Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Rastislav Pella

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36Cb/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214219584
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7214219584.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe

s.r.o., sídlo: Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený advokátskou
kanceláriou: smith&smith legal s.r.o., sídlo: Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 360 341 proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, sídlo: Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpený
advokátkou: JUDr. Alena Zadáková, sídlo: Kováčska č. 32, Košice, v konaní o zaplatenie 737.335,60
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.520,00 eur titulom práva na uhradenie paušálnych náhrad
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok.

II. Povinnosť uloženú týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (v predchádzajúcej časti konania označovaný ako žalobca v 1. rade) sa v pôvodnom
konaní svojou žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.173.961,44 eur titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru
(zdravotnícky materiál). Svoju žalobu odôvodnil tak, že predmetné pohľadávky mu postúpil ich vlastník
spoločnosť BEZNOSKA Slovakia s.r.o. a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2013/11/117 a

Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2013/11/118 Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na zákonný
úrok z omeškania, nárok na nahradenie paušálnych výdavkov spojených s uplatnením pohľadávok a
tiež si uplatnil právo na nahradenie trov súdneho konania.

2. Podaním zo dňa 3.5.2016 doručeným súdu dňa 6.5.2016 navrhol žalobca pripustiť do konania vstup
žalobcu v 2. rade (pôvodný majiteľ uplatnených pohľadávok - predajca, ktorý postúpil pohľadávky na
žalobcu),čoodôvodnilprávnouistotouahospodárnosťoukonaniasohľadomnaskutočnosť,žežalovaný

namietal platnosť vyššie uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok.

3. Žalobca neskôr svojim podaním zo dňa 29.9.2017 doručeným súdu dňa 2.10.2017 doplnil žalobný
návrh - upravil žalobný petit tak, že navrhuje, aby súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi pohľadávky
v celkovej sume 737.335,60 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania a paušálnych náhrad
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v celkovej sume 10.520,- eur) a tiež ho zaviazal nahradiť
trovy konania žalobcu a eventuálne pre prípad, že sú zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné, tak

navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť uplatnené pohľadávky žalobcovi v 2. rade.

4. Konajúci súd o návrhu na pripustenie žalobcu v 2. rade (č.l. 723) a tiež o návrhu na zmenu žaloby
(podanie žalobcu zo dňa 29.9.2017, č.l. 816, s ohľadom na jeho eventuálny petit je návrhom na zmenužaloby) rozhodol svojim Uznesením zo dňa 12.1.2018 tak, že vstup žalobcu v 2. rade a tiež návrh
na zmenu žaloby pripustil. Predmetom tohto konania teda zostali nároky žalobcov uvedené v podaní
žalobcu zo dňa 29.9.2017 (č.l. 816 - 826), pričom obsahovo ide o pohľadávky (neuhradené faktúry

žalobcu v 2. rade), ktoré boli v celom svojom rozsahu uplatnené v pôvodnom žalobnom návrhu, s tým
rozdielom, že faktúry, ktorých úhrada zostala predmetom tohto sporu sú splatné v termíne od a po
2.1.2013.

5. Súd prvej inštancie dňa 16.10.2018 svojim Rozsudkom sp. značka 36Cb/15/2015 - 1297 o žalobe

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnený návrh v plnom rozsahu (t.j. 737.335,60
eur, s uplatneným úrokom z omeškania a 10.520,- eur titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s
uplatnenímpohľadávok).Žalobabolavovzťahukužalobcoviv2.rade(spoločnosť BEZNOSKASlovakia
s.r.o.) zamietnutá v plnom rozsahu.

6. Žalovaný podal proti vyššie citovanému rozsudku odvolanie a to konkrétne ohľadom jeho povinností:

1, nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok V. rozsudku) a 2, zaplatiť žalobcovi 10.520,-
eur titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok (výrok IV. rozsudku).

7. Odvolací Krajský súd v Košiciach svojim Uznesením sp. značka 2Cob/44/2019 zo dňa 28. júna 2019
napadnutý rozsudok potvrdil ohľadom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcu

a zrušil vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi 10.520,- eur titulom paušálnych náhrad nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok. Z uvedeného dôvodu predmetom tohto konania už zostal iba nárok
žalobcu na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Ďalej súd
poznamenáva, že po vydaní vyššie citovaného rozsudku už na strane žalobcu vystupuje iba jedna strana
- žalobca, pretože žalobný nárok žalobcu v 2. rade bol právoplatne zamietnutý.

8. Z obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu (odseky 50 až 60) vyplýva záver, že výška priznaného
nároku titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok (10.520,- eur) zrejme
nezodpovedá skutočnému zákonnému nároku, pretože uplatnená výška tohto nároku je rovnaká ako
si ho žalobca uplatnil vo svojej pôvodnej žalobe na zaplatenie 1.173.961,44 eur, pričom neskôr

bola pripustená zmena žaloby na nižšiu sumu 737.335,60 eur a tomuto by mala zodpovedať aj
požadovaná čiastka titulom paušálnych náhrad. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie povinnosť opätovne rozhodnúť o výške paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok.

9. Žalobca sa k zostatku predmetu sporu vyjadril tak, že ním uplatnený nárok na zaplatenie 10.520,-
eur titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok je v plnom rozsahu
opodstatnený. Toto svoje stanovisko odôvodnil skutočnosťou, že ide o jeho právo na zaplatenie náhrad
v súvislosti s neuhradením 263 pohľadávok (postúpené faktúry), ktoré vznikli po účinnosti novely
Obchodného zákonníka č. 9/2013 Z.z., ktorá doplnila Obchodný zákonník o § 369c priznávajúci právo na

zaplatenie paušálnych náhrad. Zároveň uviedol, že aj po zmene pôvodného žalobného návrhu zostala
predmetom konania (okrem iných) aj úhrada 263 sporných faktúr, ohľadom ktorých si túto náhradu
paušálnych náhrad už skôr uplatňoval. T.j. súdom povolená zmena pôvodnej žaloby nemala žiadny vplyv
na výšku tohto uplatneného nároku.

10. Žalobca na podporu svojich tvrdení (už počas prvého konania pred súdom prvej inštancie) použil a
predložil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 2013/11/117 zo dňa 19.11.2013 (č.l. 10 - 19); Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2013/11/118 zo
dňa 31.12.2013 (č.l. 20 - 23); faktúry žalobcu v 2. rade (č.l. 42 - 664); Splnomocnenie žalobcu v 1.
rade udelené konateľovi žalobcu v 1. rade MVDr. Ladislavovi Valábkovi zo dňa 20.11.2013 (č.l. 699);

Splnomocnenie žalobcu v 1. rade udelené konateľovi žalobcu v 1. rade MVDr. Ladislavovi Valábkovi
zo dňa 20.11.2013 (č.l. 700); Uznesenie Dozornej rady žalobcu v 1. rade zo dňa 19.11.2013 (č.l. 701);
List Ministerstva zdravotníctva SR (č.l. 869) a Saldo - Prehľad záväzkov žalovaného voči žalobcovi
evidovaný MZ SR (č.l. 876 - 1252).

11. Žalovaný sa k zostatku predmetu sporu vyjadril tak, že výklad obsahu § 369c Obchodného zákonníka
je sporný a to v tom zmysle, či príslušný nárok vzniká už priamo omeškaním alebo až uplatnením nároku
na súde. Ďalej uviedol, že podľa neho tento nárok vzniká až uplatnením pohľadávky na súde a v tomto
prípade je možné priznať iba 40,- eur celkovo za všetky uplatnené pohľadávky.12. Žalovaný na podporu svojho stanoviska (už počas prvého konania pred súdom prvej inštancie)
predložil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Rozsudok OS Košice II sp. zn.

33Cb/143/2014 (č.l. 684 - 687); Rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 3Cob/26/2016 (č.l. 713 - 717);
Oznámenie o postúpení pohľadávok (č.l. 759b); Zoznam pohľadávok (č.l. 759c - 759f); Žalobu žalobcu
v 2. rade (č.l. 761 - 769) a Rozhodnutia OS Ke II (č.l. 780 - 784).

13. S účinnosťou od 1.2.2013 podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: „Omeškaním dlžníka vzniká

veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

14. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka: „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

17. Za súčasnej procesnej situácie sú nesporné tieto skutočnosti: 1, Na základe uzavretých kúpnych
zmlúv žalovaný mal ako kupujúci povinnosť zaplatiť predávajúcemu kúpne ceny za predaj tovaru;

2, Predávajúci (BEZNOSKA Slovakia s.r.o. - skôr žalovaný v 2. rade) platne postúpil svoje nároky
na zaplatenie kúpnej ceny uplatnené v tomto súdnom konaní spolu s príslušenstvom na žalobcu; 3,
Žalovaný sa s uhradením svojich záväzkov vyúčtovaných predmetnými faktúrami dostal do omeškania
a toto omeškanie vzniklo od splatnosti faktúr ako je to uvedené v žalobnom návrhu a jeho neskoršej
úprave.

18. V tejto fáze konania je sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatným zistenie, či má
žalobca nárok na zaplatenie pohľadávky titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok v plnom rozsahu ako si to uplatnil, t.j. vo výške 10.520,- eur za omeškanie so zaplatením
263 faktúr, ktorými bol žalovaný vyzvaný za zaplatenie kúpnych cien za predaj tovaru.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému právo
na zaplatenie pohľadávky titulom paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v
sume 10.520,- eur. Bližšie dôvody na vyvodenie tohto záveru sú uvedené v nasledujúcej časti tohto
odôvodnenia (odseky 20 - 25).

20. Vychádzajúc z obsahu § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že právo na zaplatenie
na paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzniká omeškaním dlžníka, t.j.
okamihom, keď sa dlžník (žalovaný) dostane do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Výklad
žalovaného o vzniku tohto nároku až okamihom uplatnenia si zaplatenia pohľadávky prostredníctvom

súdneho konania nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení.

21. Žalovaný sa nesporne dostal do omeškania so zaplatením kúpnych cien za predaj tovaru (z tohto
dôvodu už bol právoplatne zaviazaný aj na zaplatenie úrokov z omeškania). Na zaplatenie kúpnych
cien bol žalovaný vyzvaný samostatnými faktúrami. Za každé omeškanie s uhradením faktúry vznikol

žalobcovi samostatný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c Obchodného
zákonníka (viď odsek 20).

22. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie viacerých faktúr (viacerých kúpnych cien) v jednom súdnom
konaní. Táto skutočnosť v zmysle platného právneho stavu nemá žiadny vplyv na už existujúci nárok

veriteľa na zaplatenie viacerých paušálnych náhrad. T.j. uplatnenie viacerých pohľadávok v jednom
žalobnom návrhu nespôsobuje zmenu tohto nároku v tom zmysle, že sa viaceré nároky na paušálnu
náhradu (v tomto prípade 10.520,- eur) zmenia na nárok iba vo výške 40,- eur ako to prezentuje
žalovaný.23. Z obsahu žaloby po jej zmene (podľa podania žalobcu zo dňa 29.9.2017, č.l. 816 - 826) vyplýva
skutočnosť,žežalobcasivosvojejžalobeuplatnilnároknazaplateniecelkovo397faktúr.Ďalejjezrejmé,

že žalobca sa po zmene žaloby domáhal zaplatenia paušálnych náhrad v celkovej sume 10.520,- eur
(40,- eur x 263 fakturovaných kúpnych cien), ktorú si uplatnil iba pri pohľadávkach, ktoré vznikli až za
účinnosti § 369c Obchodného zákonníka. (Žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie paušálnych náhrad
za omeškanie s uhradením pohľadávok (134 faktúr), ktoré vznikli pred zavedením § 369c Obchodného
zákonníka.)

24. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.173.961,44 eur istiny a paušálnych
náhrad v sume 10.520,- eur. Neskôr po zmene žaloby sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 737.335,60
eur istiny a paušálnych náhrad v sume 10.520,- eur. Pokiaľ je požadovaná celková suma paušálnych
náhrad v oboch týchto prípadoch rovnaká, tak to vyplýva zo skutočnosti, že v pôvodnom žalobnom
návrhu si žalobca uplatňoval paušálnu náhradu za omeškanie pri rovnakých faktúrach ako to bolo aj po

zmene žaloby. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že uplatnené a súdom priznané paušálne náhrady,
sú príslušenstvom pohľadávok, ktoré boli vymáhané aj po zmene žaloby.

25. Pôvodnému veriteľovi (BEZNOSKA Slovakia, s.r.o.) podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení
s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. vznikol z dôvodu omeškania dlžníka

(žalovaného) s neuhradením jeho 263 peňažných pohľadávok nárok na zaplatenie celkovej sumy vo
výške 10.520,- eur titulom nároku na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok (263 x 40,- eur). Predmetný nárok na základe postúpenia príslušných pohľadávok podľa §
524 Občianskeho zákonníka prešiel neskôr na žalobcu.

26. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodov, že
nebolo žiadnou stranou navrhnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený
domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.