Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010445
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivetta Macejková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2116010445.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD.,
LL.M. a členov senátu JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 29.
septembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného N. N. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného N. N. proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 6To/13/2017 zo 16. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. N. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd I. stupňa)", sp. zn. 9Tk/1/2016 z 21. decembra 2016,
bol obvinený N. N. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa 11. septembra 2015 v čase asi o 02:00 hod., v meste T. na ulici J. č. XXX/XXX pri budove E.
H., zakričal na poškodeného N. R. slová „čo čumíš", na základe ktorých sa poškodený N. R. otočil,
zbadal obvineného a vzápätí obvinený päsťou udrel do tváre pod oko poškodeného, pričom po tomto
údere obvinený udrel poškodeného ešte ďalšími dvomi údermi, následkom ktorých sa poškodený sklonil
a začal si kryť tvár, pričom obvinený s týmto útokom prestal až potom, ako tam prítomný J. X. zakričal

slová „nebite ho", čím obvinený N. N. spôsobil poškodenému N. R. opuch oka a udretie na pravej nohe
v oblasti píšťaly, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia do 7 dní,

2/ po spáchaní skutku v bode 1/ dňa 11. septembra 2015 v čase asi o 02:00 hod. v meste T. na
ulici J. XXX/XXX, pri budove E. H. so svojim maloletým synom R., nar. X. G. XXXX fyzicky napadli
poškodeného J. X. opakovanými údermi rúk a kopmi nôh, najmä do oblasti jeho hlavy, pričom v úmysle

usmrtiť poškodeného J. X., tohto za použitia výkrikov: „zabime ho, zabijem ho, skap ty sviňa" udierali a
kopalidooblastihlavyaskákalimunahlavuakrkajvčase,keďužtentoležalnazemi,čímpoškodenému
J. X. spôsobili zakrvácanie pod obaly mozgu a do komôr mozgu, krvné podliatiny, jemné kožné odreniny,
pomliaždenie krčného svalstva, prelomenie štítnej chrupky, pomliaždenie zapobrušia vľavo v okolí ľavej
obličky a ľavého bedrového svalu, v dôsledku ktorých došlo u poškodeného J. X. v čase o 03:20 hod.
dňa 11. septembra 2015 ku zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy - mozgovej smrti.

Za to súd I. stupňa:

Podľa§145ods.1Trestnéhozákona,§37písm.i)Trestnéhozákona,§38ods.4Trestnéhozákona,§41
ods. 2 Trestného zákona súd uložil obvinenému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť)
rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranný
dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, a tie aj preukazovať,
osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v mieste svojho bydliska, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v
rozhodnutí súdu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému J. X.,
nar. XX. G. XXXX v R., trvale bytom: T., Y. XXX/XX škodu vo výške X.XXX,XX €.

Proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9Tk/1/2016 z 21. decembra 2016, podal obvinený
odvolanie.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného N. N. Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn.
6To/13/2017 zo 16. marca 2017, zamietol ako nedôvodné.

Obvinený N. N. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, advokát, Teodora Tekela 23,

Trnava, dňa 16.3.2020 podal písomné dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
c) a písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený N. N. v písomnom odôvodnení dovolania uviedol, že „v skutku v bode 2 poškodeného
nechcel svojím konaním usmrtiť, čím namieta nedostatok zavinenia a teda právnu kvalifikáciu skutku

ako obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.
Obvinený tiež namieta, že vo výroku skutkovej vety nie je úmysel obvineného usmrtiť poškodeného
vyjadrený skutkovými okolnosťami, ale právnou vetou „v úmysle usmrtiť", čo nie je právne
akceptovateľné.Popisskutku,takakojeuvedenýbezslovnéhospojeniavúmysleusmrtiť,niejepopisom
skutku vyjadreného v právnej vete, pričom nie je možné vyvodiť ani to, kto používal výkriky uvedené v

skutkovej vete rozsudku.
Obvinený uviedol, že skutok je možné posúdiť ako dokonaný trestný čin zabitia podľa § 147ods. 1
Trestného zákona a nie ako trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona. Preukazovanie
zavinenia ako subjektívnej stránky trestného činu je veľmi zložité. Za takéhoto dôkazného stavu potom
nemožno vyvodiť spoľahlivý záver o tom, že útok bol cielene zameraný na životne dôležité orgány a z

toho vyvodzovať záver aspoň o uzrozumení obvineného s následkom, t. j. záver o tom, že si v danom
staveuvedomoval,akýnásledoksvojimkonanímspôsobí.Niejevylúčené,žeútokbolvedenýnáhodným
smerom".
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave v písomnom stanovisku zo 7. apríla 2020 navrhla dovolanie
obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku.

Poškodený J. X. prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Romana Kvasnicu navrhol rovnako dovolanie
obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR") ako súd dovolací (§ 377 Trestného
poriadku)primárneskúmalprocesnépodmienkyprepodaniedovolaniaazistil,žedovolaniebolopodané
proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané prostredníctvom

obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného
poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370
ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, že ako dovolací súd je
viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia
chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného
poriadku).Najvyšší súd SR tiež uvádza, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v
rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných

rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia
napadnutého rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom
oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene

obvineného, Najvyšší súd SR je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu
dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania (§
385 Trestného poriadku).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku:

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

NajvyššísúdSRposudzujúcdovolanieobvinenéhovuvedenýchintenciáchkonštatuje,žehocidovolanie
bolo podané z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, obsah

dovolacích námietok, z pohľadu dovolateľom N. N. vytýkaných chýb, zodpovedá jednému dovolaciemu
dôvodu, resp. možno ho podradiť pod dovolací dôvod upravený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku.

Obvineným uvedený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie je podložený

konkrétnou argumentáciou, ktorou by dovolateľ odôvodňoval zásadné porušenie práva obvineného na
obhajobu, a ktorá mala byť napadnutým rozhodnutím porušená [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku].

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku:

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd SR konštatuje, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho
dôvodu, je dovolací súd viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho
stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia §
371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku - veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť".

Najvyšší súd SR ako súd dovolací skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť
ani dopĺňať.

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete
výroku, môže totiž obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky

skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam
súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej
inštancie.

Najvyšší súd SR nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní
sám vykonávať (výnimkou je v danom smere len dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa § 371
ods.3Trestnéhoporiadku).Ťažiskodokazovaniajetotižvkonanínasúdeprvéhostupňaajehoskutkové
závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie
je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Najvyšší súd SR pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu trestného činu zdôrazňuje, že podstatou správnej
právnejkvalifikácieje,žeskutokustálenýsúdminižšiehostupňabolsubsumovanýpodsprávnuskutkovú
podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.
1 písm. i) Trestného poriadku.

Najvyšší súd SR v predmetnej veci dospel k záveru, že obvinený N. N. svojím konaním uvedeným v
skutkovej vete súd I. stupňa naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, lebo konaním uvedeným v skutkovej vete úmyselne usmrtil J.
X. (skutok v bode 2).

Najvyšší súd SR k námietke obvineného N. N. v podanom dovolaní, že skutok, za ktorý bol odsúdený,
nenapĺňal znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko v
ňom absentovala subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočívajúca v jeho úmysle
poškodeného usmrtiť, uvádza nasledovné:

Objektívna stránka trestného činu vraždy je charakterizovaná usmrtením človeka, ktorým sa rozumie

spôsobenie cerebrálnej (mozgovej) smrti inému živému človeku. Nie je pritom rozhodujúce, aké
prostriedky boli na usmrtenie použité a ani to, či išlo o konanie jednorazové alebo o konanie dlhodobé
(napr. podávanie jedu v malých dávkach). Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje
úmyselné zavinenie.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ:

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
(priamy úmysel - dolus directus), alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich

spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel - dolus eventualis).

Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa, čo aj nepriamy (eventuálny), musí smerovať k usmrteniu
človeka. Pri trestnom čine vraždy teda vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia,
musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku

musí byť aktívny. Je preto veľmi dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému
smrteľnému následku.

Pre správne posúdenie tejto otázky je spravidla nutné ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým motívom
(pohnútkou) bolo konanie páchateľa vedené. Motívom pritom rozumieme vnútorný podnet, ktorý viedol

páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej náukesa zdôrazňuje, že význam motívu
(pohnútky) je v trestnom práve značný, aj keď motív ako taký je len výnimočne obligatórnym znakom
základnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak nebol motív trestného činu zistený, je tým nepochybne
sťažené aj rozhodnutie o vine. Práve motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha
objasniť jeho príčinu.

Ak sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť akým motívom (pohnútkou) bol páchateľ k svojmu
činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť chýbajúci úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný
následok, pokiaľ je tento úmysel dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku.

Preto v prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť svoju obeť, je nutné otázku jeho zavinenia

vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku
došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný a podobne.

Z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vyplýva, že s vyššie uvedeným názorom sa súdy oboch stupňov v
posudzovanej trestnej veci dôsledne riadili. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho ako

aj súdu I. stupňa, otázke zavinenia venovali pozornosť.

Najvyšší súd SR konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutí sa konštatuje, že obvinený konal vo forme
priameho úmyslu a nebolo o tom žiadnych pochybností, že tento bol preukázaný predovšetkým
mechanizmom vzniku zranenia, t. j. zranenie bolo spôsobené, keď obvinený N. N. nebohého

poškodeného kopal nohou do hlavy a skákaním mu po hlave a to v kontexte, keď obvinený N. N. kričal
na poškodeného so slovami „skap ty sviňa".NajvyššísúdSRtiežuvádza,ženemôžezároveňbyťnaujmu,ževskutkovejvetejeuvedenévýslovne„v
úmysle usmrtiť", pretože úmyselné konanie sa vyvodzuje aj na základe popísaných skutkových okolností
prípadu.

Najvyšší súd SR konštatuje, že správne bez akýchkoľvek pochybností, súdy nižšieho stupňa ustálili
tak z objektívnych, ako aj subjektívnych okolností prípadu skutkové zistenie, že obvinený N. N. mal v
úmysle usmrtiť poškodeného J. X., a tento čin aj dokonal.

Najvyšší súd SR nad rámec poukazuje na skutočnosť, že subjektívna stránka trestného činu predstavuje
vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len
sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej
vety rozhodnutia (stanovisko č. 3 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2011).

Najvyšší súd SR na podklade vyššie uvedeného konštatuje, že v posudzovanom prípade dovolaním
namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku naplnený nebol, a ďalší
dovolateľom formálne uplatnený dovolací dôvod [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] obvinený
N. N. argumentačne nepodložil žiadnymi vytýkanými chybami, ktoré by bolo možné pod tento dôvody
subsumovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí
uznesením odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.