Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120322952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6120322952.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko,
advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: V. F., N..
XX.XX.XXXX, A. R., C. XXXX/X, o zaplatenie 255,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 86,72 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne
- zo sumy 35,72 eur od 23.08.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 35,- eur od 23.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 16,- eur od 14.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na upomínací súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 255,96 eur s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.11.2018

došlo k postúpeniu pohľadávky a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Žalobca
tiež poukázal na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o.
a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku s tým, že na jej
základe bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom ten sa dohodol na pravidelnom splácaní
ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému poskytnuté služby faktúrami s tým, že žalovaný si neplnil dohodnuté zmluvné záväzky,

pretože neuhradil vystavené faktúry. Preto právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovaného k
úhrade takýchto dlžných faktúr, avšak k úhrade nedošlo. Z uvedených dôvodov si tak žalobca uplatňoval
aj úroky z omeškania.

2. O podanej žalobe rozhodol upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 02.07.2020, ktorý sa však
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto s poukazom na § 10 zákona č. 307/2016

Z. z. právny zástupca žalobcu požiadal o pokračovanie v súdnom konaní na príslušnom súde podľa
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) žalovaného, v dôsledku čoho sa takýto platobný rozkaz zrušil
aupomínacísúdpostúpilvectunajšiemusúdu.Tunajšísúdnáslednedoručilžalobužalovanémuavyzval
ho s poukazom na § 167 ods. 2 CSP, aby sa k nej vyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená formou
fikcie doručenia, pričom ten sa k nej nevyjadril.

3. Súd následne vykonal pojednávanie a to s poukazom na § 180 CSP v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci (čl. 1),návrh na vydanie platobného rozkazu, doručenka (čl. 10), podací hárok (čl. 11-12), faktúry (čl. 13-18),
zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 18-20), kúpna zmluva (čl. 20-22), oznámenie o postúpení
pohľadávok, pokus o zmier, výzva na zaplatenie zo dňa 12.05.2020, upomienka za neuhradené faktúry,

odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.10.2017, listinný doklad (čl. 26), podací hárok (čl. 27), predžalobná
výzva právneho zástupcu žalobcu, zmluva o postúpení pohľadávok, platobný rozkaz zo dňa 02.07.2020,
výzva upomínacieho súdu zo dňa 10.12.2020, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 47),
upovedomenie o postúpení veci zo dňa 16.12.2020, uznesenie (čl. 53), oznámenie (čl. 66), elektronické
podanie právneho zástupcu žalobcu, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný

skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu - O2 Slovakia, a žalovaný uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ
zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.02.2017, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal žalovanému poskytovať program služieb „O2 Paušál Zlatý - neobmedzený.“ Okrem
toho uzavreli aj kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2017, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu 218,- eur, ktoré
sa kupujúci - žalovaný zaviazal zaplatiť, a to formou platby v hotovosti vo výške 2,- eurá pri prevzatí
tovaru a zvyšnú časť sa zaviazal uhradiť vo forme 24 platieb podľa splátkového kalendára od 14.04.2017
do 14.03.2019 formou mesačnej splátky vo výške 9,- eur. Z prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve tiež vyplýva,
že išlo o zariadenie značky „Lenovo K6 zlatý Note SK.“ Následne právny predchodca žalobcu faktúrou

zo dňa 01.09.2017 vyúčtoval žalovanému sumu 51,- eur, faktúrou zo dňa 02.10.2017 sumu 48,24 eur,
faktúrou zo dňa 02.11.2017 sumu 38,- eur, faktúrou zo dňa 01.12.2017 sumu 144,- eur a faktúrou
zo dňa 01.08.2017 sumu 35,72 eur. Pokusom o zmier zo dňa 27.09.2017 bol vyzvaný žalovaný na
úhradu nezaplatených faktúr vo výške 86,72 eur, ktorý mu bol doručovaný a to dňa 09.10.2017, čo
vyplýva aj z doručenky (čl. 10), pričom poštová zásielka sa vrátila ako neprevzatá z dôvodu, že

adresát je neznámy, a to dňa 11.10.2017. Žalovaný bol tiež upomienkou zo dňa 04.09.2017 vyzvaný
na úhradu sumy 86,72 eur a to z titulu faktúry s dátumom splatnosti 22.08.2017 za obdobie od
22.06.2017 do 21.07.2017 vo výške 35,72 eur, ako aj faktúry za obdobie od 22.07.2017 do 21.08.2017
so splatnosťou 22.09.2017 vo výške 51,- eur. Listom zo dňa 06.10.2017 malo dôjsť k odstúpeniu od
zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Z prehľadu neuhradených pohľadávok (čl. 26) vyplýva,

že žalovaný mal neuhradené pohľadávky v celkovej výške 134,96 eur a išlo o faktúry s dátumom
splatnosti 22.08.2017, 22.09.2017 a 13.10.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 19.11.2018 bolo zistené, že právny predchodca
žalobcu postupoval pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že
oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018 bolo žalovanému doručované na adresu, ktorú

uviedol v zmluve, čo vyplýva aj z podacieho hárku (čl. 11), a to dňa 13.12.2018. Predžalobnou výzvou
zo dňa 12.05.2020, ktorá bola doručovaná žalovanému dňa 15.05.2020 prostredníctvom pošty /podací
hárok čl. 12/ vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

7. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

9. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s
ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,36a)
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú
telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych
číslach.

10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

11.Podľa§44ods.1,2zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,zmluvouoposkytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovaťa) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

12. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe platne uzavretých zmlúv, pričom právny predchodca
žalobcu konal pri uzatváraní takýchto zmlúv v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (ide o
skutočnosť známu z činnosti súdu) a žalovaný uzatváral tieto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Zároveň tieto zmluvy, resp. dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym
predchodcom žalobcu a žalovaný ich nemohol ovplyvniť, ale musel ich prijať ako celok alebo odmietnuť.
Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a
žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.

13. Súd následne preskúmal, či žalobca preukázal aktívnu legitimáciu, nakoľko prvoinštančný súd je
oprávnený skúmať s prihliadnutím na spotrebiteľsko-právny charakter sporu aktívnu legitimáciu. Aktívnu
legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil s tým, že takáto zmluva
je právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ - postupca a ďalší subjekt, postupník, bez účasti
dlžníka, pričom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože

zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe
platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku,
ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Z tohto dôvodu tak
oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo
viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi a po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi

a nie pôvodnému veriteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o sporové konanie, tak to je ovládané
prejednávacouzásadou,podľaktorejtvrdiťskutočnostianavrhovaťonichpreukázaniedôkazovjevecou
strán sporu. Strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v
spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a z tohto

vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana, pokiaľ neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom,
že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený,
pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania. Z uvedených

skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokázať predpoklady svojej
aktívnej legitimácie, a teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako
vyplýva zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporný, tak pôvodný veriteľ spoločnosť O2 Slovakia,
ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala
voči nemu a to zmluvou o postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a

nedoložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu
na postupcu - žalobcu z titulu všetkých pohľadávok, ktoré vznikli právnemu predchodcovi žalobcu voči
žalovanému z jednotlivých faktúr. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/210/01 môže platiť len v klasickom právnom vzťahu, keď sa posudzuje otázka vecnej
legitimácie, no nemožno aplikovať takéto rozhodnutie vo veciach spotrebiteľských, pretože dovolenosť
postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a to

v § 524 a nasl., upravujú aj ďalšie osobitné právne predpisy, pričom jedným z nich je aj zákon č. 351/2011
Z. z. Zároveň aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil
preskúmavanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských
vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať. Súd z uvedených dôvodov tak skúmal, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik

a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z. z. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa
19.11.2018 v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018, ktoré bolo odoslané
žalovanému dňa 13.12.2018 /čl. 13 podacieho hárku/ na adresu, ktorú uviedol v zmluvách,. Zároveň

právny predchodca žalobcu pokusom o zmier zo dňa 27.09.2017, ktorý bol žalovanému doručovaný na
adresu uvedenú v zmluvách ho vyzval na zaplatenie sumy vo výške 86,72 eur a to z titulu nezaplatenej
faktúry číslo 1168372685 znejúcej na sumu vo výške 35,72 eur, splatnou dňa 22.08.2017 ako aj z titulu
faktúry č. 1170863373 znejúcu na sumu 51 eur so splatnosťou dňa 22.09.2017. Tento pokus o zmier
bol doručovaný žalovanému s tým, že súdna zásielka sa vrátila späť ako nedoručená dňa 11.10.2017 z

dôvodu, že adresát bol neznámy /doručenka z čl. 10/. Takýto pokus o zmier bolo možné považovať za
výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., a preto žalobca preukázal splnenie podmienok pre
platné postúpenie pohľadávok len vo vzťahu k týmto dvom faktúram uvedeným v predmetnom pokuse
o zmier v celkovej sume 86,72 eur. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem
inéhodaťmožnosťúčastníkoviuhradiťjehodlhnazákladetakejtovýzvypodnikua následnetýmodvrátiť

možné postúpenie pohľadávky. V konaní tiež nebol preukázaný súhlas žalovaného s postúpením takejto
pohľadávky, a preto z uvedených dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky uvedené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka ale len v rozsahu vystavených faktúr č. 1170863373 resp. č. 1168372685. Z tohto dôvodu
je tak postúpenie pohľadávky v časti nároku uplatneného vo výške 86,72 eur platné. Keďže žalobca

preukázal listinnými dôkazmi, že jeho právny predchodca platným spôsobom uzatvoril vyššie uvedené
zmluvy, pričom žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil dohodnuté
poplatky za poskytnuté služby tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 86,72 eur
nakoľko žaloba je v tejto časti dôvodná.

14. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože je evidentné, že žalovaný sa dostal
do omeškania s peňažným plnením a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr s tým, že
faktúra č. 1168372685 vo výške 35,72 eur bola splatná dňa 22.08.2017 a žalovaný bol tak v omeškaní
s dlžnou sumou od 23.08.2017. Zároveň faktúra č. 1170863373 znejúca na sumu 51 eur bola splatná

dňa 22.09.2017, a preto sa žalovaný dostal do omeškania od 23.09.2017.

15. Súd zamietol žalobu v časti presahujúcej sumu 86,72 eur s prísl. pretože v tejto časti nepreukázal
žalobca aktívnu legitimáciu a to platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13. zákona č. 351/2011
Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o predložené odstúpenie od

zmluvy zo dňa 06.10.2017 resp. upomienku za neuhradené faktúry zo dňa 05.09.2017 tak žalobca
súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, preukazujúce doručenie takýchto listinných dokladov, ktoré
by bolo možné považovať za osobitnú výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Súd po
vykonanom dokazovaní tak dospel k názoru, že neboli ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávoksplnené zákonné podmienky pre ich platné postúpenie v rozsahu presahujúcom sumu 86,72 eur /
faktúry č. 1170863373 resp. č. 1168372685/ tak ako ich definuje § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.,
pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná

výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie
adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí
takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.
Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal splnenie takýchto zákonných podmienok vo vzťahu k
všetkým faktúram, z ktorých si uplatňoval nároky v súdnom konaní a ktoré vyúčtoval žalovanému právny

predchodca žalobcu, nakoľko nepredložil doručenku, ktorou by preukázal účinné doručenie výzvy v
zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. žalovanému s výnimkou faktúr č. 1170863373 resp. č.
1168372685. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že aby bola účinným spôsobom doručená výzva
podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. vo vzťahu k žalovanému, bolo potrebné, aby sa dostala
do jeho dispozičnej sféry, tak ako to upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 45 ods. 1, pričom
žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, resp. neoznačil taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo,

že takáto výzva vo vzťahu k všetkým faktúram bola doručené účinným spôsobom žalovanému. Účelom
ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť
jeho dlh na základe takejto výzvy podniku, a následne tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. Z
tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky v časti presahujúceho sumu 86,72 eur neplatné, nakoľko
bolo urobené v rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca tak nie je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby v takejto časti. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

16. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že je oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu,
a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za
následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený

nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného
procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z
11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu

oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť
postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že
dlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytotopostúpenie
dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by
postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky

dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno
nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného
ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávkypreukazovalzmluvouopostúpenípostupník."/rozsudokNajvyššiehosúduSRz28.01.2009,
sp. zn. 1Cdo 76/2007/.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaný boli v súdnom

konaní čiastočne úspešní, pričom žalobca mal úspech v rozsahu 33,88 % a žalovaný mal úspech v
rozsahu 66,12 %. Celkový úspech žalovaného bol tak v rozsahu 32,24 %, avšak tomu žiadne trovy
konania nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).