Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319208191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: N. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXX, XXX XX K. zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01
Humenné proti žalovanej: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T. D. zastúpená JUDr.
Veronika Ruščanská, advokátka, so sídlom Mierová 1908/52, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.000,- eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.11.2020 č.k. 11C 35/2019-97,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Žalobou doručenou súdu 21.11.2019 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,-- eur. V žalobe tvrdil, že so žalovanou žil vo vzťahu druh a družka od
5.1.2013 do 4.3.2019, kedy musel opustiť spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej.

3. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že postavia menší rodinný dom v obci T. D.. Keďže žalobca v tom

období bol pre bankové inštitúcie poskytujúce úvery insolventný, úver sa vybavoval a aj vybavil pre
žalovanú. Žalobca naprojektoval stavbu, vybavil kúpu pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený,
vybavil veci súvisiace s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva a aj vybavil úver pre žalovanú
na výstavbu rodinného domu. Žalobca ďalej zabezpečil všetok potrebný materiál na stavbu rodinného
domu a jeho stavbu realizoval svojpomocne ešte za pomoci svojho známeho, okrem odborných prác -
rozvody vody a elektrickej energie.

4. Po opustení spoločnej domácnosti vyzval žalovanú, aby navrhla finančné vyrovnanie k spokojnosti
oboch, avšak žalovaná na výzvu nereagovala. Žalovaná bezprácne získala majetkový prospech, a preto
bol žalobca nútený podať túto žalobu.5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

6. Riadna špecifikácia požadovanej sumy je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť
dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.3.2020 uviedol, že sumu 7.000,-- eur požaduje za prípravu stavby,
práce súvisiace s touto stavbou, samotným osobným výkonom prác na výstavbe a svoj osobný prínos.

Dokumenty týkajúce sa výstavby rodinného domu zostali v rodinnom dome žalovanej a z toho dôvodu
ich žalobca do tohto súdneho konania zabezpečiť nedokáže.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 28.9.2020 upresnil, že suma 7.000,-- eur, ktorú v tomto konaní od
žalovanej požaduje predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018 a
súvisia s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5 mesiaca.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z listu vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie T. D. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti :
- pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 491 m2, parc. č.

XXX/X - záhrada o výmere 408 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, a
- stavby so súpisným č. XXX - rod. dom postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X
je žalovaná, kde sa ako titul nadobudnutia uvádza 1/ kúpna zmluva zapísaná v katastrálnom konaní
pod číslom V XXX/XX zo dňa XXX.X.XXXX, 2/ stavebné povolenie SP-XXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
23.4.2018 a 3/ oznámenie Obce T. D. o urč. súp. č. j. ZH-XXXX/X-XX-OcÚ-PA zo dňa 2.1.2019.

Zároveň na predmetnom liste vlastníctva je v časti „C“ uvedená ťarcha a to pod V XXXX/XX zo dňa
26.10.2018 záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s. na
základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 1.10.2018

10. Žalobca žalovanej listom z apríla 2019 vysvetlil fakty zo spoločného žitia, kde žalovanej ostal dom a

jemu podnájom, pričom dom vymyslel, nakreslil, vybavil všetko potrebné a postavil sám. Ďalej žalobca v
liste uviedol, že zo spoločne zarobených peňazí sa splácala hypotéka žalovanej od 06/2018 do 2/2019
spolu 2.880,- eur a že žalovaná má majetok - dom s hodnotou 38.000,- eur bez pozemku a vnútorného
vybavenia s materiálovou hodnotou - 15.000,- eur, zvyšok hodnoty domu 10.000,- eur je hodnota jeho
práce. Preto žalovanú vyzval k finančnému vyrovnaniu a navrhol, aby mu žalovaná dala 6.000,- eur na

vyplatenie jej dlhov. List bol odoslaný poštou ako doporučený list 2. triedy a ako odosielateľ na podacom
lístku je uvedená spoločnosť Caffe Bar, s. r. o..

11. Vo výzve na mimosúdnu dohodu o urovnaní zo dňa 9.10.2019 žalobca cestou právneho zástupcu
skonštatoval, že žalobca listom zo dňa 18.4.2019 vyzval žalovanú k dohode, na ktorú nereagovala a

listom zo dňa 22.5.2019 žalobca žalovanú vyzval buď na vydanie hnuteľných vecí alebo na vyplatenie
sumy 1.590,- eur, ktorú si žalovaná neprevzala. Keďže žalovaná na výzvy žalobcu doteraz nereagovala,
žalobca uviedol, že netrvá na zaplatení sumy 10.000,- eur za svoju prácu, ktorú vykonal výstavbou
rodinného domu, ale požaduje od žalovanej vyplatenie sumy 7.000,- eur za tieto jeho osobne vykonané
práce. Pred uplatnením nárokov na súde preto žalobca opätovne žalovanú vyzval k podaniu stanoviska.

Žalovaná si výzvu prevzala dňa 14.10.2019.

12. Z Obchodného vestníka č. 168/2018 vydaného dňa 31.8.2018 verejne dostupného na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E Okresný súd Prešov zverejnil uznesenie sp. zn.
XOdK/XXX/XXXX vo veci žalobcu ako dlžníka a vyhlásil konkurz na majetok žalobcu a žalobcu ako

dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v
akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

13. Z Obchodného vestníka č. XX/XXXX vydaného dňa 20.5.2019 verejne dostupného na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že pod E správca dlžníka - žalobcu oznámil, že konkurz na

majetok žalobcu končí a týmto oznámením sa konkurz na majetok žalobcu vedený Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 2OdK/469/2018 zrušuje.14. Žalobca k dohode so žalovanou o začatí výstavby rodinného domu, ako aj o prácach na tomto dome
na pojednávaní uviedol, že po piatich rokoch spoločného spolužitia so žalovanou sa dohodli a rozhodli,
že si postavia spoločne dom, ktorý mal byť ich spoločným a keďže v tom čase žalobca nebol pre banky

bonitný, dohodli sa, že úver vezme na seba žalovaná a teda niekedy v decembri 2017 začali na tomto
pracovať, pričom žalobca upresnil, že na tom hlavne začal pracovať on sám, teda vybavil úver a všetko,
čo bolo potrebné pred začatím výstavby. K sume 7.000,- eur, ktorú v tomto konaní požaduje, žalobca
uviedol, že táto suma predstavuje sumu za jeho práce, ktoré vykonal od januára 2018 do augusta 2018
súvisiace jednak s prípravou výstavby rodinného domu, ale aj so samotnou výstavbou, ktorá trvala 2,5

mesiaca, čo pre neho predstavovalo kus driny. Dohoda medzi ním a žalovanou nikdy nebola vyslovene
vypovedaná, pretože sa na ničom nedohadovali a ako vzájomní partneri si verili. Žalobca vyslovil názor,
že má pravdu v tom, že všetko, čo teraz žalovaná vlastní, má vďaka nemu, pretože sám tento rodinný
dom vymyslel, navrhol, nakreslil, vypočítal náklady a aj postavil. Podľa žalobcu nie je pravdou, že na
tomto rodinnom dome vo zväčšenej miere pracoval otec žalovanej, pričom nepoprel, že im nepomáhal,
ale nie v takom rozsahu ako uviedla žalovaná, pretože otec žalovanej nemohol tento dom postaviť za

jeden až dve hodiny za 40 dní, keďže otec žalovanej je preukázateľne zamestnaný v stavebnej firme zo
K.. Žalobca upriamil pozornosť predloženú fotodokumentáciu najmä na deň a čas vyhotovenia týchto
fotografií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danom čase otec žalovanej musel byť v práci.
K stavebnému denníku žalobca uviedol, že tento ostal v rodinnom dome a preukazuje, čo všetko na
tejto stavbe vykonal. Na otázku súdu, aby sa žalobca vyjadril, či medzi ním a žalovanou bola dohodnutá

nejaká finančná odplata za tieto práce, žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo
žalobca za tieto práce bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej. Žalobca nevidel
dôvod na to, aby sa nemohol dožadovať v súdnom konaní o náhradu za túto hodnotu, ktorú pre žalovanú
vytvoril.

15. Žalovaná k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným o výstavbe rodinného domu ako aj
dohode o prácach na tomto dome na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa rozhodli ísť do toho, že
si spoločne postavia rodinný dom, keďže už nechceli bývať v prenájme. Žalovaná potvrdila, že žalobca
chodil po potrebné tlačivá, ktoré však všetky podpisovala žalovaná. Čo sa týka prác, ktoré žalobca
vykonal, tak nebola medzi nimi žiadna dohoda, ani žiadna dohoda o financovaní týchto prác, pričom sa

dohodli, že čo sa bude dať, tak si postavia sami, pričom žalovaná má na mysli svojho otca, brata, seba,
ale aj žalobcu. Žalovaná neuviedla, že žalobca na stavbe vôbec nebol, práve naopak, podľa žalovanej
žalobca vykonával práce, ale len tie, ktoré mohol. Jej otec chodil na stavbu pravidelne a to aj počas
dovoleniek, ktoré si vyberal za tým účelom, ako aj v čase svojho osobného voľna, čo však nebolo len
dve hodiny denne.

Žalovaná uviedla, že žalobca po celý čas vedel, že rodinný dom, ktorý sa postaví, bude v jej výlučnom
vlastníctve. K stavebnému denníku žalovaná poukázala, že žalobca býval ešte v rodinnom dome aj
potom, ako sa rozišli, sám sa sťahoval a všetko, čo bolo jeho, si mohol zobrať a stavebný denník sa
v rodinnom dome nenachádza, taký nenašla. Taktiež nenašla ani kolaudačný list od rodinného domu.
Žalovaná vedela, že žalobca si písal nejaké veci a tak isto aj stavebný denník videla, ale tento nemá

a predpokladá, že si ho žalobca zobral so sebou pri sťahovaní. Na otázku súdu, či mal žalobca nejaké
finančné požiadavky za vykonané práce, žalovaná opätovne poukázala, že medzi ňou a žalobcom
nebola žiadna dohoda o finančnej odplate.
Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdí, že všetko urobil on, pričom je zrejmé, že na rodinný dom chodili
aj firmy, ktoré robili strechu, robila sa elektrika, a chodil taktiež aj jej otec, pričom v tom čase, kedy prišiel

jej otec, žalobca zo stavby odchádzal. Žalovaná nepoprela, že by žalobca nič na stavbe neurobil, ale
určite nie v takom rozsahu, za ktorý by si mohol pýtať sumu 7.000,- eur, za ktorú sumu by si žalovaná
zavolala aj firmu.

16. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalovanej došlo k

bezdôvodnému obohatenie tým, že po vzájomnej dohode so žalobcom realizovali jednak prípravné a
jednak stavebné práce na rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a požaduje za
práce, ktoré na tomto rodinnom dome respektíve s prípravou rodinného domu vykonal, paušálnu sumu,
ktorú vyčíslil na sumu 7.000,- eur, pretože písomná dokumentácia, ktorá by mohla pomôcť pri špecifikácií
nároku sa vraj v dome žalovanej nenachádza, nie je možné ju predložiť do súdneho konania. Svoj

nárok odôvodňuje žalobca hlavne tým, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho
charakteru a predpokladom vzniku tejto zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny
úkon, ani jeho zavinenie, ale podstatné je iba to, že ten stav bezdôvodného obohatenia na stranežalovanej vznikol. Preto navrhol súdu, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

17. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom záverečnom zhrnutí uviedla, že žalobca vykonal nejaké
práce, avšak vykonával ich dobrovoľne bez nároku na finančnú hotovosť, keďže žili vo vzťahu druh a
družka, a tvrdenia ohľadom rozsahu prác, ohľadom miery participácie na vybavovaní záležitosti popiera.
K právnej stránky veci uviedla, že absentuje splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúca mu z ustanovenia §
132 ods. 1 CSP, keďže chýbajú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného

nároku, a žalobca nešpecifikoval žiadnym spôsobom sumu. Žalobca dospel k žalovanej sume len na
základe vlastného ohodnotenia, pričom ten svoj prínos ohodnotil na sumu 7.000,- eur bez akéhokoľvek
zdôvodnenia. Ak si žalobca žiada 7.000,- eur mal v žalobe uviesť konkrétne práce, ktoré špecifikoval,
určiť čas, ktorý strávil vykonaním jednotlivých prác, mal si určiť cenu za jednotlivé práce. Ak tvrdí, že
všetky tie práce vykonával, aspoň odhadom mohol uviesť aj bez stavebného denníka, na ktorý sa stále
odvoláva, že teda aké práce v akom rozsahu a za akú cenu vykonal. Pravdivé a úplné opísanie tých

rozhodujúcich skutočností predstavuje ten samotný základ žaloby a žalovaná má za to, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia a tak isto neuniesol ani dôkazné bremena a preto navrhla, aby súd žalobu
zamietol.

18. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci dospel k nasledovným záverom.

19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.000,- eur a to z dôvodu, že pri stavbe
rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a prácami súvisiacimi s touto stavbou vrátane kúpy
pozemku ako aj jeho samotným osobným výkonom týchto prác, žalobca ohodnotil svoj osobný prínos na
tomtorodinnomdomesumou7.000,-eur. Žalovanásožalobounesúhlasila,pričompoukázala,žeokrem

toho, že so žalobcom žili ako druh a družka, nebol medzi nimi žiaden právny vzťah, na základe ktorého
by žalovaná bola povinná plniť žalobcovi žalovanú sumu a zároveň namietala, že žalobca požadovanú
sumu riadne neodôvodnil a nepreukázal, čím neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

20. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že rodinný dom so súp. číslom XXX v obci T.

D. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
T. D..

21. Ako sporné skutočnosti súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom, nakoľko žalovaná poprela,
že by žalobca pre žalovanú vybavoval úver, poprela, že by žalobca vybavoval rozhodnutia a iné

povolenia pre stavbu rodinného, poprela, že by žalobca zabezpečoval materiál, a tiež poprela tvrdenie
žalobcu o tom, že žalobca realizoval stavbu svojpomocne, pričom nepoprela, že by žalobca na stavbe
nič neurobil, ale v takej miere, ako tvrdá žalobca. Sporný bol aj samotný nárok žalobcu na zaplatenie
uplatnenejsumy,tedaotázka,čižalobcovivzniklapeňažnápohľadávkavočižalovanejazakéhodôvodu,
keďže žalovaná uviedla, že suma požadovaná žalobcom nie je špecifikovaná, túto neuznáva a medzi

ňou a žalobcom neexistuje žiadny právny vzťah.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu sa spoločne dohodli na výstavbe rodinného
domu s tým, že tento si postavia v rozsahu, v akom budú môcť svojpomocne, teda vlastnou činnosťou
a prácou. Žiadnu dohodu medzi sebou strany sporu neuzatvárali, na ničom sa nedohadovali a ako

vzájomní partneri si verili. Žalobca uviedol, že dohoda nebola medzi nimi nutná, že niečo za tieto práce
bude chcieť, lebo vytvoril nejakú hodnotu a táto ostala žalovanej.

23. Súd je teda toho názoru, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu právneho úkonu,
teda zmluvy, na základe ktorej by vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú čiastku.

Žalobca netvrdil, ale ani nepreukazoval, že by žalovanú sumu požadoval z dôvodu nesplnenia zmluvnej
povinnosti.

24. Keďže do úvahy neprichádza posúdenie oprávnenosti nároku z dôvodu splnenia alebo nesplnenia
zmluvných povinností, bolo potrebné posúdiť, či na strane žalovanej voči žalobcovi vzniklo alebo

nevzniklo bezdôvodné obohatenie a ak vzniklo, v akej výške.

25. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvodna plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté
plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné,

závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút
bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba
vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny
inštitút, napr. náhrada škody.

26. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú
- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech
u obohateného),
- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby,
pričom nemôže ísť o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné
obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho

úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2Cdo
92/2010). Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné
predpoklady,vzniknemedzidvomaosobami(prípadnemedziviacerýmiindividuálneurčenýmiosobami),
samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa
obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k

obohateniu došlo.

27. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na
jeho úkor, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, čo vyplynulo z výsluchov strán sporu
a taktiež majetkovú ujmu v objektívnej a preukázateľnej výške. Žalobca a aj žalovaná zhodne uviedli,

že sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. To bol dôvod, prečo žalobca vykonával
práce súvisiace s tak prípravou, ale aj výstavbou rodinného domu, pretože uskutočňoval dohodnutý
cieľ so žalovanou - postaviť rodinný dom a spoločne v ňom bývať. Žalobca nevykonával tieto práce
bezdôvodne, v čase ich výkonu vedel, že výsledkom týchto prác bude nehnuteľnosť - stavba. Žalovaná
uviedla, že žalobca bol uzrozumený s tým, že túto stavbu nadobudne do výlučného vlastníctva ona,

keďže na výstavbu tohto rodinného domu čerpala úver. Žalobca zjavne nemal voči tomu, že spoločne
vytvorenú vec - rodinný dom nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, keďže voči žalovanej sa
nedomáha určenia vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele, vo výške v akej sa na vytvorení tohto
rodinnéhodomupodieľal.Ažporozchodesožalovanoužalobcavzniesolvočižalovanejfinančnénároky,
ktoré vypočítava aj v liste zaslanom žalovanej, v ktorom svojmu prínosu pri výstavbe rodinného domu

určil peňažnú hodnotu vo výške 10.000,- eur.

28. V zmysle ust.§ 180 ods. CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalobca
navrhoval vykonať dokazovanie vypočutím svedkov, zabezpečením stavebného denníka a projektovej
dokumentácie, zabezpečením prehľadu dochádzky otca žalovanej a žalovaná navrhla vykonať

dokazovanie vypočutím svedkov a to svojho otca a brata. Súd tieto dôkazy nevykonal, pretože ich
vykonanie nepovažoval za hospodárne, keďže tieto boli navrhnuté za účelom preukázania rozsahu
podielu žalobcu na výstavbe rodinného domu. Tieto dôkazy by však nepreukázali, že žalobca nevedel,
ženemápovinnosťprežalovanúčinnostisúvisiacesvýstavbourodinnéhodomuvykonať.Právenaopak,
žalobca svojim podielom na výstavbe rodinného domu dosahoval zámer, na ktorom sa so žalovanou

dohodli, a to výstavbu spoločného rodinného domu. Súd je preto toho názoru, že dokazovanie čo
do zistenia skutočného času osobnej účasti žalobcu na vytvorení rodinného domu je vzhľadom na
nepreukázanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady bezvýznamné. Pre úplnosť súd udáva, že
vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne aj z dôvodu, že žalobca nenavrhoval a ani neoznačoval
dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky, keďže túto čiastku si žalobca

určil sám, pričom aj žalobca bol v požiadavke nejednotný, keď najprv svoj prínos ohodnotil na sumu
10.000,- eur a žiadal len 6.000,- a v žalobou sa rozhodol žalovať sumu 7.000,- eur.29. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na
samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci

samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

30.Preúspechvsúdnomkonanítakbolopovinnosťoužalobcupreukázať,žeprežalovanúplnilvýkonom
prác a inej činnosti súvisiacich s výstavbou domu bez právneho dôvodu, v akom podiele tak učinil a v
akom peňažnom ekvivalente za tento jeho výkon sa zväčšil majetok žalovanej na úkor žalobcu. Súd

tiež poukazuje, že žalobca je v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 131, §150) povinný uvádzať
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie
tejto povinnosti má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 7.000,- eur zamietol.

32. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Poukázal ďalej na to, že svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP.

Zvýraznil, že žalobca a žalovaná sa dohodli na tom, že si spoločne postavia rodinný dom. Nespornou
skutočnosťou je, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, zapísaným na LV č. XXXX, pre kat. úz. T. D. je
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, stavebné povolenie bolo vydané na žalovanú a tak analogicky z toho
vyplýva, že výstavbu mala vykonávať žalovaná sama ako stavebník. Žalobca sa však značnou mierou
podieľal na realizácii tejto stavby, nielen pri prípravách jej realizácie, ale najmä fyzickou aktivitou. Všetka

písomná dokumentácia, ktorá by potvrdila tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ostala v rodinnom dome
žalovanej, pričom tvrdenie žalovanej, že sa v rodinnom dome nenachádza, je jej účelovým a klamlivým
tvrdením. S týmto tvrdením sa uspokojil konajúci súd, pričom sa ani nepokúsil v rámci dokazovania zistiť
inými dôkaznými prostriedkami oprávnenosť alebo čiastočnú oprávnenosť nárokov žalobcu na základe
dôkazných prostriedkov žalobcom do konania doložených alebo navrhnutých.

34. Súd v tomto konaní nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi stranami sporu, lebo zásada, že
strana musí preukázať svoje tvrdenia, mohla byť zo strany žalobcu len ťažko naplniteľná a nemožno
to od neho spravodlivo požadovať. Svoje tvrdenia mal žalobca záujem preukázať aj inými navrhnutými
dôkazmi, avšak súd prvej inštancie ich nepripustil. Tento dôkazný deficit nepomohol odstrániť ani súd

prvej inštancie.

35. Je pravdou, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy a ich výber je výlučne vecou
konajúceho súdu, ale nemal by vylúčiť a mal by pripustiť taký dôkaz, ktorým môže byť preukázaný
skutkový, resp. skutočný stav veci, čo sa podľa názoru žalobcu v tomto konaní nestalo a aj preto

považuje rozhodnutie konajúceho súdu za arbitrárne, ktorým bol porušený aj článok 46 Ústavy SR v jeho
neprospech, a to právo na súdnu a inú právnu ochranu a článok 6 Európskeho dohovoru o Ľudských
právach a to právo na spravodlivé súdne konanie.

36.Prílohouodvolaniaje„vyjadreniežalobcukodvolaniu“,obsahomktoréhojeupresnenieašpecifikácia

činnosti žalobcu pri výstavbe rodinného domu.

37. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy a jej jednotlivých častí je nevyhnutným
predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Žalobca

nenavrhol a ani neoznačil dôkaz za účelom riadneho preukázania požadovanej peňažnej čiastky.38. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

39. Nespornou skutočnosťou, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania je skutočnosť, že žalobca
vykonal práce súvisiace s prípravou výstavby rodinného domu, ako aj samotnou výstavbou.

40. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že ak sa tým podieľal na zhodnotení rodinného domu vo výlučnom

vlastníctve žalovanej, vznikol medzi stranami sporu vzťah z bezdôvodného obohatenia.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že na zhodnotenie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej
vykonanými prácami súvisiacimi s prípravou výstavby rodinného domu, ako aj samotnou výstavbou, sa
podieľal sumou 7.000,-- eur.

42. Bolo preto na žalobcovi, aby v tomto konaní toto svoje tvrdenie preukázal.

43. Pri absencii akýchkoľvek dohôd na peňažné plnenie (teda aj paušálne plnenie) nezostalo žalobcovi
iné, ako svoj nárok na zaplatenie 7.000,-- eur presne špecifikovať.

44. Žalobca však svoj nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani v žalobnom tvrdení, ani v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie. Ak tak urobil v podaní, ktoré bolo prílohou podaného odvolania,
odvolací súd už na také podanie prihliadať nemôže, pretože v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred
súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

45. Nárok vyplývajúci z tvrdenia žalobcu možno špecifikovať najmä ako súčin množstva vykonanej práce
a jej hodnoty. Uvedené skutočnosti je povinný tvrdiť žalobca a na preukázanie týchto tvrdení je povinný
poskytnúť súdu dôkazy.

46. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi stranami sporu v neprospech žalobcu, ani s námietkou, že
súd prvej inštancie mal žalobcovi pomôcť odstrániť jeho dôkazný deficit.

47. Ak súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním smenovky

pána R., otca žalovanej, nemožno tomuto postupu súdu prvej inštancie nič vyčítať.

48. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 33., 34. a 35.
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v spojení
s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

50.Zároveňvodvolacomkonaníúspešnejžalovanejpriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100 % podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

51. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).