počuli všetky tri. Na otázku súdu uviedla, že v MŠ pracuje učiteľka PhDr. G. Y., ktorá má
ukončené vzdelanie podobne ako žalobkyňa, zároveň má ukončené pedagogické pomaturitné štúdium
a dokončuje aj ďalšie vysokoškolské štúdium na I. stupeň ZŠ a je v trvalom pracovnom pomere. Ďalším

zamestnancom je Mgr. D. O., v tom čase bola prijatá na Dohodu a má ukončené učiteľstvo pre I.
stupeň s I. atestáciou. Ide o učiteľku v dôchodkovom veku, ktorá pracovala na 2 hodiny denne s tým, že
momentálne už nepracuje so skončením školského roka. Žiadala aby súd prihliadol v prípade vyhovenia
žalobe, že nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci.

10. Dňa 20.09.2017 bola uzavretá Dohoda č. XX/XX/XXX/XXX o poskytnutí finančných príspevkov
na podporu vytvárania pracovných miest v rámci národného projektu Šanca pre mladých medziÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. a Obcou V., v zastúpení štatutárneho zástupcu J. E..
Účelom a predmetom Dohody bol operačný program Ľudské zdroje Prioritná os 2 Iniciatíva na podporu
zamestnanosti mladých ľudí, Národný projekt Šanca pre mladých. V zmysle zmluvy v čl. II bolo vytvoriť

pracovné miesto zamestnávateľa, teda žalovaného vo veku do 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní,
nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, v celkovom počte 1.
Dňa 29.09.2017 žalovaný na základe zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve v znení neskorších predpisov poverila do funkcie riaditeľky Materskej školy v V. žalobkyňu
s účinnosťou od 01.10.2017. Dňa 22.09.2017 žalovaný uzavrel so žalobkyňou Pracovnú zmluvu s

nástupom do práce od 01.10.2017. Zmluvné strany si dohodli druh práce učiteľka v MŠ, s miestom
výkonu práce MŠ V., na dobu neurčitú, s pracovným časom od 7.00 do 15.00 hod. V dňoch 13.05.2019
do 15.05.2019 bola vykonaná inšpekcia u žalovaného a dňa 11.06.2019 bola prerokovaná Správa o
výsledkochškolskejinšpekciesvydanímSprávyovýsledkochškolskejinšpekcieč.XXXX/XXXX-XXXX..
Na prerokovaní správy sa zúčastnila za Štátnu školskú inšpekciu Mgr. D. L., za kontrolovaný subjekt
zodpovedný vedúci zamestnanec PhDr. G. C. a štatutárny orgán za Obec V. Mgr. D. J.. V inšpekčnej

správe bolo uvedené pod Podmienkami výchovy a vzdelávania, že personálna štruktúra pedagogických
zamestnancov nezodpovedala aktuálnemu spôsobu organizácie výchovy a vzdelávania, ani prevádzke
MŠ.Výchovuavzdelávaniezabezpečovalaučiteľka,ktoránespĺňalakvalifikačnépredpokladyaosobitné
kvalifikačné požiadavky na výkon pedagogickej činnosti v MŠ s označením čísla XX (MŠXX.), ani
na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca. Pod poznámkou čísla 11 bolo uvedené

„učiteľka MŠ bola prihlásená na štúdium v študijnom odbore učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo“.
Dňa 1.7.2019 bolo vydané Rozhodnutie č. XXXX-XXX riaditeľa Súkromnej strednej odbornej školy
pedagogickej EBG, o prijatí uchádzačky - žalobkyne na dvojročné pomaturitné štúdium v študijnom
odbore 7649 N, učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo na Súkromnú strednú odbornú školu
pedagogickú EBG, do L., v školskom roku XXXX/XXXX. Dňa 30.10.2019 bolo vydané Potvrdenie o

návšteve školy žalobkyne v školskom roku 2019/2020 od 01.09.2019 na štúdium 1.ročníka externe,
dvojročný akreditovaný pomaturitný odbor 7649 N, s predpokladaným dátumom ukončenia štúdia máj
2021. Dňa 04.07.2019 bola uzavretá Zmluva o vzdelaní medzi žalobkyňou a Súkromnou strednou
odbornou školou pedagogickou EBG, o vzdelaní v študijnom odbore 7649 N. Dňa 25.06.2019 žalobkyňa
absolvovala talentové skúšky na Súkromnej strednej pedagogickej škole v L., kde bola prítomná a

následne bola prijatá. Výsledok z talentových skúšok jej prišiel internetovou formou dňa 28.06.2019.
Dňa 28.06.2019 bola na pracovisku žalobkyne odovzdaná výpoveď, ktorú žalobkyňa odmietla prijať,
resp. ju vrátila, o čom riaditeľka školy urobila Záznam za účasti svedkov p. D. O. a p. M. H.. Žalobkyňa
odmietla potvrdiť prevzatie podpisom. Výpoveď bola následne doručená žalobkyni dňa 15.07.2019
poštou, ktorú osobne prevzala. Žalobkyni bola daná výpoveď z dôvodu, že podľa pracovnej zmluvy, ktorú

so zamestnávateľom uzatvorila dňa 22.09.2017 a na základe ktorej vznikol pracovný pomer medzi ňou
a zamestnávateľom, bola zaradená na pracovnej pozícii učiteľka v MŠ a poverená riadením MŠ v V.,
pričom toto poverenie jej zamestnávateľ v zastúpení predchádzajúcim štatutárom udelil viackrát. Podľa
záverov Štátnej školskej inšpekcie: „Výchovu a vzdelávanie zabezpečovala učiteľka, ktorá nespĺňala
kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v MŠ,

ani na výkon činnosti vedúceho zamestnanca.“ Preto podľa vyššie zmieneného ust. ZP § 63 ods. 1
písm. d) bod 1 ZP nespĺňala predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Dňa 17.07.2019 právna zástupkyňa žalobkyne oznámila žalovanému trvanie na ďalšom zamestnávaní.
Písomným podaním zo dňa 28.8.2019 žalovaný v právnom zastúpení uviedol, že trvá na platnosti
výpovede a skončenia pracovného pomeru žalobkyne a nebude ju zamestnávať. Dňa 28.10.2019

žalobkyňa v zastúpení právnej zástupkyne podala na súd žalobu o neplatnosť výpovede.

11. Nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy ako učiteľka
MŠ a poverená ako riaditeľka škôlky. Nebolo sporným, že zo Správy inšpekcie bolo zrejmé začatie,
resp. prijatie na štúdium žalobkyne na Strednú súkromnú odbornú pedagogickú školu EMG a túto

vedomosť mal aj štatutárny orgán žalovaného, ktorú si bod po bode prešli. Nebolo sporné, že žalobkyňa
začala študovať a začala vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti do dvoch rokov od vzniku
pracovného pomeru. Teda pri začatí pracovného pomeru dňa 22.09.2017 začala do dvoch rokov
vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti a to 01.09.2019, teda pred 22.09.2019.

12. Sporným bolo, naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm.
d) bod 1 ZP, v čase podania výpovede - a to, že odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, nespĺňala
predpoklady na výkon práce pedagogickej činnosti v MŠ.13. Súd ex offo - z úradnej povinnosti posúdil včasnosť podania žaloby o neplatnosť výpovede na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov, odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť a to či uplatnený
nárok nebol prekludovaný. Či nezaniklo právo žalobkyne domáhať sa neplatnosti právneho úkonu na

súde. Uvedené posúdil v skutkovej rovine - odopretia výpovede žalobkyňou dňa 28.6.2019, s účinkami
doručenia, za prítomnosti dvoch svedkov, čo žalobkyňa v konaní nepoprela. V ten istý deň po odopretí
prevzatia výpovede, žalobkyňa nastúpila na maródku. Výpovedná dvojmesačná doba mala začať
plynúť od nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, v tomto prípade odo dňa odopretia výpovede
01.07.2019 do 31.08.2019. Od 01.09.2019 do 01.11.2019 jej mala plynúť prekluzívny lehota. Žalobkyňa

podala žalobu dňa 28.10.2019, teda včas. Možnosť namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru
sa predlžuje aj o ochrannú dobu, ktorou je práceneschopnosť. Strohé znenie § 77 však hovorí iba o
možnostinamietaťneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,ktorúmôžezamestnanec,ako
aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
takto skončiť. Judikát R 119/1999 kladie dôraz na to, že pre plynutie prekluzívnej lehoty je podstatný
rozväzovací prejav (viď slová „v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť

týmto rozviazaním“). Podľa názoru súdu, stotožňujúceho sa s týmto judikátom, práceneschopnosť
zamestnanca,ktorániekedytrváajpodstatnedlhšiudobu,nemôžeovplyvňovaťlehotu,poktorúsamôže
zamestnanec domáhať na súde určenia neplatnosti výpovede. Z ustanovenia § 77 Zákonníka práce
vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde možno uplatniť v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa „mal“ pracovný pomer skončiť; začiatok plynutia tejto lehoty viaže Zákonník práce na

moment, kedy mal pracovný pomer skončiť. Skutočnosť, že žalobkyňa sa počas plynutia výpovednej
doby stala dočasne práceneschopnou (od 28.06.2019 do 28.06.2019), je z hľadiska § 77 Zákonníka
práce irelevantná. Práceneschopnosť zamestnanca nepredlžuje lehotu uvedenú v § 77 Zákonníka práce
a jej plynutie ani nijako neovplyvňuje. Žaloba bola podaná na súde včas.

14. Žalobkyňa v konaní preukázala listinnými dôkazmi, že mala vzdelanie na pozíciu učiteľky v MŠ a to
diplom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Y., o dosiahnutí magister, v odbore
sociálna práca, Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti, Diplom vysokej školy zdravotníckej a sociálnej
práce sv. Alžbety v Y. o udelení titulu PhDr. Toto vzdelanie si však potrebovala doplniť v zmysle v tom
časeúčinnéhozákona§8ods.1zák.č.317/2009Z.z..Tútoskutočnosťžalobkyňavkonanínepopierala,

práve naopak uviedla, že si bola vedomá, že si musí doplniť adekvátne vzdelanie pri výberovom
konaní. Pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie absolvovaním študijného programu alebo
vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti,
doplní si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca
získanímvzdelaniavoblastipedagogiky,psychológieadidaktikyvyučovacíchpredmetovalebodidaktiky

odborného výcviku.

15. Je pravdou, že žalobkyňa nespĺňala v čase uzavretia pracovnej zmluvy dňa 22.09.2017 kvalifikačné
predpoklady pre pedagogického zamestnanca v MŠ avšak znenie osobitného zákona, jej doplnenie
vzdelania umožňovalo s poukazom na ust. § 60 ods. 2 cit. zákona. Žalobkyňa ako pedagogický

zamestnanec dňom 22.09.2017 bola povinná začať vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti
(tedadoplnenímsikvalifikačnýchpredpokladov)najneskôrdodvochrokovodvznikuprvéhopracovného
pomeru pedagogického zamestnanca v príslušnom druhu a type školy alebo školského zariadenia a
najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru je povinný ho ukončiť v súlade s § 8 ods. 2. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa bola povinná začať vzdelávanie do dňa 22.09.2019. Žalobkyňa začala povinné

vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti od 01.09.2019, teda v zákonnej lehote, čím naplnila
hmotnoprávne podmienky adekvátneho vzdelávania. Osobitné kvalifikačné predpoklady by splnila do
štyroch rokov, ak by jej nebola neoprávnene daná výpoveď.

16. Ignorovaním predmetného zákonného ustanovenia by súd poprel aplikačnú prax, zrejme týkajúcu

sa regiónov s vysokou nezamestnanosťou. S tým súvisí aj projekt Šanca pre mladých v danom regióne
pre dlhodobo nezamestnaných, keďže žalobkyňa ako dlhodobo nezamestnaná, bola prostredníctvom
tohto inštitútu oslovená úradom práce a následným výberovým konaním na obecnom úrade. Predmetom
tohto konania nie je skúmať, či výberové konanie prebehlo v zákonných intenciách. Takúto otázku je
potrebné riešiť prostredníctvom správnych orgánov.

17. Tvrdenie žalovanej, jej štatutárneho orgánu pred súdom neobstojí, že nevedela o začatí vzdelávania
žalobkyne v čase podania výpovede. Bolo nesporné, že pred výpoveďou školská inšpektorka Mgr. D.
L., v tom čase ešte zodpovedný vedúci zamestnanec PhDr. G. C. ako žalobkyňa, starostka obce Mgr. D.J., dňa 11.06.2019 si prešli celú Správu „bod po bode“. A keďže v Správe na strane 6, bod 11 dole (čl.
41 súdneho spisu) je uvedené: „Učiteľka MŠ bola prihlásená na štúdium v študijnom odbore učiteľstvo
pre materské školy a vychovávateľstvo“, tak z toho vyplýva, že pred daním výpovede, žalovanej

bola známa skutočnosť, že žalobkyňa začne vzdelávanie na pedagogickú spôsobilosť a splní tak
podmienkynazotrvanievzmysleosobitnéhozákona.Akostarostka-profesijneučiteľka,pravdepodobne
znalej problematiky pedagogického vzdelávania, musela mať vedomosť o takejto možnosti doplnenia
si kvalifikačných predpokladov v zmysle zákona a osobitných predpokladov. Preto takéto jednanie so
zamestnancom sa javí súdu ako diskriminačné, navyše keď z výpovede žalovanej jasne vyznelo, že

výpoveď bola odovzdaná žalobkyni na prízemí a keď si túto žalobkyňa prevzala, išla na 1.poschodie a za
zatvorenými dverami sa s niekým radila telefonicky. Takéto konanie na pracovisku je neakceptovateľné,
kde nie je dodržaná tzv. „osobná zóna“.

18. Súd sa stotožňuje absolútne s názorom, že je potrebné deťom zabezpečiť adekvátne vzdelávanie,
o tom niet pochýb. Učiteľ materskej školy vychováva a vzdeláva deti predškolského veku a pripravuje

ich na povinnú školskú dochádzku. Pred takým závažným rozhodnutím ako je spísanie výpovede
zamestnávateľom by malo predchádzať aj upozornenie zamestnanca, na predloženie príslušných
dokladov a to aj keď si túto povinnosť nesplní zamestnanec a teda poskytnúť zamestnancovi sa brániť
(viď príklad - prejednanie výpovede s odbormi).

19. Je neodškriepiteľné, že Zákonník práce neukladá povinnosť zamestnávať zamestnancov podľa
kvalifikácie, ale dáva jednoznačne prednosť pred uplatnením princípu zmluvnosti pracovnoprávnych
vzťahov. Súd preskúmal aj ponukovú povinnosť zo strany zamestnávateľa, keďže ide o spor slabšej
strany zamestnanca. Ponuka vhodnej práce ako hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany
zamestnávateľa, má byť splnená pred uplatnením výpovede. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne

zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na
kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na týždenný pracovný čas. Jej nesplnenie
spôsobuje taktiež neplatnosť právneho úkonu. Aj keď ZP neustanovuje pre ponuku vhodného
zamestnania písomnú formu, z hľadiska právnej istoty oboch účastníkov pracovného pomeru, ako aj
preukazovanej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho sporu je správne, ak ponuku vhodného

zamestnania urobí zamestnávateľ písomne. Žalovaný mal možnosť riešiť vzniknutú situáciu v blížiacom
sa školskom roku tak, že ku kvalifikovanej učiteľke mohla žalovaná zamestnať žalobkyňu minimálne
na Dohodu resp. na kratší pracovný čas. Je nesporné, že v ďalšom šk. roku bola v MŠ zamestnaná
učiteľka PhDr. G. Y., ktorá má ukončené vzdelanie podobne ako žalobkyňa, zároveň má ukončené
pedagogické pomaturitné štúdium a je v trvalom pracovnom pomere. Ďalším zamestnancom je Mgr. D.

O., v tom čase bola prijatá na Dohodu a má ukončené učiteľstvo pre I. stupeň s I. atestáciou. Ide o
učiteľku v dôchodkovom veku, ktorá pracovala na 2 hodiny denne s tým, že momentálne už nepracuje
so skončením školského roka. Tieto tvrdenia uviedla žalovaná. Súd konštatuje, že ponuková povinnosť
v konaní nebola preukázaná.

20. Žalobkyňa preukázala, že v čase ktorý jej poskytoval zákon a to 2 roky od vzniku pracovného prvého
pomeru, získavala vzdelanie absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom,
ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti a splnila i zákonnú podmienku
doplniť si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca
v lehote najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca.

Žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre výkon profesie učiteľ v MŠ, určený zákonom č. 317/2009
Z. z. v platnom a účinnom znení. Po jej prepustení žalovaný vyhlásil výberové konanie na riaditeľku MŠ
a prijal i učiteľky MŠ na jej miesto bez preukázania ponukovej povinnosti. Aj keby inšpekčná správa
uvádzala odporúčanie na rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou, súd nie je takýmto názorom
viazaný.

21. Čo sa týka na pojednávaní namietanej absencie adaptačného vzdelávania zo strany žalobkyne. Tak
súd môže skonštatovať, že adaptačné vzdelávanie žalobkyňa nemala, to však nebol dôvod výpovede,
ktorý sa nesmie meniť dodatočne. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý
nastupuje prvýkrát do pracovného pomeru v školstve, alebo u predchádzajúceho zamestnávateľa

ukončil adaptačné vzdelávanie neúspešne t. j. každý pedagogický zamestnanec alebo odborný
zamestnanec bez ohľadu na skutočnosť či spĺňa požadované vzdelanie na výkon pedagogickej činnosti
alebo odbornej činnosti musí absolvovať adaptačné vzdelávanie. Súd zároveň konštatuje, že v praxi
sa zákon nesprávne aplikuje tak, že napr. učiteľky materských škôl, alebo vychovávatelia absolvujúadaptačné vzdelávanie až po ukončení pomaturitného kvalifikačného vzdelávania t. j. až po získaní
požadovaného vzdelania na výkon pedagogickej činnosti, hoci v tom čase sú v pracovnom pomere často
už dlhšie ako dva roky, prípadne adaptačné vzdelávanie z dôvodu nekvalifikovanosti neabsolvujú vôbec.

To že sa zákon v praxi nesprávne aplikuje nemožno pripísať na vrub zamestnanca, ale zamestnávateľa
ako je to aj v tomto konaní.

22. Argumentácia žalovanej, že úkon zamestnanca, trvanie na zamestnávaní, môže spísať len osobne
zamestnanec, je irelevantný. Vzhľadom ku skutočnosti, že samotným podaním žaloby, je splnený tento

akt o prejave vôle zamestnanca, že trvá na zamestnávaní a zotrvaní v pracovnom pomere.

23. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, preto žalobe vyhovel.

24. K námietke právneho zástupcu žalovaného, že nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa,
aby zamestnával žalobkyňu súd uvádza, že netvrdil skutočnosti, pre ktoré nemožno od neho požadovať,

aby žalobkyňu naďalej zamestnával. V konaní žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z hmotného
právanetvrdil,atedaaninepreukazoval.Právnyzástupcaostalpriprocesnejobranetýkajúcejsaobsahu
správy inšpekcie a nesplnení podmienok kvalifikácie žalobkyne a oznámení o trvaní na zamestnávaní
žalobkyňou prostredníctvom právnej zástupkyne. Súd mal za to, že išlo o také dôvody ktoré nemohol
vziať na zreteľ. Oznámeniu o trvaní na zamestnávaní sa venoval vyššie v rozhodnutí a taktiež záväznosti

súdu voči inšpekčnej správe. Nebolo poukázané na taký stupeň nevhodného správanie zamestnanca
napr. ktoré by malo nepriaznivý vplyv na výučbu a výchovu detí.

25. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

26.Ďalejuviedol,žemotívomvznikupracovnoprávnehovzťahubolpríbuzenskývzťahmedzižalobkyňou
a štatutárnym zástupcom žalovanej J. E.. Na tento motív žalovaný poukazuje preto, aby bolo možné
ďalej preukazovať dôvodnosť výpovede, resp. jej reálny podklad.

27. Dňa 11.06.2019 prerokovala školská inšpekcia so súčasnou štatutárnou zástupkyňou žalovaného
a žalobkyňou Správu o výsledkoch školskej inšpekcie, kde na strane 6 bolo uvedené: „Výchovu a
vzdelávanie zabezpečovala učiteľka, ktorá nespĺňala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné
požiadavky na výkon pedagogickej činnosti v MŠ, ani na výkon činnosti vedúceho pedagogického

zamestnanca.“ V poznámke č. 11 pod čiarou k vyššie uvedenej vete zo Správy z inšpekcie je uvedené,
že: „učiteľka MŠ bola prihlásená na štúdium v študijnom odbore učiteľstvo pre materské školy a
vychovávateľstvo.“

28. Keďže žalobkyňa nepreukázala zákonom stanovené podmienky na výkon práce, na ktorú bola prijatá

abolozrejmé,ženespĺňapodmienky,atovrozsahuzákonomstanovenom,aletiežosobitnékvalifikačné
predpoklady, žalovaný dal žalobkyni výpoveď, ktorú jej dňa 28.06.2019, t.j. v posledný deň vyučovania
doručil na pracovisku. Výpoveď odôvodnil žalovaný zákonným ustanovením a konštatovaním školskej
inšpekcie, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená už pred podaním výpovede.

29. V ďalšej časti podaného odvolania odvolateľ poukazuje na to, že žalobkyňa ako začínajúci
pedagogický zamestnanec mala povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie a úspešne ho ukončiť
najneskôr do dvoch rokov od vzniku pracovného pomeru. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď v čase,
keď bolo nesporné, že adaptačné vzdelávanie v zákonom stanovenej lehote ani nezačne, pričom bola
povinná ho už ukončiť.

30. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie izolovane vyhodnotil výpovedný dôvod uvedený vo
výpovedi tak, že žalobkyňa „nespĺňala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady
na výkon pedagogickej činnosti v MŠ, ani na výkon činnosti vedúceho zamestnanca.“ Zameral sa na
splnenie predpokladu začatia vzdelávania podľa § 60 ods. 2 Zákona o pedagogických zamestnancoch.

31. Kvalifikačné predpoklady určilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyhláškou. Osobitné
kvalifikačné predpoklady vyhláška neurčuje. Žalovaný je však toho názoru, že nepochybne medzine patrí splnenie zákonom stanovených podmienok, a preto i ukončenie adaptačného vzdelávania v
zákonom stanovenej lehote.

32. Napokon odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal splnením inej podmienky, ako
podmienky začatia vzdelávania potrebného pre výkon pedagogickej činnosti. Odvolateľ mal však za
to, že nesplnenie ostatných podmienok a určenie okruhu podmienok, ktoré žalobkyňa nespĺňala, čo
konštatovala i školská inšpekcia, je nesporné, a preto zakladá výpovedný dôvod. Súd sa nezaoberal
všetkými skutočnosťami uvedenými v Správe z inšpekcie a teda ju ani nevykonal ako dôkaz v celosti.

Je tu preto odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že je tu odvolací dôvod uvedený v
ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. a napokon súd prvej inštancie neprihliadol v celom rozsahu na právnu
argumentáciu žalovaného, najmä v rozsahu odôvodnenia nespĺňania predpokladov pre výkon povolania
žalobkyňou,ktorézaložilovýpovednýdôvod,atopredovšetkýmargumentáciousúvisiacousnesplnením
podmienky adaptačného vzdelávania, čo znamená, že je tu odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.

1 písm. h) C.s.p.

33. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

34. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

35. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

36. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd

poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. „Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo
konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61
ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený

nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak,
že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou
kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedí uvedie, nie je viazaný. Dôvod
výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom,

aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného
dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu
bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne
meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom
výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo

nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo
ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1MCdo 2/2008, zo dňa 28. júla 2008).“

38. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že výpoveď žalobkyni odôvodnil zákonným ustanovením a

konštatovaním školskej inšpekcie, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená už pred podaním výpovede.

39. Uvedené konštatovanie školskej inšpekcie, ktorým bola odôvodnená výpoveď, možno, podľa názoru
odvolacieho súdu, považovať vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému v ust. § 63 ods. 1 písm.
d) bod 1 za náležitým spôsobom konkretizované len v časti nespĺňania kvalifikačných predpokladov.

Nemožno preto vyčítať súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tou časťou konštatovania školskej
inšpekcie v podanej výpovedi, ktorá náležitým spôsobom konkretizovaná nebola.40. Samotný odvolateľ vyjadruje názor, že medzi osobitné kvalifikačné predpoklady nepochybne patrí
splnenie zákonných podmienok, a preto i ukončenie adaptačného vzdelávania v zákonom stanovenej
lehote.

41. Súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku však správne uzavrel, že napriek tomu, že
žalobkyňa adaptačné vzdelávanie nemala, nebol to (vzhľadom k vyššie uvedenému - pozn. odvolacieho
súdu) dôvod výpovede, ktorý sa nesmie meniť dodatočne.

42. Zostalo tak posúdiť dôvodnosť výpovede pre nespĺňanie kvalifikačných predpokladov v čase dávania
výpovede (R 38/79). Treba zvýrazniť, že s uvedenou otázkou sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom
vysporiadal v bode 24., 25., 26. a 27. napadnutého rozsudku.

43. Významné vo vzťahu k odvolacím námietkam je to, že žalobkyňa v tomto konaní preukázala, že
„dňa 01.07.2019 bolo vydané Rozhodnutie č. 2019-202 riaditeľa Súkromnej strednej odbornej školy

pedagogickej EBG, o prijatí uchádzačky - žalobkyne na dvojročné pomaturitné štúdium v študijnom
odbore 7649N učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo na Súkromnú strednú odbornú školu
pedagogickú EBG do L. v školskom roku 2019/2020. Dňa 30.10.2019 bolo vydané Potvrdenie o
návšteveškolyžalobkynevškolskomroku2019/2020od01.09.2019naštúdiumprvéhoročníkaexterne,
dvojročný akreditovaný pomaturitný odbor 7649N, s predpokladaným dátumom ukončenia štúdia máj

2021. Dňa 04.07.2019 bola uzavretá Zmluva o vzdelávaní medzi žalobkyňou a Súkromnou strednou
odbornou školou pedagogickou EBG, o vzdelaní v študijnom odbore 7649N. Dňa 25.06.2019 žalobkyňa
absolvovala talentové skúšky na Súkromnej strednej pedagogickej škole v L., kde bola prítomná a
následne bola prijatá. Výsledok talentových skúšok jej prišiel internetovou formou dňa 28.06.2019.“ (bod
9. rozsudku).

44. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 25. rozsudku, že „žalobkyňa začala povinné
vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti od 01.09.2019, teda v zákonnej lehote, čím naplnila
hmotnoprávne podmienky adekvátneho vzdelávania“ je podľa názoru odvolacieho súdu správne a
odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje.

45. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

46. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.

47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).