Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 19, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/281/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521204092
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7521204092.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého V. E. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov: V. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. č. XX a V. E. nar. XX.X.XXXX
bývajúcehovE.č.XXzastúpenéhoadvokátomJUDr.JurajomŠpirkomsosídlomAdvokátskejkancelárie

na Nerudovej ul. č. 6 v Košiciach v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 13.8.2021 č.k. 9P/74/2021-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca
s mal. V. E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do

18.30 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka maloletého
na styk s otcom riadne pripraví a odovzdá mu ho v mieste jej bydliska a otec odovzdá matke maloletého
po skončení styku na tom istom mieste. V prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby súd upravil styk

otca s maloletým v jej prítomnosti. Konštatovala, že konajúci súd odôvodnil nariadenie neodkladného
opatrenia potrebou predídenia eskalácie rodičovského konfliktu a tiež tým, že sa s otcom nevedia na
úprave styku dohodnúť. Súd v bode 14. napadnutého rozhodnutia, kde odôvodňuje zamietnutie návrhu
otca v prevyšujúcej časti (prespávanie maloletého) tiež uviedol, že nemá bližšie zistenia o doterajších
zvyklostiach styku mal. dieťaťa s otcom, čo ho viedlo k potrebe zamietnutiu návrhu otca v tejto časti. Z
návrhu otca je tiež zrejmé, že doteraz prebiehal styk výlučne v jej prítomnosti. Konštatovala, že konajúci

súd teda mal vedomosť, že mal. V., ktorý v októbri dovŕšil dva roky, je v jej 24 hodinovej starostlivosti,
nezdieľa s otcom od novembra 2020 spoločnú domácnosť a s otcom sa stretáva len v jej prítomnosti.
Napriek tomu súd nerešpektoval túto doterajšiu zvyklosť. Ďalej uviedla, že maloletý je dieťa útleho veku,
ktoré je na ňu ešte silne naviazané a netoleruje styk bez jej prítomnosti. Úprava styku bez jej prítomnosti
bude pre maloletého nadlimitnou záťažou. Maloletý navyše trpí strachom z cudzích áut a budov, odmieta
vstúpiť do iného priestoru než v akom býva alebo do iného auta ako jej. Keďže táto fóbia trvá už niekoľko

týždňov, matka konzultovala tento problém s pediatričkou maloletého a tá odporučila, aby vyhľadala
pomoc psychológa, čo je aktuálne v štádiu riešenia a otec bol o tejto skutočnosti informovaný. Tvrdila,
že styk otca s maloletým doteraz prebiehal len v hodinovom intervale. Matka nemá námietky voči úprave
stykuvutorkyaštvrtky,nesúhlasívšaksúpravoustykuvsobotu,kedysúdupravilstykvrozsahu8hodín,
čo podľa jej názoru nie je v záujme maloletého, pretože takýto dlhý styk nezvládne bez jej prítomnosti.
Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým v sobotu v rozsahu len dvoch rodín

od 10:00 hod. do 12:00 hod.. Poukázala na to, že maloletý popoludní, väčšinou v čase od 13:00 hod.
do 14:00 hod. spí a neodkladná úprava nerešpektuje jeho režim. Matka zhrnula, že súhlasí s potrebouneodkladnej úpravy styku, v zásade aj s jej rozsahom (s výnimkou soboty), ale trvá na tom, aby bola pri
styku prítomná, pretože len takáto úprava je v najlepšom záujme mal. V..

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne. Poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodu, aby mal
aspoň dočasne styk upravený súdom a nie svojvoľne určovaný matkou ako tomu bolo doteraz, pričom
chcel zabrániť aj hádkam a napätiu v súvislosti s realizáciu styku. Vyslovil presvedčenie, že matka v
podanom odvolaní neuviedla žiadny relevantný argument, prečo by musela byť vždy prítomná pri jeho

styku s maloletým a navyše nedôvodne žiada obmedziť styk každú nepárnu sobotu len na dve hodiny.
Matka zdôrazňuje doterajšiu zvyklosť pri styku no opomína fakt, že sa tak dialo len preto, že mu v širšom
styku s maloletým bránila. Otec označil tvrdenia matky, že maloletý netoleruje styk bez jej prítomnosti za
účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že ajpočas doterajšieho styku sa stávalo, že matka nebola po celý
čas prítomná a on si so synom vždy vedel nájsť spoločné aktivity, pri ktorých vôbec nebadal, že by dieťa
vyhľadávalo matku alebo, že by malo fóbiu alebo strach z áut. Naopak, maloletý má autá veľmi rád a on

bol neraz svedkom toho ako chcel vojsť do aj do cudzieho auta. Pokiaľ ide o údajný strach z maloletého
z budov, o tom bol informovaný až po vydaní napadnutého rozhodnutia a má za to, že ide o účelové
tvrdenie matky s cieľom zabrániť mu v styku s dieťaťom. Uviedol, že tieto matkou tvrdené problémy
maloletého neregistroval ani keď žili v spoločnej domácnosti a aj keby to bola pravda, tak sú spôsobené
výchovou a prostredím, v ktorom maloletý momentálne žije, nota bene neschopnosťou matky uznať rolu

a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a nie jeho vplyvom. Pokiaľ ide o úpravu styku v sobotu, otec
nevidí žiadny problém v poobedňajšom spánku, ktorý môže maloletý absolvovať v jeho prítomnosti a on
mu v tom samozrejme nebude brániť. Prítomnosť matky počas styku označil za vyslovene nežiaducu,
nakoľko matka schválne odlakáva pozornosť maloletého a zbytočne vstupuje do styku, čím len vyostruje
konflikt a to má negatívny dopad na priebeh styku ako aj dieťa. Namietal, že matka si uzurpuje právo

určovať spôsob a rozsah styku bez ohľadu na skutočnosť, že ide predovšetkým o záujem mal. dieťaťa
a jeho právo na oboch rodičov. Zdôraznil, že uvedomelý rodič poskytne priestor aj druhému rodičovi a
nepoužíva dieťa ako prostriedok na dosiahnutie vlastných cieľov. V závere uviedol, že matka nariadené
neodkladné opatrenie nerešpektuje, preto bol nútený obrátiť sa na políciu a kolízneho opatrovníka, o
čom predložil listinné dôkazy a čo podľa jeho názoru zvýrazňuje potrebu dočasnej úpravy styku súdom.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré
môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom, že sa

ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je končeným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté

deti je prioritný záujem dieťaťa.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom
maloletého dieťaťa na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Otec maloletého
dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s dieťaťom, a to najmä so
zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletého spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na podmienkach
pravidelnej realizácii styku otec s dieťaťom, pričom neochota vzájomne kooperovať vo veci výkonu
rodičovských práv a povinností je rozhodne v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Dlhodobejšia

absencia otca pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť úplné odcudzenie, preto je
nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje,
žerodičovsképrávaapovinnostisúbudovanénazákladerovnoprávnehopostaveniaotcaamatkypriich
výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný
kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa

druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu
zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou matky, ktorá aktuálne zabezpečuje
osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s dieťaťom.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú
interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany
základných práv ako určitého štandardu, ale predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom
musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj
rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo
času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou

či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o úprave styku otca
s mal. V., ako aj rozsahom a frekvenciou stretnutí, ktoré zodpovedajú účelu neodkladného opatrenia,
ktorým je len dočasná a neodkladná úprava pomerov účastníkov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam

matky uvádza, že prítomnosť rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nie je pri realizácii styku
dieťaťa s druhým rodičom potrebná ani žiaduca a súd o nej rozhodne iba výnimočne, ak si to vyžaduje
najlepší záujem dieťaťa a na nevyhnutý čas. Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej
osobe právo dieťa vidieť, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas
stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas

stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Z predloženého
spisu vyplýva, že maloletý otca pozná, sú v kontakte a stretávajú sa, maloletý je vo veku, v ktorom
dokáže stráviť istý čas bez matky, napríklad so starými rodičmi alebo v jasliach, preto nie je v jeho
záujme obmedzovať jeho právo stretávať sa s otcom v prítomnosti matky. K odvolacej námietke ohľadom
popoludňajšieho spánku maloletého odvolací súd konštatuje, že úprava styku nezasahuje do denného

režimu maloletého. V čase realizácie styku potrebu spánku maloletému zabezpečí otec a uloží ho k
popoludňajšiemu spánku, po ktorom bude styk bezprostredne pokračovať. Z týchto dôvodov odvolací
súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2
CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).