Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200418
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8518200418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MarianyMuránskejvprávnejvecižalobcu:K.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom T.. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti
žalovaným: Q.. Q.,. E. XXXX/XX, A. E., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o náhradu škody z titulu ublíženia na
zdraví, o odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C 16/2018-299 zo dňa
16.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie náhrady škody titulom
ublíženia na zdraví, ktorou sa domáhal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.184,- Eur
s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav v tomto znení:

„Žalovaný na základe cenovej ponuky si objednal u otca žalobcu, M. R. - živnostníka, maliarske práce
autodielne a to na základe ústnej dohody. Tato skutočnosť nebola sporná. Dohodnutá doba nástupu
na práce bola sporná, nakoľko žalobca tvrdil, že práce sa mali vykonať v dobe od XX.X.XXXX do
XX.X.XXXX, žalovaný tvrdil, že nastúpili na práce skôr ako bolo dohodnuté, a to na základe vlastného
rozhodnutia. Nebolo stanovené do kedy to majú urobiť. Žalovaný trval na tom, aby sa práce vykonávali

mimo režimu prevádzky autodielne.
Vzhľadom na rozsah prác požiadal žalobcu K. R. jeho otec M. R. a tiež aj jeho brata M., aby mu s týmito
maliarskymi prácami pomohli. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že išlo o bežnú výpomoc syna otcovi, nešlo
medzi nimi o dohodu o vykonaní prác ani dohodu o pracovnej činnosti. Pri nástupe na práce neboli
priestory prevádzky prázdne t.j. bez áut, čo nebolo sporné.
Následnezaúčelomodmasteniastienbolopotrebnénajprvaplikovaťlátkunaodmastenie,ktorúposkytol
objednávateľ - žalovaný. Tento však uviedol, že na použití ním navrhnutej látky ako odmasťovača netrval

len uviedol, že nejaký odmasťovač má, ktorý sa používa na odmasťovanie bŕzd a bolo na uvážení
zhotoviteľa či je ho možné použiť. Táto látka bola v bandaskách riadne označených o akú látku ide. ..Bolo
na zodpovednosti zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu použitia tejto veci.Následne ďalší deň počas realizovania odmasťovacích prác mal do dielne vojsť zamestnanec
žalovaného so zapáleným plynovým horákom - kartušou, potom išiel zavrieť dvere, horák položil na
zariadenia na sťahovanie pneumatík a nasledoval výbuch v dielni a požiar, ktorý spôsobil žalobcovi

popáleniny.
Tieto tvrdenia rozporoval žalovaný. Udalosť neoznámili polícii, ani Inšpektorátu práce, žalobcu následne
hneď odviezol otec do nemocnice na ošetrenie. Na ďalších postupoch a náhradách sa mali dohodnúť
žalobca so žalovaným /predtým v 1. rade/.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 2 Obchodného zákonníka, § 2 Zákona
č. 455/1991 Zbierky Živnostenského zákona, podľa § 420 ods. 2, § 420a Občianskeho zákonníka, podľa
§ 536 ods. 1, § 757, § 373, § 537 ods. 1, § 538 Obchodného zákonníka a § 116 Občianskeho zákonníka.

4. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia §
420a Občianskeho zákonníka, teda ako škodu vzniknutú prevádzkovou činnosťou žalovaného. Zároveň

však dospel k záveru, že ku škode došlo aj konaním poškodeného a toto konanie je len jednou z príčin
škody. Preto ustálil, že na vzniku škody sa podieľa ako žalobca tak aj žalovaný v rozsahu po 50%.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že servis je v prevádzke, teda sú v ňom
vozidlá, na ktorých prebieha oprava a pri tejto oprave môžu byť použité nástroje a zariadenia, ktoré môžu
spôsobiť nebezpečenstvo výbuchu horľavej látky. Napriek tomu vykonával odmasťovacie práce látkou,

ktorej výpary umožňovali nebezpečenstvo výbuchu. Pokiaľ teda žalobca vykonával odmasťovacie práce
počas výkonu prác v autodielni, podieľal sa na vzniku škody svojím konaním a na tomto závere nič
nemení ani skutočnosť, že tak činil z dôvodu, že už bola namiešaná a pripravená farba na náter. Pokiaľ
na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom bola celková výška jeho bolestného vyčíslená
na sumu 6.384,- Eur z čoho uhradil žalovaný sumu 3.200,- Eur je zrejmé, že mu zaplatil sumu vyššiu než

polovica ustálenej škody na bolestnom, teda plnil v rozsahu svojej povinnosti nahradiť žalobcovi škodu.
Nakoľko predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy bolestného v celom rozsahu, považoval súd
prvej inštancie za dôvodné žalobu zamietnuť v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolateľ súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že ku škode došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, no nesúhlasil s posúdením existencie
liberačných dôvodov, teda, že škoda bola zavinená aj konaním žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný
si objednal u jeho otca vykonanie maliarskych prác s dohodnutou cenou a termínom vykonávania

týchto prác, pričom termín nástupu bol deň 13.02.2017. To, že následne žalovaný poprel termín
nástupu na vykonávanie maliarskych prác je jeho účelové tvrdenie vychádzajúce zo sledu okolností,
pričom žalovaný nesplnil svoju povinnosť vypratať priestory autodielne tak, aby počas vykonávania
maliarskych prác v nich neprebiehala prevádzková činnosť. Zároveň uviedol, že je nepochybné
poskytnutie odmasťovacej látky žalovaným bez toho, aby bol žalobca, respektíve jeho otec, ktorý

vykonával zákazku upozornený na to, že jedná sa o látku prchavú a horľavú. Napriek upozorneniu,
že v priestoroch autoservisu je zákaz manipulácie s otvoreným ohňom bolo zrejmé, že zamestnanci
žalovaného nemanipulovali s otvoreným ohňom v prípade, že túto látku používali na odmastenie
motorov. Napriek tomuto nebol jeho otec zo strany žalovaného o tejto skutočnosti poučený a konaním
pracovníka žalovaného došlo k manipulácií s otvoreným ohňom, v dôsledku čoho nastal výbuch, čím je

daná 100%-ná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Odvolateľ poukázal aj na rozpory medzi
čestnými vyhláseniami a výsluchmi svedkov, ktoré boli vykonané v konaní. Zároveň namietol výrok o
trovách konania ako nezákonný a nedôvodný s tým, že rozhodnutie súdu nie je správne pokiaľ súd určil
zodpovednosť žalobcu v rozsahu 50% a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zmluva o dielo medzi otcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá ústnou formou za dohodnutú cenu 500,- Eur v rozsahu maľby
interiéru dielne, pričom čas plnenia nebol dohodnutý pevným dátumom, len dátum predpokladaným za
podmienky, že v dielni sa nebude vykonávať oprava áut, nakoľko by mohlo dôjsť k ich poškodeniu od
používaných maliarskych náterov. Žalovaný nedal súhlas s vykonávaním diela dňa 13.02.2017, nakoľko

dielňa nebola vyprataná a boli v nej vozidlá, teda dielo sa malo začať vykonávať až v čase, keď v dielni
nebudú žiadne motorové vozidlá. Žalovaný udelil súhlas na prípravu výkonu diela, teda nie na jeho
samotné vykonávanie a zmluvu o dielo porušil otec žalobcu, keď začal vykonávať maliarske, respektíve
odmasťovaciepráceeštepredtým,nežbolaukončenáprevádzkaautoservisu.Pokiaľvykonávalžalobcapráce v prospech zmluvnej strany, teda zhotoviteľa, vzniká zodpovednosť za škodu len zhotoviteľovi, nie
žalovanému, pričom zhotoviteľ vykonával dielo v rozpore s platne uzavretou zmluvou počas prevádzky
autoservisu a sám vystavil zvýšenému riziku osoby, ktoré s ním pracovali. Žalovaný poukázal na to, že

látku, ktorú ponúkol zhotoviteľovi na odmastenie mu prenechal v originálnych bandaskách s označením,
že sa jedná o horľavinu, čo potvrdili jeho zamestnanci, pričom netrval na použití tejto látky a zhotoviteľ
mal posúdiť vhodnosť použitia tejto látky a posúdiť to, či je vhodná na odmasťovanie stien a či ju možné
je aplikovať. Tieto závery vyplývajú aj zo zhodných čestných vyhlásení svedkov, ktorí boli vypočutí aj
v konaní, pričom odvolateľ nešpecifikoval rozpor medzi čestným vyhlásením a výpoveďou svedkov.

Súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v otázke náhrady trov konania a rovnako namietol príčinnú
súvislosť medzi konaním a následkom vzniku škody s poukazom na výsluch svedka, ktorý manipuloval
s otvoreným ohňom, z ktorého výsluchu vyplýva, že nemal vedomosť o vykonávaní odmasťovacích
prác zo strany zhotoviteľa počas prípravy natieračských prác. Svedok poukázal na to, že zhotoviteľ
mal vykonávať počas prevádzky autoservisu prípravné práce na vykonanie diela a nemohol a nemal
vedomosť o tom, že žalobca pracuje s nebezpečnou látkou v jeho blízkosti. Práve žalobca porušil

bezpečnostné predpisy a všeobecnú prevenčnú povinnosť tým, že svojvoľne aplikoval horľavú látku
v blízkosti opravovaných áut. Žalovaný uviedol, že nenesie zodpovednosť za konanie žalobcu, ktorý
používal nebezpečnú látku v neprimeranom množstve a nevhodným spôsobom v miestnosti s vysokým
rizikom vzniku požiaru a len toto konanie bolo výlučnou príčinou vzniku škody. Z týchto dôvodov navrhol
potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca vo svojej duplike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nedodržal dohodu tým, že
nevypratal motorové vozidlá v dohodnutom termíne a pokiaľ nesúhlasil s vykonávaním maliarskych prác,
mohol zabrániť vstupu zhotoviteľa a osôb, ktoré s ním spolupracovali do priestorov dielne. Rovnako
tak poukázal na to, že odmasťovacia látka zo strany žalovaného bola poskytnutá aj z dôvodu, že tento

týmto spôsobom ušetril v nákladoch za materiál, nakoľko dohoda bola len ohľadom ceny prác na 500,-
Eur. Žalovaný neuviedol, že ide horľavú látku, ktorú poskytol na odmasťovanie napriek tomu, že o tejto
skutočnostidobrevedel,čovyplývazvýsluchujehozamestnancov.Rovnakotaktým,žežalovanýuhradil
sumu v rozsahu 1/2 škody, uznal svoju spoluzodpovednosť, čo malo byť premietnuté aj do výroku o
trovách konania.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že ohľadom termínu vykonania diela bol
dátum 13.02.2017 určený predbežne s tým, že podmienkou bude to, aby v čase výkonu maliarskych prác
bola autodielňa vyprataná, čo však zhotoviteľ nedodržal. Žalovaný tiež poprel tvrdenia žalobcu, že mohol
byť zhotoviteľovi odopretý prístup do dielne, nakoľko zo zisteného skutkového stavu je jednoznačne

zistené, že žalovaný sa o začatí vykonávania maliarskych prác dozvedel až po nehode žalobcu a
zhotoviteľ nemal súhlas na vykonávanie týchto prác v servise počas opravy motorových vozidiel, súhlas
zo strany žalovaného mu bol poskytnutý len na prípravu a uskladnenie materiálu na výkon maliarskych
prác. Rovnako tak nie je pravdou, že cena diela predstavovala 500,- Eur za výkon práce, nakoľko v
dohodnutej cene bol zahrnutý materiál ako aj práca, preto žalovaný nemal záujem na tom, aby bol

používaný na odmastenie prípravok, ktorý mal k dispozícií. Žalovaný by nemal vyššie výdavky na
vykonané dielo pokiaľ by prostriedky zabezpečoval zhotoviteľ. Odmasťovacia látka bola ponúknutá
zhotoviteľovi, no žalovaný netrval na jej použití a ani nevedel, či zhotoviteľ bude používať túto látku pri
výkone diela. Zhotoviteľ je zodpovedný za používanie akéhokoľvek materiálu pri realizácií diela a on
ako odborne spôsobilá osoba musí posúdiť vhodnosť či nevhodnosť používanej látky. Práve zhotoviteľ

chcel znížiť svoje náklady na zmluve o dielo použitím prostriedku ponúknutého mu žalovaným. Rovnako
tak nie je pravdou to, že odmasťovací prípravok nebol predložený v originálnom balení, nakoľko v
tomto smere boli jednoznačne vypočutí svedkovia, a to či bola táto látka v balení 30 či 20 litrov nie je
rozhodujúce. Žalovaný nedisponoval žiadnym 200 litrovým sudom, z ktorého by bola táto odmasťovacia
látka odlievaná. Škoda vznikla jednoznačne nesprávnou a nevhodnou aplikáciou odmasťovacej látky, za

čo zodpovedá výlučne zhotoviteľ ako aj žalobca. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o trovách konania s tým, že v zmysle zásady úspechu civilného sporového konania je rozhodujúcim
pomer úspechu vo veci vychádzajúc z uplatneného predmetu konania a priznanej sumy. V tejto súvislosti
žalobca nebol úspešný, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že nie sú správne úvahy žalobcu o uznaní zodpovednosti žalovaného tým, že plnil škodu

v rozsahu 50%, nakoľko tento záver vyplýva len z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, voči
ktorému nie je prípustné odvolanie.9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16.Knámietkeonesprávnomprávnomposúdení §365ods.1písm.h)CSPodvolacísúdpoznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená v merite veci.

17. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v danom prípade je daná
zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá je spôsobená inému prevádzkovou činnosťou. /Rozsudok
Najvyššieho súdu CˇR, sp. zn. 25 Cdo 484/2013: Provozní cˇinností ve smyslu § 420a obcˇ. zák.
se rozumí soustavneˇ provádeˇná cˇinnost, která je organizována v urcˇitém provozu. Prˇedpokladem
odpoveˇdnosti je urcˇitá kvalifikovaná skutecˇnost, která byla prˇícˇinou vzniku škody; budˇ je to sama

cˇinnost, jež má provozní povahu, poprˇípadeˇ veˇc prˇi této cˇinnosti použitá, nebo vyvolávajícím
cˇinitelem vzniku škody jsou fyzikální, chemické cˇi biologické vlivy provozu na okolí. Mu°že jít prˇitom
o zpu°sobení škody nejen prˇímo prˇi aktivním provozu daného zarˇízení, ale i pouhou existencí
provozního zarˇízení, které vyvíjí škodlivý vliv na okolí, a to bez ohledu na to, zda zarˇízení je v
chodu cˇi nikoliv. (DULAK, Anton. § 420a [Škoda z prevádzkovej činnosti]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana,

DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, marg. č. 6.)/ Bolo nepochybné, že škoda
na zdraví u žalobcu vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti v priestoroch autoservisu žalovaného.
Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie ohľadom existencie liberačných
dôvodov spočívajúcich vo vlastnom konaní poškodeného. Vlastné konanie poškodeného spočívalo

v tom, že použil horľavú výbušnú látku na odmasťovanie stien, a to počas prevádzky autoservisu.
Žalobca je tou stranou sporu, ktorá je zaťažená dôkazným bremenom, teda preukázaním dôvodnosti
svojich tvrdení pod následkom rizika zamietnutia žaloby. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia toho, že medzi objednávateľom a zhotoviteľom, na strane ktorého
vykonával dielo bola dohodnutá fixná doba započatia prác na zmluve o dielo, a to dňom 13.02.2017.

V tomto smere z jeho neboli predložené také dôkazy, ktoré by odôvodňovali jednoznačný záver, že
jeho tvrdenie je pravdivé. Pokiaľ medzi stranami zmluvy o dielo neexistuje písomná zmluva, je nutné
vychádzať len z iných dôkazných prostriedkov, ktorými boli výpovede svedkov, pričom medzi týmito
výpoveďami existovali rozpory, čo sa týka dátumu začatia vykonávania zmluvy o dielo a pokiaľ žalobca
bez akýchkoľvek pochybností neuniesol toto dôkazné bremeno, je nutné vychádzať zo zásady, že

dôkazné bremeno neuniesol. Je teda zrejmé, že nebolo nutné, aby začal vykonávať odmasťovacie
práce počas prevádzky autodielne, nakoľko je nepochybné, že tieto práce vykonával v čase opravy
motorových vozidiel v priestoroch autodielne. Druhou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje záver, že škoda
vznikla vlastným konaním poškodeného, je tá skutočnosť, že ako správne posúdil súd prvej inštancie
zhotoviteľ diela, na strane ktorého vykonával práce žalobca, nie je pri určení spôsobu vykonania diela

viazaný pokynmi objednávateľa a zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať určité dielo, pričom v tomto prípade
bolo zodpovednosťou zhotoviteľa vykonať dielo, na ktoré sa dohodol so žalovaným, a to samostatne
a s určením spôsobu jeho vykonania. Pokiaľ teda nebolo z vykonaného dokazovania jednoznačne
preukázané, že by zhotoviteľ bol viazaný pri výkone diela použiť odmasťovaciu látku poskytnutú
mu žalovaným, pričom podľa Obchodného zákonníka takúto možnosť ani objednávateľ nemá, bolo

povinnosťou zhotoviteľa posúdiť, či takúto látku môže aplikovať pri výkone diela a zodpovednosť použitia
takejto látky potom je na strane zhotoviteľa, v prospech ktorého vykonával žalobca tieto práce. Za postup
zhotoviteľa nesprávnym spôsobom nemôže zodpovedať žalovaný v celom rozsahu, preto správne ustálil
súd prvej inštancie rozsah zodpovednosti žalobcu a žalovaného v rozsahu 1/2.

18. Odvolací súd vzhľadom na predmet konania sa nepovažuje za dôvodné vyjadrovať k potenciálnym
úvahám strán sporu, ktoré sa vzťahujú k určitým možným scenárom použitia otvoreného ohňa, či už zo
strany pracovníkov žalobcu alebo žalovaného, či ku otázkam toho, že mohol žalovaný zabrániť vstupu
do prevádzky, nakoľko tieto otázky nesúvisia s meritom prejednávanej veci.19. Podľa § 388 CSP odvolací súd dospel k názoru, že je dôvodné zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo vzťahu ku trovám konania z dôvodu aplikácie § 255 ods. 2 CSP.

20. Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný čo do preukázania základu svojho nároku,
pričom výška spoluzavinenia ako liberačného dôvodu závisela od úvahy súdu. Aj za účinnosti Civilného
sporového konania platí zásada, že v takomto prípade má úspešná strana sporu nárok na plnú náhradu

trov konania, pričom výška odmeny za úkon právnej služby sa odvíja od priznanej sumy. V prejednávanej
veci súd posúdil rozsah pomeru podielu na škode u oboch strán v rovnakej miere, preto je dôvodné ,
aby strany sporu niesli trov konania každá samostatne. Nepochybne je nutné brať do úvahy celkové
vysporiadanie veci, teda to že žalovaný uhradil polovicu škody žalobcovi a súd vlastnou úvahou tento
postup podporil.

21. Na podporu uvedeného názoru porovnaj komentár k CSP a nález Ústavného súdu:

Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje

tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom
mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí
pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).
Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne

neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce

(pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie,
že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté.
Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba
z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej
sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže

ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku.
(BARICOVÁ, Jana. § 255 [Náhrada trov podľa úspechu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový
poriadok. 1. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 923. ISBN: 978-80-7400-629-6.)

22. Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods.
3 OSP.

23. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na

náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu,
nemožnoakceptovaťatakátointerpretácia§255CSPsúdomniejevsúladesústavou.(nálezÚstavného
súduSlovenskejrepublikyzo4.2.2021,sp.zn.III.ÚS475/2018-31,zdroj:ustavnysud.sk;tvorbaprávnej
vety: najprávo.sk)

24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konaniana také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

25. Potom súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

26. S poukazom na uvedené rozhodol odvolací súd aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania
sporovým stranám podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).