Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 6, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210412
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8116210412.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G.
č. XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov proti žalovanej:
E. L., bytom O. G. č. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Viera Straková, advokát, Nám. Legionárov č. 5, 080
01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 8C/194/2016-129 zo dňa 28.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
nehnuteľnosti bytu č. XX. o celkovej podlahovej ploche XX,XX m2 nachádzajúcom sa na X.poschodí
bytového domu súp. č. XXXX na ul. O. popisné číslo (vchod XX) stojaceho na parcele registra V. č.

XXXX zapísaný na LV č. XXXX pod R pre katastrálne územie D., obec D., okres D., v podiele X/X
k celku, ako aj spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX (pomer podlahovej plochy k bytu k podlahovej ploche
všetkých bytov v dome) domu súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pod R pre k. ú. D., obec D., okres
D.. Súd prikázal nehnuteľnosť - byt č. XX o celkovej podlahovej ploche XX,XX m2 na X. . poschodí
bytového domu súp. č. XXXX na ul. O. popisné číslo (vchod) XX, stojaceho na parcele registra V. č.

XXXX zapísaný na LV č. XXXX pod R pre katastrálne územie D., obec D., okres D., v podiele X/X k
celku, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX (pomer podlahovej plochy k bytu k podlahovej ploche všetkých
bytov v dome) domu súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pod R pre k. ú. D., obec D., okres D. do
výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 25.000 eur z titulu
náhrady za spoluvlastnícky podiel a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán

konania náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k bytu č. XX o výmere XX,XX m2, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového
domu súp.č.XXXX na ul. O. G. popisného čísla vchodu XX. Žalobu odôvodnil tým, že predmetný
byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva spolu s manželkou - žalovanou. Manželstvo strán

sporu bolo právoplatne rozvedené 24.11.2009. Keďže do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou, ani rozhodnutím súdu, v zmysle § 149 ods. 4 OZ sa predmetný byt stal
podielovýmspoluvlastníctvomstránsporu.Žalovanejopakovanenavrhovaluzavretiedohodyozrušenía
vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnémubytuspožiadavkou,abyžalovanámuvyplatila
akoodplatuzajehospoluvlastníckypodiel15.000eur,sčímžalovanánajprvsúhlasila,následnenavrhla,
že mu vyplatí za jeho podiel sumu 5.000 eur, s čím on nesúhlasil.3.Žalovanásakžalobevyjadrilatak,žebytodkúpiliodjejrodičovza100.000Sk,hocivkúpnejzmluvezo
dňa 06.06.2005 uviedli fiktívnu cenu 250.000 Sk. Tiež uviedla, že v roku 1998 bola vymenená kuchynská
linka na mieru v hodnote 10.150 Sk a v byte boli vymenené aj všetky okná. Na byte je úver zo Štátneho

fondu rozvoja bývania. Rovnako namietala, že jej rodičia prispeli na rekonštrukciu bytu sumou 5.000 eur
a do bytu kúpili kotol v hodnote 8.867,50 Sk.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 141 ods. 1 a 2; § 142 ods. 1; § 148
ods. 1; § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka zistil nasledovné. Z LV č. XXXX, k. ú. D. vyplýva, že

žalobca a žalovaná sú spoluvlastníkmi bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vo
vchode č. XX, s podielom X/X. Predmetný byt bol nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod vložkou V XXXX/XXXX, a to od C. R. a G. R., za kúpnu cenu vo výške 300.000 Sk.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.11.2009, č. k. 12C/120/2009-31 bolo manželstvo žalobcu a
žalovanej rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009.

6. Z listu realitnej kancelárie D. s.r.o. so sídlom v D. zo dňa 10.05.2016 súd zistil, že trhová cena bytu
patriaceho stranám sporu bola určená vo výške 50.000 eur.

7. Zo Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zák. č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde

rozvoja bývania č. 707/1724/2004 zo dňa 24.11.2004 súd zistil, že spoločenstvu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov ako právnickej osobe bola poskytnutá podpora vo forme úveru na obnovu
bytového domu v D. so súpisným číslom XXXX.

8. Z Potvrdenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, O. XX, XX D., zo dňa 28.9.2016

súd zistil že manželia R. ako vlastníci bytu č. XX prispeli na výmenu okien v rámci projektu zateplenia
obytného domu sumou 5.000 Sk. Uvedenou sumou prispeli v dobe rekonštrukcie bytového domu v roku
2004.

9. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že strany konania nadobudli predmetný byt

do bezpodielového spoluvlastníctva. Rozvodom manželstva strán konania zaniklo aj ich bezpodielové
spoluvlastníctvo a to dňa 24.11.2009. Nebolo sporné, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zákonnej lehote troch rokov od zániku
manželstva. Taktiež v uvedenej lehote nebol podaný ani návrh na súd na vyporiadanie spoločného
majetku a tým zanikla možnosť vyporiadať predmetný byt, či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím. V

danom prípade sa preto uplatní zo zákona nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa ustanovenia
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

10. Na základe podaného návrhu preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pedmetnému

bytu a zároveň vykonal jeho vyporiadanie. Keďže predmetom konania je byt, neprichádza do úvahy
možnosťrozdeleniaveci,lebobyjednotlivénovovytvorenéčastinemohliužslúžiťichvlastníkomnaúčely
bývania, lebo by jeden z nich nemal k dispozícii samostatný vchod, či kúpeľňu s toaletou. Prikázanie
predmetného bytu do výlučného vlastníctva požadoval tak žalobca, ako aj žalovaná. V konaní bolo
preukázané, že v uvedenom byte nebýva ani jeden z bývalých manželov. Pri rozhodovaní, ktorému zo

spoluvlastníkov má byť prikázaný byt do výlučného vlastníctva súd považoval za irelevantné, či v danom
byte býva alebo nebýva toho času už plnoletý syn strán sporu.

11. Realitnou kanceláriou bola určená všeobecná (trhová) cena vyporiadavaného bytu vo výške 50.000
eur, a teda podiel každej zo strán sporu činí 25.000 eur. O tom, že uvedená hodnota zodpovedá trhovej

cenepotvrdzujúajinzerátyponúkajúcepredajporovnateľnýchbytov.Inzerátyvšakmajúleninformatívnu
hodnotu, nakoľko reálna kúpna cena môže byť iná a častokrát je nižšia, než akú požaduje predávajúci.

12. Súd prvej inštancie za rozhodujúce hľadisko pri rozhodovaní predmetnej veci považoval schopnosť
spoluvlastníka vyplatiť vyrovnávací podiel ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Keďže súčasná sociálna

situácia žalovanej nedovoľuje vyplatiť žalobcu z predmetného bytu, súd prvej inštancie preto prikázal byt
do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem činí cca 600 eur
a žalovaná v súčasnosti nepracuje, stará sa o dcéru trpiacu zdravotnými problémami a sama potvrdila,
že je vo finančnej tiesni.13. Prvoinštančný súd neprihliadal pri vyporiadaní na vklad vo výške 5.000 eur, nakoľko uvedená suma
bola vynaložená rodičmi žalovanej (teda nie samostnou žalovanou) ešte pred predajom bytu stranám

sporu a rovnako tak aj zakúpenie kotla bolo realizované ešte pred prevodom bytu. Rodičia žalovanej
mali možnosť tieto výdavky zohľadniť v kúpnej cene.

14. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že nevykonal dokazovanie pribratím súdneho znalca
za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná, ktorá tento dôkaz navrhla vykonať,

odmietla zložiť preddavok v zmysle § 253 ods. 1 CSP a nepožiadala ani o oslobodenie od súdneho
poplatku. Súd preto nenariadil vykonanie uvedeného dôkazu. Tiež uviedol, že ani nie je nutné takýto
dôkaz súdnym znalcom vykonať, keďže to by si vyžiadalo vynaloženie nezanedbateľných trov a na
ocenenie nehnuteľnosti postačuje predložiť stanoviská realitnej kancelárie o aktuálnej cene bytu, ktorej
cena je v súčasnosti nepochybne vyššia, než aká bola v roku 2016, no žalovaná ani vykonanie takého
dôkazu nenavrhla.

15. Výrok o trovách konania odôvodil ust. § 257 CSP s poukazom na charakter prejednávanej veci
nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu niektorej zo strán, preto žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal.

16. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Odvolanie
smerovala proti I., II. a III. výroku rozsudku, ktoré odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a e) CSP.
Súdu prvej inštancie vytýkala aj nesprávne uvedený podiel v predmetnej nehnuteľnosti, a to tak vo
výroku I., ako aj vo výroku II., kde súd nesprávne uviedol, že ide o podiel X/X, pritom strany sporu
sa stali podielovými spoluvlastníkmi bytu v podiele 1, pre každého. V ďalšom namietala, že súd prvej

inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Sám žalobca spočiatku navrhoval, aby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva a ona by mu
vyplatila primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku. Spornou vo veci bola len
výška výplaty za spoluvlastnícky podiel. Ani sám žalobca nie je schopný vyplatiť jej 25.000 eur, preto
považuje tento výrok za nevykonateľný. Poukázala na ust. § 242 ods. 2 OZ, podľa ktorého z dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Takýto postup je treba považovať za výnimočný. Existenciu
týchto dôvodov však súd musí skúmať v každom spore individuálne. V prejednávanom prípade je
takýmto dôvodom skutočnosť, že v predmetnom byte býva syn strán sporu, ktorý je síce už dospelý a
ďalšímdôvodomjeskutočnosť,žepraktickybeztohtobytusažalovanástanebezdomovcom,odkázanou

len na dobrú vôľu svojho súčasného partnera, v ktorého byte býva aj so zdravotne postihnutou dcérou
C., tiež spoločnou dcérou strán sporu. So súčasným partnerom má ďalšiu dcéru E.. Dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa je teda jej sociálna situácia, zdravotne postihnutá dcéra C. a skutočnosť, že v byte
žije syn L.. Prvoinštančný súd sám dospel k záveru, že je sociálne odkázaným prípadom a nie je
schopná vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Tiež tvrdila, že súd konal v jej

neprítomnosti s čím nesúhlasila, ospravedlnila sa, pritom prvoinštančný súd rozhodol pri prvej príležitosti
bez náležite zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie považuje preto za predčasné. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ust. § 34 z.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
(ust. § 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (ust. § 385

CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

19. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).20. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi
jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§

142 ods. 1, 2 OZ).

21. Súd druhej inštancie rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci došlo zo zákona k
vzniku podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na
X.. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. O. pop. č. vchodu XX v D. bolo preto namieste zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nemu, a to v zmysle ust. § 149 ods. 3 OZ, keďže

predmetný byt, tvoriaci BSM strán sporu nebol do troch rokov po rozvode ich manželstva vyporiadaný
ani dohodou ani rozhodnutím súdu, kedy vzniklo k uvedenému bytu podielové spoluvlastníctvo strán
sporu vo výške 1 podielu pre každého z nich. Následne, keďže nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní
tohto podielového spoluvlastníctva, bolo namieste, aby o tom rozhodol na návrh súd. Rovnako správne
súd prvej inštancie vyhodnotil, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti, a to rozdelením,

neprichádza do úvahy. Prvoinštančný súd aplikoval preto v danej vec druhý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcovi, ktorému uložiť povinnosť vyplatiť ustupujúcej spoluvlastníčke t.j. žalovanej náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie však predčasne uzavrel, keď prikázal
nehnuteľnosť - predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobcovi, ktorý, ako to vyplýva z dokazovania,
má vyriešenú svoju bytovú otázku, pritom sa nenáležite zaoberal tým, či aj žalovaná má takto stálo
zabezpečené bývanie, keďže toho času býva v prenajatom byte spolu s terajším priateľom. Rovnako
nie je bez právneho významu v danej veci skutočnosť, že žalovaná sa stará o zdravotne hendikepovanú

dcéru strán sporu, čo jej bráni sa riadne zamestnať a zabezpečiť si stály riadny príjem. V danej veci
je možné rovnako vyhodnotiť aj to, že predmetný byt bol stranami sporu nadobudnutý do ich BSM od
rodičov žalovanej za sumu, podľa všetkého neadekvátnu jeho cene.

23. K odvolacej námietke žalovanej, že súd neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie

návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, odvolací súdu uvádza, že nikoho
nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval, okrem prípadov ustanovených zákonom v § 142
ods. 2 OZ. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať iba záujem spoluvlastníka
na zachovaní vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú

jedinečnosť konkrétneho prípadu ( viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1372/2011) . V prejednávanej
veci žalovaná pred súdom prvej inštancie však žiadne takéto dôvody nekonkretizovala, tieto namietala
už v odvolaní.

24. Odvolací súd ešte poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1283/2001, podľa ktorého pri

zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, kedy vyporiadanie nie je možné vykonať jej
rozdelení, čo je aj prípad v prejednávanej veci, je potrebné pre prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi
za náhradu prihliadať na účelné využitie veci. Pri obytných domoch, v našom prípade byte, je preto
potrebné skúmať aj bytovú potrebu spoluvlastníkov a prihliadnuť napr. aj na to, kto doteraz byt obýval,
kto ho udržiaval, opravoval, prípadne do neho investoval, kto je schopný starať sa naďalej o jeho riadnu

údržbu a pod.

25. Potrebným v predmetnej veci je poukázať aj na nález US ČR z 02.02.2005, sp. zn. II. ÚS /494/03,
ktorý vyložil potrebu skúmania kredibility toho spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a ktorý
má poskytnúť náhradu spoluvlastníkovi . Z ústavnej požiadavky vyplývajúcej z čl. 11 ods. 4 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj podľa názoru ÚS vyplýva, že ak súd prikročí k zrušeniu vlastníckeho
práva vyporiadaním spoluvlastníckych podielov podľa § 142 OZ, musí bezo zvyšku naplniť uvedené
princípy a v konaní musí byť preukázané, či sú splnené všetky predpoklady pre to, aby za zrušenie
spoluvlastníckeho podielu mohla byť aj fakticky poskytnutá primeraná náhrada. Naplnenie tohto kritérianemôže byť založené iba na úvahe súdu, ale musí mať jednoznačnú oporu v skutkových zisteniach. Ak
uvedená okolnosť nie je jednoznačne preukázaná, môže postup podľa § 142ods. 1 OZ znamenať zásah
do práva vlastniť majetok, lebo nie je garantované, že vlastník bude svojho vlastníckeho práva zbavený

pri poskytnutí primeranej náhrady ( k týmto záverom sa priklonil aj NS napr. v rozsudku z 22.11.2010,
sp. zn. 22Cdo/2147/2009).

26. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie predčasne vo veci rozhodol. Ku skutočnosti,
že vyhodnotil prijem žalobcu vo výške cca 600 eur mesačne, z čoho vyvodil záver, že tento je schopný

vyplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel sumu 25.000 eur do 3 dní, sa javí byť schopnosť žalobcu
vyplatiť za podiel žalovanej nedostatočne preukázaným. Z uvedeného príjmu žalobca je okrem iného
povinným prispievať na výživu hendikepovanej dcére C., o ktorú sa osobne stará žalovaná, ktorej
mesačný príjem je vo výške 608,44 eur, čo vyplýva zo spisu. Uvedené je dôvodom na spochybnenie
záveru súdu prvej inštancie, že žalobca má lepšie predpoklady vyplatiť žalovanej za jej podiel. Príjem
žalovanej je totiž minimálne porovnateľný s príjmom žalobcu. Iné dôkazy o solventnosti strán sporu

za účelom preukázania ich schopnosti vyplatiť za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu spoluvlastníkovi
neboli v konaní produkované.

27. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej, že v konaní v podstate sporným bola iba výške náhrady za
spoluvlastnícky podiel odvolací súd uvádza, že ak aj naďalej bude spornou táto výška, budú strany sporu

musieť navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti.

28. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, týkajúcim sa tvrdenia, že prvoinštančný súd
nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez jej prítomnosti odvolací súd uvádza, že toto jej tvrdenie
nie je možné vziať v úvahu. Vo veci boli vykonané dve pojednávania, na ktorých, podľa zápisníc sa

žalovaná osobne zúčastnila a to spolu aj so svojom právnou zástupkyňou, vo veci bola na pojednávaní
dňa 25.01.2027 riadne vypočutá, preto táto jej odvolacia námietka nie je dôvodná.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, a to najmä považujúc za predčasné rozhodnutie bol rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1, písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušený a vec bola vrátená

súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie s tým, že súd je viazaný právnym názorom
vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť vo veci po náležitom vyhodnotení, či tu nie
sú žalovanou tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne by nebolo možné zrušiť

a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti-predmetnému bytu. Ak takéto dôvody nebudú
zistené, bude nutné zistiť a vyhodnotiť, komu po zrušení spoluvlastníctva bude možné byt prikázať
do vlastníctva za primeranú náhradu, za vyhodnotenia všetkých podmienok, vyplývajúcich z vyššie
uvedenej judikatúry, ako je napr. účelné využitie veci, existencia zabezpečenia bývania, schopnosť byt
udržiavať,atiež reálnumožnosťvyplatiťzaspoluvlastníckypodielprimeranúnáhradu.Novérozhodnutie

bude úlohou súdu prvej inštancie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v § 220
ods. 2 CSP. V rozhodnutí opätovne prvoinštančný súd rozhodne aj o všetkých trovách konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).