Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201248
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720201248.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: P. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Q. XXXX/XXX, XXX XX F. - P., právne zastúpenej spoločnosťou Beňo &
partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne

zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava,
IČO: 42 185 190, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.225,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Csp/29/2020-70 zo dňa 07.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 225 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažalobousúdudoručenou27.04.2012domáhala
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, argumentujúc, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp.zn. 18C/79/2015 bolo rozsudkom z 23.10.2018 rozhodnuté o jej žalobe voči
žalovanému tak, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným je
zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Žalobkyňa sa ochrany svojich práv musela domáhať nielen v

konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale aj v exekučnom konaní, v ktorom sa
žalovaný ako oprávnený na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, domáhal
voči nej plnenia, ktoré vyplývalo z rozhodcovského rozsudku, pričom do zastavenia exekúcie bola
celkovo vymožená suma 5.631,74 eura. Žiadanú čiastku zadosťučinenia žalobkyňa považovala za
primeranú vo výške 3.225,- eur aby pre ňu predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu,
že bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný namietal, že pri domáhaní sa primeraného finančného
zadosťučinenia je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti
majúce vplyv na konkrétny prípad. Mal za to, že je potrebné, aby súd vzal do úvahy to, že samotná
žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, bola oboznámená s obsahom zmluvy aj
so všeobecnými obchodnými podmienkami, ku ktorým nemala žiadne výhrady. Žalobkyni bolo priznané
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a podľa žalovaného teda nie je čo kompenzovať.

Z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov na ktoré poukázala žalobkyňa, mal súd prvej inštancie
za to, že nárok uplatnený žalobkyňou bol v celom rozsahu dôvodný. Žalobkyňa sa v súdnom konanídomohla vyslovenia a porušenia svojich práv spotrebiteľa, rozhodnuté bolo o určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným na základe zmluvy, ktorú s ním uzatvorila. V
rámci exekúcie, ktorá bola vedená na základe rozhodcovského rozsudku bola vymožená suma 4.106,33

eura. Od začatia exekúcie žalobkyňa zaplatila čiastku 302,72 eura čo zodpovedá 4 splátkam po 75,68
eura a trovy exekúcie boli vymožené v sume 1.525,41 eura. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný
je subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úveru, musí poznať zákonnú úpravu poskytovania
úverovanáležitostízmluvy,ktorézákonvyžaduje.Tietonedodržal.Súdmalzato,žežalobkyňoužiadaná
suma z finančného zadosťučinenia 3.225,- eur je primeranou a preto žalobe vyhovel.

Priprávnomposúdeníodkázalnaustanovenia§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z pomeru
úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného
sporového poriadku, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa žalovaného ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je
potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie
a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti,
ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do

úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Poukázal na to,
že je potrebné pri rozhodovaní vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá v rámci kontraktačného
postupu konala ľahostajne. V zmluve prehlásila, že si ju prečítala, uzatvorila ju vážne, zrozumiteľne,
nie v tiesni ani za nápadne výhodných podmienok. Poukázal na to, že súčasná línia posudzovania
priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, až

sa postupom času vymedzuje priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity,
keď aj Súdny dvor Európskej únie uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie aby
zistil aký tovar vlastne kupuje. Definícia, resp. kritérium priemerného spotrebiteľa je aj v Smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 ES z 11. mája 2005 v bode 18 preambuly. Podľa žalovaného
žalobkyňa jasne a určito neodôvodnila skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovoprávneho vzťahu medzi

ňou a žalovaným, taktiež v konaní nepreukázala ani nevysvetlila v čom má primeranosť finančného
zadosťučinenia spočívať. Poukázal na článok 5 Civilného sporového poriadku upravujúci to, že zjavné
zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu. Podľa žalovaného priznanie finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v takých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak, napr.
v prípade, že by právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo už premlčané. Žalovaný

poukázal na to, že v zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať či
je priznanie finančného zadosťučinenia primerané, nesmie však slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci
ľahostajnosť spotrebiteľa. Podľa žalovaného finančné zadosťučinenie priznané žalobkyni nie je možné
za žiadnych okolností považovať za primerané a spravodlivé. Určenie konkrétnej výšky je síce vo
výlučnej kompetencií všeobecných súdov, avšak tieto sú povinné priznanú výšku aj riadne odôvodniť s

poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil keď dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 3.225,- eur. Poukázala na to, že podmienku pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia splnila dvakrát v dvoch konaniach, ktoré viedla voči žalovanému, bola v nich
úspešná, súdom bolo najprv určené, že zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným
je bezúročnou a bezpoplatkovou a následne bol žalobkyni priznaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný nerešpektoval ani jedno z uvedených rozhodnutí, napriek ich vydaniu naďalej

neoprávnene zasahoval do jej osobnostných no predovšetkým majetkových práv keď cestou súdneho
exekútora po zrušení exekučného titulu postihoval podstatnú časť jej príjmu hoci na to nemal nárok.
Doposiaľ žalobkyni nevydal bezdôvodné obohatenie, na ktoré má podľa právoplatného rozsudku nárok
a žalobkyňa sa teda musí opätovne domáhať svojich práv súdnou cestou. Žalobkyňa v dôsledku konania
žalovaného je nútená už po dobu vyše 10 rokov domáhať sa ochrany svojich práv voči žalovanému.

Takéto jeho konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobkyne neexistuje exemplárnejší
príklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadosťučinenia pri tejto vychádzala žalobkyňa z rozhodovacej praxe, na základe ktorej sa výškaprimeraného finančného zadosťučinenia rovná výške bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na úkor
žalobkyne získal. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o
neexistencii predpokladu pre potvrdenie ani pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie a jeho nesprávnych zisteniach skutkového stavu, ktorý má vyplynúť
z dôkazov ktorými súd disponoval.

6. Nesprávnosť skutkových zistení je relevantným odvolacím dôvodom vtedy, ak je možné usúdiť, že
závery,kuktorýmsúddospelnezodpovedajúvykonanýmdôkazom,resp.hodnoteniedôkazovjechybné.

Ide o situáciu kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z tvrdení
účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, pravdivosti, vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo mohlo byť zistené hodnotením dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona, posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Zo žaloby vyplýva, že právnym dôvodom stanovujúcim predpoklad a existenciu práva žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie má byť jej úspech v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp.zn. 18C/79/2015, v ktorom súd rozsudkom z 23.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č.k. 22Co/35/2019-157 z 30.04.2019 vyhovel jej žalobe a určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX,

ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Žalobkyňa
pritom odkázala aj na exekučné konanie, ktoré malo byť vedené na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.
19Er/290/2007, v ktorom do zastavenia exekúcie mala byť celková vymožená suma 5.631,74 eura,
výšku zadosťučinenia vyčíslila na 3.225,- eur.

10. Z dokazovania vykonaného a žalobou tvrdených skutkových okolností nepochybne vyplýva, že
základ nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný, ak mal žalovaný
za to, že sú tu pochybnosti o základe nároku, jeho argumentácia bola bez relevancie, uvedené
však neznamená, že bez relevancie boli odvolacie dôvody spochybňujúce výšku súdom priznaného
primeraného finančného zadosťučinenia.

11. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou,
nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje. Zrejmé je
len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva. Porušenie
práva,aksahospotrebiteľvkonanípredsúdomsúspechomdomôžerozhodnutímsúdujepretoprávnou

skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie. Právne vzťahy sa vyznačujú
korelatívnosťou dovolenosti správania jednej osoby zodpovedá povinnosť druhej. Vychádzajúc zo
zákonnej formulácie, primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho
imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné brať zreteľ na aspekty
materiálnej povahy, keďže tieto sú základom pre uplatnenie iných nárokov, napr. náhrady škody. Ide o

prostriedoksatisfakčný,vykazujúcivšakajsankčnúpovahukeďžedôsledkomzaplateniazadosťučinenia
je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Táto sankčná stránka u finančného
zadosťučinenia má len vedľajší dôsledok nakoľko na účely represie slúžia iné odvetvia práva, správne a
trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť.Ako uviedol Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase
zhody medzi českou a slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo
exemplary damages (t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu)

nekompenzačného odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu.
Tento typ náhrady je typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský
právny systém je však iným, je kontinentálnym systémom.

12. Súd prvej inštancie priznané zadosťučinenie kvantifikoval čiastkou ako žalobkyňa uplatnila v žalobe

s konštatovaním, že ide o sumu primeranú vzhľadom na to, že o takúto sumu bol by sa žalovaný
obohatil. Má ísť o sumu primeranú. Ako k tejto „primeranosti“ dospel, na základe akých kvalifikačných
kritérií zistiteľné nie je. Posudzovanie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Pri
rozhodovaní k výške nároku musí súd uviesť a zdôvodniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru
o splnení podmienok pre určenie výšky nároku. Je potrebné uviesť všetky relevantné úvahy, ktorými
bol pri kvantifikácii nárok uvedený. Povinnosťou súdu je zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania,

všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Všetky
tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne a to aj z
hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel.

13. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa týmito zásadami riadil. V tomto zmysle

je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa
stranám sporu bráni v možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí
byť pritom súdom poskytnutá materiálna ochrana zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou
spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd svoje rozhodnutie zaťažil

vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi všetky
skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vyhodnotí kvalitatívne a kvantitatívne, určí ichj význam

pre stanovenie výšky nároku, vyhodnotí námietky žalovaného prezentovaného vo vyjadrení v žalobe,
zopakované aj v odvolaní v tom zmysle, či majú alebo nie nejaký význam vo vzťahu k primeranosti
žiadaného finančného zadosťučinenia. Vezme zreteľ tiež na to, že princíp primeranosti patrí medzi
všeobecné právne zásady vlastné európskej právnej kultúre. Rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie bolo
spravodlivé a spĺňalo požiadavku vnútornej nerozpornosti.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane
nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.