Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 12, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2382/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121405975
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Falátová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121405975.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, IČO: 45 018 201, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnej: I. Š., T..
XX.XX.XXXX, U. H. Ž. O. XXX/ X, XXX XX U. T. H., o vymoženie 190,05 Eur s príslušenstvom, trov
pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom

exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, sp. zn. 88EX 688/2021, o návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie
n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2021 domáhal od povinnej
vymoženia pohľadávky vo výške 190,05 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 45Up/457/2020 zo dňa 07.01.2021 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 21.07.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislav
Kováč, so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou
značkou 88EX 688/2021.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 09.08.2021 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. § 61k písm. a) d) Exekučného poriadku“, v ktorom

povinná uviedla, že exekučný titul-Rozhodnutie súdu na peňažné plnenie č.45Up/457/2020 zo dňa
07.012021, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, exekúcia je neplatná a neprípustná a žiada ju
ako povinný zastaviť v celom rozsahu, povinný nikdy nemal žiadny právny vzťah s oprávneným a
ani nepozná oprávneného, platobný rozkaz ako exekučný titul nikdy povinnému nebol doručený do
vlastných rúk. Súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť
exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom keď vydal

poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený nie je vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky a
súd musí exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Nikto nemá právo odňať povinnej ústavné právo na
súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa Čl.46, Čl.47, Čl.48 a toto
právo nemá ani súd, preto podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok
§ 61k ods.1 písm. a) d) pretože sú tu iné skutočnosti, ktorá bránia vymáhateľnosti exekučného titulu
a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku a to: návrhom Oprávneného na vykonanie exekúcie Oprávnený porušil
zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu,použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj
trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné
Súd z úradnej povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti. Súd z úradnej povinnosti prihliada

na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky, pričom súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ
použil nekalé obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých
ustanovení zmluvy; použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol právnym
predchodcom Navrhovateľa. Neplatný úkon nemôže vyvolať účinky platné. § 526 Občiansky zákonník:

(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Preoznačeniestavuvyplývajúcehoz
hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového
záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku
sapostúpenímnemeníasamotnýmuzavretímzmluvyopostúpenípohľadávkysanemeníanipostavenie
dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že

mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na
jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a

takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne

dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností
veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia

o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne. Súd z úradnej
povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v
neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré brania jeho vykonateľnosti: Súd nepodrobil súdnej
kontrole zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky
b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom
c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti
d) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná

e) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky
f) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS
Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň
dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§61k ods. 1 písm. a/, c/ a d/). Patrí
medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v

námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu
nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Povinná, žiada súd, aby
po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o
oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávnenýmbez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv exekúciu č.88EX 688/2021 zastavil, tak ako
v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou
právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Na záver

povinnádávadopozornosti,žeprenedostatkyvprávnomporiadkuSlovenskejrepublikynaktorésasúdy
odvolávajú, ktoré si povinná prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva
na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a
súdnych exekútorov preto zdôrazňuje, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde
Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a

únijnym právom.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného
dňa 26.08.2021 súdu na rozhodnutie.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.08.2021 uviedol,

že navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne
vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. K tvrdeniam povinného uvádza, že
účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.

Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul - platobný rozkaz č.k.
45Up/457/2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.1.2021. Predmetný exekučný titul
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.3.2021. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať
ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť
rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva

v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na základe uvedeného
mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po
preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči
oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné
konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1

Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o
tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom
konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z

neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To teda
znamená, že tvrdenia, ktoré povinný namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko
tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí
vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je

žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhuje preto, aby súd po preskúmaní návrhu
povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia
zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu
verejnej správy a územnej samosprávy vrátene bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej
doručené dňa 28.07.2021 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala na poštovú prepravu dňa
06.08.2021, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie

exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na
zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol žalovaný (povinná v danom exekučnom konaní) povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 190,05 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 30,37
Eur od 30.07.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 30,80 Eur od 28.08.2019

do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11,88 Eur od 28.09.2019 do zaplatenia; úrok
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 9,00 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia; úrok z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 108,00 Eur od 28.11.2019 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 120,47
Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2021.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce

ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie
s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53
ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom

zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého sa
začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu,
preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

13. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu
právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného
rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia
opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul

akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia,
ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie
exekúcie.
14. Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo tvrdenie, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhovateľ použil

nekalé obchodné praktiky, povinná nikdy nemala žiadny právny vzťah s oprávneným a ani nepozná
oprávneného. Súd k námietkam povinnej uvádza, že Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným
titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu.
Povinnávšakvdanomprípadenamietaskutočnosti,ktorénastalipredvydanímexekučnéhotitulu.Pokiaľ
povinná namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto mala uplatniť v konaní o

odpore, nakoľko nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu stratili tieto argumenty povinnej právnu
relevanciu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená v zmysle §61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul na podklade ktorého sa vedie
exekučné konanie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.
15. Povinná taktiež v návrhu na zastavenie exekúcie namietala doručenie exekučného titulu. Z obsahu

súdneho spisu 45Up/457/2020 a doručeniek k exekučnému titulu súd zistil, že exekučný titul, ktorý je
podkladom pre vykonanie exekúcie bol dňa 08.01.2021 odovzdaný poštovému podniku na doručovanie
v listinnej podobe a dňa 11.01.2021 doručený povinnej. Na základe uvedeného ani námietka povinnej
o nedoručení exekučného titulu nebola dôvodná.
16.

17. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú
námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho
rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na
zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

18. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie
je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

19.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.
20. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

21. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
23.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom

konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods.
1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu

povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči
povinnejnároknanáhradutrovkonaniaonávrhupovinnejnazastavenieexekúcienepriznal(II.výroková
veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.