Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010024
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320010024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného S. S., nar. XX.XX.XXXX
v A., pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 2T/2/2020-226 zo dňa 09.06. 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2021
v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

I/

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému S. S., nar. XX.XX. XXXX v A., bytom N.

u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h), § 38 ods. 2, ods.
4, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
spoločný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený.

II/
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. S., nar. XX.XX. XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 2T/2/2020-226 zo dňa 09.06. 2021 okresný
súd podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil výrok o vine obžalovaného v rozsudku Okresného

súdu Trnava sp. zn. 6T/25/2020 zo dňa 30.06.2020, právoplatný dňa 30.06. 2020 v bodoch 1/ a 2/ pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, celý
výrok o treste, majúci svoj podklad v zrušenom výroku o vine ako aj ďalšie výroky majúce vo výroku o
vine svoj podklad. Zároveň obžalovaného uznal vinným v bode 1/-5/ z pokračovacieho zločinu krádežepodľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, z toho v bode 1/ a 2/
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; v bode 3/ z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona; v bodoch 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 8/ z prečinu poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona z toho v bode 1/, 2/ a 8/ spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona a v bode 7/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe

že

1/ dňa 19. januára 2019 v čas okolo 02:00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Y. P. a S. S.
prišli na železničnú stanicu v N., kde po vypáčení plastového okna vnikli do priestorov čakárne, následne
za pomoci páčidla poškodili vstupné bezpečnostné dvere do priestorov pokladní, odkiaľ nezisteným
spôsobom vypáčili a poškodili plechové skrine a odcudzili oceľovú bezpečnostnú skrinku s finančnou
hotovosťou, čím svojím konaním spôsobili poškodenej spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko

a. s., so sídlom Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35914 939, krádežou škodu vo výške 925,75 Eur a
poškodením zariadenia škodu vo výške 295 Eur,

2/ v dobe od 23:00 hod. dňa 31. januára 2019 do 01:00 hod. dňa 1. februára 2019 po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s Y. P. a S. S. v N. na ul. O. XXX/X vnikli na dvor neobývaného rodinného domu a to

tým spôsobom, že preskočili oplotenie, následne prešli za rodinný dom, kde za pomoci páčidla vypáčili
terasové dvere vedúce do priestorov rodinného domu, následne vnikli do domu, kde odcudzili kotol
značky Protherm - Panther 24KOO a štyri pneumatiky značky Dunlop o rozmeroch AT20x7R10, pričom
zároveň v dome poškodili tri zámky dverí, nachádzajúce sa na dverách pivnice, prízemnej garáže a
vstupných dverách domu, čím svojím konaním spôsobili poškodenej S. X., bytom N., O. XXX/X krádežou

škodu vo výške 510,- Eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 12 Eur,

3/ dňa 23. februára 2019 v čase okolo 10:00 hod. v N. na ul. N. XXXX/X na byte nachádzajúcom sa na K.
obytného domu vypáčil vstupné dvere do bytu vošiel dovnútra, kde v spálni zo vstavanej skrine odcudzil
finančnú hotovosť vo výške 1300,- Eur, šperky vyrobené zo zlata - pánsku obrúčku, dámsky prsteň, tri

retiazky, retiazku s príveskom, prívesok v tvare srdca, platničku so znamením, náramok s platničkou a
poškodenú retiazku, následne v chodbe zo skrine odcudzil finančnú hotovosť vo výške 80,- Eur uloženú
v peňaženke, čím svojím konaním spôsobil poškodenému S. H., trvale bytom N., N. XXXX/X škodu vo
výške 2.730 Eur,

4/ v čase od 18:30 hod. dňa 06. februára 2019 do 11:30 hod. dňa 07. februára 2019, v obci O. N. na H. J.
nastaviteľnými kliešťami poškodil vložku zámku a kľučku hlavných vstupných dvier Rímskokatolíckeho
kostola sv. Jakuba, vošiel do priestoru pod chórom, kde pomocou nastaviteľných klieští na pravom krídle
mreže odstránil kovové oko s uzamknutým visacím zámkom, čo mu umožnilo mrežu otvoriť, následne
prešiel do ďalšej časti kostola a z priestoru lavíc zobral voľne položenú drevenú a uzamknutú pokladnicu

s milodarmi, ktorú preniesol do priestoru pod chórom, kde ju poškodil v oblasti zámku a následne z nej
odcudzil hotovosť vo výške cca 100 Eur, čím svojím konaním spôsobil poškodenej Rímskokatolíckej
cirkvi, farnosť Dolná Streda, Dolná Streda č. 290, IČO 34015868, krádežou hotovosti škodu vo výške
100,- Eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 67,31 Eur,

5/ v presne nezistenom čase v období približne od 09:00 hod. do 16:45 hod. dňa 27. marca 2019
v Y. miestna časť S. na K. ulici číslo X univerzálnym posuvným kľúčom s čierno - žltou rukoväťou
rozlomil cylindrickú vložku uzamykacieho mechanizmu zn. FAB riadne zamknutých bočných vchodových
dverí Rímskokatolíckeho kostola a následne cez takto vylomené dvere vošiel dovnútra, kde nezisteným
spôsobom vypáčil a poškodil uzamykacie mechanizmy, visací zámok a v jednom prípade do vonkajšej

strany vyhol dvierka celkovo štyroch plechových pokladničiek určených na prijímanie finančných
milodarov, z ktorých odcudzil peňažnú hotovosť cca 300 Eur, čím spôsobil Rímskokatolíckemu farskému
úraduTrnava-Modrankaodcudzenímfinančnýchprostriedkovškoduvovýškeasi300Eurapoškodením
zámku a pokladničiek škodu vo výške 147,46 Eur,

6/ v presne nezistenom čase v období približne od 10:30 hod. dňa 31. marca 2019 do 10:00 hod. dňa 01.
apríla 2019 v obci O. X. univerzálnym posuvným kľúčom s čierno - žltou rukoväťou rozlomil cylindrickú
vložku uzamykacieho mechanizmu zn. FAB riadne zamknutých vstupných dvojkrídlový dverí miestneho
Rímskokatolíckeho kostola a následne cez takto vylomené dvere vošiel dovnútra, kde nezistenýmspôsobom prekonal uzamknutie pokladničky určenej na prijímanie finančných milodarov, z ktorej ako aj
ďalšej neuzamknutej pokladničky odcudzil peňažnú hotovosť cca 300 Eur, z priestorov kostola taktiež
odcudzil mikrofón zn. AKG UHFHT 40 čiernej farby, mikrofón zn. Sound King EH002 s káblom čiernej

farby a 3 ks kovových sakrálnych nádob na olej, čím spôsobil Rímskokatolíckemu farskému úradu Zavar
odcudzenímfinančnýchprostriedkovaostatnýchvecíškoduvovýškeasi450,-Eurapoškodenímzámku
škodu vo výške 15 Eur,

7/ dňa 25. októbra 2018 v čase od 21:00 hod. do 06:00 hod. dňa 26. októbra 2018 v meste N. na ul.

E. nezisteným spôsobom poškodil zámok na kufri osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, EČ:
SB-561BN ako aj palivovú nádrž, z ktorej vytieklo 20l benzínu, následne z priestorov vozidla odcudzil
autorádio zn. Kenwood, kameru nezistenej značky na monitorovanie situácie v cestnej premávke, gola
sadu nezistenej značky, lekárničku, sadu skrutkovačov, sadu rôzneho náradia, doklady od uvedeného
vozidla - osvedčenie o evidencii časť I.,II. kartičky o technickej a emisnej kontrole a kartičku povinného
zmluvného poistenia, čím svojím konaním spôsobil poškodenému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.

poškodením vo výške 226,28 Eur a krádežou vecí škodu vo výške 192 Eur,

8/ dňa 26.novembra 2018 v čase od 03:00 hod. do 04:00 hod. v meste N. na ul. G., pri bezdotykovej
auto umývacej stanici spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou, presne nezisteným spôsobom, aj za
pomoci veľkých štípacích klieští (tzv. Herkulesky) poškodil samoobslužný vysávač Dual Vacuum a to

tým spôsobom, že odstránil modul na vkladanie mincí, následne vylomil kryt za ktorým sa nachádza
pokladnička, na ktorej poškodil zámok, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti I.C.A. Slovensko,
s.r.o., so sídlom Záhradná 7, Sereď, IČO: 36 261 084 spôsobil škodu vo výške 300,- Eur,

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),

§ 37 písm. m), písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
spoločný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

O náhrade škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona tak, že obžalovanému uložil povinnosť
zaplatiť poškodenému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., korešpondenčná adresa G. XXX náhradu
škody vo výške 400 eur a poškodenej spoločnosti I.C.A. Slovensko s.r.o., so sídlom Záhradná 7, Sereď,
IČO: 36 261 084 náhradu škody vo výške 300 eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 226-228.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením sa na vec vzťahujúceho materiálu. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o tom,

že je vinný zo spáchania skutkov, svoje konanie oľutoval. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal
a rozhodol, že dokazovanie vykoná len vo vzťahu k výroku o treste. Okresný súd dospel k záveru,
že obžalovanému je potrebné v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona uložiť spoločný a úhrnný trest,
preto zrušil výroky o vine rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/25/2020 zo dňa 30.06.2020,
právoplatného dňa 30.06.2020, ako aj celý výrok o treste a obžalovaného uznal vinným zo spáchania

skutkov jednotlivo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri úvahách o treste okresný súd
prihliadal na charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Pretože u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, postupoval podľa
§ 38 ods. 4 Trestného zákona a uložil obžalovanému spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, so

zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor s odôvodnením na č.l. 231 a č.l. 238 a tiež
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na č.l. 233.

Okresný prokurátor považuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste za nezákonný, pretože uložený
trest je pod dolnou hranicou ustanovenej trestnej sadzby. Podľa jeho názoru bolo dôvodným uloženie
trestu vo výmere 3 roky a 3 mesiace. Poukazuje na to, že skutky, ktoré sú predmetom tohto
trestného stíhania spáchal obžalovaný v dňoch 25.10.2018 až 01.04.2019, sú teda čiastkovými útokmipokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu
Trnava sp. zn. 6T/25/2020 dňa 30.06.2020 (a to za skutok spáchaný dňa 24.03.2019). Tieto trestné činy
tvoria súčasť pokračovacieho trestného činu, preto bolo na mieste uložiť obžalovanému spoločný trest

po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v trvaní 5 rokov a 4 mesiace. Po aplikácií
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona bolo následne dôvodným uloženie trestu v
trvaní 3 roky a 3 mesiace, nie trest v trvaní 3 roky. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 3

mesiace.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora poukazuje na to, že výrok o treste
napadnutého rozsudku považuje obžalovaný za nesprávny a nezákonný, avšak na rozdiel od
tvrdenia okresného prokurátora v neprospech obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného okresný súd
nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne mal obžalovanému priznať

dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože sa ku skutkom
priznal, počas celého konania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, prispel k objasneniu
trestnej činnosti a zároveň nemal zohľadniť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona vzhľadom na povahu jeho predchádzajúcich odsúdení. U obžalovaného tak prevažoval počet
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, v dôsledku čoho mal súd postupovať podľa § 38 ods. 3

Trestného zákona a znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3-inu. Ďalej poukazuje na to, že rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/25/2020 zo dňa 30.06.2020 súd nerozhodol len o jednom čiastkovom
útoku zo dňa 24.03.2019, ale rozhodoval celkovo o 6 čiastkových útokoch pokračovacieho zločinu
právne kvalifikovaného tak ako je uvedené v rozsudku, za ktoré skutky bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. V tomto konaní okresný súd rozhodoval o čiastkových útokoch,

ktoré sú v pomere ku skutkom v trestnej veci vedenej Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/25/2020
menšej závažnosti. Ďalej poukazuje na to, že v tomto konaní súd prejednával skutky, za ktoré je možné
uložiť trest, ktorého horná hranica neprevyšuje ani len trest uložený v konaní sp. zn. 6T/25/2020, v
ktorom konaní súd zohľadnil všetky skutočnosti relevantné pre uloženie trestu, ktoré už v tomto konaní
zohľadňovať nemal. Tým, že okresný súd v tejto veci opätovne prihliadol na skutočnosti, na ktoré už

raz prihliadol v konaní sp. zn. 6T/25/2020, pričítal ich na ťarchu obžalovaného dvojnásobne, v dôsledku
čoho obžalovanému uložil nezákonný a neprimeraný trest. Z uvedeného dôvodu mal byť obžalovanému
uložený trest v takej výške, ako ho uložil Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 6T/25/2020. V tomto
prípade nebol dôvod uložiť obžalovanému prísnejší trest. Ak by súd konanie neposudzoval konanie
obžalovaného ako pokračovací trestný čin, bol by daný dôvod na upustenie od uloženie súhrnného

trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, pretože ostatne uložený trest v trvaní
30 mesiacov je na nápravu obžalovaného dostatočný. Má za to, že okresný súd pri ukladaní trestu
nedostatočne zohľadnil § 34 Trestného zákona. Odvolanie okresného prokurátora považuje v celom
rozsahu za nedôvodné.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný, a to čo do výroku o treste ako aj konaniu,
ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, namietajúc, že okresný súd nedostatočne zohľadnil
všetky relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci, osobné pomery obžalovaného, podstatné
chyby konania, porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť náležité objasnenie veci. Namieta
tiež nesprávne právne posúdenie veci, ako aj to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Ďalej
namieta neprimeranosť uloženého trestu, vzhľadom na to, že sa ku skutkom priznal, svoje konanie
oľutoval, prejavil ochotu nahradiť spôsobenú škodu. Súd mal podľa obžalovaného zvážiť upustenie od
potrestania vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie vo veci vedenej Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 6T/25/2020, a to aj vzhľadom na osobné pomery obžalovaného a jeho postoj k spáchaniu trestnej

činnosti. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci sám rozhodol o upustení uloženia trestu, alternatívne podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V doplnení odvolania obžalovaný poukazuje na spoluprácu s OČTK počas celého konania, už v
prípravnom konaní sa k spáchaniu skutkov priznal, skutky oľutoval. Následne sa ku skutkom priznal aj v
konaní pred súdom v podobe vyhlásenia o vine. Podľa obžalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil
pomer poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, správne mal obžalovanému priznať dve poľahčujúceokolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, a neprihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, a tomu následne prispôsobiť úpravu trestnej sadzby. Poukazuje tiež
na svoj vek (37 rokov) a motiváciu viesť riadny život bez toho, aby sa ďalej dopúšťal páchania trestnej

činnosti. V ďalšom texte už ide o uvádzanie totožných skutočností ako vo vyjadrení obžalovaného k
odvolaniu okresného prokurátora ako aj v odvolaní.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.11.2021 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obhajcu ako aj náhradného obhajcu obžalovaného, na ktorom oboznámil

prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, odvolaním obžalovaného,
odpisom registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnil obžalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o konanie v jeho neprítomnosti,
a tiež v neprítomnosti poškodených a ich splnomocnencov. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak ako navrhla v

odvolaní. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov odvolania, navrhol odvolaniu vyhovieť
a obžalovanému uložiť primeraný trest, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
Náhradný obhajca sa pridržal prejavu obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ však ide o uložený trest, odvolací súd zistil pochybenie, na
ktoré poukazoval okresný prokurátor v odvolaní, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci

rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že tak okresný prokurátor ako aj obžalovaný napadli rozsudok
okresného súdu výlučne čo do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom

pojednávaní dňa vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo
spáchania skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu, preto okresný súd so súhlasom okresného prokurátora
vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol

preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade
teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012).

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona

ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V
tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Požiadavka
primeranosti trestu je naplnená nielen formálnym postupom v zmysle zákonných ustanovení, ale
tiež zohľadnením relevantných skutkových okolností. Primeranosť trestu je totižto nevyhnutnýmpredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv.
sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych
prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu.
Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali

všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na históriu trestnej činnosti obžalovaného vyplýva,
že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný v tejto trestnej veci (t.j. skutky v bode 7/ a 8/) predstavujú
čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu (pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona), za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/25/2020 zo dňa 30.06.2020, čo odôvodňuje uloženie
spoločného trestu v zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona. Zároveň však obžalovaný spáchal skutky vo
viacčinnom súbehu, ktorá skutočnosť odôvodňovala popri uložení spoločného trestu súčasné uloženie
úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa činu najprísnejšie trestného, v tomto
prípade podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (s prihliadnutím na všetky čiastkové útoky), za ktorý

je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Odvolací súd v celom rozsahu
súhlasí rovnako aj s ustálením jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
dvoch priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, v dôsledku čoho bolo
nutné podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona upraviť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, a
teda upravená trestná sadzba bola v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov. Do tretice odvolací

súd súhlasí aj s postupom okresného súdu, keď postupom per analogiam podľa § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona pristúpil k zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Okresný súd však pochybil, keď pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby postupom
podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona nerešpektoval ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona,

podľa ktorého v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu analogicky vzťahujúcom sa na konanie po
vyhlásení obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Dolná hranica trestnej sadzby v tomto prípade predstavovala 5 rokov a 4 mesiace (viď odôvodnenie
vyššie), pričom po úprave trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona znížená dolná

hranica trestnej sadzby o 1/3-inu predstavovala 3 roky 6 mesiacov (keď 1/3-ina z trestnej sadzby 5 rokov
a 4 mesiace predstavuje 1 rok a 9 mesiacov, o ktorú čas bolo potrebné znížiť upravenú dolnú hranicu
trestnej sadzby). Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, takýto
trest nebol zákonným a odvolacia námietka okresného prokurátora bola v celom rozsahu dôvodná.
V dôsledku uvedeného pochybenia odvolací súd pristúpil k uloženiu spoločného a úhrnného trestu

obžalovanému v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, čo je trest na samej spodnej hranici zníženej trestnej sadzby.

Odvolací súd považuje takýto trest za zákonný, spravodlivý, zároveň zodpovedajúci prvkom generálnej
ako aj individuálnej prevencie. Z odpisu registra trestov na obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný
sa páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, išlo prevažne o majetkovú trestnú činnosť, u

obžalovaného je prítomná recidíva, najmä vo vzťahu k páchaniu trestného činu krádeže. Od páchania
trestnej činnosti obžalovaného neodradili ani predchádzajúce odsúdenia, k protiprávnej činnosti nezaujal
kajúcny postoj. Na uvedenom nič nemení ani jeho prehlásenie o motivácií viesť riadny život bez
páchania trestnej činnosti, toto odvolací súd považuje za účelové a tendenčné. Obžalovaný mal v
minulosti opakovane možnosť preukázať polepšenie, čo sa však nestalo. Práve naopak, obžalovaný sa

opakovane, v krátkych časových intervaloch dopúšťal páchania trestnej činnosti, preto v tomto prípade
nebolo možné uvažovať nad uložením iného trestu ako trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, keď sa domáhal uplatnenia postupu podľa § 44 Trestného zákona
(t.j. upustenia od uloženia trestu), túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K uvedenému

odvolacísúdpoukazujezáveryrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSR,podľaktorejprirozhodovaní
o vine a spoločnom treste postupom podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona (tak ako je tomu aj v tejto veci)
neprichádzadoúvahypoužitieustanovenia§44Trestnéhozákonaoupusteníodsúhrnnéhotrestualebo
ďalšieho trestu, pretože zrušením výroku o vine a celého výroku o treste podľa § 41 ods. 3 Trestnéhozákona už neexistuje trest, voči ktorému by mal byť nový spoločný trest dostatočný. (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 23To/18/2021 zo dňa 23.04.2011, publikované ako judikát R 12/2013).

Za nedôvodnú je nutné považovať aj námietku vo vzťahu k ustáleniu poľahčujúcich ako aj priťažujúcich
okolností, keď obžalovaný sa domáha pričítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona a vypusteniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, k tomu odvolací súd poukazuje

na to, že napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti predpokladá aktívnu, konkrétnu a právne
významnú pomoc obvineného adresným orgánom, ktorá vedie k reálnemu objasneniu trestnej činnosti
tak, aby bol naplnený základný účel trestného konania. Musí ísť o takú kvalitu činnosti obvineného,
bez ktorej by k objasneniu trestnej činnosti nemuselo dôjsť, resp. došlo len s nepomernými ťažkosťami.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa dostavil na výsluch pre orgány činné v trestnom konaní (čo
je napokon jeho povinnosť) a už v štádiu vyšetrovania sa priznal k spáchaniu skutkov nepostačuje na

priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Okrem priznania sa a popisu skutku neposkytol orgánom činným
v trestnom konaní žiadnu inú, pre trestné konanie relevantnú pomoc. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na to, že obžalovaného zo spáchania skutkov nevyvrátiteľne usvedčujú stopy DNA zaistené na
mieste spáchania skutkov, a teda orgány činné v trestnom konaní mali jednoznačný usvedčujúci dôkaz,
na podklade ktorého bolo možné obžalovanému vzniesť obvinenie a to aj bez toho, aby sa obžalovaný

k spáchaniu skutkov priznal. Pokiaľ ide o priznanie sa, túto skutočnosť okresný súd a rovnako odvolací
súd zohľadnil v podobe priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Pokiaľ ide nestotožnenie sa s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
poukazujúc na povahu predchádzajúcich odsúdení, ani v tomto smere nemožno dať obžalovanému za

pravdu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa trestného činu krádeže dopustil celkom
sedemkrát. Okrem uvedeného sa obžalovaný v minulosti dopúšťal aj inej majetkovej trestnej činnosti,
ide teda o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, v podstate páchal druhovo
rovnakú trestnú činnosti, čo je samo o sebe práve dôvodom na zohľadnenie tejto priťažujúcej okolnosti.

K nestotožneniu sa obžalovaného s vyhodnotením poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, a tiež
k námietke o nedostatočnom zohľadnení všetkých skutkových okolností relevantných pre uloženie
trestu odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že obvinený (obžalovaný) sa nestotožňuje so skutkovými,
či právnymi závermi súdu prvého stupňa, resp. odvolacieho súdu obsiahnutými v ich rozhodnutiach,
nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených

týmito súdmi. Inými slovami povedané, právo na spravodlivý proces nie je možné vykladať tak, že
zaručuje obvinenému právo na také rozhodnutie, aké zodpovedá jeho predstavám a požiadavkám
na proces dokazovania. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/62/2020 zo dňa
05.10.2020).

Nemožno súhlasiť ani s tvrdením obžalovaného o akomsi dvojitom pričítaní relevantných skutočností
(pričomniejezrejméakéskutočnostimalobžalovanýnamysli)preukladanietrestu,keďtietoskutočnosti
zohľadnil už Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 6T/25/2020. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje
pozornosť obžalovaného práve na výrok napadnutého rozsudku, keď okresný súd v tomto konaní
samostatným výrokom zrušil výrok o vine ako aj celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava sp.

zn. 6T/25/2020, z čoho je celkom zrejmé, že pokiaľ bol rozsudok sp. zn. 6T/25/2020 zrušený, k žiadnemu
duplicitnému zohľadneniu akýchkoľvek skutočností logicky nemohlo dôjsť. V prípade zrušenia ostatného
rozhodnutia došlo napadnutým rozsudkom v tejto veci k nahradeniu výroku o vine a treste rozsudku sp.
zn. 6T/25/2020, t.j. k novému odsúdeniu a uloženiu trestu. Nejde o duplicitné odsúdenie popri odsúdení
vo veci sp. zn. 6T/24/2020, ale k nahradeniu tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, vzhľadom na absenciu odvolania vo vzťahu k tomuto výroku a
obmedzený revízny princíp tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Práve zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide

o uložený trest a spôsob ich výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a zároveň odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.Odvolací súd úplne na záver v reakcií na rozsiahle odvolanie obžalovaného a rozsiahle vyjadrenie
obžalovaného k odvolaniu prokurátora uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v
rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.

rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti
Španielskemu kráľovstvu).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.