Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8811200595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: X. O., K.. XX.X.XXXX, O. O.
XXX, XXX XX, zastúpeného: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1/ A. F., K.. X.X.XXXX, O. O. XXX, XXX XX a 2/ Q.. Q. U., Y.. F., K.. XX.XX.XXXX,
O. XX. K. XXX, XXX XX V., zastúpeným: JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, 093 01
Vranov nad Topľou, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalobcu
a žalovaných 1/ a 2/ voči rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/36/2011-271 zo dňa
16.2.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že cit.:

„Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 788 m2 , zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O. a toto vyporiadava tak, že parc. č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 788 m2 , zapísanú na LV č. XXXX k. ú. O. p r i k a z
u j e do vlastníctva žalobcu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade, každej z nich, sumu 1.118,96 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade náhrada trov konania nepriznáva.

Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania vo
výške 249,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Po vykonanom dokazovaní s poukazom na ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
okrem iného v odôvodnení uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O. ako parcela č. XXX/X, každý z nich v podiele 2/6. Medzi podielovými

spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto súd prvej
inštancie na návrh jedného zo spoluvlastníkov zrušil spoluvlastníctvo a toto vyporiadal.3. Prvým rozsudkom v predmetnej právnej veci č.k. 5C/36/2017-167 zo dňa 6.8.2015 tamojší súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej parcele tak, že túto prikázal do vlastníctva žalobcu
a zaviazal ho zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ každej sumu 1.118,96 eura z dôvodu, že reálne rozdelenie

parcely by bránilo efektívnemu užívaniu nehnuteľnosti. Po odvolaní žalovaných odvolací súd uznesením
č.k. 14Co/13/2016-213 zo dňa 15.2.2017 zrušil tento rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
poukázal na zásady vyplývajúce z ust. § 142 OZ, ktorými je potrebné sa dôsledne riadiť. Po doplnení
dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu, oboznámení sa s obsahom spisu tamojšieho súdu
sp.zn. 3C/314/2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, obhliadkou na mieste samom, mapkou VSD,

návrhom umiestnenia rodinného domu na parcelách č. XXX/X a XXX/X k.ú. O., súd prvej inštancie
opätovne rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia.

4. V zmysle odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom
použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je

aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému účelu.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že predmetnú nehnuteľnosť je možné rozdeliť. Nehnuteľnosť v
zastavanom území obce je deliteľná vec a jej rozdelením by vznikli samostatné veci. Dôležitým
predpokladom využitia 1. spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je však aj to, aby rozdelenie bolo

funkčne opodstatnené. H.. Q. v znaleckom posudku č. XX/XXXX z parcely č. XXX/X vytvoril novú parcelu
s označením XXX/X o výmere 263 m2, ktorej veľkosť zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovanej
2/. Podľa tohto návrhu by z parc. č. XXX/X bola vytvorená nová parcela č. XXX/X o výmere 263 m2 a
parc. č. XXX/X by tak dosahovala výmeru 525 m2. Pokiaľ by súd pri rozhodovaní mal vychádzať len
z týchto výmer novovzniknutých nehnuteľností, bolo by možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať

prvým spôsobom a to reálnym rozdelením. Z listinných dôkazov, ako aj obhliadkou na mieste samom
prvoinštančný súd zistil, že na parcele č. XXX/X je postavený poschodový rodinný dom žalobcu. S
prihliadnutím na veľkosť domu, jeho tvar, situovanie v priestore, orientáciu okien a skutočnosť, že
vznikom novej parcely č. XXX/X by žalobcovi za rodinným domom zostal len pozemok vo výmere 2,78
metra od zadnej steny domu, súd takéto rozdelenie nepovažoval za funkčne opodstatnené. Pozemok

pri rodinnom dome žalobcu tvorí s domom jeden funkčný celok a prirodzene slúži na využitie rodinného
domu.Naparceleč.XXX/Xmážalobcapostavenýplechovýsklad(prirozdelenínehnuteľnostinaparcele
XXX/X), ktorý slúži na uskladnenie dreva a rôzneho pracovného náradia.
Nakoľko prvoinštančný súd nepovažoval rozdelenie nehnuteľnosti za funkčne opodstatnené, pristúpil pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k druhému spôsobu vyporiadania a parcelu č. XXX/X prikázal

do vlastníctva žalobcu. Súd pri takomto vyporiadaní zohľadnil účelné využitie veci. Na parcele č. XXX/
X stojí rodinný dom žalobcu, ktorý celú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve doposiaľ účelne
využíval.
Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku H.. A. S.

č. X/XXXX, ktorá v závere posudku stanovila cenu nehnuteľnosti na 3.356,88 eur. Voči znaleckému
posudku žiadna zo strán nevzniesla námietky. Keďže do vlastníctva žalobcu súd prikázal parcelu č. XXX/
X v celosti, zaviazal ho na zaplatenie primeranej náhrady, a to každej zo žalovaných vo výške 1/3 z
celkovej ceny, t.j. 1.118,96 eura. Primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch -
umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Aby náhrada bola primeraná, musí

byť závislá nielen od vybavenia, veľkosti a veku nehnuteľnosti, ale i od záujmu o ňu, t.j. od dopytu a
ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo
možné vec predať.

5. Vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa podľa názoru súdu prvej inštancie nijako nezamedzí

doterajším podielovým spoluvlastníkom v prístupe na ich ostatné susediace nehnuteľnosti a taktiež
žalobca má riadne zabezpečený prístup na nehnuteľnosť. Súd podotkol, že jeho rozhodnutie o prikázaní
celej parcely XXX/X do vlastníctva žalobcu nebolo dôvodom na vznik nového súdneho konania -
podanie žaloby o strpenie práva prechodu cez parcelu susediacu a to parcelu č. XXX/X. Z výpovedí
strán sporu bolo súdu potvrdené, že tento spor o právo strpieť prechod žalobcu cez parcelu XXX/X je

dôsledkom konfliktných vzťahov strán sporu a umiestnenia jednotlivých nehnuteľností v priestore. Ak
by aj súd nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve reálne rozdelil podľa požiadavky žalovaných, nič
by to nemenilo na fakte, že parcela XXX/X susedí s parcelou XXX/X a časť prístupového chodníka krodinnému domu žalobcu sa nachádza na parcele č. XXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovanej 1/ a
jej sestry.

6. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 a § 257
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Uviedol, že aplikácia § 257
CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania podľa § 255 CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov konania neprizná. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca bol úspešný v

súdnom konaní v plnom rozsahu a mal by nárok na náhradu trov konania. Ak podielový spoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu takým spôsobom
vyporiadania, na akom sa márne pokúšal dohodnúť s ďalšími spoluvlastníkmi a aký následne navrhol v
súdnom konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania voči žalovaným, súd prvej inštancie videl v aktuálnej sociálnej situácii žalovaných. Žalovaná
1/ je starobnou dôchodkyňou a žalovaná 2/ je na materskej dovolenke. Za ďalší dôvod hodný osobitného

zreteľa súd považoval príbuzenský vzťah strán sporu, ich už aj tak veľmi zlé vzájomné vzťahy, ktoré
nechcel ešte zhoršovať rozhodnutím o náhrade trov konania.

7. S poukazom na ust. § 251, § 260 a čl. 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku prvoinštančný
súd uviedol, že súdne konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého bolo možné v zmysle § 148 zaviazať účastníka podľa výsledku konania zaplatiť štátu
náhradu trov konania. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ktorý neobsahuje zákonné ustanovenie o náhrade trov štátu. V predmetnom súdnom konaní však štát
vynaložil finančné prostriedky na úhradu odmeny a hotových výdavkov znalca vo výške 249,33 eura.
Táto suma bola vyplatená zo štátnych prostriedkov znalcovi H.. Q. Q. za podaný znalecký posudok. O

priznaní odmeny znalca súd rozhodol uznesením č.k. 5C/36/2011-89 zo dňa 23.11.2012. Aplikovaním
analogie iuris podľa článku 4 CSP, s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, súd zaviazal
žalované, ktoré neboli úspešné v konaní, na náhradu trov štátu.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote žalované 1/ a 2/ odvolanie z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie, resp. aby rozsudok zmenil tak,
že podielové spoluvlastníctvo sporových strán k parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O.
zruší a toto vyporiada tak, že do vlastníctva žalobcu prikáže novovytvorenú parc. č. XXX/X vo výmere
525 m2 a do vlastníctva žalovanej 2/ novovytvorené parc. č. XXX/X vo výmere 263 m2, tak ako sú

tieto zakreslené na geometrickom pláne znalca H.. Q. Q. č. 5C/36/2011 - XX/XXXX, úradne overenom
12.7.2012. Poukázali na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený
v prvom zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorého prvšie rozhodnutie prvoinštančného súdu nebolo
účelné a bola porušená jedna zo zásadných hľadísk pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vyplývajúceho z § 142 ods. 1 veta druhá OZ. Žalované zdôraznili, že žalobca sa domáha zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázania celej parcely č. XXX/X do svojho výlučného
vlastníctva bez toho, aby mal na túto parcelu za rodinným domom zabezpečenú prístupovú cestu. Vo
svojich vyjadreniach žalovaný tvrdil, že prístup na spornú parcelu má zabezpečený tak z pravej, ako
aj z ľavej strany rodinného domu, avšak prístup je možný len pešo a nie autom. Stále pritom žalobca
tvrdil, že spornú parcelu za rodinným domom bude hospodársky využívať na uskladnenie dreva a má

na nej postavený plechový sklad. V snahe zabezpečiť si prístup na parcelu č. XXX/X žalobca už po
vydaní prvého rozsudku vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podal žalobu
o umožnenie prechodu cez parcelu č. XXX/X, pričom vo veci vedenej pod sp.zn. 3C/314/2015 bolo
uznesením nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého žalobca podal návrh na vykonanie
exekúcie proti žalovaným napriek tomu, že nikto mu v prechode cez parcelu č. XXX/X nebránil. Súd

sa nevysporiadal s tým, akým spôsobom bude mať žalobca prístup na túto parcelu za svojím rodinným
domom. Hoci Obec O. vo svojom vyjadrení z 28.11.2011 uviedla, že zastáva názor nedrobiť pozemky,
ale uprednostniť finančné vysporiadanie, neuviedla však, že na parcelu č. XXX/X za svojím rodinným
domom má žalobca prístup len po úzkom chodníku, pretože medzi vstupným schodiskom do rodinného
domu žalobcu a hranicou susednej parcely č. XXX/X je priestor o šírke 90 cm. Parcela č. XXX/X je

pritom vo vlastníctve žalovanej 1/ a jej sestry B. O., ktoré žalobcovi súhlas na používanie parcely ako
prístupovej cesty neudelili. Prikázanie celej parcely č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobcu za stavu,
keď žalobca nemá prístup na túto parcelu za svojím rodinným domom, má za následok ďalšie súdne
spory, čoho dôkazom sú konania vedené pod sp.zn. 3C/314/2015, 10C/78/2015 a EX 4492/15.Žalované poukázali na rozhodnutie R 54/1973, v zmysle ktorého ust. § 142 uvádza nielen možné
spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale udáva aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť.
Trvali na rozdelení nehnuteľnosti v zmysle geometrického plánu a znaleckého posudku č. XX/XXXX

znalca H.. Q., ktorý z parcely č. XXX/X vytvoril novú parcelu č. XXX/X o výmere 263 m2, ktorá zodpovedá
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/.
Nepovažovali za dostatočné odôvodnenie súdom prvej inštancie, keď po vyhodnotení dôkazov
rozdelenie podielového spoluvlastníctva nepovažoval za funkčne opodstatnené z dôvodu, že vznikom
novej parcely č. XXX/X by žalobcovi za rodinným domom zostal len pozemok vo výmere 2,78 m od

zadnej steny domu, a to z dôvodu, že súd nešpecifikoval, na základe čoho nepovažuje výmeru 2,78
m od zadnej steny domu za postačujúcu. Taktiež je otázne, z akého dôvodu považuje výmeru 525
m2, ktorú by dosahovala po rozdelení parcela č. XXX/X, za nepostačujúcu a funkčne neopodstatnenú.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Žalované mali za to, že súd prvej inštancie sa žiadnym bližším spôsobom nevyjadril, na základe

čoho nepovažoval rozdelenie nehnuteľnosti za funkčne opodstatnené a bez ďalšieho podrobného
zdôvodnenia prikázal spornú parcelu do vlastníctva žalobcu. Zároveň prvoinštančný súd neprihliadol na
rozdelenie nehnuteľnosti za účelom výstavby rodinného domu pre žalovanú 2/, pričom dokazovaním
bola jasne preukázaná funkčná opodstatnenosť rozdelenia nehnuteľnosti. Rozdelenie nehnuteľností s
reálnym vyčlenením pozemku pre žalovanú 2/ berie do úvahy aj prebiehajúci spor vedený na OS Vranov

nad Topľou sp.zn. 3C/314/2015, ktorý by stratil opodstatnenosť. Rozdelenie podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX má zásadný význam pre žalovanú 2/, nakoľko by bolo možné novovzniknutú parcelu XXX/
X spojiť s parcelou č. XXX/X, ktorej je výlučnou vlastníčkou, čím vznikne vhodný stavebný pozemok
na výstavbu rodinného domu pri dodržaní ochranného pásma v okolí elektrického vedenia, ktoré vedie
nad pozemkom parcely č. XXX/X. Súd prvej inštancie nepovažoval rozdelenie nehnuteľnosti za funkčne

opodstatnené, nakoľko žalobca má postavený plechový sklad (pri rozdelení nehnuteľnosti na parcele
č. XXX/X), ktorý slúži na uskladnenie dreva a rôzneho pracovného náradia. Toto odôvodnenie nemá
žiadne opodstatnenie a je v rozpore s dobrými mravmi, pretože plechový sklad, ktorý môže žalobca v
priebehu pár hodín rozobrať, dostáva prednosť a väčšie opodstatnenie ako výstavba rodinného domu.
Žalované 1/ a 2/ mali za to, že prvoinštančný súd má podielové spoluvlastníctvo vyporiadať reálnym

rozdelením podľa geometrického plánu znalca H.. Q..

9. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ zaslal žalobca vyjadrenie, ktorým navrhol, okrem výroku o trovách
konania medzi stranami sporu, rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že so všetkými
argumentami, ktoré uvádzajú žalované, sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Nesúhlasil s

tvrdením žalovaných, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Samotné žalované opakovane uvádzajú, že na parcelu č. XXX/X má prístup, ktorá
skutočnosť bola preukázaná aj vykonaním obhliadky na mieste samom. Poukazoval na skutočnosť,
že zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia prvšieho rozsudku
v predmetnej právnej veci bola skutočnosť, že prvoinštančný súd sa neriadil dôsledne zásadami

vyplývajúcimiz§142ods.1druhávetaOZ,pretoženebraldoúvahy,žežalobcaajpotakomtorozhodnutí
nebude mať riadny prístup za svoj dom. Podľa názoru žalobcu, právny názor odvolacieho súdu (treba
však zdôrazniť, že krajský súd vychádzal z mylnej skutočnosti, že k zadnej časti pozemku žalobca nemá
prístup), ktorým bol prvoinštančný súd viazaný pri rozhodovaní bol ten, aby sa vysporiadal s otázkou
prístupu k zadnej časti rodinného domu žalobcu. K zadnej časti pozemku samozrejme prístup má, a to

okolo domu pešo, či aj cez zadné dvere rodinného domu, v prípade potreby vie využiť aj úzky priechod
medzi ľavou časťou rodinného domu a susedným pozemkom, teda 3 rôznymi cestami sa vie dostať pešo
alegálnenazadnúčasťpozemku(čojezrejméajzvykonanejobhliadky).AjznalecH..Q.Q.vznaleckom
posudku konštatoval, že po parcele č. XXX/X sa dá pešo po chodníku a okolo schodiska dostať za dom.
Zadnáčasťrodinnéhodomujetedaprežalobcuprístupnákedykoľvekbezpotrebyakéhokoľveksúdneho

konania. Nie je pravdou tvrdenie žalovaných, že prikázanie parcely č. XXX/X má za následok ďalšie
súdne spory. Skutočnosť, že vo veci bol podaný návrh na neodkladné opatrenie, nemá nič spoločné
s týmto konaním, s ktorou skutočnosťou sa vyčerpávajúco vysporiadal aj prvoinštančný súd, keď v
odôvodnení v bode 31 rozsudku uviedol: „ak by aj súd nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
reálne rozdelil podľa požiadavky žalovaných, nič by to nemenilo na fakte, že parcela XXX/X susedí s

parcelou XXX/X a časť prístupového chodníka k rodinnému domu žalobcu sa nachádza na parcele č.
XXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade a jej sestry.“
Neobstojí tvrdenie žalovaných, že prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neprihliadol na rozdelenie
nehnuteľnosti za účelom výstavby rodinného domu pre žalovanú 2/. Uviedol, že v predmetnom konanípredložildôkaz(grafickýnávrhmožnéhoumiestneniabudúcejhypotetickejvýstavby),keďprizohľadnení
záverov znaleckého posudku č. X/XXXX H.. S., ako aj minimálnych odstupov stavieb podľa § 6 ods.
3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., teda po zohľadnení ochranného pásma vysokého napätia a povinného

7-metrového odstupu od rodinného domu a 2 metre od vstupu od hranice pozemku, by tak na
pozemku, ktorý chce do svojho vlastníctva žalovaná, vznikla potenciálna plocha v tvare nepravidelného
geometrického útvaru s výmerou cca 58 m2. Takáto výmera žalovanej 2/ nedáva žiadnu reálnu možnosť
vybudovať rodinný dom na ňou žiadanej parcele. Žalované tak len simulujú potrebu preukázania časti
predmetného pozemku žalovanej 2/, jeho údajné spojenie s parcelou č. XXX/X a údajné vybudovanie

rodinného domu, pričom aj na obhliadke bolo výslovne konštatované zo strany žalovanej, že ide len o
hypotetickú možnosť a na výzvu, aby ukázala, kde by takýto dom mal potenciálne stáť, nedokázala ani
len približne odpovedať. V tejto súvislosti preto žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu Žilina
sp.zn. 7Co/84/2015 z 15.4.2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa o reálnom
využití pozemku sa javia ako abstraktné, keďže nie je zrejmé, či a kedy uzavrie jeho syn manželstvo,
či tento bude bývať v obci a pod.

Súd prvej inštancie správne posúdil a vzal do úvahy stav rozhodujúci v čase vyhlásenia. Žalovaná 2/
nepredložila do konania žiadnu projektovú dokumentáciu ohľadne svojej budúcej výstavby.
Podľa žalovaných hospodárska stavba - dreváreň žalobcu nemá žiadne odôvodnenie a je v rozpore
s dobrými mravmi a žalované vo svoj prospech a na úkor žalobcu žiadajú túto hospodársku stavbu
zbúrať. Nevyhnutnosť a potrebu existencie nehnuteľných vecí, napr. stavieb, ktoré slúžia rodinnému

domu,potvrdilodvolacísúdužvosvojomzrušujúcomrozhodnutí.Vtomtokonaníužtedabolovyslovené,
že je potrebné akceptovať skutočnosť, že v časti pozemku, ktorý chce prikázať žalovaná 2/ do svojho
vlastníctva, sa nachádzajú nehnuteľné veci slúžiace potrebám rodinného domu, ktoré vytvárajú s ním
jeden funkčný celok a slúžia lepšiemu využitiu domu.
Žalované od začiatku konajú účelovo. Pozemok č. XXX/X - orná pôda vo výmere 950 m2 bol prevedený

na žalovanú 2/ bezprostredne po tom, čo žalobca začal riešiť možnosti prikázania sporného pozemku
do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaná 1/ za dom žalobcu pristavila nefunkčné a nepojazdné motorové
vozidlo bez akéhokoľvek hospodárskeho významu s odôvodnením, že ako podielová spoluvlastníčka
má na to právo. Takéto konanie žalovaných považuje žalobca za šikanu a diskrimináciu, ktorého jediným
cieľom je poškodiť mu. Žalované v súčasnosti majú spolu k dispozícii 4.287 m2, pričom žalovaná 2/ si

na takejto výmere nie je schopná postaviť dom. Jej argumentácia, že keď od žalobcu získa pozemok o
výmere 263 m2, ktorého takmer 80 % je pre výstavbu nevyužiteľných (môže využiť len cca 58 m2), už si
dom postaví, je zjavne a na prvý pohľad účelová. O účelnosti postupu žalovaných svedčí aj ich grafický
návrh pôdorysu „plánovaného domu“ predložený deň pred ostatným pojednávaním, z ktorého vyplýva,
že navrhujú vybudovať dom s lichobežníkovým pôdorysom a sú teda ochotné akceptovať aj netradičný

tvar domu, ktorého jedna strana je skosená ochranným pásmom stĺpov elektrického napätia. Konanie
žalovaných tak považuje za zjavne neetické a účelové, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca
poukázal na ďalší incident, kedy mu žalovaná 1/ neustále robí napriek, a to udalosť zo dňa 28.5.2018,
keď s manželom zrezali oceľový stĺp, na ktorom bola zavesená brána žalobcu, aby sa na svoj pozemok
mohli dostať nákladným autom vezúcim palivové drevo.

Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie aj po obhliadke na mieste samom zohľadnil všetky relevantné
skutočnosti, a to, že pozemok dlhé roky využíva výlučne žalobca, reálnym rozdelením pozemku by
vznikol za domom iba 2,78 m úzky pás zeme, na ktorom by nemohol žalobca postaviť ani len lešenie
pri prípadnej rekonštrukcii domu, reálnym rozdelením by sa žalobcovi odňala celá hospodárska časť
pozemku, žalovaná 2/ dlhodobo býva v V. a jej záujem o stavbu rodinného domu na spornom pozemku

je len deklarovaný, pričom reálnym rozdelením by jej vznikla možnosť postaviť dom iba v rozsahu
cca 58 m2 a zvyšok je pre stavbu domu nepoužiteľný, žalované majú vedľa sporného pozemku svoje
pozemky o výmere 4.287 m2, na ktorých si môžu luxusne dopriať výstavbu akéhokoľvek počtu domov
a žalované dlhodobo deklarujú zlé susedské vzťahy a aj napriek tomu si jedna z nich chce postaviť dom
s minimálnym zákonným odstupom vedľa domu žalobcu, pričom majú k dispozícii takmer pol hektára

iných pozemkov.

10. K vyjadreniu žalobcu zaslala vyjadrenie žalovaná 2/, v ktorom uviedla, že aj napriek tomu, že žalobca
tvrdí, že má až 3 prístupy na zadnú časť pozemku za svojím rodinným domom, napriek tomu podal
žalobu o zriadenie vecného bremena, a to práva prechodu cez pozemok žalovanej 1/. Mala za to,

že žalobca sa predmetným konaním chce dostať k celému pozemku, ktorý predtým patril jej starému
otcovi, s ktorým sa práve žalobca súdil o tento pozemok. Poukázala na situáciu zo dňa 25.8.2018, kedy
žalobca vzhľadom na žiadosť žalovanej o preparkovanie jeho motorových vozidiel kvôli tomu, že jej
priviezli palivové drevo, túto požiadavku odmietol, preto bola žalovaná nútená požiadať manžela, abyelektrickou rozbrusovačkou zrezal ich kovový stĺp, na čo žalobca zavolal políciu. Nie je pravdou, že
predložila podklady k rodinnému domu o rozlohe 58 m2, ale so zastavanou plochou 132,4 m2. Súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na základe čoho nepovažuje výmeru 2,78 m od zadnej

steny domu žalobcu za postačujúcu. Prvoinštančný súd sa ani nevyjadril, na základe čoho nepovažoval
rozdelenie nehnuteľností za funkčne opodstatnené a celú parcelu prikázal do vlastníctva žalobcu. Mala
za to, že počas dokazovania jasne preukázala funkčnú opodstatnenosť rozdelenia spornej nehnuteľnosti
s tým, že jej rozdelenie nie je len možnou reálnou deľbou, ale berie do úvahy aj prebiehajúci spor na OS
Vranov nad Topľou vo veci 3C/314/2015, a to návrh na predbežné opatrenie o strpenie práva prechodu

cez parcelu č. XXX/X. Rozdelenie podľa geometrického plánu č. XX/XXXX má taktiež pre ňu zásadný
význam, nakoľko by bolo možné novovzniknutú parcelu č. XXX/X spojiť s parcelou č. XXX/X, ktorej
je výlučnou vlastníčkou a na základe takéhoto spojenia bude vytvorený vhodný stavebný pozemok na
výstavbu rodinného domu pri dodržaní ochranného pásma v okolí elektrického vedenia ponad parcelu č.
XXX/X. Trvala preto na rozdelení nehnuteľnosti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 142 OZ a navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť, alternatívne zmeniť a rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX

znalca H.. Q..

11. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca s tým, že je nedôvodné a ide o dupliku odvolania
žalovaných. V ostatnom zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu s tým, že prvoinštančný napadnutý
rozsudok spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie.

12. Následne podaním zo dňa 31.8.2021 žalovaná 2/ uviedla nové skutočnosti, ktoré považovala za
podstatné pre rozhodnutie, a to, že žalobca na spornej parcele č. XXX/X, kde je spoluvlastníkom,
dňa 15.8.2021 započal s druhou stavbou, o ktorej spoluvlastníci opäť neboli informovaní, na čo dňa
17.8.2021 prizvala políciu. Opätovne zdôraznila, že ak jej nebude prisúdená novovytvorená parcela č.

XXX/X susediaca s jej parcelou č. XXX/X, z dôvodu vysokého napätia, ktoré cez túto parcelu vedie,
nemôže si postaviť dom a jediné riešenie je spojiť parcelu č. XXX/X s novovytvorenou parcelou č. XXX/
X. Má obavu, že v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku bude žalobca ďalej obmedzovať nerušené
užívanie jej parciel, ktoré susedia s parcelou č. XXX/X, čo v neposlednom rade bude mať za následok
prejednávanie ďalších súdnych sporov.

13. Rovnako aj žalovaná 1/ doručila do spisu podanie v obdobnom znení. Svoje podozrenie žalovaná 1/
oznámila aj na OO PZ Z. K. I. s tým, že žalobca vykonáva stavebné práce bez príslušného stavebného
povolenia a priložila aj fotodokumentáciu a záznam z OR PZ B. K. I. zo 17.8.2011 o podaní oznámenia
o priestupku, ako aj fotokópiu žiadosti adresovanej Obecnému úradu v O. ako stavebnému úradu o

preverení ohlásenia drobnej stavby a o odstránenie stavby zo dňa 12.5.2021 a zo 17.8.2021, vrátane
odpovede Obce O. zo dňa 11.6.2021 a oznámenia Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.8.2021
Obce O..

14. Aj žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči napadnutému rozsudku, a to voči

trovám konania, ktorým súd žalobcovi vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania nepriznal a navrhol,
aby odvolací súd tento napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalované 1/ a 2/ sú
povinnénahradiťžalobcovitrovyprvoinštančnéhokonaniaazároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolacieho
konania. Hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to aktuálnu sociálnu situáciu žalovaných

a veľmi zlé vzájomné vzťahy. Od začiatku súdneho sporu tvrdí to isté, s čím sa nakoniec stotožnil aj
súd. Práve žalované marili konanie, nerešpektovali jeho rozumné argumenty a poukázal aj na spôsob
vedenia súdneho konania, keď opakovane žalované predkladali vyjadrenia a dôkazy deň, resp. dva pred
pojednávaním bez toho, aby mu ich zaslali hoci len na vedomie a neustále vyťahovali staré príbuzenské
vzťahy. Ani sociálna situácia, ktorú prvoinštančný súd neskúmal, podľa jeho názoru nemôže byť taká

zlá, nakoľko obe žalované majú spolu desiatky árov pozemkov v danej lokalite a určite aj ďalší majetok.
Rovnako veľmi zlé vzájomné vzťahy nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Zdôraznil, že
žalované sú zastúpené advokátom, a teda vedeli, že v prípade neúspechu budú zaviazané na náhradu
trov konania.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/, ako aj žalobcu, nie je
dôvodné.

16. Podstata odvolacích argumentov žalovaných bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

18. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke

a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva, právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho

nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, ktorej forme zrušenia dáva
Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia.
Ak o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec, pokiaľ je to možné, medzi spoluvlastníkov
rozdeliť. Inak ju prikáže jednému z nich, pritom dbá o jej využitie. Úlohou súdu je, aby doterajšie

spoluvlastníctvo rozumne zlikvidoval a nie aby vytváral - dokonca snáď proti vôli účastníkov - nové
vlastníctvo. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva, ako bolo uvedené vyššie, zo zásady, že nikto nesmie byť
spravodlivonútený,abyzotrvalvspoluvlastníckomvzťahu(Nemoincommunionepotestinvitusdetineri).
Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode

ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 OZ), prípadne že sa spoluvlastníci nedohodli o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 141 OZ). Občiansky zákonník upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie
veci podľa výšky podielov spoluvlastníkov prichádza do úvahy tam, kde je predmet spoluvlastníctva

reálnedeliteľný.Druhýspôsobzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaprichádzadoúvahy
v prípade, ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a prikáže vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (zisťuje
napr.bytovúodkázanosťúčastníkovkonania,prihliadanato,ktozospoluvlastníkovspornúnehnuteľnosť
užíval a podobne). Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, teda hodnotový

ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom.22. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že toto je dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len
faktickoumožnosťouatechnickouvykonateľnosťourozdelenia,aleajfunkčnýmopodstatnenímtakéhoto
rozdelenia. Reálne rozdelenie pozemkov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je

fakticky a funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Posudzujú sa
okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu
navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a celkovej plochy. Pri posudzovaní, či rozdelenie je
dobre možné, súd prihliada vždy na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej
na ňom alebo na susednom pozemku, znemožnený prístup k tejto stavbe.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok síce obchádza poradie spôsobov zrušenia a
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,avšakjepotrebnévychádzaťzdikcieust.§142Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní prihliadne na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na
účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon to vyplýva aj z jazykového
vyjadrenia posudzovanej právnej normy, že súd na ne „iba“ prihliadne) - strana 1092, komentár Beck

k ust. § 142 OZ. Ako už bolo vyššie uvádzané, pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je nutné
brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale aj prístup ku komunikáciám a účelnosť
technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Je tiež potrebné prihliadať na tvar,
celkovúplochuaveľkosťpozemku,akoajzastavanosťstavbami.Cieľomjetakdosiahnuťstav,kedybyaj
po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať konkrétny pozemok. Z uvedených hľadísk

je namieste uznať, že žalobca má na danom pozemku postavený rodinný dom a reálne, no najmä účelné
užívanie predmetného pozemku žalovanými 1/ a 2/ s poukazom na ich vlastníctvo susediacich parciel č.
XXX/X a č. XXX/X, vrátane prístupu, ktorý deklarovali na pojednávaní dňa 6.8.2015 (č.l. 160), v konaní
preukázané nebolo. Na otázku súdu ako má žalovaná 2/ zabezpečený prístup na parcelu, ktorá je v jej
vlastníctve, t.j. parcelu č. XXX/X, právny zástupca žalovaných uviedol, že tento prístup je zabezpečený

cez parcelu č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 1/ a jej sestry. Aj keď platí zásada, že právny
režim stavby je samostatným od právneho režimu pozemku (superficies solo non sedit), nemožno v
danom prípade opomenúť funkčnosť spornej parcely, na ktorej je postavený rodinný dom v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a teda jej využitie vo vzťahu k rodinnému domu. Aj keď je zrejmé, že prístup
žalobcu k pozemku za jeho rodinným domom je po rozsudku súdu prvej inštancie sťažený (prístup len

pešo a cez zadnú časť rodinného domu), sám žalobca vo svojom vyjadrení (č.l. 300) konštatoval, že
tento prístup k zadnej časti pozemku má troma rôznymi cestami. Aj to svedčí v prospech účelného
využitia veci žalobcom bez akéhokoľvek obmedzenia vlastníckych práv k susediacim pozemkom, najmä
parcele č. XXX/X. V tejto súvislosti je preto žiadúce zdôrazniť, že žalobca uvedený spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sám navrhol, a preto si musí byť aj do budúcna vedomý

svojej zodpovednosti za právny stav, ktorý je obsahom ním navrhovaného žalobného petitu v predmetnej
súdenej veci a vo vzťahu k akémukoľvek prístupu k zadnej časti pozemku č. XXX/X za rodinným domom
motorovými vozidlami, mu tento zostáva sťažený (a bez obmedzenia vlastníckeho práva k parcele č.
XXX/X nie je možný). Uvedené hľadisko je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné aj pre akékoľvek
konanie ohľadom strpenia práva prechodu žalobcu cez parcelu č. XXX/X, keď aj v budúcnosti bude

potrebné vychádzať zo stavu, že predmetný spôsob využitia zadnej časti parcely cez tri rôzne prístupy
a to pešo, navrhoval samotný žalobca.

24. Námietka žalovanej 2/ ohľadom prípadného spojenia novovytvorenej parcely č. XXX/X podľa
znaleckého posudku H.. Q. s parcelou č. XXX/X ako vhodnej stavebnej parcely, ktorej je výlučnou

vlastníčkou a ktorá má výmeru 975 m2, je podľa odvolacieho súdu abstraktná, keďže nie je zrejmé,
kedy a za akých podmienok má stavba na pozemku žalovanej stáť aj s poukazom na existujúce
ochranné pásmo vysokého napätia. Aj žalovanými predložený grafický návrh možného umiestnenia
budúcej hypotetickej výstavby rodinného domu v nepravidelnom geometrickom tvare v tesnej blízkosti
za rodinným domom žalobcu v prípade reálneho rozdelenia spornej parcely, za stavu vyhrotených

konfliktných vzťahov medzi stranami sporu, svedčí skôr o zlom úmysle, skomplikovaní situácie a revanši
žalovaných za stavu, ak tieto vlastnia v susedstve parcely a pozemky spolu v omnoho väčšej výmere.

25. V konaní je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v časti pozemku, ktorý je prikázaný žalobcovi do
výlučného vlastníctva, sa nachádzajú objekty, ktoré slúžia potrebám rodinného domu a vytvárajú s ním

jeden funkčný celok a teda slúžia lepšiemu využitiu domu, a preto správne ustálil súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní a následne doplnenom dokazovaní po prvšom zrušujúcom rozhodnutí
odvolacím súdom a to aj vykonaním ohliadky, že prípadné rozdelenie nehnuteľnosti neprichádza do
úvahy. Súd prvej inštancie správne vyvodil z listinných dôkazov, ako aj ohliadkou na mieste samom, žepozemok pri rodinnom dome žalobcu tvorí s domom jeden funkčný celok a prirodzene slúži na využitie
rodinnéhodomu,keďvzadnejčastiparcelyč.XXX/Xmážalobcapostavenýplechovýsklad(prirozdelení
nehnuteľnosti na parcele č. XXX/X) slúžiaci na uskladnenie dreva a pracovného náradia. Odvolací

súd sa prikláňa k záverom súdu prvej inštancie, že rozdelenie nehnuteľnosti v danom prípade nie je
funkčne opodstatnené, a preto bolo dôvodné pristúpiť k druhému spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a to prikázanie parcely č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko na spornej
parcele stojí rodinný dom žalobcu a práve žalobca celú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
doposiaľ účelne využíva.

26. Nepochybil súd prvej inštancie ani v súvislosti s rozhodovaním o výške náhrady ustupujúcim
podielovým spoluvlastníkom, ktorá nebola ani predmetom odvolania a v konaní pred súdom prvej
inštancie bola ustálená znaleckým posudkom, ktorého výsledky neboli žalovanými rozporované.

27. V priebehu odvolacieho konania žalovaná 1/ a obdobným podaním aj žalovaná 2/ poukazovali

na nové skutočnosti, ktoré považovali za podstatné pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci, a
to že žalobca vybudoval stavbu, zamurované schodište, čím si znemožnil prístup k zadnej spornej
časti, pričom spoluvlastníci neboli o stavbe informovaní a zároveň započal výstavbu druhej stavby na
parcele č. XXX/X a to dňa 15.8.2021, opäť bez informovania ostatných podielových spoluvlastníkov, k
čomu žalovaná prizvala aj políciu. Zároveň priložili aj fotodokumentáciu, fotokópie žiadostí o preverenie

ohlásenia drobnej stavby, vrátane odpovedí a svoj návrh umiestnenia rodinného domu. V tejto súvislosti
odvolacísúdkonštatuje,žesajednáonovéskutočnosti,ktorénastaliažvpriebehuodvolaciehokonania.
Odvolací súd tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní zohľadnil, avšak má za to, že tieto nemohli a
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie o veci. Nepochybne ide o konanie žalobcu v rozpore so zákonom,
keď tento po rozhodnutí súdom prvej inštancie realizoval drobné stavby nevyčkajúc na nadobudnutie

právoplatnosti, avšak uvedené konanie žalobcu bude predmetom iného napr. stavebného konania.
Odvolací súd má za to, že aj po novo predložených tvrdeniach a dôkazoch je potrebné napadnutý
rozsudok potvrdiť a tieto nič nemenia na správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Bolo totiž potrebné
prihliadať aj na možnosti ďalšieho súžitia podielových spoluvlastníkov v prípade reálneho rozdelenia
v zmysle návrhu žalovaných, keď by navrhovaný hypotetický rodinný dom žalovanej 2/ mal stáť v

tesnej blízkosti rodinného domu žalobcu, ktorý je už dlhodobo vybudovaný a zohľadnil teda aj konfliktné
vzťahy medzi stranami sporu, ktoré vyplývajú aj z v priebehu odvolacieho konania žalovanými 1/ a 2/
oznámených nových skutočností.

28.Vzhľadomnasprávnezáverysúduprvejinštancie,ktorétentoajdostatočne,podrobneapresvedčivo

zdôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva potvrdil považujúc ho za vecne správny a riadne odôvodnený, pričom odvolací súd sa s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje a za tohto stavu napadnutý rozsudok ako vecne
správny v týchto výrokoch potvrdil.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. V súvislosti s odvolaním žalovaných 1/ a 2/ voči celému rozsudku a odvolaním žalobcu vo vzťahu

k výroku rozsudku, ktorým mu nebola priznaná vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania,
odvolací súd udáva, že aj v tejto časti prvostupňový súd rozhodol správne a odvolací súd s osvojením si
dôvodov napadnutého rozhodnutia aj v tejto časti opäť postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil, a to nielen vo výroku o náhrade trov konania štátu, ale vrátane aj
výroku o trovách konania medzi stranami sporu.

31. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza

zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.32. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie §
257 CSP (predtým § 150 ods. l OSP) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257

CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Pri skúmaní,
čisútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,súdprihliadavprvomradekmajetkovým,sociálnym,osobným
a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by
mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových
pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku,

postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I.ÚS 188/08 Sb. 49).

33. Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania voči žalovaným, vzhliadol v aktuálnej sociálnej situácii žalovaných, keď žalovaná
1/ je starobnou dôchodkyňou a žalovaná 2/ bola na materskej dovolenke. Za ďalší takýto dôvod

považoval tiež príbuzenský vzťah strán sporu a ich už aj tak veľmi zlé vzájomné vzťahy, ktoré nechcel
zhoršovať ešte rozhodnutím o náhrade trov konania. Príbuzenský vzťah medzi stranami sporu, ako aj
skutočnosť, že aj do budúcna ostávajú vlastníkmi susediacich parciel, ich príbuzenský vzťah a konfliktné
súžitie pretrvávajúce aj v priebehu odvolacieho konania, ktoré vyplýva zo žalovanými novo doložených
listín, ako aj konanie samotného žalobcu, ktorý buduje drobné stavby na spornom pozemku ešte pred

právoplatným skončením konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to bez
súhlasu doterajších spoluvlastníčok - žalovaných, považuje odvolací súd za dôvod hodný osobitného
zreteľa,prektorýmunáhradatrovkonanianebolasprávnesúdomprvejinštancieanapokonajodvolacím
súdom priznaná, pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania.

34. V ust. § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.
Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru,
než vyplynul z dispozitívnej právnej normy. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pre potreby

rozhodovania o náhrade trov konania pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa správne
prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež postoj strán sporu v tomto konaní,
a preto rovnako dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu pred súdom prvej inštancie, a preto
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Uvedené skutočnosti zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o
trovách odvolacieho konania a rovnako postupom podľa § 257 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP
náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).