Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208191
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319208191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: N. M., H.. XX.XX.XXXX,

C. S. XXXX, XXX XX K. zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01
Humennéprotižalovanej:M.R.,H..X.X.XXXX,C.K.XXX/XX,XXXXXT.H.D.zastúpenáJUDr.Veronika
Ruščanská, advokátka, so sídlom Mierová 1908/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.000,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 7.000,- eur z a m i e t a .

II. Súd žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 20.11.2019 podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 7.000,- eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, žil so žalovanou vo vzťahu druh a družka odo dňa 05.01.2013 do 04.03.2019,
kedy musel opustiť spoločnú domácnosť, ktorá je doposiaľ adresou trvalého pobytu žalovanej, pretože
rodinný dom na tejto adrese je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Počas spoločného života žili nejaké
obdobie v nájomných bytoch, ale keďže im tento spôsob bývania, už nevyhovoval, tak sa spoločne

dohodli, že postavia menší rodinný dom v obci T. D., kde naposledy bývali v nájme v rodinnom dome.
Keďže žalobca bol v tomto období pre bankové inštitúcie poskytujúce úvery insolventný, strany sporu
boli nútení situáciu riešiť tak, že sa úver vybavoval a aj vybavil pre žalovanú. Žalobca však pred
samotnou stavbou rodinného domu vybavoval všetky potrebné rozhodnutia a povolenia k tomu, aby
mohli rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej postaviť, pretože žalovaná nevedela
ako sa veci vybavujú, nepoznala inštitúcie, na ktoré sa bolo treba obrátiť a v podstate pri príprave
jednak kúpy pozemku, ale aj výstavbe rodinného domu neurobila vôbec nič. Žalobca naprojektoval

stavbu tohto rodinného domu, vybavil kúpu pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, vybavil veci
súvisiace s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva a aj vybavil pre žalovanú úver na výstavbu
rodinného domu. Žalobca ďalej zabezpečil všetok potrebný stavebný materiál na stavbu domu a jeho
stavburealizovalsvojpomocneeštezapomocisvojhoznámeho,atookremodbornýchprác,ktorémuseli
vykonať odborne spôsobilé profesionálne spoločnosti, a napr. rozvody vody a elektrickej energie.

Žalobca bol nútený dňa 04.03.2019 opustiť spoločnú domácnosť po tom, čo zistil neveru svojej družky.

Žalovanej poslal jej dňa 18.04.2019 doporučene písomné podanie, v ktorom jej stručne vysvetlil fakty
zo spoločného života so žalovanou a vyzval žalovanú, aby navrhla finančné vyrovnanie za účelom
spokojnosti oboch, avšak žalovaná na túto výzvu žalobcu adresovanú jej dňa 18.04.2019 nereagovala a
ani sa k nej nevyjadrila. Žalobca mal záujem vyriešiť vec mimosúdne, preto sa cestou právneho zástupcuešte raz pokúsil o mimosúdnu dohodu o urovnaní, avšak žalovaná ani na túto výzvu zo dňa 09.10.2019
č.j. XXX/XXXX nereagovala a ani sa k nej nevyjadrila, hoci túto výzvu ako doporučenú zásielku dňa
14.10.2019 prevzala. Podľa žalobcu z negatívneho postoja žalovanej je zrejmé, že pravdepodobne

nemá záujem riešiť veci medzi ňou a žalobcom, naďalej si užíva nielen rodinný dom, ktorý z väčšej časti
vybudoval žalobca, ale aj majetok, ktorý odmietla podľa jej postoja vydať žalobcovi pred jeho odchodom
do cudziny a nechce sa so žalobcom mimosúdne urovnať napriek tomu, že bezprácne získala majetkový
prospech a preto žalobca podal žalobu.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa
23.8.2019, výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie T.Í. D., list žalobcu žalovanej z apríla
2019, výzva na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 s doručenkou. Žalobca tiež navrhol
vykonať výsluch strán sporu.

4. V zmysle ust. § 167 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, procesným poučením, ako aj s uznesením
s výzvou na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 9.12.2019.

5. Žalovaná dňa 24.2.2020 doručila k žalobe svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobca v podanej
žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akého právneho nároku sa domáha žalovanej

sumy, resp. akým spôsob došiel k jej výpočtu a iba nepriamo z nej vyplýva, že žalovaná suma by asi
mala predstavovať protihodnotu práce, ktorú mal žalobca údajne vložiť do výstavby rodinného domu,
ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Podľa žalovanej žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za klamlivé, ničím nepodložené a
predovšetkým účelové.

K skutkovým tvrdeniam žalobcu žalovaná uviedla, že nie je pravda, že žalobca vybavoval poskytnutie
úveru, resp. kúpu stavebného pozemku. Keďže žalovaná je výlučná vlastníčka tak pozemku ako aj
rodinného domu, je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa kúpy nehnuteľnosti musela vybaviť osobne
žalovaná, keďže to vyplýva z povahy veci. Všetky doklady a písomnosti žalovaná podpisovala osobne a

predkladala vyžiadané dokumenty. Žalovaná nepoprela určitú participáciu žalobcu pri „vybavovaní“, a to
takým spôsobom, že žalovaný priniesol domov potrebné tlačivá, keďže žalovaná bola v práci. Žalobca
bol niekedy prítomný pri zariaďovaní záležitostí ohľadom kúpy nehnuteľnosti, ale to len z toho dôvodu,
že v predmetnom čase žil so žalovanou vo vzťahu ako druh a družka.

Žalovaná potvrdila, že rodinný dom bol postavený svojpomocne, avšak väčšinu stavebných prác
zrealizoval otec žalovanej - A. R. a brat žalovanej - Z. R.. Žalobca sa podieľal na výstavbe rodinného
domu iba v nepatrnej miere, a to z dôvodu, ako už bolo uvedené, že žili vo vzťahu druh a družka. Žalobca
bol počas celého ich vzťahu uzrozumený, že úver bol poskytnutý výlučne žalovanej a že výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sa stane žalovaná. Žalovaná poprela, že žalobca mal zabezpečiť

všetokpotrebnýmateriál,keďžežalobcavčasevýstavbyrodinnéhodomuneboldržiteľomoprávneniana
vedenie motorového vozidla, pričom časť materiálu vozila na stavbu práve žalovaná, keďže tá takýmto
oprávnením disponuje, a časť materiálu zakúpená na stavbu a zariadenie rodinného domu bola na
stavbu dovezená predajcom.

Podľa žalovanej sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu jeho dlhodobej zadlženosti
s cieľom získať finančnú hotovosť, pričom poukázala, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz
uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. XOdk/XXX/XXXX zo dňa 24.08.2018, kde zistená suma
pohľadávokpredstavujesumuvovýške199.826,88eur.Žalovanápoukázalanaust.§132ods.1zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) s uvedením, že riadna špecifikácia

požadovanej sumy je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu
uplatňovaného nároku. Žalovaná navrhla súdu žalobu zamietnuť.

6. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny - výpisy z obchodného vestníka a navrhla
vykonať dokazovanie vypočutím svedkov - A. R. B. Z. R. .

7. K vyjadreniu žalovanej doručil dňa 31.3.2020 svoje vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že sumu
7.000,- eur požaduje z dôvodu, že pri príprave stavby rodinného domu žalovanej a prácami súvisiacimi
s touto stavbou, ako aj samotným osobným výkonom prác na výstavbe rodinného domu ohodnotil vtomto súdnom konaní svoj osobný prínos za svoju prácu na tomto rodinnom dome na sumu 7.000,- eur,
pričom podľa odhadu znalca vytvoril pre žalovanú rodinný dom v hodnote cca 47.000,- eur, čo žalovaná
chce od žalobcu získať zadarmo bez akejkoľvek finančnej náhrady. Podľa názoru žalobcu žalovaná

uvádza klamlivé a vymyslené skutočnosti. Žalobca trvá na tom, že všetky potrebné rozhodnutia a
povolenia súvisiace s výstavbou rodinného domu žalovanej vybavoval on na meno žalovanej, ktorá síce
bola žiadateľkou úveru, vlastníčkou pozemku a stavebníčkou, ale všetko potrebné k stavbe vybavoval
žalobca a tieto dokumenty nosil domov žalovanej k tomu, aby ich len podpísala. Žalobca poprel,
že na výstavbe sa podieľal iba nepatrný im nie je, pretože ony viedol na stavbe rodinného domu

stavebný denník, ktoré všetko zdokumentované a, ktorý aj s ostatnou dokumentáciou ostal v rodinnom
dome žalovanej. Podľa žalobcu otec žalovanej odpracoval na výstavbe rodinného domu odhadom 50
až 60 hodín a brat žalovanej Z. vykonal len pomocné práce malého rozsahu v podstatne menšom
počte hodín ako jeho a žalovanej otec. Ďalej žalobca uviedol, že vykonal - výkopové práce, šalovanie
základov, betónovanie základov, výstavba hlavnej kostry drevodomu, pomocné práce pri vodárenských
a elektrikárskych prácach, osadzovanie okien, izolácia stien, položenie podlahy, realizácia parozábran,

osadenie sadrokartónu, brúsenie špár na sadrokartónoch, maľovanie stien, osadenie sanity, osadenie
kuchynskej linky, realizácia osadenia oplotenia pozemku, terénne práce okolia rodinného domu a ďalšie
nešpecifikované práce na úprave rodinného domu a okolia, čo predstavovalo približne 550 hodín osobne
vykonaných prác a asi 3 mesiace pri vybavovaní rôznych povolení a rozhodnutí pred tým, než sa začalo
s realizáciou stavby.

Podľa žalobcu domnienka žalovanej, že sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu jeho
dlhodobej zadlženosti, je účelová, pretože o tejto zadlženosti žalobcu z podnikania žalovaná vedela už v
čase,keďsaspoznaliapráve,keďžebolžalobcainsolventný,nemohliúvernavýstavbudomuvybavovať
spoločne na oboch. Žalobca, aby dokázal, že všetko bolo tak, ako už uviedol, čiže vymyslel, navrhol,

rozpočítal a vybavil všetko potrebné k realizácii a zrealizoval výstavbu rodinného domu, môže v rámci
dokazovania zabezpečiť výsluch svedkov - úradníkov z úradu, na ktorých sa vybavovali povolenia a
rozhodnutia,dodávateľovstavebnéhomateriálu,správcovsietí,pomocníkažalobcunastavberodinného
domu a výsluch najbližších susedov, ktorí ho osobne videli vykonávať práce na tomto dome. Žalobca
vlastnoručne viedol stavebný denník, avšak ostal v rodinnom dome, preto požiadal, aby žalovaná

tento ako jeden z kľúčových dôkazov súdu predložila. žalobca nemá záujem od žalovanej bezdôvodne
vytiahnuť finančnú hotovosť, avšak žalovaná ho podvádzala, klamala a pripravila ho od domu a bývanie,
keďže žalobca dom postavil pre nich oboch a syna žalovanej a nielen pre ňu, preto požaduje aspoň
sčasti zaplatenie svojej práce na tomto v rodinnom dome. Ďalej žalobca dodal že počas spolužitia so
žalovanou zo spoločných finančných prostriedkov splácali úver poskytnutý na výstavbu tohto rodinného

domu v období od mája 2018 do februára 2019 čo je 10 mesiacov po 310 euro, spolu 3100 euro a preto
sa žalobca pýta či mu nepatrí z takto vyplatených finančných prostriedkov polovica, keďže nehnuteľnosť
je výlučne vo vlastníctve žalovanej.

Žalobca navrhol, aby súd vyzval žalovanú na predloženie dôkazu a to znaleckého posudku

vypracovaného P.. Z. N. a zároveň predložil fotodokumentáciu, ktorú si žalobca viedol pri prácach na
stavbe.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu doručila dňa 19. 7. 2019 vyjadrenie, v ktorom poprela, že by žalobca že
pre žalovanú „vytvoril“rodinný dom v hodnote 47.000,- eur, pretože predmetnú nehnuteľnosť financovala

z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne jej. Znalecký posudok vyhotovený znalcom P.. Z.
N. nepreukazuje, aké práce mal žalobca údajne vykonať a v akom počte hodín, resp. v akej hodnote.
Podľa žalovanej žalobca nepreukázal tvrdenia, že otec žalovanej odpracoval na výstavbe rodinného
domu odhadom 50 - 60 hodín a on sám v rozsahu 550 hodín. Žalovaná dodala, že jej otec je povolaním
murár a má zručnosti a skúsenosti so stavbou rodinného domu. Žalovaná zotrvala, že žalobca vykonal

určité práce v nepatrnej miere, pričom tieto práce žalobca vykonával dobrovoľne bez nároku na finančnú
hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a družka a po celý čas výstavby rodinného domu bol uzrozumený so
skutočnosťou, že nehnuteľnosť bude vo výlučnom vlastníctve žalovanej, keďže žalovanej bol poskytnutý
hypotekárny úver.

K stavebnému denníku žalovaná uviedla, že v čase po ich rozchode žalobca ešte dva týždne býval so
žalovanou v spoločnej domácnosti, aby mal čas vyriešiť si bytovú otázku. počas ktorého obdobia si sám
žalobca priebežne sťahoval veci, a teda mal možnosť si zobrať všetky veci v jeho výlučnom vlastníctve,
ako aj spomínaný stavebný denník, ktorý si viedol, čo však neurobil. Žalovaná žiadala žalobcu, aby ksťahovaniu došlo v jej prítomnosti, avšak žalobca sa vysťahoval v neprítomnosti žalovanej a kľúče od
nehnuteľnosti jej hodil do schránky.

Podľa žalovanej žalobca nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych súm žalovaná čiastka pozostáva,
vzhľadom k tomu, že riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí je nevyhnutným
predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Žalobca dospel
k výške uplatňovaného nároku na základe vlastného ohodnotenia, pričom svoj osobný prínos ohodnotil
na výšku 7.000,- eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia, preto je toho názoru, že nedostatočné vymedzenie

skutkových okolností má za následok neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich
ním tvrdené právo.

9. Žalovaný ešte pred pojednávaním súdu doručil návrh na vykonanie dokazovania a navrhol vypočuť
svedkov - P.. C. S. k tomu, že vedel o celej práci žalobcu takmer všetko, lebo mu pomáhal a radil a

A. M. k tom, že ako žalobcov kamarát mu poskytol výpomoc a podieľal sa na stavbe rodinného domu
od prvého dňa do cca 15.8.2018. Tiež navrhol, aby žalovaná predložila do konania stavebný denník a
ďalšie podklady - náčrty, výpočty, rozpis nákladov, t. zn. projekt rodinného domu ako celku.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 9. 2019. Právny zástupca žalobcu zotrval na

podanej žalobe, ako aj na ostatných vyjadreniach a návrhoch na dokazovanie, ktoré súdu doručili pred
pojednávaní a ak nastane potreba ďalších návrhov podajú návrh na vypočutie konkrétnych osôb, keďže
v danom konaní by mohli byť vypočuté aj ďalšie osoby, a to úradníci ako aj dodávatelia stavebného
materiálu, poprípade aj susedia. Iné návrhy v tomto štádiu konania žalobca nemal.

Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na svoje písomné vyjadrenia a dodala, že žalobca vo svojich
podaniach, ale ani v prednese žaloby nezdôvodnil právny nárok, ktorý si uplatňuje a nepreukázal
výpočet uplatňovanej sumy, teda z čoho pozostáva žalovaná čiastka, čo je nevyhnutným predpokladom
pre posúdenie tohto nároku. Ďalej dodala, že medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny právny
vzťah, na základe ktorého by bola žalovaná povinná niečo zaplatiť žalobcovi, preto navrhla súdu, aby

túto žalobu zamietol. K návrhom na vykonanie zotrvala na tých návrhoch, ktoré predložili vo svojich
písomných podaniach a to vypočutie svedkov A. R. B. Z. R., ako aj vypočutie strán sporu, iné návrhy
na dokazovanie žalovaná nemala.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomnými podaniami strán sporu, listinami, ktoré strany

sporu predložili a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav.

Skutkový stav

12. Z F. N. Č.. XXXX S. E. Ú. T. D. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti :
- pozemkov parcely registra „. S.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, S.. Č..
XXX/X - záhrada o výmere 408 m2, S.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a
- stavby so súpisným Č.. XXX - rod. dom postavený na parcele registra „C“ parc. Č.. XXX/X
je žalovaná, kde sa ako titul nadobudnutia uvádza 1/ kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní pod

číslom N. XXX/XX zo dňa 119.9.2016, 2/ stavebné povolenie K.-XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 23.4.2018 a
3/ oznámenie Obce T. D. o urč. súp. č. j. T.-XXXX/X-XX-X.-S. zo dňa 2.1.2019. Zároveň na predmetnom
liste vlastníctva je v časti „C“ uvedená ťarcha a to pod N. XXXX/XX zo dňa 26.10.2018 záložné právo
k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe Záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam zo dňa X.XX.XXXX

13. Žalobca žalovanej listom z apríla 2019 vysvetlil fakty zo spoločného žitia, kde žalovanej ostal dom a
jemu podnájom, pričom dom vymyslel, nakreslil, vybavil všetko potrebné a postavil sám. Ďalej žalobca v
liste uviedol, že zo spoločne zarobených peňazí sa splácala hypotéka žalovanej od 06/2018 do 2/2019
spolu 2.880,- eur a že žalovaná má majetok - dom s hodnotou 38.000,- eur bez pozemku a vnútorného

vybavenia s materiálovou hodnotou - 15.000,- eur, zvyšok hodnoty domu 10.000,- eur je hodnota jeho
práce. Preto žalovanú vyzval k finančnému vyrovnaniu a navrhol, aby mu žalovaná dala 6.000,- eur na
vyplatenie jej dlhov. List bol odoslaný poštou ako doporučený list 2. triedy a ako odosielateľ na podacom
lístku je uvedená spoločnosť Caffe Bar, s. r. o..14. Vo výzve na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 žalobca cestou právneho zástupcu
skonštatoval, že žalobca listom zo dňa 18.4.2019 vyzval žalovanú k dohode, na ktorú nereagovala a

listom zo dňa 22.5.2019 žalobca žalovanú vyzval buď na vydanie hnuteľných vecí alebo na vyplatenie
sumy 1.590,- eur, ktorú si žalovaná neprevzala. Keďže žalovaná na výzvy žalobcu doteraz nereagovala,
žalobca uviedol, že netrvá na zaplatení sumy 10.000,- eur za svoju prácu, ktorú vykonal výstavbou
rodinného domu, ale požaduje od žalovanej vyplatenie sumy 7.000,- eur za tieto jeho osobne vykonané
práce. Pred uplatnením nárokov na súde preto žalobca opätovne žalovanú vyzval k podaniu stanoviska.

Žalovaná si výzvu prevzala dňa 14.10.2019.

15. Z Obchodného vestníka č. 168/2018 vydaného dňa 31.8.2018 verejne dostupného na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E. Okresný súd Prešov zverejnil uznesenie sp. zn.
XOdK/XXX/XXXX vo veci žalobcu ako dlžníka a vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a žalobcu ako
dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v

akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

16. Z Obchodného vestníka č. 95/2019 vydaného dňa 20.5.2019 verejne dostupného na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E. správca dlžníka - žalobcu oznámil, že konkurz na
majetok žalobcu končí a týmto oznámením sa konkurz na majetok žalobcu vedený Okresným súdom

Prešov pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX zrušuje.

17. Žalobca k dohode so žalovanou o začatí výstavby rodinného domu, ako aj o prácach na tomto dome
na pojednávaní uviedol, že po piatich rokoch spoločného spolužitia so žalovanou sa dohodli a rozhodli,
že si postavia spoločne dom, ktorý mal byť ich spoločným a keďže v tom čase žalobca nebol pre banky

bonitný, dohodli sa, že úver vezme na seba žalovaná a teda niekedy v decembri 2017 začali na tomto
pracovať, pričom žalobca upresnil, že na tom hlavne začal pracovať on sám, teda vybavil úver a všetko,
čo bolo potrebné pred začatím výstavby. K sume 7.000,- eur, ktorú v tomto konaní požaduje, žalobca
uviedol, že táto suma predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018
súvisiace jednak s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj so samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5

mesiaca, čo pre neho predstavovalo kus driny. Dohoda medzi ním a žalovanou nikdy nebola vyslovene
vypovedaná, pretože sa na ničom nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca vyslovil názor,
že má pravdu v tom, že všetko, čo teraz žalovaná vlastní, má vďaka nemu, pretože sám tento rodinný
dom vymyslel, navrhol, nakreslil, vypočítal náklady a aj postavil. Podľa žalobcu nie je pravdou, že na
tomto rodinnom dome vo zväčšenej miere pracoval otec žalovanej, pričom nepoprel, že im nepomáhal,

ale nie v takom rozsahu ako uviedla žalovaná, pretože otec žalovanej nemohol tento dom postaviť za
jeden až dve hodiny za 40 dní, keďže otec žalovanej je preukázateľne zamestnaný v stavebnej firme
zo Sniny. Žalobca upriamil pozornosť predloženú fotodokumentáciu najmä na deň a čas vyhotovenia
týchto fotografií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danom čase otec žalovanej musel byť v práci.

K stavebnému denníku žalobca uviedol, že tento ostal v rodinnom dome a preukazuje, čo všetko na
tejto stavbe vykonal. Na otázku súdu, aby sa žalobca vyjadril, či medzi ním a žalovanou bola dohodnutá
nejaká finančná odplata za tieto práce, žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo
žalobca za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej. Žalobca nevidel
dôvod na to, aby sa nemohol dožadovať v súdnom konaní o náhradu za túto hodnotu, ktorú pre žalovanú

vytvoril.

18. Žalovaná k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným o výstavbe rodinného domu ako aj
dohode o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa rozhodli ísť do toho, že
si spoločne postavia rodinný dom, keďže už nechceli bývať v prenájme. Žalovaná potvrdila, že žalobca

chodil po potrebné tlačivá, ktoré však všetky podpisovala žalovaná. Čo sa týka prác, ktoré žalobca
vykonal, tak nebola medzi nimi žiadna dohoda, ani žiadna dohoda o financovaní týchto prác, pričom sa
dohodli, že čo sa bude dať, tak si postavia sami, pričom žalovaná má na mysli svojho otca, brata, seba,
ale aj žalobcu. Žalovaná neuviedla, že žalobca na stavbe vôbec nebol, práve naopak, podľa žalovanej
žalobca vykonával práce, ale len tie, ktoré mohol. Jej otec chodil na stavbu pravidelne a to aj počas

dovoleniek, ktoré si vyberal za tým účelom, ako aj v čase svojho osobného voľna, čo však nebolo len
dve hodiny denne.Žalovaná uviedla, že žalobca po celý čas vedel, že rodinný dom, ktorý sa postaví, bude v jej výlučnom
vlastníctve. K stavebnému denníku žalovaná poukázala, že žalobca býval ešte v rodinnom dome aj
potom, ako sa rozišli, sám sa sťahoval a všetko, čo bolo jeho, si mohol zobrať a stavebný denník sa

v rodinnom dome nenachádza, taký nenašla. Taktiež nenašla ani kolaudačný list od rodinného domu.
Žalovaná vedela, že žalobca si písal nejaké veci a tak isto aj stavebný denník videla, ale tento nemá
a predpokladá, že si ho žalobca zobral so sebou pri sťahovaní. Na otázku súdu, či mal žalobca nejaké
finančné požiadavky za vykonané práce, žalovaná opätovne poukázala, že medzi ňou a žalobcom
nebola žiadna dohoda o finančnej odplate.

Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdí, že všetko urobil on, pričom je zrejmé, že na rodinný dom chodili
aj firmy, ktoré robili strechu, robila sa elektrika, a chodil taktiež aj jej otec, pričom v tom čase, kedy prišiel
jej otec, žalobca zo stavby odchádzal. Žalovaná nepoprela, že by žalobca nič na stavbe neurobil, ale
určite nie v takom rozsahu, za ktorý by si mohol pýtať sumu 7.000,- eur, za ktorú sumu by si žalovaná
zavolala aj firmu.

19. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohatenie tým, že po vzájomnej dohode so žalobcom realizovali jednak prípravné a
jednak stavebné práce na rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a požaduje za
práce, ktoré na tomto rodinnom dome respektíve s prípravou rodinného domu vykonal, paušálnu sumu,

ktorú vyčíslil na sumu 7.000,- eur, pretože písomná dokumentácia, ktorá by mohla pomôcť pri špecifikácií
nároku sa vraj v dome žalovanej nenachádza, nie je možné ju predložiť do súdneho konania. Svoj
nárok odôvodňuje žalobca hlavne tým, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho
charakteru a predpokladom vzniku tejto zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny
úkon, ani jeho zavinenie, ale podstatné je iba to, že ten stav bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej vznikol. Preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

20. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom záverečnom zhrnutí uviedla, že žalobca vykonal nejaké
práce, avšak vykonával ich dobrovoľne bez nároku na finančnú hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a

družka, a tvrdenia ohľadom rozsahu prác, ohľadom miery participácie na vybavovaní záležitosti popiera.
K právnej stránky veci uviedla, že absentuje splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúca mu z ustanovenia §
132 ods. 1 CSP, keďže chýbajú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného
nároku, a žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom sumu. Žalobca dospel k žalovanej sume len na
základe vlastného ohodnotenia, pričom ten svoj prínos ohodnotil na sumu 7.000,- eur bez akéhokoľvek

zdôvodnenia. Ak si žalobca žiada 7.000,- eur mal v žalobe uviesť konkrétne práce, ktoré špecifikoval,
určiť čas, ktorý strávil vykonaním jednotlivých prác, mal si určiť cenu za jednotlivé práce. Ak tvrdí, že
všetky tie práce vykonával, aspoň odhadom mohol uviesť aj bez stavebného denníka, na ktorý sa stále
odvoláva, že teda aké práce v akom rozsahu a za akú cenu vykonal. Pravdivé a úplné opísanie tých
rozhodujúcich skutočností predstavuje ten samotný základ žaloby a žalovaná má za to, že žalobca

neuniesol bremeno tvrdenia a tak isto neuniesol ani dôkazné bremena a preto navrhla, aby súd žalobu
zamietol.

Právny stav

21.Podľaust.§488zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcichprvkyrôznychzmlúv.Nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravenýchtrebapoužiť

ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na
záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa
zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úprav.

Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na

základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

22. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Posúdenie veci súdom

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.000,- eur a to z dôvodu, že pri stavbe

rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a prácami súvisiacimi s touto stavbou vrátane kúpy
pozemku ako aj jeho samotným osobným výkonom týchto prác, žalobca ohodnotil svoj osobný prínos na
tomtorodinnomdomesumou7.000,-eur. Žalovanásožalobounesúhlasila,pričompoukázala,žeokrem
toho, že so žalobcom žili ako druh a družka, nebol medzi nimi žiaden právny vzťah, na základe ktorého
by žalovaná bola povinná plniť žalobcovi žalovanú sumu a zároveň namietala, že žalobca požadovanú

sumu riadne neodôvodnil a nepreukázal, čím neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

24. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že rodinný dom so súp. číslo XXX v obci T. D. je
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. D..

25. Ako sporné skutočnosti súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom, nakoľko žalovaná poprela,
že by žalobca pre žalovanú vybavoval úver, poprela, že by žalobca vybavoval rozhodnutia a iné
povolenia pre stavbu rodinného, poprela, že by žalobca zabezpečoval materiál, a tiež poprela tvrdenie
žalobcu o tom, že žalobca realizoval stavbu svojpomocne, pričom neprela, že by žalobca na stavbe
nič neurobil, ale v takej miere, ako tvrdá žalobca. Sporný bol aj samotný nárok žalobcu na zaplatenie

uplatnenejsumy,tedaotázka,čižalobcovivzniklapeňažnápohľadávkavočižalovanejazakéhodôvodu,
keďže žalovaná uviedla, že suma požadovaná žalobcom nie je špecifikovaná, túto neuznáva a medzi
ňou a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah.

26. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sa spoločne dohodli na výstavbe rodinného

domu s tým, že tento si postavia v rozsahu, v akom budú môcť svojpomocne, teda vlastnou činnosťou
a prácou. Žiadnu dohodu medzi sebou strany sporu neuzatvárali, na ničom sa nedohadovali a ako
vzájomní partneri si verili. Žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo za tieto práce
bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej.27. Súd je teda toho názoru, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu právneho úkonu,
teda zmluvy, na základe ktorej by vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku.

Žalobca netvrdil, ale ani nepreukazoval, že by žalovanú sumu požadoval z dôvodu nesplnenia zmluvnej
povinnosti.

28. Keďže do úvahy neprichádza posúdenie oprávnenosti nároku z dôvodu splnenia alebo nesplnenia
zmluvných povinností, bolo potrebné posúdiť, či na strane žalovanej voči žalobcovi vzniklo alebo

nevzniklo bezdôvodné obohatenie a ak vzniklo, v akej výške.

29. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté

plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné,
závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút
bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba
vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny

inštitút, napr. náhrada škody.

30. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú
- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech

u obohateného),
- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby,

pričom nemôže ísť o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné
obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn.
XCdoXX/XXXX). Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné
predpoklady,vzniknemedzidvomaosobami(prípadnemedziviacerýmiindividuálneurčenýmiosobami),

samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa
obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k
obohateniu došlo.

31. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na

jeho úkor, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, čo vyplynulo z výsluchov strán sporu
a taktiež majetkovú ujmu v objektívnej a preukázateľnej výške. Žalobca a aj žalovaná zhodne uviedli,
že sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. To bol dôvod, prečo žalobca vykonával
práce súvisiace s tak prípravou, ale aj výstavbou rodinného domu, pretože uskutočňoval dohodnutý
cieľ so žalovanou - postaviť rodinný dom a spoločne v ňom bývať. Žalobca nevykonával tieto práce

bezdôvodne, v čase ich výkonu vedel, že výsledkom týchto prác bude nehnuteľnosť - stavba. Žalovaná
uviedla, že žalobca bol uzrozumený s tým, že túto stavbu nadobudne do výlučného vlastníctva ona,
keďže na výstavbu tohto rodinného domu čerpala úver. Žalobca zjavne nemal voči tomu, že spoločne
vytvorenú vec - rodinný dom nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, keďže voči žalovanej sa
nedomáha určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele, vo výške v akej sa na vytvorení tohto

rodinnéhodomupodieľal.Ažporozchodesožalovanoužalobcavzniesolvočižalovanejfinančnénároky,
ktoré vypočítava aj v liste zaslanom žalovanej, v ktorom svojmu prínosu pri výstavbe rodinného domu
určil peňažnú hodnotu vo výške 10.000 ,- eur.

32. V zmysle ust.§ 180 ods. CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalobca

navrhoval vykonať dokazovanie vypočutím svedkov, zabezpečením stavebného denníka a projektovej
dokumentácie, zabezpečením prehľadu dochádzky otca žalovanej a žalovaná navrhla vykonať
dokazovanie vypočutím svedkov a to svojho otca a brata. Súd tieto dôkazy nevykonal, pretože ich
vykonanie nepovažoval za hospodárne, keďže tieto boli navrhnuté za účelom preukázania rozsahupodielu žalobcu na výstavbe rodinného domu. Tieto dôkazy by však nepreukázali, že žalobca nevedel,
ženemápovinnosťprežalovanúčinnostisúvisiacesvýstavbourodinnéhodomuvykonať.Právenaopak,
žalobca svojim podielom na výstavbe rodinného domu dosahoval zámer, na ktorom sa so žalovanou

dohodli, a to výstavbu spoločného rodinného domu. Súd je preto toho názoru, že dokazovanie čo
do zistenia skutočného času osobnej účasti žalobcu na vytvorení rodinného domu je vzhľadom na
nepreukázanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady bezvýznamné. Pre úplnosť súd udáva, že
vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne aj z dôvodu, že žalobca nenavrhoval a ani neoznačoval
dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky, keďže túto čiastku si žalobca

určil sám, pričom aj žalobca bol v požiadavke nejednotný, keď najprv svoj prínos ohodnotil na sumu
10.000,- eur a žiadal len 6.000,- a v žalobou sa rozhodol žalovať sumu 7.000,- eur.

33. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na
samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci

samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

34.Preúspechvsúdnomkonanítakbolopovinnosťoužalobcupreukázať,žeprežalovanúplnilvýkonom
prác a inej činnosti súvisiacich s výstavbou domu bez právneho dôvodu, v akom podiele tak učinil a v

akom peňažnom ekvivalente za tento jeho výkon sa zväčšil majetok žalovanej na úkor žalobcu. Súd
tiež poukazuje, že žalobca je v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 131, §150) povinný uvádzať
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie
tejto povinnosti má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamietol.

K trovám konania

36. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Súd teda v zmysle uvedených zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a pretože žalobca bol v konaní plne

úspešný, súd mu voči žalovanej priznal náhradu trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.