Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 3, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/318/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245857
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1109245857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

veci navrhovateľa: A.. F. C., bytom C. H. Č.. XX, XXX XX N. E.Š., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 12. 10. 2009 tunajšiemu súdu domáhal
proti odporcovi zaplatenia sumy 1 643 euro s príslušenstvom (konkrétne neuvedeným) a náhrady trov

konania, a to titulom .náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že bol služobne zaradený ako mjr. Na Okresnom riaditeľstve PZ
v Lučenci, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odpor justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality
vo funkcii vyšetrovateľ. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 10. 2008 sa so svojím nadriadeným
riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Lučenec, ústne dohodol, že
si podá žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru koncom mesiaca január a služobný pomer sa

skončí ku dňu 01. 04. 2009. Dňa 24. 10. 2008, čl. 12, požiadal navrhovateľ písomne o uvoľnenie zo
služobného pomeru, dátum skončenia služobného pomeru vo svojej žiadosti neuviedol. Žiadosť bola
doručená nadriadenú mu faxom, čl. 13, v rovnaký deň. Dňa 27. 10. 2008 navrhovateľ na požiadanie
svojho nadriadeného vyplnil predpísané služobné tlačivo, čl. 14, s označením žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru. V tomto služobnom tlačive uviedol, že žiada o uvoľnenie zo služobného
pomeru ku dňu 01. 04. 2009. Nadriadený s dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru nesúhlasil a dal
navrhovateľovi pokyn na vyplnenie nového služobného tlačiva o uvoľnení zo služobného pomeru a to k

dátumu skončenia služobného pomeru dňa 31. 12. 2008, čl. 15. Na základe tohto pokynu navrhovateľ
opakovane vypísal predmetné služobné tlačivo s dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu
31. 12. 2008. Na základe vyššie uvedeného existovali teda dve žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru. Dňa 04. 11. 2008 bol navrhovateľovi vyhlásený personálny rozkaz č. 1106/2008 riaditeľa
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci zo dňa 29. 10. 2008, čl. 16, o uvoľnení zo služobného pomeru
v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31. 12. 2008. Navrhovateľ podal dňa 05. 11. 2008 proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie, čl. 17. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystricu rozhodnutím č. KRP-81-8/

PK-2008 zo dňa 17. 12. 2008, čl. 23, toto odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Dňa 30.
12. 2008 doručil, čl. 26, navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR podnet na preskúmanie prvostupňového
personálneho rozkazu mimo odvolacieho konania. Listom zo dňa 18. 03. 2009, čl. 27, minister vnútra
SR navrhovateľovi oznámil, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom apreto tento podnet ako nedôvodný zamieta. Dňa 09. 06. 2009, čl. 33, doručil navrhovateľ odporcovi
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo
výške 1 643 euro z dôvodu nezákonného rozhodnutia a súčasne i nesprávneho úradného postupu

vo veci skončenia jeho služobného pomeru uvoľnením. Dňa 30. 06. 2009, čl. 37, zaslal odporca
navrhovateľovi odpoveď na túto žiadosť, s tým, že zo strany riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci
nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia ani k nesprávnemu úradnému postupu a preto neboli
naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ namieta

zákonnosť skončenia služobného pomeru uvoľnením dňom 31. 12. 2008, služobný pomer mal trvať
do 01. 04. 2009, tak ako to bolo dohodnuté s nadriadeným a uvedené i v žiadosti o uvoľnenie zo
služobného pomeru zo dňa 27. 10. 2008. Týmto nezákonným postupom jeho nadriadeného, nakoľko
vo svojej žiadosti sa navrhovateľ domáhal uvoľnenia zo služobného pomeru ku dňu 01. 04. 2009
a nie ku dňu 31. 12. 2008, vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje celkový rozdiel medzi
priemerným služobným platom (priemerný mesačný služobný plat 1 369, 49 euro) a výsluhovým

dôchodkom (821, 70 euro) za mesiace 01 (547, 76 euro) 02, 03 roku 2009, spolu 1 643, 30
euro. Nezákonnosť rozhodnutia jeho nadriadeného vidí navrhovateľ v tom, že jeho nadriadený svojím
rozhodnutím zasiahol do slobody prejavu navrhovateľa, ktorý chcel uvoľniť zo služobného pomeru ku
dňu 01. 04. 2009, tým, že dal navrhovateľovi pokyn v žiadosti uviesť dátum uvoľnenia 31. 12. 2008, čím
došlo k vyplneniu ďalšej žiadosti s týmto dátumom uvoľnenia proti vôli navrhovateľa. Nesprávny úradný

postup jeho nadriadeného vidí v tom, že nadriadený neuvoľnil navrhovateľa zo služobného pomeru na
základe žiadosti zo dňa 27. 10. 2008, ale uvoľnil ho až na základe druhej žiadosti vypísanej na pokyn
nadriadeného s dátumom uvoľnenia dňa 31. 12. 2008.

Počas konania, na pojednávaní dňa 03. 06. 2011 navrhovateľ, inak ako v návrhu, uviedol, že sa domáha

náhrady škody spôsobnej mu jeho nadriadeným tým, že nevydal rozhodnutie, personálny rozkaz o
uvoľnení zo služobného pomeru navrhovateľa na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2008
(v tejto žiadosti neuviedol dátum uvoľnenia) , ktorú v ten deň doručil nadriadenému faxom, a následnej
jeho žiadosti zo dňa 27. 10. 2008, ktorou žiadal o uvoľnenie ku dňu 01. 04. 2009. Jeho nadriadený ho
uvoľnil zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2008, ale na základe inej, tretej žiadosti zo dňa 27. 10.

2008, kde uviedol dátum uvoľnenia 31. 12. 2008 z donútenia nadriadeného.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S 42/2009 zo dňa 04. 11. 2009 vyslovil svoju
nepríslušnosť vo veci a postúpil vec tunajšiemu súd ako vecne a miestne príslušnému na konanie v
tejto veci.

V rámci prípravy pojednávania sa odporca k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13. 04. 2010,
čl.53.Odporcavtomtovyjadreníipočaskonaniažiadalnávrhakoprávnenedôvodnýzamietnuť,nakoľko
navrhovateľ nepreukázal zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup jeho nadriadeného. Uviedol, že zo

strany nadriadeného navrhovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, čo potvrdilo i Krajské
riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, ktoré rozhodovalo o odvolaní navrhovateľa proti prvostupňovému
personálnemu rozkazu. Zákonnosť týchto rozhodnutí potvrdil i odporca, ktorý podnet navrhovateľa na
preskúmanie týchto rozhodnutí mimo odvolacieho konania zamietol ako nedôvodný. Odporca má za
to, že pri uvoľňovaní navrhovateľa zo služobného pomeru nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca si trovy konania neuplatnil.

Súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, všetkými písomnými
podaniaminavrhovateľa,listinnýmidôkazmipredloženýmiúčastníkmikonania, akoiostatnýmilistinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise a zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ bol v služobnom pomere v štátnej službe príslušníka Policajného zboru od 08. 10. 1976.

Služobne zaradený ako major bol na Okresnom riaditeľstve PZ v Lučenci, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, odbor justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, vysunuté pracovisko Veľký Krtíš, vo

funkcii vyšetrovateľa.Dňa 10. 10. 2008 sa so svojím nadriadeným riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, ústne dohodol o podaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a
skončení služobného pomeru ku dňu 01. 04. 2009.

Dňa 24. 10. 2008 požiadal navrhovateľ písomne o uvoľnenie zo služobného pomeru, dátum
skončenia služobného pomeru vo svojej žiadosti neuviedol (tzv. prvá žiadosť). Žiadosť bola doručená
nadriadenému faxom v rovnaký deň.

Dňa 27. 10. 2008 navrhovateľ na požiadanie svojho nadriadeného vyplnil predpísané služobné tlačivo s
označením žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru a požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru
ku dňu 01. 04. 2009 (tzv. druhá žiadosť). Nadriadený s týmto dátumom uvoľnenia zo služobného pomeru
nesúhlasil a dal navrhovateľovi ústny pokyn na vyplnenie nového služobného tlačiva o uvoľnení zo
služobného pomeru a to k dátumu skončenia služobného pomeru dňa 31. 12. 2008. Na základe tohto
pokynunavrhovateľopakovanevypísalpredmetnéslužobnétlačivosdátumomuvoľneniazoslužobného

pomeru ku dňu 31. 12. 2008 tzv. tretia žiadosť).

Dňa 04. 11. 2008 bol navrhovateľovi vyhlásený personálny rozkaz č. 1106/2008 riaditeľa Okresného
riaditeľstva PZ v Lučenci zo dňa 29. 10. 2008 o uvoľnení zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka PZ dňom 31. 12. 2008. Zo znenia tohto rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie je vydané

na základe žiadosti navrhovateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 27. 10. 2008 (bez uvedenia
k akému dátumu žiadal navrhovateľ služobný pomer skončiť).

Navrhovateľ podal dňa 05. 11. 2008 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré Krajské riaditeľstvo
PZ v Banskej Bystricu rozhodnutím č. KRP-81-8/PK-2008 zo dňa 17. 12. 2008 zamietol a napadnutý

personálny rozkaz potvrdil.

Dňa 30. 12. 2008 doručil navrhovateľ Ministerstvu vnútra SR podnet na preskúmanie prvostupňového
personálneho rozkazu mimo odvolacieho konania. Listom zo dňa 18. 03. 2009 minister vnútra SR
navrhovateľovi oznámil, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a preto tento

podnet ako nedôvodný zamieta.

Dňa 09. 06. 2009 doručil navrhovateľ odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škodypodľazákonač.514/2003Z.z.vovýške1643eurozdôvodunezákonnéhorozhodnutiaasúčasne
i nesprávneho úradného postupu vo veci skončenia jeho služobného pomeru uvoľnením.

Dňa 30. 06. 2009 zaslal odporca navrhovateľovi odpoveď na túto žiadosť, s tým, že zo strany riaditeľ
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia ani k nesprávnemu
úradnému postupu a preto neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho

úradného postupu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Skôr ako sa súd zaoberal v tejto veci meritom veci, je povinný ex offo (i bez námietky účastníkov konania)
zaoberať sa vecnou legitimáciou účastníkov konania, aktívnou u navrhovateľa a pasívnou u odporcu.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola
proti nemu podaný návrh (v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(navrhovateľ),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide.

V predmetnej veci je vecne pasívne je legitimovaný ten účastník konania, odporca, ktorý je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v tomto súdnom konaní rozhoduje. Keďže sa navrhovateľ v
tomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd vyhodnocoval pasívnu vecnú

legitimáciu odporcu podľa ustanovenia § 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z Podľa ustanovenia § 3 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca, ale štát, ktoré v
tejto veci by zastupovalo príslušné ministerstvo - odporca podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákonač. 514/2003 Z. z. . Keďže odporca nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd návrh
zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Súd so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v predmetnom konaní, sa už
následnenezaoberal,neskúmal,nevyhodnocoval,meritomveci- opodstatnenosťousamotnéhonároku,
jeho dôvodnosťou.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho
súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže
si odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd rozhodol, že navrhovateľovi a odporcovi žiadne trovy
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis