Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010180
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121010180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 01. 06. 2021 konajúc samosudcom JUDr.

Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného U. N., O.. XX. XX. XXXX X. V., Z.

r o z h o d o l :

obžalovaný: U. N., O.. XX. XX. XXXX X. V., Z. V. F. X, V. V.,

r o z h o d o l :

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv 249/20/6601 zo dňa 12. 03. 2021 pre prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 29. 04. 2020 v čase okolo 19.30 h X. V. V. O. P., O. H. U. N., po predchádzajúcom slovnom konflikte,
pri ktorom U.. U. N. N., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. X, V. V., sotil do dverí osobného motorového vozidla
zn. M., U. F., W.. Č.. V. XXX I., jej privrel ľavú ruku dverami vozidla M. v časti pántov dveré, kde sa

jednalo o dvere na strane šoféra, čím takto U.. U. N. N. spôsobil zranenia, a to pomliaždenie ľavej
ruky na chrbtovej strane s krvnou podliatinou v podkoží o ploche 2 x 2 cm, ktoré bola sprevádzaná
bolestivosťou pri stlačení, pomliaždenie ľavého zápästia a predlaktia s opuchom a krvnou podliatinou
v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu na vonkajšej strane stehna s krvnou
podliatinou - podkožným výronom veľkosti 2 x 2 cm a povrchové pomliaždenie chrbta v driekovej oblasti
ľahkého stupňa prejavujúce sa začervenaním a palpačnou bolestivosťou s dobou liečenia 4 - 5 týždňov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení:

X. U.. U. N. N., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. X, V. V., R.

2. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, Banská
Bystrica, IČO: 35 937 874,

s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 12. 03. 2021 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp.
zn. 1 Pv 249/20/6601 - 17 na obžalovaného U. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestnéhozákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe a výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Súd dňa 31. 03. 2021 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/7/2021, voči ktorému podal obžalovaný
odpor dôvodiac, že skutok nespáchal a poškodenej nikdy nepribuchol ľavú ruku vo dverách auta tak,
ako to tvrdí, ani jej ruku netlačil. Uvedené vzhľadom na výšku auta ani nie je možné. Je pravdou, že
sa dňa 29. 04. 2020 v čase okolo 19.40 h na parkovisku na U. H. F. poškodenou stretol a došlo medzi
nimi ku konfliktu týkajúceho sa používania osobného motorového vozidlo zn. I. F., avšak tento konflikt sa

neskončil poškodením zdravia poškodenej. Poukázal na výpovede svedkov a tiež na tú skutočnosť, že
poškodená absolvovala lekárske ošetrenie po 22 hodinách od ich stretnutia, pričom za tú dobu sa mohlo
čokoľvek udiať. Poškodená odmietla obžalovanému odpovedať na otázky, ktoré sa jej snažil položiť
sám a aj prostredníctvom vyšetrovateľa a nemal možnosť ju ani konfrontovať a ozrejmiť nejasnosti. Na
základe podaného odporu súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

D. U. N. vyhlásil, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a
potvrdil aj skutočnosti uvádzané v odpore. Tvrdil, že so svedkom G. O. boli dňa 29. 04. 2020 v osobnom
motorovom vozidle zn. M. F. F. W.. Č.. V. XXX I. v servise u jedného známeho, kedy im bolo doporučené,

aby sa šiel autom niekde previezť do kopcov. Išli smerom na obec B. U., kde sa potom so svedkom
otočili a šli naspäť Y. V. V., kde na parkovisku na U. N. zbadal osobné motorové vozidlo, ktoré v tom
čase zadržiavala jeho manželka - poškodená. Išlo o auto zn. I. F. F. W.. Č.. V. XXX T.. Ako to spozoroval,
šiel na parkovisko a tieto autá zastali oproti sebe, asi na 2 m. Vystúpil a zistil, že v druhom aute bola
jeho manželka, U. T. a ich maloletá dcéra. Manželka vystúpila z auta I. a opýtal sa jej, či si môže z kufra

vybrať nejaké veci. Mal tam dáždnik a kufrík s náradím. Mienil si tieto veci dať do auta zn. M., čo aj
urobil. Potom sa vrátil naspäť ku autu zn. I., rozprával sa so svojou dcérou. Manželka ale zadržiavala
auto zn. I., keďže toto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže obišiel auto a chcel si
zobrať doklady od neho. Vedel, kde sú doklady vložené, boli v skrinke na spolujazdcovej strane, kde
bola U. T. a v ničom mu ona nebránila. Doklady si zobral, lenže manželka sa po ňom hodila. Je od neho

oveľa nižšia, tak doklady držal nad hlavou. Ona sa snažila mu tie doklady vytrhnúť z rúk, doškriabala ho
pri tom. Mal modriny, roztrhla mu aj tričko. On, keď vystúpil z auta zn. M., nechal dvere na strane vodiča
otvorené. Zaniesol tak doklady do auta zn. M. a hodil ich na sedadlo vodiča. Jeho manželka sa ale stále
handrkovala o tie doklady a domnieva sa, že si o tie otvorené dvere na aute zn. M. sama udrela ruku.
Ona bola polovicou tela v cudzom motorovom vozidle a snažila sa doklady dostať od G. O. a zo spínacej

skrinky chcela vytiahnuť kľúče, čo sa jej nepodarilo. Obžalovaný sa otočil chrbtom a volal policajnú
hliadku. Poškodená tiež volala svojmu bratovi, ktorý najprv vynadal G. O. a potom vynadal aj jemu.
Telefón jej teda vrátil, prišla aj policajná hliadka. Vysvetlili, čo sa stalo a tiež poškodenej vysvetlili, že ak
je auto zn. I. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo ho užívať aj obžalovaný. Poškodená
mala zaviesť auto k svokre Y. M., aby auto odhlásili, keď sa nevedia dohodnúť. Asi okolo 20.30 h odišli

z parkoviska, kde ostala ešte poškodená F. U. T. a ich dcérou. Celý čas boli dvere na strane vodiča v
aute zn. M.a otvorené. O zraneniach poškodenej sa dozvedel až na druhý deň prostredníctvom SMS
správy, jej poškodenia a zranenia nevidel. Osobné motorové vozidlo zn. I. patrilo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale tri mesiace bolo auto pri svokre. Vedel, že ho môže užívať, ale malo to
byť tak, že ho môžu užívať rovnako. Dohodu o aute nemali, neumožňovala mu ani styk s dcérou. Stále

tvrdila, že je to spoločné, ale on nemohol auto užívať. S poškodenou nežijú v spoločnej domácnosti
od apríla 2020, návrh na rozvod bol na súde podaný v júni 2020. Nemajú upravené rodičovské práva
a povinnosti k maloletej dcére, len z úradu práce im odporučili, aby šli na psychologické poradenstvo,
kde sa aspoň dohodli na styku s maloletou dcérou. Manželstvo ku dňu konania hlavného pojednávania
nebolo rozvedené.

Podľa § 270 Trestného poriadku bol prehratý zvukový záznam z výsluchu poškodenej U.. U. N. N. (č.
l. 67 - 106), ku ktorému sa obžalovaný vyjadril, že poškodenej nemohol položiť žiadne otázky, keďže
ich odmietla zodpovedať, nechcela komunikovať. On nevidel jej hematóm, možno sa jej spravil v čase
skutku, ale mohlo to byť v amoku, kedy si na podrobnosti nepamätala ani poškodená, ani on.

Svedkyňa - poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., zastúpená JUDr. R. U., splnomocnenou
zástupkyňou,siuplatnilanároknanáhraduškodyvovýškeXXX,XXW..Kúhradeškodydoteraznedošlo.F. U. T., zotrvajúc na výpovedi z prípravného konania, vypovedala, že poškodenú pozná dlhšie, poznajú
sa z práce. Teraz už veľmi v kontakte nie sú, no v čase skutku jej pomáhala cvičiť jazdu autom. V ten
večeršliprejejdcéru,svedkyňaautoodšoférovalanaparkoviskoatamnechalajazdiťpoškodenú.Oproti

nim sa rútilo auto, tiež nevedela, kto to je. Nakoniec poradila poškodenej, aby zastala. Zistili, že v aute
je obžalovaný a G. O.. Autá ostali oproti sebe stáť prednou stranou. Svedkyňa ostala sedieť v aute. Z
oboch áut vystúpili poškodená a obžalovaný a začali sa hádať. Svedkyňa vzala maloletú z auta, aby to
nepočula. V aute zn. I. na strane spolujazdca v priehradke bol euroobal. Svedkyňa nepoznala obsah,
mali to byť doklady od auta. Keď ona vystúpila z auta, nechala dvere otvorené, preto si obžalovaný z

tej priehradky zobral euroobal, predtým vyberal aj nejaké veci z kufra. Pokračovali v doťahovaní sa, v
hádaní. Poškodená chcela doklady za každú cenu, že ich potrebuje. Poškodená tak išla za obžalovaným
do druhého auta, na ktorom prišiel a chcela mu tie papiere zobrať. Svedkyňa jej povedala, aby to nechala
tak, že je to zbytočné. Auto odšoférujú aj bez papierov. Ale poškodená si nedala povedať. Obžalovaný
ju nejako sotil to auta zn. M., ale nevie ako. Sústredila sa na maloletú dcéru. Poškodená jej až potom
povedala, že dávala ruku pomedzi pánty dverí auta zn. M. na strane vodiča a že chcela vytiahnuť kľúče

zo zapaľovania. Svedkyňa poškodenej povedala, že to je samozrejmé nemožné. Navyše obžalovaný
podal papiere spolujazdcovi G. O.. Obžalovaný volal aj policajtov, ktorí prišli. Svedkyňa sa bavila aj F. G.
O.. Potom svedkyňa auto odšoférovala, poškodenej to už ani nedovolila, lebo bola v takom rozpoložení.
Večer jej ešte poškodená písala SMS správu, ale svedkyňa už nejako nereagovala, uviedla len, že ona
už chce mať pokoj. Na druhý deň ju viezla na urgent, kde ju vysadila a o štyri hodiny prišla po ňu, odviezla

ju rovno k policajtom. Lekársku správu nevidela.

Ďalej uviedla, že zo začiatku nevedela, že v oprotiidúcom aute je obžalovaný, ale to auto sa nechcelo
vyhnúť ich autu. Ale potom zastali obidve vozidlá. Ráno, po skutku, jej poškodená písala správu, že má
nejaké modriny. Svedkyňa nevidela, že poškodená má nejaké zranenia, ale mala na sebe tričko s dlhým

rukávom. No na viditeľných miestach nič nevidela. Na urgente ju len vysadila. Obžalovaný poškodenú
o auto doslova nehodil. Ona na neho lepila kvôli tým papierom, handrkovali sa, naťahovali sa. Obaja
boli nahnevaní. Sotil do nej, držal papiere hore - nad hlavou. Poškodená stála chrbtom k otvoreným
dverám a dala pravú ruku pomedzi pánty dverí vodiča do auta. Sama svedkyňa bola prekvapená, čo
poškodená robila a aj sa jej pýtala. Poškodená povedala, že chcela vytiahnuť kľúče zo zapaľovania.

Podľa svedkyne je nemožné takto z auta kľúče dostať. Svedkyňa povedala, že ona nevie, či obžalovaný
sotil do poškodenej úmyselne alebo to bolo v amoku. Obidvaja boli rozrušení, ale obžalovaný s dverami
od auta neplesol, nepritlačil ich na poškodenú. Jej sa zdalo, že sa skôr o nich oprel. Nevie rozoznať, či
obžalovaný konal úmyselne alebo nie. Obaja boli v amoku a ona sa do toho nechcela starať. Poškodená
jej na nasledujúci deň písala alebo volala v doobedňajších hodinách. Bolo to kvôli tomu, že ju bolí ruka.

S modrinami sa nikam nechodí, to je nič. Ona nevie, prečo poškodená dávala do auta ľavú ruku. Je
praváčka.Ajobžalovaní,ajpoškodenáboliaktívni,hádalisa,snažilaodnehodostaťpapiereveuroobale.
Sama svedkyňa povedala, aby to už nechala tak. P. O. U. N. je podľa nej osvetlené dostatočne, je tam
bežná viditeľnosť. Nevidela, či poškodená roztrhala odev obžalovanému alebo mu spôsobila poranenia.

F. G. O. takisto zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a potvrdil výpoveď obžalovaného s tým,
že boli v servise s autom zn. Kia a následne sa previezli do U.. Po ceste naspäť zastavili na parkovisku
na U., M. obžalovaný si z druhého auta zobral nejaké veci a papiere a dal ich do auta zn. M.. Tie papiere
a kľúče od auta chcela ale poškodená, obžalovaný volal aj policajtov. On sa nestaral do toho, čo je medzi
obžalovaným a poškodenou. Keď obžalovaný vystúpil z auta a vystúpila aj poškodená, debata bola

najprv kľudná, ale potom, keď zobral papiere a hodil ich do auta, poškodená sa po ňom vešala, hádzala
sa po ňom. Chcela zobrať papiere a kľúče z auta zn. M.. Polovicou tela bola v aute cez otvorené dvere,
ale svedok zobral papiere a vybral kľúče zo zapaľovania skôr. Obžalovaný držal papiere rukami hore,
nad hlavou. Nevšimol si, že by poškodená obžalovaného poškriabala alebo že by mu roztrhla oblečenie.

Podľa § 268 Trestného poriadku bolo prečítané odborné vyjadrenie č. 20/2020 vypracované MUDr.
Milanom Kanianskym dňa 09. 10. 2020 (č. l. 152 - 170).

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou
osobou (č. l. 176)
- správy o osobe obžalovaného (č. l. 180 - 197)
- lustrácia ZVJS (č. l. 222)- lustrácia CESDaP (č. l. 223 - 229)
- odpis registra trestov (č. l. 230)
- lustrácia priestupkov (č. l. 253)

II.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví a spácha ho na chránenej osobe ((blízka osoba podľa § 139 písm. c) Trestného zákona)

a potrestá sa odňatím slobody na jeden až tri roky.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného a potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Obžalovaný sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obhajoba smerovala
k tomu, že zranenia poškodenej nevznikli v dôsledku jeho konania. Poukazoval na to, že poškodená v
čase bezprostredne po skutku nikomu nepovedala, že ju niečo bolí, že má nejaké zranenia a k lekárovi
šla o takmer celý deň neskôr, kedy sa mohlo udiať aj čokoľvek iné a zranenia mohli poškodenej vzniknúť
inak. Nepoprel, že sa dňa 29. 04. 2020 vo večerných hodinách s poškodenou na parkovisku na U. N.

stretol a došlo medzi nimi k hádke kvôli dokladom od osobného motorového vozidla zn. I. F., ktoré je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v tom čase ho tri mesiace užívala len ona. Rozhodol
sa preto vziať jej doklady od auta, kým sa nevyrieši medzi nimi otázka užívania. Doklady si obžalovaný
nevzal násilím, avšak následne sa poškodená snažila doklady získať. Aj kvôli fyzickej nerovnosti medzi
nimi(poškodenájenižšia),držalobžalovanýdokladynadsvojouhlavouapoškodenáichchcelavytrhnúť.

Obžalovaný položil doklady na sedadlo vodiča osobného motorového vozidla zn. M., kde sedel svedok
G. O. a dvere auta boli po celý čas otvorené.

Až do tohto bodu je priebeh skutku nesporný. Následne poškodená tvrdí, že jej obžalovaný privrel ľavú
ruku do auta, keď sa snažila cez otvorené dvere, ponad pánty, dostať doklady z auta. Aj svedkyňa T.

tvrdí, že poškodená chcela strčiť ruku do auta ponad pánty, avšak tvrdí, že stála chrbtom k dverám, čo
by potom znamenalo, že do auta musela poškodená strčiť pravú ruku. Samozrejme, situácia a hádka
medzi obžalovaným a poškodenou bola vyhrotená a je pochopiteľné, že sa nikto nechce starať medzi
dvoch ľudí, preto aj vnímanie, či poškodená dala do auta ľavú alebo pravú ruku môže byť zo strany
svedkyne nepresné, ale nespôsobuje to v konečnom dôsledku žiadny rozpor a ani nezrovnalosť, lebo

svedkyňa sama pripustila, že celú situáciu dobre nevidela, nechcela sa do toho starať. Potvrdila, že
dvere auta zn. M. boli otvorené po celý čas, preto (aj vzhľadom na popísané zranenie ľavej ruky) sa súdu
javí ako objektívnejšie to, že poškodená stála v priestore otvorených dverí vodiča a snažila sa vytiahnuť
kľúče zo zapaľovania a doklady položené na sedadle vodiča ľavou rukou, pričom zvyšok tela mala mimo
vozidla. Pri takom priebehu mohlo dôjsť aj k tomu, že prišlo ku kontaktu poškodenej s dverami auta zn.

M., kde je opäť rozpor v tom, či ich obžalovaný privrel úmyselne alebo došlo k ich privretiu v dôsledku
neúmyselného konania obidvoch, t. j. poškodenej aj obžalovaného, kedy obaja boli nahnevaní, hádali
sa spolu a poškodená chcela získať doklady od auta aktívnym vlastným konaním tak, že sa ich snažila
vytrhnúť obžalovanému z rúk, ktoré mal nad svojou hlavou a neskôr ich hodil do auta zn. M..

Dá sa konštatovať, že výpovede obžalovaného a svedkov T. R. O. sú zhodné v tom, že poškodená bola
aktívna, snažila sa získať doklady od auta zn. I. F. za každú cenu a po obžalovanom sa hádzala. Tiež
z ich výpovedí vyplynulo, že poškodená sa z auta zn. M. snažila získať doklady a vytiahnuť kľúče zo
zapaľovania,kedydošlokjejkontaktusdveramitohtoauta.Svedkoviapriamonevideli,žebyobžalovaný
sotil poškodenú, strčil do nej, ale zhodli sa, že pri aktívnej (aj fyzickej) hádke medzi poškodenou a

obžalovaným zrejme došlo k privretiu dverí, v ktorom priestore už ale bola aj poškodená svojou ľavou,
hornou, časťou tela.

Na tomto mieste je preto významné odborné vyjadrenie znalca, ktorý popísal zranenia poškodenej
zistené po incidente zo dňa 29. 04. 2020 zo zdravotnej dokumentácie. Konštatoval ľahké poranenia

(popísané aj v skutkovej vete) a uviedol, že pomliaždenie chrbta ľavej ruky mohlo vzniknúť tzv.
aktívnym mechanizmom (pohybujúcou sa rukou do pevného, tvrdého predmetu) alebo tzv. pasívnym
mechanizmom (keď pohybujúci sa tvrdý, pevný predmet naráža do ruky v oblasti chrbta ruky alebo
pôsobí tlakom na ruku. Styčnou plochou mohla byť hrana pohybujúcich sa dverí, ktorými bolo predlaktiearukapritlačenékrámudverí.Poranenieľavéhopredlaktiaazápästiasopuchomapodkožnýmvýronom
v oblasti lakťa mohlo vzniknúť pri pritlačení ruky a predlaktia zohnutého v lakti dverami o rám dverí a
snahe končatinu si vytiahnuť a krvná podliatina mohla vzniknúť nárazom tela oblasťou bedrového kĺbu

po posotení stojaceho pevného predmetu, ale ide o povrchové poranenie, kde intenzita nárazu bola
mierna, keďže už dňa 05. 05. 2020 nebol krvný výron ani bolestivosť dokumentovaný.

Pre rozhodnutie, či konanie obžalovaného mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia, je
tak podstatné zistenie, či poškodenej úmyselne ublížil.

Z vykonaného dokazovania však vyplynuli pochybnosti týkajúce sa jednak preukázania úmyslu
obžalovaného spôsobiť poškodenej zranenia a jednak mechanizmu vzniku poranení.

Rozhovor medzi poškodenou a obžalovaným, keď vystúpil z auta zn. M., bol zo začiatku pokojný,
dokonca aj keď si z kufra vzal veci a z priehradky pri spolujazdcovi doklady. K hádke zrejme došlo v

čase, keď si poškodená uvedomila, že obžalovaný mieni doklady od auta zn. I. F. zadržať a vziať si
ich. Táto situácia vznikla v dôsledku toho, že poškodená s obžalovaným nežili v spoločnej domácnosti,
sú manželmi a spoločný majetok by mali aj spoločne užívať, resp. užívať ho v rovnakom rozsahu.
Poškodená v tom čase mala podľa vyjadrení obžalovaného užívať vozidlo tri mesiace a chcel jej svojím
rozhodnutím (vziať doklady) vysvetliť, že aj on má rovnaké práva. Riešenie situácie obžalovaným nie

je štandardné, no je pravdivé jeho tvrdenie, že majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
kým nie sú k nemu upravené práva dohodou alebo rozhodnutím súdu, majú obaja manželia právo
užívať, ak podľa povahy veci ho takto užívať môžu. Dôležité je posúdiť nielen neštandardné konanie
obžalovaného aj rovnako neštandardnú reakciu poškodenej. Poškodená nielenže sa snažila získať
doklady tak, že sa hádzala po obžalovanom, ale dokonca chcela vytiahnuť kľúče zo zapaľovania z

auta zn. M., ktoré nepatrilo ani jej, ani obžalovanému. Obžalovaný aj poškodená už v tom čase ale
boli rozčúlení, nahnevaní, nedokázali zrejme ovládať svoje konanie, boli rozrušení, no stále obaja boli
aktívni v pohybe. Tak ako poškodená nebránila obžalovanému vziať si veci a doklady z auta zn. I., ani
obžalovaný aktívne nebránil poškodenej v tom, že sa postavila do priestoru otvorených dverí na strane
vodiča auta zn. M.. Rozdiel je ale v tom, že zrejme došlo k privretiu dverí tohto auta a teda zrejme

aj ku kontaktu dverí s telom poškodenej. Slovo „zrejme“ je použité zámerne, pretože ani znalec bez
pochýb neurčil, či mechanizmus zranenia (pomliaždenie chrbta ľavej ruky) bol aktívny alebo pasívny,
keďže pripustil obidve možnosti. Krvná podliatina tiež mohla vzniknúť len posotením, teda nie prudkým,
agresívnym, silným sotením (vtlačením) poškodenej do dverí auta. Pomliaždenie ľavého predlaktia a
zápästia s opuchom takisto mohlo vzniknúť pritlačením s cieľom končatinu vytiahnuť. Teda opäť nie

vedomým, úmyselným agresívnym konaním - vtlačením. Opäť je potrebné pripomenúť, že poškodená
sama bola aktívna, pohybovala sa, snažila sa vziať obžalovanému doklady z rúk, ktoré boli vo výške nad
hlavou, a neskôr aj z iného auta. K zraneniam poškodenej teda mohlo dôjsť aj dňa 29. 04. 2020 ihneď
alebomohlivzniknúťneskôrvsúvislostistýmtoskutkom(incidentom),avšakzdokazovanianevyplynulo,
že by vznikli úmyselným (či už v priamom alebo nepriamom úmysle) konaním obžalovaného a rovnako

bez pochýb ani nebolo preukázané, že tieto zranenia skutočne obžalovaný spôsobil len a výlučne svojím
vlastným konaním.

Výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že zranenia jej spôsobil obžalovaný, ostala osamotená a ostatné
vykonané dokazovanie ju nepotvrdilo, neverifikovalo a ani bez pochýb nepreukázalo. Práve naopak,

vykonané dokazovanie nevytvorilo ucelenú a priamu reťaz o skutku, ktorého následkom mal obžalovaný
úmyselne poškodenej spôsobiť zranenia.

Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že
dôkazy v predmetnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností

skutočnosti uvedené v podanej obžalobe, teda že skutok spáchal obžalovaný.

Je nevyhnutné spomenúť aj reflektovanie ústavnej zásady (a teda základného práva každého na
prezumpciu neviny formulovaného v článku 50 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky) do
ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený (obžalovaný) nie

je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie
neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej
otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámcitrestného konania, pričom táto zásada, vychádzajúca z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako taká
neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívny stav,
podľa ktorého o vine môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného

dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba.

Prezumpcia neviny je základným právom so všetkými ústavnoprávnymi účinkami medzi ústavnou
zásadou a ústavou priznaným základným právom. Ústava v čl. 50 ods. 2 ustanovuje prezumpciu neviny
ako východisko pre uplatnenie trestnej zodpovednosti. Túto úpravu nemožno vysvetliť tak, že ústavná

ochrana prezumpcie neviny je obmedzená výlučne na trestnú zodpovednosť, a že všetky ostatné formy
právnej zodpovednosti možno založiť na zásade prezumpcie neviny. Zásada prezumpcie neviny patrí
k všeobecným zásadám právneho štátu. Prezumpcie neviny ako základné právo priznané v článku 50
ods. 2 slúži práve na ochranu v trestnom konaní, čím sa líši od iných vzťahov v ústavnej norme. V
ostatných právnych vzťahoch sa prezumpcia neviny nezaručuje ako základné právo. Má povahu zásady
implikovanej v úprave čl. 1 ods. 1 Ústavy o právnom štáte (bližšie pozri: Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

Ústava Slovenskej republiky - Komentár, Teória a prax, 2. prepracované a doplnené vydanie , C. H.
Beck 2019).

V základnom práve na prezumpciu neviny garantovanom Ústavou Slovenskej republiky je teda
implikovaných niekoľko pravidiel, ktoré patria k obsahu práva na prezumpciu neviny:

1. nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina,
2. pravidlo „in dubio pro reo“ znamená, že ak sú o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť
dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho
oslobodiť; toto sa však vzťahuje len na zisťovanie skutočného stavu veci, teda len na otázky skutkového
charakteru,

3. obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu.

V danom prípade zostali významné pochybnosti o tom, či sa žalovaného skutku dopustil obžalovaný.
Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti

žalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba, nie obžalovaný. Obžaloba musí
dokázať vinu obžalovaného, nie obžalovaný svoju nevinu.

V konkrétnom prípade musí súd konštatovať absenciu relevantného usvedčujúceho dôkazu. Súd

zdôrazňuje, že v prípade existencie nepriamych dôkazov a výpovede poškodenej, ktorá nebola bez
pochýb podporená vykonaním žiadneho iného dôkazu, že obžalovaný v priamom alebo nepriamom
úmysle spôsobil poškodenej zranenia tak, že vtlačil (privrel ľavú ruku) do dverí osobného motorového
vozidla zn. M. F. s ev. č. V. XXX I., nie je možné o takéto dôkazy oprieť prijatie záveru o vine
obžalovaného. Poškodená v čase skutku sama aktívne konala, hádzala sa o obžalovaného, chcela

z otvorených dverí osobného motorového vozidla zn. M. F. vziať doklady a kľúče, bola rozrušená,
nahnevaná a nesťažovala sa na žiadne bolesti, poranenia, ale šla na ošetrenie až na ďalší deň. Znalec
pripustil tak aktívny, ako aj pasívny mechanizmus vzniku zranenia..

V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív

priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť (ale
ani úplne vylúčiť), nemohol súd nepripustiť možnosť konštatácie, že žalovaného skutku sa nedopustil
obžalovaný, ale zranenia poškodenej mohli vzniknúť aj jej samotným konaním. Keďže nebolo žiadnym
spôsobompreukázané,žebyvobžalobepopísanýmspôsobomobžalovanýprivrelľavúrukupoškodenej
do dverí auta, ktoré boli celý čas otvorené a k ich privretiu mohlo dôjsť aj len neúmyselným dotykom

obžalovaného alebo poškodenej pri ich vzájomnom konflikte nemožno bez ďalších relevantných
dôkazov za páchateľa žalovaného skutku označiť obžalovaného iba na základe skutočnosti, že to tvrdí
poškodená, ktorá navyše odmietla odpovedať na otázky obžalovaného s tým, že „sú konfliktné“, hoci
jej žiadnu otázku ani nestihol položiť. Z vykonaného dokazovania súd nemohol bez porušenia princípu
prezumpcie neviny prijať záver, že páchateľom skutku je práve obžalovaný.

Pretože zásada zistenia náležitého skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné (a to nielen
v rovine pravdepodobnosti), súd obligatórne v zmysle vyššie rozvedenej zásady „in dubio pro reo“musel vychádzať zo skutkových okolností pre obžalovaného priaznivejších, v konkrétnom prípade z
jeho tvrdenia, že skutku, ktorý mu je kladený za vinu, sa nedopustil. Súd však zdôrazňuje, že týmto
nekonštatuje, že obžalovaný skutok nespáchal, uzatvára však, že nebolo preukázané, že sa skutku

dopustil. Nedokázaná vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina.

Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti
trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného
konania rozhodnúť. Súd je názoru, že v danom prípade dôkazné bremeno obžaloba neuniesla,

nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností dokázali,
že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, tento skutočne aj spáchal, preto ho podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poškodená U.. U. N. N. ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si uplatnili nárok na náhradu škody
vo výške XXX,XX W. (boelstné), resp. XXX,XX W. (náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti).

Keďže ale súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, mohol poškodené s nárokom škody len odkázať
na samostatný civilný proces, kde si už ale v rámci dispozície s konaním (sporom) samy musia určiť
svoj nárok.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.

Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.