Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210763
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217210763.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu: C. Y., X.. XX.XX.XXXX, L.: L. XXX/XX, D., zast.: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom: Malá
13, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : P. M. R., C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R.: V. XXXX/XXX,
XXX XX J., o zaplatenie 1.837,26 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi istinu 1.837,26 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 16.05.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
ods.1 Obč. zák., získané žalovaným plnením zo strany žalobcu bez právneho dôvodu, keď tunajší
súd rozsudkom dňa 29.06.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, zamietol nárok žalovaného na zaplatenie
nedoplatku na úvere poskytnuté žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 11.09.2003, pre absenciu

zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere§4 ods. 2 písm. i/ a §4 ods.5 zákona č.
258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že z poskytnutého úveru 3858,88€, žalobca
uhradil 5696,14€, kde rozdiel 1.837,26 € prestavuje majetkový prospech žalovaného , získaný bez
právneho dôvodu.

2. Žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné dôvody na vydanie bezdôvodného obohatenia a
vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získané z úverovej zmluvy,

ktorý si žalobca uplatnil za čas pred 16.05.2014, keď žaloba bola podaná dňa 16.05.2017.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XXC/XX/
XXXX, na základe ktorého zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu bola žaloba na zaplatenie pohľadávky,
uplatnená v danom konaní žalobcom, v tomto konaní vystupujúci ako žalovaný, na zaplatenie istiny
1.528,72€ s príslušenstvom zamietnuté z dôvodu konštatovania súdu , že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, uzavretá dňa XX.XX.XXXX J. Č..XXXXXXXXXX, poskytujúca úverový rámec 1.493,73€ je bez

úročná a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods.3 písm. a zákona č. 258/2001Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve absentoval údaj o výške RPMN, údaj o výške, počte splátok
istiny, úroku a poplatkov, ako aj údaj o výške úroku z poskytnutého úveru v zmysle § 4 ods.5 citovaného
zákona, keď tieto úroky veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa. Podľa výpisu čerpania úveru bolapredpísaná istina 3858,88€, keď žalobca, v tom spore žalovaný, zaplatil celkom 5696,14€, žalovanému
nevznikol nárok na zaplatenie rozdielu 1528,72€, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2015.

4. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

5. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich

právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

8. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä

zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

9. Vzhľadom na konkrétny prípad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď súd v inom rozhodnutí, ktorého
pravdivosť nebola spochybnená, rozsudok vo veci XXC/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť ku dňu
11.08.2015, keď žalovaný v danom konaní odvolanie nepodal, je pre súd v tejto veci záväzný, z ktorého
záveru súd vychádzal pri posúdení opodstatnenosti nároku a v ďalšom dokazovanie v tomto smere

nevykonával. Súd v danom rozsudku, nepriznal žalobcovi, v tomto konaní žalovaný, nárok na zaplatenie
úrokov a poplatkov. Žalobcom uplatnení nárok tým v danom konaní bol neopodstatnený, žalovaný v tom
konaníplnilnadrámecdôvodnéhoplneniačodoistiny3858,88€,pričomdlhpreplatil,keďuhradilcelkom
na splátkach 5696,14€. Rozdiel predstavoval sumu 1837,26 €, ktoré plnenie bol žalovaný povinný vydať.

10. Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 107 ods.1 a 2 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

12. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo

oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť
sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto
oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou
žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.

14. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené
podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody . Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote , ako aj v objektívnej lehote . Ak sapovinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

15. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti,

z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej
výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.
Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení
§ 107 ods. 1. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak
právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je
tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,

keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

16. Žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, až právoplatnosťou
rozsudku vo veci XXC/XX/XXXX, teda dňom 11.08.2015.Žalobu podal dňom 16.05.2017, teda ešte pred
uplynutím dvojročnej subjektívnej doby, ktorá by uplynula ku dňu 11.08.2017 a počas plynutia trojročnej

objektívnej doby, ktorá nemohla začať plynúť skôr než ako dvojročná subjektívna doba.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď nárok žalobcu premlčaný nebol, súd z dôvodov uvedených
v ods.8 a 9 odôvodnenia, vyhovel nároku a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške, keď trovy
konania si žalobca uplatnil len z istiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)