Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/216/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236601
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4111236601.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Marekom Olekšákom v právnej veci žalobkyne: Ing. O. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra so sídlom
Špitálska 6, 950 01 Nitra, IČO: 17 336 007, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2011 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000 eur a náhradu trov konania.
2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný čo do právneho

základu a čiastočne dôvodný čo do výšky. Zároveň žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
3. Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že dňa 15.12.2010 nastúpila na hospitalizáciu na urologické
oddelenie žalovaného, kde bola objednaná na vaginálnu plastiku a na tento úkon pri prijatí v ten istý deň
podpísala informovaný súhlas. V ten istý deň sa neskôr s primárom MUDr. Z. dohodla na sakropexii,
ktorá mala byť vykonaná zavedením sieťky a tým vydvihnutím prolabovaných orgánov v malej panve
a prišitím o sakrálny stavec. Podľa žalobkyne iné vysvetlenie nedostala a na ničom inom sa s lekárom

nedohodli, až na to, že sa súbežne vykoná cystoskopia. Dňa 16.12.2010 mala byť na základe uvedenej
dohody s lekárom vykonaná operácia, počas ktorej mali byť vykonané vyššie uvedené lekárske úkony.
Po prebratí po operácii žalobkyni zdravotná sestra oznámila, že jej urobili hysteroktómiu (odstránenie
maternice). Asi o 2 - 3 dni sa po následných otázkach od MUDr. Z. dozvedela, že súčasne bola vykonaná
aj adnextómia (odstránenie vaječníkov a príveskov), a to napriek tomu, že ju na to nikto neupozornil a
nezmieňuje sa o tom ani prepúšťacia správa. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nedala na vyššie uvedené
zákroky hysteroktómie a adnexotómie žalovaného súhlas a želanie žalobkyne zachovať maternicu

dokazuje aj lekárska správa MUDr. U.. Žalobkyňa mala za to, že vykonanými operačnými zákrokmi
hysteroktómie a adnextómie zo dňa 16.12.2010 žalovaný výraznou mierou a neoprávneným zásahom
bez súhlasu žalobkyne zasiahol do osobnostnej sféry žalobkyne, čím bolo v značnej miere dotknuté
právo žalobkyne na telesnú integritu a zároveň znížená jej dôstojnosť.
4. Žalovaný dňa 16.04.2012 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že vzhľadom na
opakované interné šetrenia trvá na stanovisku, že žalobkyni bola zdravotná starostlivosť poskytnutá
správne, v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu operačného zákroku (16.12.2010) (ďalej len "ZoZS"), a predložil stanovisko dotknutých
zamestnancov - primára urologického oddelenia MUDr. V. Z. a prednostu gynekologicko-pôrodníckej
kliniky prof. MUDr. W. W., CSc.5. MUDr. Z. v stanovisku uviedol, že celá diagnostika i liečba a následná operácia boli vykonané
na výslovnú i písomnú žiadosť žalobkyne a celý postup bol s ňou opakovane konzultovaný. Zmena
operačného postupu z pôvodne preferovanej vaginálnej plastiky na sakropexiu nastala podľa neho

po ďalších dlhých rozhovoroch s pacientkou v deň pred operáciou, ale už aj predtým s ňou na túto
tému komunikoval. Žalobkyňa bola prijatá na vaginálnu plastiku alebo sakropexiu, pričom odkázal na
informovaný súhlas zo dňa 15.12.2010. Podľa MUDr. Z. všetky záznamy a vyšetrenia, ktoré žalobkyňa
predložila ako aj jej vlastné tvrdenia svedčili o tom, že je gynekologicky zdravá, a preto nebol žiadny
dôvod uvažovať aj o hysterektómii; z tohto dôvodu o nej so žalobkyňou nehovorili. Až neskôr sa podľa

neho ukázalo, že žalobkyňa gynekologicky zdravá nebola, pričom odkázal na nález prof. MUDr. W. a
jemu vtedy neznámy nález MUDr. U..
6. Prof. MUDr. W. W., CSc. vo svojom stanovisku okrem priebehu operačného zákroku dňa 16.12.2010
uviedol, že žalobkyni vykonal odstránenie tela maternice a adnex a kyretáž cervikálneho kanála,
svoj výkon zapísal do dokumentácie a odišiel z operačnej sály. Ďalej uviedol, že odstránené orgány
žalobkyne boli chorobne zmenené a ponechanie chorobne zmeneného tela maternice a vaječníkov

počas urologického výkonu by malo za následok opätovnú operáciu a vystavenie žalobkyne riziku
ďalšej laparatómie. Zároveň konštatoval, že ak by žalobkyni neodstránil chorobne zmenené orgány,
považovalbytozapostupnonlegeartis.Kabsenciiinformovanéhosúhlasužalobkyneuviedol,ževšetky
druhy informovaných súhlasov u žalovaného sú koncipované vo všeobecnej rovine; vôbec sa tam napr.
neuvádza, že pacientka môže byť poškodená komplikáciami, či môže dokonca zomrieť pri operačnom

výkone. Informovaný súhlas podľa neho vôbec nerieši, ako postupovať pri pridruženej intraoperačnej
patológii, ktorá sa zistí až počas operácie.
7. Následne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvala na tom, že k odstráneniu
orgánov nedala súhlas a zároveň nešlo o neodkladný úkon. Zároveň uviedla, že podpis na druhej strane
informovaného súhlasu nie je jej, ale bol sfalšovaný a navrhla na preukázanie tejto skutočnosti znalecké

skúmanie grafológom.
8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07.06.2012, na ktoré sa dostavila žalobkyňa aj žalovaný.
Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach, najmä na tom, že jej podpis na informovanom súhlase bol
sfalšovaný.Zároveňuviedla,akoodstránenietýchtoorgánovzasiahlodojejprávanaochranuosobnosti.
Rovnako žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, konkrétne, že zdravotná starostlivosť bola žalobkyni

poskytnutá správne. Žalovaný vylúčil tvrdenie o sfalšovaní podpisov žalobkyne.
9. Na ďalšom pojednávaní dňa 25.09.2012 bol vypočutý MUDr. Z., ktorý okrem skutočností uvedených
v jeho stanovisku uviedol nasledovné: Žalobkyňu objednávali na vaginálnu plastiku na 15.12.2010,
pričompokonzultáciáchsažalobkyňanakoniecrozhodlapresakropexiu.Ažpočasoperácie,pootvorení
brušnej dutiny MUDr. Z. skonštatoval, že maternica je enormne zväčšená, pohyblivá, poklesnutá;

rozhodol sa privolať ku konzultácii MUDr. W., ktorý tiež skonštatoval, že maternica je zväčšená. Pri
operácii zvažovali, čo urobiť, pretože aj urologický nález záleží od gynekológa a MUDr. W. preto povedal,
že patologicky zväčšený orgán ako príčina urologických ťažkostí, ale aj možných gynekologických
ťažkostí je potrebné odstrániť. MUDr. Z. uviedol, že si uvedomovali, že o tejto alternatíve so žalobkyňou
pred operáciou nehovorili a súčasne váhali, či vzhľadom k tejto skutočnosti ponechať orgán a nevyriešiť

problém po urologickej a gynekologickej stránke, a preto sa s ohľadom na dobrý celkový výsledok
rozhodli túto neočakávanú situáciu riešiť odstránením maternice. Žalobkyňa nedala na toto súhlas,
ale ani nesúhlas. Z hľadiska zachovania zdravia a kvality života žalobkyne bol zákrok nevyhnutný.
Žalobkyňa trvala na tom, aby podľa možností riešili jej problémy jednou operáciou, lebo to chcela mať za
sebou. Ďalej uviedol, že žalobkyňa podpísala dva súhlasy, ktoré sa týkajú vaginálne plastiky, sakropexie

a cystoskopie. Zároveň podpísala súhlas, aby bol v prípade nutnosti urobený aj potrebný zásah a tiež,
že nezamlčuje žiadne vážnejšie ochorenie, na ktoré sa liečila alebo jej diagnostikovali, čo by mohlo
negatívne ovplyvniť výsledok operácie. MUDr. Z. uviedol, že sa opierali o negatívny gynekologický nález
MUDr. M. zo dňa 04.12.2009 a MUDr. Y. z augusta 2010 a nemali vedomosť o náleze MUDr. U. zo dňa
10.08.2009,vktoromuviedol,žepacientkasiželázachovaniematerniceažeoperačnériešenievzmysle

vaginálnych plastík je nedostatočné a pacientka si premyslí ďalší postup. MUDr. Z. zároveň uviedol,
že po tom, čo žalobkyni oznámili odstránenie maternice a vaječníkov, bola značne rozrušená a ťažko
sa zmierovala s odstránením vaječníkov, pričom tento výkon spochybňovala. K podpisu žalobkyne sa
MUDr. Z. vyjadril tak, že je presvedčený, že podpis patrí žalobkyni; súhlas zo dňa 16.12.2010 podpísala
podľa neho tesne pred operáciou, pričom vyžiadanie súhlasu prebehlo dňa 15.12.2010. MUDr. Z. sa

pred operáciou opýtal ošetrujúceho lekára, či je súhlas podpísaný, on mu ho ukázal a nepýtal sa, kedy
jej bol daný na podpis.
10. Na tom istom pojednávaní dňa 25.09.2012 bol vypočutý prof. MUDr. W. W., CSc., ktorý okrem
skutočností uvedených v jeho stanovisku uviedol, že v prípade odstránenia maternice a vaječníkovžalobkyne nešlo o vitálnu indikáciu, teda výkon nevyhnutný pre zachovanie života pacienta, ale pokiaľ je
lekárprizvanýktakémutostavuaponecháorgán,ktorýjechorobnezmenený,môžetoriešiťnasledovne,
spraví sa gynekologická operácia následne, no pokiaľ sa nespraví to, čo je potrebné, pacientky následne

žalujú, že lekári nespravili všetko pri prvom výkone. MUDr. W. tiež uviedol, že v prvý pooperačný deň
bol vysvetliť žalobkyni prečo jej odstránil maternicu a vaječníky s vajíčkovodmi, pričom mal dojem,
že žalobkyňa bola spokojná a ich rozhovor nebol konfrontačný. MUDr. W. tiež konštatoval, že keďže
bola vo vaječníkoch žalobkyne endometrióza a cysty, mohla nastať do roka situácia, že by žalobkyňa
mohla žalovaného žalovať za neodstránenie vaječníkov. Endometrióza je predrakovinový stav. Potreba

operácie, ako bola vykonaná z gynekologického hľadiska už bola 16 mesiacov pred touto operáciou a
ak by mal vedomosť o tom, že žalobkyňa s takouto operáciou výslovne nesúhlasí, nebol by ju vykonal.
11. V konaní bol následne vyhotovený Znalecký posudok č. 144/2013 zo dňa 07.08.2013 znaleckou
organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom Boženy Němcovej 8,
811 04 Bratislava, IČO: 44 017 391 (ďalej len "forensic.sk"). Zo záverov tohto posudku vyplýva, že
a) žalobkyni bola lekárska starostlivosť žalovaným poskytnutá v súlade s poznatkami lekárskej vedy,

teda lege artis;
b) operačný postup žalovaného (hysterektómia a adnextómia) bol v danej dobe jediným možným
riešením ťažkostí žalobkyne;
c) indikácia k operácii bola správna z dôvodu, že endometrióza svaloviny maternice, ktorá sa potvrdila
v priebehu operácie sa nedá bežným vyšetrením poznať, veľmi často sa zisťuje v priebehu operačného

výkonu a mikroskopickým vyšetrením odstránenej patologicky zväčšenej maternice; v priebehu operácie
sa takto zväčšená maternica potvrdila ako zdroj ťažkostí žalobkyne;
d) ženám, ktoré majú vaječníky odstránené náhle, prípadne ženám, ktoré tento prirodzený stav prežívajú
s ťažkosťami, sa podáva hormonálna substitúcia, ktorá plne nahrádza funkciu vaječníkov a bráni rozvoju
nežiadúcich účinkov, psychickým zmenám, ale aj niektorým telesným problémom;

e) neexistuje súvis medzi operačným odstránením maternice a vaječníkov a vznikom autoimunitného
zápalu štítnej žľazy s hypotyreózou;
f) k psychickej traume a depresii žalobkyne nebolo možné sa vyjadriť, keďže odmietla psychiatrické
vyšetrenie;
g) žalobkyni boli odstránené chorobne zmenené orgány, ktoré boli príčinou jej ťažkostí a v danej chvíli

iné riešenie, ktoré by vyriešilo jej zdravotnú situáciu nebolo možné. Ex post sa mikroskopicky potvrdili
aj predrakovinové zmeny v maternici, ktoré by samostatne neskôr boli ďalším dôvodom k operácii.
Žalobkyni bola správne podaná substitučná hormonálna liečba a pri dodržaní hormonálnej substitučnej
liečby nehrozí žiadna arteficiálna ujma na zdraví.
12. Žalobkyňa so závermi znaleckého posudku vyjadrila nesúhlas a uviedla, že jej žaloba nestojí na

hodnotení správnosti lekárskeho postupu, ale na tom, že jej boli odstránené orgány bez jej súhlasu.
Ďalej uviedla, že mala vedomosť o tom, aké zdravotné problémy môžu po odstránení orgánov nastať,
a preto by súhlas na ich odstránenie nikdy nedala. Po ich odstránení jej vtedajší druh inicioval rozchod
a po krátkej dobe stroskotal aj ďalší pokus o nadviazanie vzťahu s iným mužom, keďže mu začali vadiť
prejavy odstránenia orgánov. Zároveň uviedla, že až zo znaleckého posudku sa dozvedela, že bez jej

súhlasu jej bola vykonaná aj uretrotómia na 36 CHARR.
13. Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že sa stotožňuje s jeho závermi.
14. Súd vo veci opäť nariadil pojednávanie na deň 26.11.2013, na ktorom žalobkyňa opätovne žiadala
znalecký posudok grafológa na posúdenie toho, že jeden z jej podpisov na informovanom súhlase s
lekárskymzákrokomjesfalšovaný.Následnebolnapojednávanívyhlásenýrozsudok,ktorýmsúdžalobu

v celom rozsahu zamietol.
15. Proti rozsudku (na č. l. 221) podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla, že pokiaľ
aj podpísala súhlas, aby v prípade nutnosti bol vykonaný aj iný úkon, ak z medicínskeho hľadiska pôjde
o jej zdravie a nebude ho možné s ňou z akútnych dôvodov prejednať, v konaní nebol produkovaný
žiaden dôkaz preukazujúci nutnosť vykonania týchto úkonov, ani že by bola v ohrození života a teda

neexistoval žiadny právne relevantný ani medicínsky dôvod konať bez jej informovaného súhlasu.
Navyše za situácie, že podľa lekárskych nálezov od gynekológov bola gynekologicky zdravá a ona
samapopieralagynekologicképroblémy,neboldôvodnavykonanielekárskychzákrokov,ktorýmijejbola
odstránenámaternicaavaječníky.VnadväznostinavýpoveďsvedkaMUDr.W.W.,CSc.argumentovala,
že z bioptického vyšetrenia zo dňa 21. 12. 2010 vyplýva, že sa jednalo o dve mikrocysty na vaječníkoch

a minimálne zväčšenie maternice, čo nezakladalo dôvod na ich odstránenie. Pokiaľ tento zákrok mal
zlepšiť podmienky na urologickú operáciu, tak urologické problémy má doposiaľ. Aj správa z histológie
potvrdila,žegynekologickývýkonnebolpotrebný,pretožesaunejnejednaloorakovinu,anioinézhubné
ochorenie. Rovnako tak dôvodom na odstránenie maternice nemohla byť ani endometrióza, pretožetáto choroba bola zistená až po jej odstránení s tým, že existujú dve základné možnosti jej liečby a to
hormonálna a chirurgická. Tiež mala za to, že z vyjadrenia uvedeného svedka je zrejmé, že nešlo o
nevyhnutný výkon pre zachovanie jej života, a preto poukazovanie na znenie informovaného súhlasu

označila za absurdné a nedôvodné.
16. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre Uznesením č. k. 25Co/706/2014 - 249 zo dňa 30.12.2015
tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodení okrem iného uviedol,
že "je nevyhnutné, aby sa prípadné zásahy do osobnostných práv skúmali komplexne a ich posúdenie
sa neobmedzilo len na skúmanie, či konanie žalovanej bolo lege artis či non lege artis, pretože to

by bolo z hľadiska možných zásahov do osobnostných práv nepostačujúce." Ďalej konštatoval, že
"si totiž možno predstaviť konanie, ktoré z lekárskeho hľadiska bude posudzované ako konanie lege
artis, a teda nebude zásahom do práva na život a zdravie, ale súčasne môže byť zásahom do inej
zložky osobnostného práva, napr. do práva na súkromie (napr. lekársky zákrok bez informovaného
súhlasu pacienta)." Krajský súd v Nitre tiež smerom k prvostupňovému súdu uviedol, že je potrebné,
aby prvostupňový súd dielčie zásahy do jednotlivých osobnostných práv namietaných žalobkyňou

skúmal jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom "zásah je potrebné hodnotiť vždy objektívne s
prihliadnutím ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie
objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria).
Zároveň uložil prvostupňovému súdu, aby doplnil v naznačenom smere dokazovanie, opätovne vo veci
rozhodol a rozhodnutie náležitým, zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil, vysporiadajúc sa v

ňom so všetkými žalobkyňou uplatnenými námietkami.
17. Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 21.03.2017, na
ktorom žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania okrem už navrhovaného
znaleckého posudku grafológom. K tomuto dôkazu žiadala, aby znalec posúdil, či podpis na druhej
strane informovaného súhlasu zo dňa 16.12.2010 patrí jej a či podpis na prvej strane súhlasu je jej

štandardným podpisom. Žalovaný v reakcii na žalobkyňou navrhované dokazovanie uviedol, že má za
to, že všetko bolo z hľadiska zdravotnej starostlivosti a súhlasu v poriadku. Pokiaľ ide o podpis na druhej
strane súhlasu zo dňa 16.12.2010, k tomu uviedol, že v tej časti nie je popisovaný rozsah lekárskeho
výkonu, ale text sa týka vyslovene odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
18. Následne bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca bolo zodpovedať, či

informovanýsúhlasapoučeniezodňa16.12.2010(nač.l.58spisu)podpísalažalobkyňavlastnourukou.
Dňa 08.07.2019 bol súdu predložený Znalecký posudok č. 12/2019 zo dňa 02.07.2019 vyhotovený JUDr.
V. N., znalcom z odboru: Písmoznalectvo, odvetvia: Ručné písmo. V jeho závere znalec konštatuje,
že sporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska "Q." v časti "Podpis pacienta" na spornej písomnosti
"Poučenie a informačný súhlas s lekárskym vyšetrením, liečbou, operáciou" (str. 2) zo dňa 16.12.2010,

nie je pravým podpisom žalobkyne.
19. Žalobkyňa sa k znaleckému posudku vyjadrila tak, že s ním súhlasí a nemá ďalšie návrhy na
dokazovanie. Žalovaný zobral záver znaleckého posudku na vedomie.
20. Následne súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 06.12.2019, na ktorom žalobkyni nechal priestor
na navrhnutie ďalších dôkazov ohľadne zásahu do jej osobnostných práv. Žalobkyňa súhlasila s

odročenímpojednávaniastým,žezvážipredloženieznaleckého/lekárskehoposudkupsychológa,avšak
dňa 07.01.2020 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nemá záujem na ďalšom znaleckom
dokazovaní a nebude predkladať žiadne ďalšie dôkazy s tým, že podľa nej došlo k zásahu už tým, že
pri odstránení orgánov nebol daný jej súhlas a nešlo o neodkladný úkon. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej
bývalý partner už nemôže vypovedať ako svedok, lebo zomrel (pravdepodobne 31.07.2017).

21. Na pojednávaní dňa 11.02.2020 žalobkyňa v záverečnej reči odkázala na svoje predchádzajúce
vyjadrenia. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V zmysle intencií uznesenia
odvolacieho súdu poukázal na to, že žalobkyňa naďalej spája tento podpis s nesúhlasom na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti v jej uvedenej časti. Ako vyplynulo z doplneného znaleckého dokazovania
grafológom, bohužiaľ sa preukázalo, že inkriminovaný podpis nie je podpisom žalobkyne. K tomu

uviedol, že sa nachádza v časti odmietnutia informovaného súhlasu, napriek tomu, že žalobkyňa dvakrát
podpísala súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na jej zdravotné problémy. V danom smere
konštatoval, že išlo pravdepodobne iba o zlyhanie neznámeho konkrétneho zamestnanca žalovaného;
nevie, čo ho k tomu viedlo, avšak mal za to, že súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu,
na ktorý bola žalobkyňa ako pacientka prijatá a hospitalizovaná bol udelený, bol jej vysvetlený, čo

potvrdili aj svedkovia (MUDr. Z.), a následne prišlo na základe tejto skutočnosti k poskytnutiu zdravotnej
starostlivosti. Poukázal aj na znalecký posudok, ktorý sa zaoberal poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a na jeho jasné, zreteľné závery, ktoré potvrdili správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti
žalobkyni. Tým sa potvrdilo rozhodnutie operatérov, urológa aj gynekológa, ktorí sa akútne rozhodovalio operačnom postupe a následne vykonaných výkonoch na tele žalobkyne. Keďže žalobkyňa dáva
do súvislosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti a udelenie súhlasu, resp. nesúhlasu s vykonanými
všetkými výkonmi, mal za to, že znalci potvrdili, že výkony boli vykonané správne včas, v záujme a v

prospech žalobkyne. Vychádzajúc z textu informovaného súhlasu, ktorý žalobkyňa podpísala dvakrát
pod bodom 1) štvrtá odrážka, pacientka podpísala svoj súhlas, aby v prípade nutnosti bol vykonaný
aj iný výkon ako je uvedené, "pokiaľ z medicínskeho hľadiska pôjde o moje zdravie a nebude to
možné so mnou z akútnych dôvodov prejednať". Žalovaný uviedol, že si nevie predstaviť iný akútnejší
dôvod, ako je pacient pod narkózou na operačnom sále, na operačnom stole s rozrezanou brušnou

dutinou. Ďalej konštatoval, že za účelom zistenia všetkých skutočností, aby bol naplnený zákon, t.
j. bola zistená prípadná príčinná súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti, prípadným
poškodenímzdraviažalobkyne,čiužnatelealebonaduševnejstránke,bolažalobkyňanielenvyzývaná,
ale sama navrhovala najskôr vykonania znaleckých posudkov, čo potom priebežne odmietala ako aj na
poslednom pojednávaní zabezpečenie psychiatrického resp. psychologického posúdenia jej prípadného
zdravotného stavu. V poslednom písomnom vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa 07.01.2020 na jeho

druhej strane dokonca namieta aj ustanovenie znalca grafológa, pričom znalca grafológa vyložene
žiadala ona sama, o čom svedčí zápisnica z pojednávaní zo dňa 07.06.2012 a 25.09.2012, a odvolanie
voči preddavku na trovy zo dňa 28.11.2012. Mal teda za to, že v zmysle zákonnej úpravy a rozsiahlej
judikatúry vydávanej či slovenskými alebo českými súdmi je zrejmé, že nebola preukázaná žiadna
príčinná súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobkyni a jej prípadným neprimeraným

stavom. Žalobkyňa nevykonala ani súčinnosť, aby prípadne preukázala vznik takejto príčinnej súvislosti.
To, že v poslednom písomnom podaní zo dňa 07.01.2020 pripojila súdu potvrdenky o nákupe určitých
druhov pravdepodobne výživových doplnkov, ktoré ona nazvala bio identické hormóny a nutné výživové
doplnky, poukázal na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti každému poistencovi, ktorý je
zapojený do zdravotného poistenia sa hradí zdravotná starostlivosť s cieľom zachovať a/alebo zlepšiť

jeho zdravotný stav. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
2Cdon/2079/97 z 15.09.1999, ktoré bolo publikované pod číslom R30/2002, z čoho vyplýva, že súdom
citované lieky, výživové doplnky, rehabilitácie, diétne stravovanie musia byť odporučené odborným
lekárom, inak nie sú pokryté zdravotným poistením pacienta. Čiže v danom smere predloženým
dokumentom tiež absentuje príčinná súvislosť v prerokovanej veci.

22. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
25. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
27. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

28. Súd na základe vyjadrení strán zistil, že žalobkyňa sa domáha nároku na ochranu osobnosti, a to z
titulu zásahu žalovaným, ktorý spočíval nie v poskytnutí nesprávnej zdravotnej starostlivosti, ale v tom,
že lekársky zákrok - odstránenie maternice, vaječníkov a vajíčkovodov bol žalovanej vykonaný bez jej
súhlasu a zároveň nešlo o neodkladný úkon, ktorý by predstavoval akútne ohrozenie jej zdravia.
29. V priebehu konania bol vyhotovený Znalecký posudok č. 144/2013 znaleckou organizáciou

forensic.sk, z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyni bola lekárska starostlivosť poskytnutá správne
(lege artis); viď závery znalcov v odseku 11. tohto odôvodnenia. Súd sa preto zameral na skúmanie, či
lekársky zákrok bol vykonaný so súhlasom žalobkyne a v prípade, ak takýto súhlas nebol udelený, či
ho žalovaný mohol bez tohto súhlasu vykonať.
30. Podľa Článku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou

biológie a medicíny, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 40/2000,
a ktorým je Slovenská republika viazaná (ďalej len "Dohovor o ľudských právach a biomedicíne"),
zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie
rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie amedicíny. Každá zmluvná strana prijme v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva nevyhnutné
opatrenia potrebné na realizáciu článkov tohto dohovoru.
31. Podľa Článku 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, zásah v oblasti zdravia sa môže

vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred
zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách
zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.
32. Podľa § 1 ZoZS, tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti.
33. Podľa § 2 ods. 1 ZoZS, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú
zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s
cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja
budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,

biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
34. Podľa § 2 ods. 2 ZoZS, zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá
predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.
35. Podľa § 2 ods. 3 ZoZS, neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je
zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne

ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej
starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje
náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo
svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou
neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná

preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov,
tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej
zdravotnej služby.1)
36. Podľa § 4 ods. 4 ZoZS, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§
6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

37. Podľa 6 ods. 1 ZoZS, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe,
následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov
a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 6a),
a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu,
ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa
dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných
predpisov,4a) alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o

nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy5) (ďalej len
"zákonnýzástupca"),akosobou,ktorejsamázdravotnástarostlivosťposkytnúť,jemaloletédieťa,osoba
pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony
(ďalej len "osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas") a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať
informovaný súhlas.

38. Podľa § 6 ods. 2 ZoZS, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie
zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre
informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má
poučiť.
39. Podľa § 6 ods. 4 ZoZS, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej

starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký
preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie
poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40
ods. 2).
40. Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje

a) v prípadoch uvedených v § 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1 a v § 40 ods. 2,
b) pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze,
c) pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého
informovaného súhlasu,41. Podľa § 6 ods. 6 ZoZS, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a),
a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo
b) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá

dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej
schopnosti.
42. Podľa § 6 ods. 9 ZoZS, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,6)

c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom
ohrozuje jej okolie, alebo
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.
43. Podľa § 6 ods. 10 ZoZS, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný

súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu
do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. b)],
súčasťouzápisudozdravotnejdokumentáciejeajvyjadrenieosobynespôsobilejdaťinformovanýsúhlas
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
44. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s informovaným súhlasom zo dňa 15.12.2010 na č. l.

55-56 a zo dňa 16.12.2010 na č. l. 57-58.
45. Z informovaného súhlasu zo dňa 15.12.2010 súd zistil, že ide o informovaný súhlas týkajúci sa
žalobkyne, pričom ako druh výkonu je uvedený: "V celkovej anestéze rez v podbrušku, pripevnenie
močového mechúra k okostici krížovej kosti a tým jeho vydvihnutie." Zároveň je v texte súhlasu okrem
ďalších skutočností uvedené vyhlásenie, že pacientka (žalobkyňa) "súhlasí, aby bol v prípade nutnosti

vykonaný aj iný výkon, ako je uvedené, pokiaľ z medicínskeho hľadiska pôjde o moje zdravie a nebude
to možné so mnou z akútnych dôvodov prejednať." Zároveň je v texte uvedené vyhlásenie pacientky
(žalobkyne), že "nezamlčala žiadne vážnejšie ochorenie, pre ktoré som sa v minulosti liečila, prípadne,
ktoré mi v minulosti diagnostikovali a nič, čo by mohlo negatívne ovplyvniť výsledok vyšetrenia, liečby
alebo operácie." V dolnej časti súhlasu je uvedené, že "svojim podpisom potvrdzujem, že s navrhovaným

liečebným postupom súhlasím" a na pravej strane dolu je podpis žalobkyne. Na druhej strane súhlasu
je uvedená diagnóza "neudržanie moču" a navrhovaný (plánovaný) diagnosticko-liečebný postup. resp.
navrhovaný výkon: "Plastika cystokély alebo sakropexia". Pod týmto textom je vyhlásenie "Potvrdzujem,
že som spôsobom pochopiteľným pre pacienta (rodiča, zákonného zástupcu) vysvetlil vyššie uvedené
vyšetrenie/liečbu/operáciu a možné komplikácie a riziká, vrátane alternatív a druhov anestézie." Pod

textom je podpis a pečiatka lekára (MUDr. E. Y.).
46. Z informovaného súhlasu zo dňa 16.12.2010 súd zistil, že ide o informovaný súhlas týkajúci sa
žalobkyne, pričom ako druh výkonu je uvedený: "Sakropexia descensu uteru v celkovej anestézii" a
rukou je dopísané "cystoskopia". Zároveň je v texte súhlasu okrem ďalších skutočností (tak ako v
predošlom súhlase) uvedené vyhlásenie, že pacientka (žalobkyňa) "súhlasí, aby bol v prípade nutnosti

vykonaný aj iný výkon, ako je uvedené, pokiaľ z medicínskeho hľadiska pôjde o moje zdravie a nebude
to možné so mnou z akútnych dôvodov prejednať." Zároveň je v texte uvedené vyhlásenie pacientky
(žalobkyne), že "nezamlčala žiadne vážnejšie ochorenie, pre ktoré som sa v minulosti liečila, prípadne,
ktoré mi v minulosti diagnostikovali a nič, čo by mohlo negatívne ovplyvniť výsledok vyšetrenia, liečby
alebo operácie." V dolnej časti súhlasu je uvedené, že "svojim podpisom potvrdzujem, že s navrhovaným

liečebným postupom súhlasím" a na pravej strane dolu je podpis žalobkyne. Na druhej strane súhlasu
je uvedená diagnóza "pokles maternice s miernou rektokélou" a navrhovaný (plánovaný) diagnosticko-
liečebný postup. resp. navrhovaný výkon: "povytiahnutie vnútorných rodidiel a fixácia páskou k prednej
časti panvovej kosti" a rukou je dopísané "cystoskopia". Pod týmto textom je vyhlásenie "Potvrdzujem,
že som spôsobom pochopiteľným pre pacienta (rodiča, zákonného zástupcu) vysvetlil vyššie uvedené

vyšetrenie/liečbu/operáciu a možné komplikácie a riziká, vrátane alternatív a druhov anestézie." Pod
textom je podpis a pečiatka lekára (MUDr. N. X.). V dolnej časti na druhej strane je zároveň vyhlásenie:
"Napriek náležitému poučeniu zo strany ošetrujúceho lekára využívam podľa platnej legislatívy svoje
právo a odmietam sa podrobiť poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Zároveň vyhlasujem, že som si
vedomý rizík odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, bol som informovaný o závažnom život

ohrozujúcom stave, prípadne o možných komplikáciách, ktoré môžu viesť až k následkom smrti." Pod
týmto vyhlásením je podpis "Q.", ktorý bol však na základe Znaleckého posudku č. 12/2019 zo dňa
02.07.2019 vyhodnotený tak, že nejde o podpis žalobkyne.47. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedala súhlas na iný zdravotnícky
výkon ako bol uvedený v informovanom súhlase zo dňa 15.12.2010 a 16.12.2010, konkrétne na: "V
celkovej anestéze rez v podbrušku, pripevnenie močového mechúra k okostici krížovej kosti a tým

jeho vydvihnutie." a "Sakropexia descensu uteru v celkovej anestézii" a "cystoskopia". Inak povedané,
žalobkyňa nedala vopred súhlas na hysteroktómiu (odstránenie maternice) a adnextómiu (odstránenie
vaječníkov a príveskov). Pokiaľ ide o podpis na strane 2 informovaného súhlasu zo dňa 16.12.2010
súd konštatuje, že pre konanie nemá význam, či išlo alebo nešlo o podpis žalobkyne, pretože tento
sa vzťahoval iba k vyhláseniu o odmietnutí poskytnutia zdravotnej starostlivosti a z vykonaného

dokazovaniabolonepochybné,žežalobkyňamalavúmyslepodrobiťsalekárskemuzákrokusakropexie.
Tento záver svedčí iba o tom, že u žalovaného došlo k neštandardnej praktike, ktorá je v rozpore s
etickými princípmi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a sám žalovaný priznal, že išlo o zlyhanie
neznámeho konkrétneho zamestnanca žalovaného, pričom nevedel vysvetliť, čo ho k tomu viedlo, ktoré
však (a s tým súd súhlasí) nemalo vplyv na poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Súd sa preto
zameral na vyhodnotenie, či zákrok hysteroktómie (odstránenie maternice) a adnextómie (odstránenie

vaječníkov a príveskov) bol takým zákrokom, ktorý mohol žalovaný vykonať aj bez súhlasu žalobkyne.
48. Ako vyplýva z § 6 ods. 4 ZoZS, informovaný súhlas na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa
vyžaduje vždy okrem prípadov uvedených v § 6 ods. 9 ZoZS. Podľa písm. a) tohto ustanovenia
je to aj v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho
možno predpokladať. Neodkladnú starostlivosť ZoZS definuje v § 2 ods. 3 ako zdravotnú starostlivosť

poskytovanú osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorý bezprostredne ohrozuje jej život alebo
niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne
ohroziťjejzdravie,spôsobujejejnáhluaneznesiteľnúbolesť,alebospôsobujenáhlezmenyjejsprávania
a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
49. V zmysle dôvodovej správy k Článku 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, v zásade nikto

nemôže byť nútený podstúpiť zákrok bez svojho súhlasu a ľudské bytosti musia preto byť spôsobilé
slobodne dať alebo odmietnuť svoj súhlas s akýmkoľvek zákrokom, týkajúcim sa ich osoby. Toto pravidlo
objasňuje pacientovu autonómiu k jeho vzťahu k lekárskemu personálu a zabraňuje paternalistickému
prístupu, ktorý by mohol ignorovať želanie pacienta. Súhlas pacienta sa považuje za slobodný a
informovaný, ak bol daný na základe objektívnej informácie lekárskeho personálu o povahe a možných

dôsledkoch plánovaného zákroku alebo jeho alternatívach za absencie akéhokoľvek nátlaku. Na to aby
bol súhlas platný, musia byť dotknuté osoby informované o relevantných skutočnostiach, týkajúcich
sa zamýšľaného zákroku a takáto informácia musí obsahovať cieľ, povahu, dôsledky zákroku a s ním
súvisiace riziká. Informácia o rizikách súvisiacich so zákrokom alebo o alternatívnych priebehoch úkonu
sa musí týkať nielen rizík vlastných k zamýšľanému zákroku, ale aj akýchkoľvek rizík, týkajúcich sa

individuálnych charakteristík každého pacienta, ako je vek alebo existencia iných chorôb. Informácia
musíbyťnavyšejasnáavhodneformulovanáosobe,ktorámápodstúpiťzákrokapacientmusíbyťvtakej
situácii, že prostredníctvom výrazov, ktorým môže porozumieť, posúdi nevyhnutnosť alebo účelnosť
cieľa a metód zákroku oproti jeho rizikám a nepohodliu alebo bolestiam, ktoré spôsobí. Dohovor v
čl. 8 rieši i núdzové situácie a podľa neho, ak v dôsledku núdze nie je možné získať zodpovedajúci

súhlas, môže sa lekársky zákrok uskutočniť bezodkladne v záujme zdravia danej osoby. Ako uvádza
dôvodová správa, tento článok umožňuje lekárovi v núdzi čeliť konfliktu medzi ich povinnosťami
poskytnúť starostlivosť a získať súhlas pacienta a bezodkladne konať v takýchto situáciách bez čakania
na získanie súhlasu pacienta alebo jeho zákonného zástupcu. Keďže je odchýlkou zo všeobecného
pravidla uvedeného v čl. 5 a 6, je viazaný na podmienky: 1. núdzové situácie, ktoré zabraňujú lekárovi

získať náležitý súhlas, avšak i v tomto prípade musia lekári vyvinúť maximálne primerané úsilie na
zistenietoho,čobysiželalpacient,2.idevýlučneolekárskynevyhnutnýzákrok,ktorýnemožnoodkladať
s tým, že zákroky, pri ktorých je možný odklad, sú vylúčené a táto možnosť nie je obmedzená na život
zachraňujúce zákroky a 3. zákrok musí byť uskutočnený z dôvodu okamžitého účinku pre danú osobu.
Napokon čl. 9 Dohovoru zakotvuje, že u pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže

vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr.
50. Z vykonaného dokazovania [zo Znaleckého posudku č. 144/2013, ale najmä z vyjadrenia svedka
prof. MUDr. W., ktorý žalobkyni vykonal zákrok hysteroktómie (odstránenie maternice) a adnextómie
(odstránenie vaječníkov a príveskov)] za aplikácie vyššie uvedených predpisov a Dohovoru o ľudských
právach a biomedicíne, vyplýva, že v prípade odstránenia týchto orgánov nešlo o neodkladný úkon, hoci

bol vykonaný za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu. Samotný prof. MUDr. W. sa dostatočne jasne
v tomto smere vyjadril, keď uviedol, že ak by mal vedomosť o tom, že žalobkyňa s takouto operáciou
výslovne nesúhlasí, nebol by ju vykonal. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa v rámci
informovaného súhlasu podpísala aj vyhlásenie, že "súhlasí, aby bol v prípade nutnosti vykonaný aj inývýkon, ako je uvedené, pokiaľ z medicínskeho hľadiska pôjde o moje zdravie a nebude to možné so
mnou z akútnych dôvodov prejednať," súd konštatuje, že bez ohľadu na formuláciu textu informovaného
súhlasu, pre lekársky zákrok musia byť vždy splnené podmienky stanovené zákonom (§ 6 ods. 9

ZoZS), a tieto v danom prípade splnené neboli. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o tom, že
žalobkyňa zamlčala lekársku správu MUDr. U. zo dňa 10.08.2010, kde je uvedené, že pacientka si
želá zachovať maternicu, a teda nemal vedomosť o jej prianí. Zamestnanec žalovaného MUDr. Z.
uviedol,ženiekoľkokrátpredoperácioukonzultovalsožalobkyňouplánovanýoperačnýzákrok;pritýchto
konzultáciách bola váhavá, a ani raz sa nerozprávali o možnosti odstránenia maternice a vaječníkov (čo

zdôvodnil tým, že na to nebol dôvod). Súd má za to, že žalobkyňa, ako osoba bez lekárskeho vzdelania
nebola povinná uvádzať všetky podrobnosti lekárskych vyšetrení, ktoré absolvovala v minulosti, pokiaľ
predložila žalovanému pred operáciou iné lekárske správy neskoršieho (aktuálnejšieho) dáta, ktoré
svedčili o negatívnom náleze u žalobkyne. Naopak, bolo skôr povinnosťou žalovaného informovať o
možnom odstránení orgánov žalobkyňu vzhľadom na skutočnosť, že takéto zákroky u žien v jej veku
sú pomerne časté.

51. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník"), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
52. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
53. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
54. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
55. Podľa Čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

56. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011
(právna veta), "Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho
zákonníka bola prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od
1. januára 1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá
aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť
života jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako
celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať,
je právo na súkromie. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha,

imateriálny charakter, všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a
nepremlčateľnosť. Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva,
ich predmetom sú výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe "a priori", (sú
prejavom ľudskej osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám)
s rovnakým právnym postavením, výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach

určenýchprávnymporiadkomsjednotlivýmistránkamisvojejosobnostipatrífyzickejosobe,nemožnoich
scudzovať, deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti
(sú časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby) sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva),
sú nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou. Na rozdiel od
nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich, podliehajú exekúcii,

premlčaniu a preklúzii. Špecifickosť subjektívnych osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je
priamo osobnosť človeka, fyzickej osoby v jej celistvosti. Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo
osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo (doslovné znenie
"fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti"). V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré
v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym

hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu.
Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne
život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy."57. Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá aplikácia "statusu
obete" podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil ESĽP v prípade Scordino proti Taliansku
v rozhodnutí zo 6. marca 2007 sťažnosť č. 43662/98, ako i v prípade M. v. Slovenská republika v

rozhodnutí z 9. októbra 2007 č. sťažnosti 7205/02. ESĽP uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný
charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by priznal v porovnateľných prípadoch. Nesmie však
byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné
zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine, a tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v
danejkrajine,ajto,akorýchlosajejsťažovateľdomohol(JUDr.F.S.,PhD.,Krátkepojednanieoškodách,

ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora Európskej
únie i Európskeho súdu pre ľudské práva, Bulletin SAK 1-2/2015). Ústavný súd Českej republiky
konštatoval, že pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež
spôsobom,ževšeobecnésúdyporovnajúčiastkytejtonáhradyprisúdenévinýchprípadoch(sp.zn.I.ÚS
2844/14), a to nielen v obdobných, ale i v ďalších, v ktorých sa jednalo o zásah do iných osobnostných
práv, a to najmä do práva na ľudskú dôstojnosť.

58. Keďže súd mal preukázané, že žalobkyni bol zo strany žalovaného uskutočnený lekársky zákrok
bez jej súhlasu a že zároveň nešlo o neodkladnú lekársku starostlivosť, zaoberal sa tým, že či na
strane žalobkyne vznikla nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie žalovanej sumy (5.000 eur). Súd po
zvážení všetkých argumentov strán sporu dospel k záveru, že do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
zasiahnuté bolo a že jej bola spôsobená ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia v peniazoch vo

výške 1.000 eur, ktorá sa súdu javila ako primeraná a spravodlivá. K tomuto záveru súd dospel na
základe skutočnosti, že z vykonaného dokazovania (vyjadrení žalobkyne, lekárskeho nálezu MUDr. U.,
postoja žalobkyne v celom priebehu konania) mal preukázané, že nečakaným lekárskym zákrokom,
ktorý si neželala a na ktorý nedala súhlas bola emocionálne zasiahnutá, čo jej spôsobilo psychickú
ujmu. Na druhej strane súd musel prihliadnuť aj na to, že žalobkyňa odmietala podporiť svoje tvrdenia

znaleckým skúmaním jej psychického stavu, a preto súd nepriznal žalovanú sumu v celej výške. Súd
zohľadnil aj skutočnosť, že napriek tomu, že už skôr v konaní sa výpoveďami operatérov preukázalo, že
mali vedomosť o tom, že nemajú informovaný súhlas žalobkyne k odstráneniu maternice a vaječníkov a
zároveň, že došlo zo strany jeho zamestnanca k s falšovaniu podpisu žalobkyne (hoci táto skutočnosť,
nemala vplyv na hodnotenie súhlasu), žalovaný žalobkyni neposkytol žiadnu formu zadosťučinenia,

napr. ospravedlnenie. Na druhej strane súd zohľadnil skutočnosť, že úmyslom žalovaného nebolo
spôsobiť ujmu žalobkyni, ale jeho snahou bolo riešiť jej zdravotné problémy. O tom svedčí záver
znaleckého posudku v tom smere, že žalovaný zdravotnú starostlivosť nezanedbal a postupoval lege
artis.
59. Na podporu svojich záverov súd odkazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.

30 Cdo 2870/2000 zo dňa 13.12.2000, v ktorom sa konštatuje, že "pre účely výkladu ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka je nutné zvážiť, že bez vedomia pacienta uskutočnený a požiadavkami
lekárskej vedy neodôvodnený operačný zákrok u fyzickej osôb, resp. takýto zákrok uskutočnený
dokonca omylom, bude mať vždy znaky neoprávneného a vo väčšine prípadov súčasne tiež aj veľmi
závažného zásahu do práva na ochranu osobnosti takejto osoby, ktorá má neodňateľné právo na

ochranu fyzickej integrity, a to bez ohľadu na prípadné skutočné zdravotné následky zásahu." K otázke
informovaného súhlasu pacienta zaujal stanovisko aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej "ESĽP"),
ktorý judikoval, že uskutočnenie liečby bez súhlasu duševne spôsobilej osoby je zásahom do jeho práva
na fyzickú integritu a je nezlučiteľné s požiadavkou rešpektu k ľudskej slobode a dôstojnosti, jedného
zo základných princípov, na ktorých je Dohovor o ochrane ľudský práv postavený (Rozsudok vo veci V.

C. proti Slovensku zo dňa 08.11.2011 č. 18968/07, § 105 a § 107). Udelený súhlas musí byť slobodný,
výslovný a informovaný (Rozsudok vo veci Glass proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 09.03.2004
č. 61827/00, § 82) a zahŕňa plné informovanie pacienta o jeho zdravotnom stave, podrobnostiach
navrhovanom zákroku a možných alternatívach k nemu (Rozsudok vo veci V. C. proti Slovensku, § 112).
60. Pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na zdravotné problémy spojené s lekárskymi zákrokmi, súd nemal

príčinnú súvislosť preukázanú; naopak zo znaleckého posudku vyplynulo, že ženám, ktoré majú
vaječníky odstránené náhle, prípadne ženám, ktoré tento prirodzený stav prežívajú s ťažkosťami, sa
podáva hormonálna substitúcia, ktorá plne nahrádza funkciu vaječníkov a bráni rozvoju nežiaducich
účinkov, psychickým zmenám, ale aj niektorým telesným problémom a že neexistuje súvis medzi
operačným odstránením maternice a vaječníkov a vznikom autoimunitného zápalu štítnej žľazy s

hypotyreózou.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.63. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Vo vzťahu k čiastočnému úspechu žalobkyne pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, sa súd stotožňuje s názorom uvedeným v Komentári k Civilnému sporovému poriadku

(viď Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. W. O. a kolektív, C.H.BECK 2016, str. 926), podľa
ktorého "zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku." Tento záver bol judikovaný
aj v Náleze Ústavného súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 599/2013 zo dňa 23.01.2014. Keďže
výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, treba vychádzať z toho, že v tejto časti

bola žalobkyňa v spore úspešná, pretože jej bola priznaná časť tohto nároku vo výške 1.000 eur (z
uplatnených 5.000 eur). Preto súd v časti náhrady nemajetkovej ujmy o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
67. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku. Pri vyčíslení výšky trov právneho zastúpenia žalobcov sa bude samozrejme

vychádzať z priznanej sumy 1.000 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.