Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112220716
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112220716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa D..

T.O. W., R.. XX. XX. XXXX, D. K. XXXX/XX, D., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom,
Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcom 1/ F. Q., neznámemu, zastúpenému SR - Slovenským
pozemkovým fondom SR, Búdkova 36, Bratislava, 2/ W.. F. D., R.. XX. XX. XXXX, D. Q. XXXX/X,
N., zastúpenému E. D., R.. XX. XX. XXXX, D. Q. XXXX/X, N., o zrušenie a vyporiadanie ideálneho
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Základ nároku navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
evidovanej u Správy katastra D. D., kat. úz. I. H., na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra C,

evidované na katastrálnej mape parc. č. P. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, P. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 ako aj ku stavbe a to rodinnému domu číslo súpisné
XXX, postaveného na parc. č. CKN XXX O. XXX, označeného v geometrickom pláne vyhotovenom X..
K. Z. Č.. N.. XXXXXXXX-XX/XX, overeného dňa XX. XX. XXXX, pod č. XXX/XXXX, je d a n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsasvojímnávrhomdomáhalzrušeniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostivedenej
na Správe katastra D. D., kat. úz. I. H., na LV č. XXX, ako parcela registra P. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, P. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavbe - rodinnému
domu, číslo súpisné XXX, postaveného na parcele P. XXX O. XXX, reálnou deľbou a prikázania do jeho

výlučného vlastníctva časť nehnuteľnosti označenej v geometrickom pláne, vyhotovenom X.. K. Z. N. Č..
XXXXXXXX-XX/XX, overenom dňa XX. XX. XXXX, ako novovytvorená parcela č. P. XXX - zastavaná
plocha o výmere XXX m2 a nadstavby rodinného domu postaveného na parcele č. CKN XXX v 1/1-nine
a odporcovi v 2/ rade časť nehnuteľnosti označenej v geometrickom pláne vyhotovenom ako parcela č.
P. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, spolu s nadstavbou - rodinným domom, postaveným na
tejto parcele v 1/1-nine. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť uhradiť odporcovi v 1/ rade sumu
XXX,XX Eur a odporcovi v 2/ rade uhradiť odporcovi v 1/ rade sumu X XXX,XX Eur z titulu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, listom vlastníctva č. XXX kat. úz. I.
H., geometrickým plánom vyhotoveným X.. K. Z. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX overeným dňa XX. XX.
XXXX, znaleckým posudkom X.. A. D. Č.. XX/XXXX, ohliadkou na mieste samom, vyjadrením V. I. H.,
listom vlastníctva č. XXX kat úz. I. H., fotodokumentáciou, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. d. XXXX/XX, dražobným oznámením Č.A.. XXXX/XX, výťahom z pozostalostnej zápisnice A. XXX/

XX, uznesením čd. XX/XX, uznesením A. XXX/XX, uznesením XXD XXX/XX, uznesením XD XXXX/XX
Štátneho notárstva pre Prahu 6, uznesením XXD XXX/XX Štátneho notárstva III v Prahe, zápisnicou
pozemkovej knihy č. XXX, č. XXXX, č. XXXX kat. úz. I. H., svedeckou výpoveďou K. W., výpoveďou X..
A. D., svedeckou výpoveďou A. W., X.. Ľ. D., W. F., D. H., O.D. I., prípisom O. Q. MNV I. H. z 18. 09.1954, prehlásením O. Q. zo dňa 19. 02. 1954, prehlásením S. Č. z 22. 04. 1954, výpisom z pozemkovej
knihy zápisnice XXXX kat. úz. I. H. č. XXX a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento nadobudol ideálny podiel k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu
jednej polovice na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho matkou A. W. dňa 10. 01.
2012. Nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcami 1/ a 2/, pričom odporca
v 1/ rade je osoba neznáma. Nehnuteľnosť užíva iba on a odporca v 2/ rade. Keďže nie je možné
zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dohodou, v zmysle § 142 ods. 1 O. z.

žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou, pričom žiadal prihliadnuť na veľkosť
podielov, ako aj na účelné využitie veci. Pre účely sporu dal vypracovať znalecký posudok X.. A. D.,
ktorý zakreslil navrhovanú reálnu deľbu v súlade so stavom úžitku tejto nehnuteľnosti, aký existuje medzi
ním a odporcom v 2/ rade. Reálna deľba je možná a spĺňa zákonné podmienky podľa Stavebného
zákona, kedy deľbou vzniknú novovzniknuté dva rodinné domy spĺňajúce podmienky rodinného domu so
samostatnou bytovou jednotkou, meraním elektriky, prípojkou vody s tým, že na povale bude potrebné

vybudovať protipožiarny deliaci múr. Objednal si vypracovanie geometrického plánu u X.. K. Z. ohľadom
deľby pozemkov pod stavbou. Navrhovaná deľba pozemku kopíruje deľbu nadstavby v zmysle jeho
návrhu a stavu úžitku.

Zástupca odporcu v 1/ rade - Slovenský pozemkový fond SR súhlasil s návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva reálnou deľbou v zmysle návrhu. Nesúhlasil s cenou pozemkov vyjadrenú v znaleckom
posudku pripojenom navrhovateľom.

Odporca v 2/ rade súhlasil s reálnou deľbou nehnuteľnosti, ale nie navrhnutým spôsobom
navrhovateľom. Žiadal, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k celej nehnuteľnosti vrátane

nadstavby,ktorájepostavenánaparc.č.XXX,akoajvrátanesamotnejparc.č.XXX.Nehnuteľnosť,ktorá
je postavená na parc. č. XXX, je súčasťou celého rodinného domu. Pôvodne slúžila ako maštaľ. Uviedol,
že medzi jeho rodinou a rodinou Q. (právnymi predchodcami navrhovateľa), existovali v minulosti spory
ohľadom úžitku nehnuteľnosti, keď jeho matka sa snažila vysvetliť matke navrhovateľa, že ich rodina
mohla nadobudnúť len polovicu domu a štvrtinu maštale. V minulosti maštaľ zasahovala aj na časť

pozemku XXX. Navrhoval potom reálnu deľbu tým spôsobom, že by sa plocha domovej nehnuteľnosti
zväčšila o plochu pôvodnej maštale. Jeho právni predchodcovia - matka K.. K. J. a jeho stará matka K.
J., zomr. v roku XXXX, bola dcérou J. Q.. Tento zakúpil celú nehnuteľnosť spolu so svojou sestrou J. Č.,
rod. Q., v roku XXXX. Pôvodnú maštaľ užívala rodina Q. spoločne s rodinou Č. do roku XXXX. Neskôr
ju užívali spolu s rodinou C.. Od 50-tych rokov ju výlučne užívajú právni predchodcovia navrhovateľa.

X.. A. D., súdny znalec, ktorý vypracoval posudok ohľadom reálnej deľby rodinného domu pripojený k
návrhu navrhovateľom, uviedol, že pri jeho vypracovaní vychádzal zo stavu v katastri nehnuteľností,
keď existujúci rodinný dom bol zapísaný s jedným súpisným číslom na dvoch C parcelách. Pokiaľ
nezahrnul do posudku aj zadnú časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XXX, bolo to z dôvodu,

že vychádzal z právneho stavu, keď na liste vlastníctva ohľadom tejto parcely nie je vedená stavba. Pri
ohliadkenehnuteľnostipreúčelyvypracovaniaznaleckéhoposudkuuviedol,žehodnotenáčasťdomovej
nehnuteľnosti bola prepojená so zadnou časťou domu.

Zástupca navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že ohľadom stavby nachádzajúcej sa na parc. č.

XXX je úplne iný vlastnícky režim, ako na predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XXX
O. XXX. Poukázal tiež na výpis z pozemkovej knihy, konkrétne zápisnice č. XXX kat. úz. I. H., na ktorej
je evidovaný dom a záhrada na parc. č. XXX a v zápisnici z pozemkovej knihy č. XXXX na parc. č. XXX
je evidovaná maštaľ, pričom táto parcela je identická s parcelou č. XXX, vedenej v súčasnej dobe na
liste vlastníctva č. XXX. Svedčí o tom údaj nad časťou C listu vlastníctva.

Predmetné nehnuteľnosti vedené v súčasnej dobe na liste vlastníctva č. XXX boli v minulosti zapísané
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX. Poukázal na údaj v časti B u zápisu vlastníctva odporcu v 1/ rade
z titulu nadobudnutia.
Z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX ako aj vložky XXXX vyplýva, že obe nehnuteľnosti boli postavené a
bolievidovanéakosamostatnéveciužvroku1886.Odsaméhopočiatkubolizapísanévdvochodlišných

pozemnoknižných vložkách s odlišným režimom vlastníctva.

Poukázal tiež na žiadosť spísanú O. Q., právnou predchodkyňou navrhovateľa, Miestnemu národnému
výboru v roku XXXX, v ktorej žiada o súčinnosť pri zrealizovaní zápisu vlastníctva hornej čiastky domu- bývalej dielne (príslušenstva domu č. XX), ktorú odkúpil od. K. J. S. Č. a následne to odkúpila od neho
O. Q.. Z týchto listinných dôkazov potom vyplýva, že do dnešného dňa žiadnym spôsobom neboli tieto
dve samostatné nehnuteľnosti zlúčené do jednej veci s rovnakým režimom vlastníctva.

Matka navrhovateľa K. W. uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, že jej stará mama kupovala od matky
odporcu v 2/ rade maštaľ označenú na nákrese vyhotovenom odporcom v 2/ rade na č. l. 58 spisu číslom
2, 3 a chodbičku označenú číslom 5.

Stará matka navrhovateľa A. W. uviedla, že žila v predmetnej nehnuteľnosti od roku XXXX, keď jej rodičia
ju odkúpili od advokáta S.. N.Í. na dražbe. V jednom byte bývala rodina Q. a v druhom ich rodina. V
zadnej časti domu sa nachádzala maštaľ, ktorú v tej dobe neužíval nikto. Oni sami mali maštaľ tam, kde
majú teraz obývačku (miestnosť č. 4 nákresu na č. l. 58 spisu). Jej rodičia odkúpili maštaľ patriacu rodine
Q. v roku XXXX, keď sa ona vydala a potrebovali väčší priestor.

Svedkyňa W. F. uviedla, že sa s rodinami účastníkov navštevovali. Bývala na I. H. od roku XXXX. V
miestnosti 4 mali W. maštaľ, v 1 izbičku, v 2 drevo, v 3 priestor na pečenie chleba.

Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že stavba domu vrátane stavby bývalej maštale sú stavebne
prepojené vrátane podkrovia a strechy. Jedná sa o murovanú stavbu s 2 samostatnými vstupmi.

Predmetom sporu bolo zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pozemku
a rodinnému domu v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi nedošlo ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k dohode. Nebolo ani sporné, že predmetná nehnuteľnosť je užívaná navrhovateľom

ako aj odporcom v 2/ rade, pričom nebol sporný ani rozsah tohto úžitku. Rovnako navrhovateľ, ako
aj odporca v 2/ rade, súhlasili so zrušením vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
reálnou deľbou. Takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva preferuje aj zákon,
konkrétne citované ustanovenie § 142 v jeho odst. 1 Občianskeho zákonníka.

Spornábolapredovšetkýmotázka,činehnuteľnosťpredstavujevtakomrozsahu,vakejsaknejzrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovateľ domáha, samostatnú vec.

Keďže táto otázka bola podstatná pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 O. z., súd v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 OSP považoval za účelné a hospodárne

rozhodnúť o tejto otázke ako o základe nároku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 OSP
medzitýmnym rozsudkom.

Občiansky zákonník pojem veci nedefinuje, ani bližšie nevysvetľuje. V ustanovení § 119 ods. 1 O. z. ich
triedi na veci hnuteľné a nehnuteľné. Všeobecné znaky, ktoré vymedzujú vec v právnom slova zmysle,

sú:
1. jej ovládateľnosť,
2. jej použiteľnosť pre potrebu ľudí.
V zmysle týchto znakov je vecou v právnom slova zmysle napr. nadzemná stavba, ktorá je priestorovo
sústredená a navonok uzatvorená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

V danom prípade bolo predmetom sporu vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci a to k
nadstavbe ako aj k pozemku pod ňou.

Právny zástupca navrhovateľa k námietkam odporcu v 2/ rade argumentoval odlišným právnym režimom

stavby a pozemku pod ňou tak, ako ich označil v žalobnom návrhu a časti stavby - pôvodnej maštale s
tým, že tieto časti súčasnej nadstavby boli v minulosti samostatným predmetom právnych vzťahov a to
už od počiatku ich vzniku, t. j. od roku XXXX. V tej dobe platilo na našom území Uhorské obyčajovéprávo, v ktorom platila zásada superficies solo cedit, t. j. vlastník pozemku bol zároveň považovaný za
vlastníka nadstavby.

Čo sa týka podielového spoluvlastníctva, rovnako aj v súčasnej dobe znamená, že vec patrí viacerým
subjektom nerozdielne, keď každý zo spoluvlastníkov môže voľne disponovať svojou ideálnou čiastkou,
najmä môže ju previesť na iného, alebo sa jej môže vzdať v prospech ostatných spoluvlastníkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase rozhodovania súdu na LV č. XXX kat. úz.

I. H. je evidovaná v katastri nehnuteľností parcela č. XXX o výmere XX m2 a č. XXX o výmere XXX m2,
obe zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavba rodinný dom súpisné č. XXX, u ktorých ako podieloví
spoluvlastníctva sú vedení navrhovateľ v 1/2, odporca v 1/ rade v 2/24, odporca v 2/ rade v 10/24.
Na LV č. XXX S.e parcela č. XXX vedená o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria v podielovom
spoluvlastníctve Ľ. Č., O. Č., F. Č., každého v 2/24, odporcu v 1/ rade v 2/24, odporcu v 2/ rade v 10/24
a navrhovateľa v 1/4.

Jedná sa teda o odlišný spoluvlastnícky režim k pozemkom a nedoložený spoluvlastnícky režim ku
nadstavbe nachádzajúcej sa na parc. č. XXX.

Súd na základe ohliadky na mieste samom ako aj výsluchu znalca mal za preukázané, že v súčasnej
dobe je celá stavba (vrátane časti postavenej na parc. č. XXX) využívaná za účelom bývania. Tiež mal

za preukázané, že z hľadiska stavebno-technického sa jedná o jednu stavbu prepojenú konštrukčne z
hľadiska obvodových múrov ako aj strechy.

Z pripojených listinných dôkazov, ako aj výpovedí účastníkov, mal súd za preukázané, že v zápisnici č.
XXX pozemkovej knihy bol vedený na parc. č. XXX dom číslo XX, dvor, už od roku XXXX (č. l. 148 a

nasledujúcich spisu) a vo vložke pozemkovej knihy č. XXXX, parc. č. XXX - maštaľ, od roku 1886 (č.
l.XXX a nasledujúcich spisu). Tieto nehnuteľnosti boli následne predmetom prevodov (maštaľ na rodinu
Q. O. Č. v roku XXXX a dom tiež v roku 1891), pričom v roku 1928 došlo k prevodu jednej polovice
čiastky z domu na S. C. s manželkou a jednej štvrtiny maštale tiež na S. C. s manželkou.

Z uvedeného vyplýva, že od tohto dáta dochádzalo ku samostatným prevodom predmetných
nehnuteľností v odlišnom spoluvlastníckom podiele k rodinnému domu a v odlišnom spoluvlastníckom
podiele k maštali (neskôr k dielni). Rovnako predmetom dražby konanej v roku XXXX (č. l. 69 spisu)
bol podiel k domu č. XX v rozsahu jednej polovice a stajne na parc. č. XXX, vedenej v zápisnici XXXX
v jednej štvrtine.

Túto skutočnosť odporca v 2/ rade nepopieral, naopak na ňu poukazoval (keď jeho matka mala vytýkať
matke navrhovateľky, že nemohla nadobudnúť viac ako 1/4 z maštale).
O tom, že aj následne boli považované tieto dve časti domovej nehnuteľnosti za samostatné veci z
právneho hľadiska, svedčí aj prípis adresovaný právnou predchodkyňou navrhovateľa v roku 1954

bývalému MNV v I. H., z ktorého vyplýva, že matka navrhovateľa mala previesť svoju čiastku v maštali
na inú osobu. Z uznesenia Štátneho notárstva III v Prahe č. XXD XXX/XX (č. l. 80 spisu) vyplýva, že K.
J., zomrela 02. 04. 1952 a po nej dedila dcéra K.. K. J., bytom N., matka odporcu v 2/ rade. Predmetom
dedenia, okrem iného, bol aj 10/24 parc. č. XXX - dom č. XX a 10/24 parc. XXX - maštaľ.

Súd potom klasifikoval bývalú maštaľ ako príslušenstvo hlavnej stavby v zmysle ustanovenia § 121 O.
z., ktoré hlavnej veci - domu slúžilo svojím hospodárskym spojením a funkčným prepojením, pričom sa
však jednalo o samostatnú vec v právnom slova zmysle.

Vec, ktorá tvorí príslušenstvo, je samostatným predmetom právnych vzťahov a jej právny osud môže

byť odlišný od osudu veci hlavnej (porovnaj judikát NS ČR 22Cdo/2106/09). Nič na tom nemení ani tá
skutočnosť, že došlo v priebehu 50-tych rokov ku stavebnej úprave, ktorá vytvorila funkčnú prepojenosť
bývalej maštale s obytnými priestormi a došlo aj ku zmene využitia pre hospodárske účely na využitie
pre obytné priestory.

Keďže v danom prípade mal súd za preukázané, že bývalá maštaľ je v podielovom spoluvlastníctve
nielen účastníkov ale aj iných osôb tak, ako to vyplýva z vložky XXXX pozemkovej knihy a LV č. XXX
kat. úz. I. H., nemohla byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva spolu s nadstavbou,
ktorá bola označená navrhovateľom v návrhu. Keďže táto otázka predstavovala základ pre posúdenie,či návrh navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej hnuteľnej
veci je daný, súd o nej rozhodol rozsudkom v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 OSP.

Súd ďalej upozorňuje na to, že týmto medzitýmnym rozsudkom nerieši otázku spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k tejto stavbe.

Čo sa týka argumentácie odporcu v 2/ rade, že rozmer pôvodnej maštale bol pred rokom 1939 iný, keď
maštaľ mala dĺžku 11 m a v súčasnej dobe má dĺžku len 6 m (č. l. 172 spisu), súd k tomuto uvádza,

že vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
veci, jedným z kritérií posudzovania, či je možné rozhodnúť o takomto návrhu, je posúdenie totožnosti
spoluvlastníkov a veľkosti ich podielov tak, ako sú tieto údaje vedené aktuálne v evidencii nehnuteľností.
Predmetné nehnuteľnosti sú vedené na samostatnom liste vlastníctva č. XXX kat. úz. I. H., z ktorého
vyplýva, že okruh spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam je zhodný s okruhom účastníkov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.