Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 39Er/1499/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219756
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1210219756.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a.s.,
Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350 zast. MAREK & PARTNERS, s.r.o.- advokátska kancelária
protipovinnému:GENERALFACTORING,a.s.,Košická56,Bratislava,IČO:35838825zast.Mgr.Martin
Michalko, Štefanovičova 12, Bratislava o vymoženie uloženej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.

II. Súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.11.2015 tunajší súd poveril poverením č. 5102 193296 súdneho exekútora vykonaním exekúcie
vo veci hore označených účastníkov.

Dňa 07.01.2016 doručil právny zástupca povinného súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písme. f) a g) Exekučného poriadku.

Právny zástupca povinného vo svojom návrhu uviedol: Okresný súd dňa 24111.2015 poveril súdneho,
exekútora JUDr. Ladislava Jakubca vykonaním exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej istiny s
prísl. podľa rozhodcovského nálezu Rozhodcovského súdu MOK so sídlom v Paríži z 26.7.2010 /

ďalej len "rozhodcovský nalez"/ . Súdny exekútor dňa 9.12.2015 upovedomil povinného o začatí
exekučného konania pre vymoženie označenej sumy v prospech oprávneného. Súdny exekútor zároveň
vyzval povinného na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie. V konaní vedenom pod sp.
zn. 39Er/1499/2010 v období rokov 2010 až 2015 sa viedla séria sporov o odopretie uznania a
vykonateľnosti rozhodcovského nálezu, v rámci ktorých povinný vzniesol celý rad relevantných námietok
ohľadne predpojatosti konajúceho rozhodcu, materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského nálezu, či

zániku exekvovanej pohľadávky jej započítaním s pohľadávkou povinného. Súdy tieto návrhy zamietli
s odôvodnením, že zaujatosť rozhodcu nebola preukázaná a že s kompenzačnou námietkou povinný
nespojil žiaden petit, o ktorom by mohol súd konať, ale berie ho na vedomie a bude sa ním zaoberať
pri skúmaní podmienok na vydanie poverenia (uznesenie okresného súdu z 24.2.2011, č.k. 39Er
1499/2010-1319, str. 11, 17 a 18). Ako však vyplýva z poverenia, okresný súd sa svojich záverov nedržal
a nič z toho čo „sľúbil“ neskúmal ani nedodržal. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane

súdnej exekúcie, podľa
39Er/1499/2010

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu, súčasťou základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru (PL. ÚS 21/00, I: ÚS 5/00, III. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 85/06 a pod.). Preto

pri postupe všeobecných exekučných súdov treba dbať na to, aby sa zabezpečil taký prístup k súdnej
ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný, bez primeraných a objektívne zdôvodniteľnýchokolností. Súčasťou uvedených ústavných práv je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a obrany svojho právneho
postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú
absolútne alebo reálne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie, že
v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie neexistoval materiálne (nie iba formálne) vykonateľný
exekučný titul (neprípustnosť exekúcie - porovnaj IV. ÚS 103/04). K takým právny prostriedkom patria

nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je
rovnaký, lebo spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať
a musí sa zastaviť (IV. ÚS 40/00, IV. ÚS 181/03, IV ÚS 103/04). Preto je prípustné aj samostatne
podať návrh na zastavenie exekúcie podľa 9 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli alebo
neboli podané námietky podľa 5 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo.

Ide dokonca o vyššiu účinnosť obrany povinného, keďže proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné
odvolanie,oktoromsarozhodujevriadnominštančnompostupenasúdevyššiehostupňa.Vexekučnom
konaní musí mať súd v každom jeho štádiu postavené na isto, či je exekučný titul - rozhodcovský
nález v danom prípade - materiálne vykonateľný, a to aj v prípade, ak povinný nevyužil účinný opravný
inštitút voči tomuto rozhodnutiu alebo ho využil, ale nebol úspešný (rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 20Cdo

2227/2011, či nález ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 2735/11 alebo rozhodnutie 47/2012 Zbierka stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR a pod.). Jedným z dôvodov, v dôsledku ktorých podľa
hmotného práva dochádza k zániku záväzku je aj započítanie, ku ktorému stačí jednostranný procesný
úkon povinného podľa § 98 O.s.p, urobený iba vo vzťahu k súdu, ktorý ho následne buď doručí
oprávnenému, alebo sa oprávnený o ňom dozvie iným spôsobom (na pojednávaní, nahliadaním do

súdneho spisu a pod.). Zánik pohľadávok však nenastáva okamžikom, kedy tento procesný prejav
vôle dôjde druhému účastníkovi, ale už okamžikom, kedy sa vzájomné pohľadávky stali spôsobilými
na započítanie, t.j. kedy sa stretli (stret pohľadávok), to znamená kedy sa obe stali splatnými. Ak taká
situácia nastala po podaní povinného z 22.2.2011 (započítanie 48. mil. CZK) a potom aj v podaní z
20.10.2011 (započítanie pohľadávky vo výške 24.944.735,93 EUR), je to dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Významnejšou námietkou povinného je neprípustnosť
exekúcie podľa 5 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre absolútne vady exekučného titulu
spočívajúce v nedostatku právomoci konajúceho rozhodcu JUDr. Kleina, ktorý pre svoju objektívnu
zaujatosť k veci a voči povinnému, nemal v základnom konaní vôbec rozhodovať. V tomto smere ani
dodatočné rozhodnutie rozhodcovského súdu o tomto

39Er/1499/2010

rozhodcovi nezakladá prekážku veci rozhodnutej a nebráni novému riešeniu otázky nestrannosti
rozhodcu v exekučnom konaní. Rozhodcovské rozhodnutie môže byť v súlade so zákonom, len ak bolo
vydané nepredpojatým rozhodcom. Treba totiž dôsledne rozlišovať námietku predpojatosti rozhodcu a

námietku,ževovecirozhodolvylúčenýrozhodca,ktorájedôvodomzmätočnostiexekučnéhotitulu.Preto
túto námietku, že rozhodnutie vydal vylúčený rozhodca, možno uplatniť aj ako dôvod neprípustnosti
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, bez ohľadu na to, či bola námietka
predpojatosti vznesená alebo vôbec uplatnená nebola, či prípadne ako o nej bolo rozhodnuté v tzv.
základnom konaní, alebo kedy sa účastník dozvedel o dôvode predpojatosti/ dôvode pochybnosti

o ne/predpojatosti rozhodcu. V doterajších procesných podaniach - napr. aj citované rozhodnutie
francúzskeho konečného súdu, ktorý odmietol vykonať rozhodcovský nález vydaný v Ríme z dôvodov
výhrady verejného poriadku, z dôvodu nezávislosti jedného z rozhodcov (uvedený vo vyjadrení z
25.2.2011) - povinný predostrel dostatok argumentov, prečo nemôže byť vykonávaný exekučný titul,
i v prípade materiálnej vykonateľnosti, a prečo by mala byť nariadená exekúcia ihneď' zastavená a

povinnému priznaná náhrada trov konania v sume ako bude vyčíslená po vydaní uznesenia o zastavení
exekúcie. S ohľadom na uvedené, povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného
nahradiť povinnému trovy exekúcie v sume, v akej budú trovy dodatočne vyčíslené.

Dňa 16.02.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písme. f) a g) Exekučného poriadku.

Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení uviedol, že Dňa 02.09.2010 Oprávnený doručil
súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi (ďalej len „Exekútor“) Návrh na vykonanieexekúcie ohľadom peňažnej pohľadávky vo výške 40 281 893,42 Kč (slovom: štyridsaťmiliónov
dvestoosemdesiatjedentisícosemstodeväťdesiattri českých korún a štyridsaťdva halierov) a vo výške
420 000,00 USD (slovom: štyristodvadsaťtisíc amerických dolárov a nula centov), ku ktorej Povinného

zaviazal konečným rozhodcovským nálezom vo veci č. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ zo dňa 26.07.2010
(ďalej len „Rozhodcovský nález“) Medzinárodný rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory,
so sídlom 38 Cours Albert ler, 75008 Paríž, Francúzsko. Následne dňa 03.09.2010 Exekútor podal
Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola zaevidovaná na Okresnom súde
Bratislava II (ďalej len „Exekučný súd“) pod spisovou značkou 39Er/1499/2010. Dňa 24.11.2015 vydal

Exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5102 193296 (ďalej len „Poverenie na vykonanie
exekúcie“), na základe ktorého vydal Exekútor dňa 03.12.2015 Upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej
len „Upovedomenie“), ktoré bolo Povinnému doručené dňa 09.12.2015. Dňa 21.12.2015 doručil Povinný
Exekútorovi Námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, ktoré následne doplnil dňa 28.12.2015 (ďalej len
„Námietky“). V súlade s výzvou Exekútora zo dňa 28.12.2015, ktorá mu bola doručená dňa 11.01.2016,
podal Oprávnený k Námietkam svoje vyjadrenie 14.01.2016 (ďalej len „Vyjadrenie k námietkam“). Dňa

07.01.2016 doručil Povinný Exekučnému súdu Návrhu Povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. f) a g) Exekučného poriadku (ďalej len „Návrh na
39Er/1499/2010

zastavenie exekúcie“), ku ktorého týmto Oprávnený predkladá svoje nasledovné vyjadrenie. Oprávnený

poukazuje na skutočnosť, že Povinný doručil Exekučnému súdu Návrh na zastavenie exekúcie v
čase, kedy Exekučný súd rozhoduje o Námietkach podaných Povinným, pričom Povinný v Návrhu na
zastavenie exekúcie opätovne uviedol tie isté argumenty, ktoré uviedol aj v Námietkam. Jedná sa pritom
o rovnaké argumenty, ktoré už v minulosti postupne odmietol ako nedôvodné Exekučný súd, Krajský
súd v Bratislave a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oprávnený sa k týmto argumentom, vrátane

kompenzačnej námietky v konaní už viackrát vyjadril, naposledy vo svojom Vyjadrení k námietkam,
na ktoré týmto v podrobnostiach odkazuje. Oprávnený na tomto mieste len v stručnosti opätovne
poukazuje na to, že sám Povinný si protirečí, ak tvrdí, že po vydaní Rozhodcovského nálezu mali
zaniknúť práva ním priznané následkom hneď dvoch jednostranných započítaní vykonaných Povinným.
Ak by totiž Povinný skutočne považoval za platné započítanie exekvovaného nároku Oprávneného voči

vyfabulovanej pohľadávke, ktorá mala byť získaná od spoločnosti TF Recovery s.r.o. v zmysle jeho
podania zo dňa 22.02.2011, nepovažoval by za potrebné vykonať ďalšie započítanie voči opätovne
neexistujúcej pohľadávke voči Oprávnenému v sume 24.944.735,93 EUR, ako to uviedol vo svojom
podaní zo dňa 20.10.201 12. Sám Povinný si je teda zrejme vedomý toho, že ním tvrdené kompenzačné
námietky nemajú žiaden právny základ a jeho cieľom je len zmiasť konajúce súdy a tým dosiahnuť

predĺženie už aj tak neštandardné dlho trvajúceho exekučného
konania. Oprávnený týmto už po niekoľkýkrát zdôrazňuje. že k akémukoľvek jednostrannému zápočtu
tvrdenému Povinným nikdy nedošlo a ani v budúcnosti nebude môcť dôjsť, keďže žiadna pohľadávka
použiteľná na započítanie voči exekvovanej pohľadávke Oprávneného nikdy neexistovala. V žiadnom
prípade preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného

poriadku, keďže právo Oprávneného priznané Rozhodcovským titulom doteraz ani len čiastočne
nezaniklo. Rovnako tak nie daný ani dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku. Ako už vo svojich rozhodnutiach potvrdili všetky súdy rozhodujúce v
exekučnom konaní, Povinný nepreukázal svoje tvrdenia o údajnej zaujatosti rozhodcu JUDr. Kleina
a nič na tom nezmení, že toto svoje ničím nepodložené tvrdenie bude Povinný neustále opakovať v

každom svojom podaní. Prípustnosť Rozhodcovského nálezu ako exekučného titulu bola definitívne
potvrdená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2015, ktorý zamietol dovolanie Povinného
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoE/ 154/2013-2474 z 28.11.2013 a jedná sa teda
o res iudicata. Od vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu naviac Povinný neprišiel s ničím novým, čo by
akýmkoľvek spôsobom spochybnilo závery Najvyššieho súdu. Neexistuje preto žiaden dôvod, pre ktorý

by mal exekučný súd vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože by to bol iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje Oprávnený Exekučnému súdu
aby návrh Povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) a g) Exekučného poriadku
zamietol.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
39Er/1499/2010c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu,
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 6a Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa,
že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom
chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali. Rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej
funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní osoba ustanovená za rozhodcu je
povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by
mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k
zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od

jeho ustanovenia do tejto funkcie počas
39Er/1499/2010

rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr
informoval.

Podľa § 8 ods. 1 a 2 Zákona č.216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů rozhodca
je vylúčený z prejednávania a rozhodnutia veci, v prípade ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k
účastníkom nebo k ich zástupcom je tu dôvod pochybovať o jeho nezaujatosti. Ten, kto má byť alebo bol
určený alebo menovaný rozhodcom, musí bez odkladu stranám alebo súdu oznámiť všetky okolnosti,

ktoré by mohli vzbudiť oprávnené pochybnosti o jeho nepredpojatosti a pre ktoré by bol ako rozhodca
vylúčený.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č.216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů Pri
vymenovaní rozhodcu alebo predsedajúceho rozhodcu podľa § 9 súd prihliada na predpoklady pre jeho

nezávislé a nestranné rozhodovanie.Podľa § 11 Zákona č.216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů pokiaľ nestanoví
tento zákon iné dôvody, je už určený alebo menovaný rozhodca vylúčený z prejednávania veci, ak
dodatočne vyjdú najavo okolnosti uvedené v § 8.

Podľa čl. 7 ods. 3 Pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory rozhodca je
povinný bezodkladne písomne oznámiť sekretariátu a stranám akékoľvek skutočnosti alebo okolnosti
podobnej povahy, ktoré vzniknú v priebehu rozhodcovského konani.

Podľa čl. 7 ods. 5 Pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory prijatím svojho
menovaní sa každý rozhodca zaväzuje plniť svoje povinnosti v súlade s týmito

Podľa čl. 12 ods. 2 Pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory súd môže tiež
vymeniť rozhodcu špecifické iniciatívy, ak zistí, že rozhodca nemôže de iure ani de facto vykonávať
svoju funkciu, alebo že nevykonáva svoju funkciu v súlade s Pravidlami alebo v stanovených časových

lehotách

Z obsahu súdneho spisu bol zistený nasledovný skutkový stav:

1. Dňa 19.06.2000 bola uzavretá Zmluva o predaji podniku (ďalej len „ZPP“) medzi Investiční a

poštovní bankou, a.s., IČ 45316619 a Československou obchodní bankou, a.s. (oprávnený). Predmetom
zmluvy bol predaj podniku IPB oprávanému, pričom zmluvné strany sa v čl. 20 dohodli na tom, že
akékoľvek sporu vyplývajúce alebo súvisiace s SPP budú riešené podľa Pravidiel rozhodcovského
konania Medzinárodnej obchodnej komory (ďalej len „Pravidlá ICC“) (ZPP a Pravidlá ICC sa nachádzajú
na č.l. 159-183 a 702 a nasl.).

2. Dňa 19.06.2002 začalo rozhodcovské konanie pred Medzinárodným rozhodcovským súdom
Medzinárodnej obchodnej komory (ďalej aj len „Rozhodcovský súd ICC“) vedené pod sp. zn.: 12190/TE
- na základe žaloby podanej pôvodne IP banka, a.s., IČ 45316619 (ďalej len „IPB“) ako žalobcom proti
Československej obchodní banke, a. s., ako žalovanej - v ktorom sa povinný na oprávnenom domáhal
vydania všetkého, čo povinný nadobudol na základe ZPP a v prípade, že by to nebolo možné tak v

príslušnej časti alebo
39Er/1499/2010

celkom poskytol náhradu v peniazoch a v prípade, že sa senát nestotožni s argumentáciou uvedenou v
žalobe aby senát zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému sumu 39.999.999.999 Kč ako doplatok ku

kúpnej cene podľa ZPP, výška ktorej bola stanovená na základe ocenenia znalcom IPB - bankou HSBC,
ktorý vo svojom ocenení (č.l. 1033) ocenil podnik IPB na hodnotu 40 mld. Kč (viď tiež súpis sporných
otázok č.l. 1793 str. 13).
3. Listom zo dňa 29.11.2002 (č.l. 2104) sa JUDr. Klein nad rámec Pravidiel ICC obrátil na
strany s informáciou o tom, že bol nominovaný zo strany Rozhodcovského súdu ICC za predsedu

rozhodcovského senátu v konaní 12190/TE a zároveň stranám oznámil, že v minulosti prijal od oboch
strán nie príliš významné mandáty a tiež od organizácii, ktoré sú v podkladoch od ICC zmienené ako
dotknuté - PIAS a Plzenský Prazdroj a pripomenul, že je predsedom rozhodcovského senátu v spore
pred RS pri HK ČR a AK ČR, ktorý sa vo svojej podstate tiež vyvinul zo vzťahu sporových strán v konaní
pred ICC.

4. Vo vyhlásení o nezávislosti zo dňa 06.12.2002 (č.l. 2106 a nasl.) adresovanom Sekretariátu
Rozhodcovského súdu ICC JUDr. Klein uvádza, že je predsedom rozhodcovského senátu Rozhodčího
soudu pri Hospodářské komore České republiky a Agrárni komore České republiky (v texte len „RS
pri HK ČR a AK ČR“), v prípade, v ktorom sa prejednávajú nároky vyplývajúce zo vzťahu oboch bánk
IPB a ČSOB, pričom ak by jedna zo strán vzniesla námietku, nomináciu v konaní 12190/TE by neprijal.

Zároveň uvádza, že mu údajne obe strany rozhodcovského konania písomne potvrdili, že nemajú
námietky voči jeho vymenovaniu (táto skutočnosť zo spisu nevyplýva). Z listu Dr. Kleina ale vyplýva, že
samotný kandidát na funkciu predsedajúceho rozhodcu si bol vedomý dôvodov spochybňujúcich jeho
nezaujatosť. Prípadný súhlas oboch strán, nemohol zhojiť zaujatosť rozhodcu nieto ešte vo vzťahu k
právnemu nástupcovi niektorého z účastníkov konania (obdobne ako v prípade súdneho konania, je

potrebné zaoberať sa nezaujatosťou sudcu v každom štádiu konania obzvlášť,
ak dôjde k zmene účastníka konania; zmena účastníka konania a nastúpenie do procesného postavenia
predchodcu zo stranu nástupcu nemôže byť vykladaná spôsobom umožňujúcim rozhodovanie sudcom
zaujatým voči novému účastníkovi konania aj v prípade, že by zaujatosť voči predchodcovi nebola daná).5. Rozhodnutím zo dňa 07.01.2003 (č.l. 2106 a nasl.) Rozhodcovský súd ICC vymenoval Dr. Kleina za
predsedu rozhodcovského senátu ICC vo veci 12190/TE .
6. V rámci Súpisu sporných otázok zo dňa 18.04.2003 (č.l. 1793) oprávnený a právny predchodca

povinného prehlásili, že nemajú námietky voči osobám rozhodcovského senátu a uznali, že senát je
oprávnený rozhodnúť o otázke svojej právomoci , pričom boli v rámci otázok na rozhodnutie boli okrem
iných vymedzené otázky:
- „Je zmluva (pozn. ZPP) platná?
- Pokud ne, jaké to má následky?

- Pokud ano, jaké to má následky?“
7. Žalobou zo dňa 15.8.2003 začalo konanie pred RS pri HK ČR a AK ČR sp. zn.: Rsp 264/03. Žalobca
EC Group, a.s. sa proti žalovanému Česká konsolidační agentuře (ďalej aj len „ČKA“), domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu nenadobudnutia
39Er/1499/2010

pohľadávok voči spoločnosti J. Ring, a.s. v likvidácii, ktoré vznikli tým, že IPB prevzala zmenečné ručenie
nazmenkáchvystavenýchJ.RING,následnenazákladeZPP(Zmluvyopredajipodnikuz19.6.2000,č.l.
159 a nasl. ) bol podnik IPB prevedený na oprávneného (ČBOB), ktorý zo zmenečného ručenia plnil za
spoločnosť J. Ring, a.s., no nevyznačil túto skutočnosť na rubopise, a tak hoc na základe nadobudnutia
podniku IPB na základe platnej ZPP ako zmenečný ručiteľ oprávnený plnil riadne, práva vyplývajúce z

postihu oprávneného voči zmenečnému dlžníkovi J. Ring, a.s., oprávnený nemohol previesť na ČKA (a
tá ďalej na EC Group, a.s.) lebo oprávnený na zmenkách nevyznačil rubopis znamenajúci prevod práva
zo zmeny na zmenečného ručiteľa, ktorý plnil namiesto dlžníka. Rozhodcovský súd sa v predmetnom
konaníRsp264/03zaoberalplnenímoprávneného(ČSOB)zaJ.Ring,kuktorémubynebolodošlonebyť
platnej ZPP, ktorou oprávnený nadobudol podnik IPB a s ním aj povinnosť plniť ako zmenečný ručiteľ.

8. Rozhodcovským nálezom Rsp 264/03 zo dňa 05. 11. 2003 (č.l. 2253 a nasl.) vydanom v konaní
vedenom pred RS pri HK ČR a AK ČR vyplýva, že členom rozhodcovského senátu bol JUDr. Bohuslav
Klein, ktorý rozhodoval spor medzi povinným a oprávneným v predmetnom rozhodcovskom konaní. Z
odôvodnenia tohto nálezu je zrejmé, že JUDr. Klein posudzoval otázku platnosti ZPP (Zmluvy o predaji
podniku IPB, uzavretú medzi IPB a oprávneným dňa 19. 06. 2000) a vyhodnotil ju tak, že zmluva je

platná.
9. Dňa 05.02.2004 bol na spoločnosť IP banka, a.s. so sídlom Praha 1, Senovážné náměstí č.
32/čp. 976 , PSČ 11000, Okres Praha 1 vyhlásený konkurz 99K3/2004, rámci ktorého povinný
nadobudol na verejnej dražbe pohľadávku úpadcu IPB voči opravenému, ohľadne ktorej prebiehalo pred
Rozhodcovským súdom ICC rozhodcovské konanie 12190/TE. Podaním zo dňa 31.01.2006 (č.l. 1571)

povinnýnavrholsvojvstupdorozhodcovskéhokonania12190/TE,oktoromRozhodcovskýsúdrozhodol
dňa 29.04.2008 a ďalej konal s povinným ako s účastníkom konania na strane žalobcu.
10. Čiastočným nálezom rozhodcovského tribunálu zo dňa 17.03.2006 (č.l. 1197) v rozhodcovskom
konaní podľa rozhodcovských pravidiel UNCITRAL z roku 1976 medzi žalobcom SALUKA
INVSTMENTS BV (The Netherlands) a žalovaným Českou republikou (ďalej aj len „Londýnska arbitráž“)

bolo rozhodnuté, že ČR porušila článok 3 Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi
Holandským kráľovstvom a Českou a Slovenskou Federatívnou republikou podpísanou dňa 31.12.1992,
pričom vychádzajúc z Dôvodovej správy MF ČR k Zmluve o narovnání (č.l. 2172 a nasl.),
Najvyšší súd Švajčiarskej konfederácie dňa 7.9.2006 odvolanie ČR voči čiastočnému nálezu zamietol a
v ďalšej fáze Londýnskej arbitráže bude určená výška náhrady, ktorú bude musieť ČR zaplatiť SALUKE

(Nomure); z podania SALUKY učinených v doterajšom konaní je možné očakávať, že výška náhrady
bude medzi 30-40 mld. Kč s úrokmi 70 mld. Kč.
11. V liste zo dňa 18.04.2007 „Spory o platnosť dražby - správa pre klienta“ (č.l. 317) adresovanom
povinnému JUDr. A. Dvouletý uvádza, že ho predsedajúci rozhodca JUDr. Klein z vlastnej iniciatívy
oslovil a naznačil mu záujem o diskrétne jednanie o ďalšom priebehu sporu a jeho výsledku. Autenticitu

listu JUDr. Dvouletý potvrdil Listom zo dňa 28.9.2010 (č.l. 424) adresovaným povinnému/ Mgr. Jánovi
Gajanovi.
39Er/1499/2010

12. MF ČR sa listom zo dňa 18.05.2007 (č.l. 418) obrátilo na Dr. Kleina so žiadosťou o poskytnutie mien

potenciálnych rozhodcov v rozhodcovských konaniach hroziacich Českej republike.
13. JUDr. Klein listom zo dňa 12.06.2007 (č.l. 419 a 830) poskytol Ministerstvu financií Českej republiky
menáosôbodporúčanýchrozhodcovuvádzajúcmenoMgr.MartinaM.Hrodeka(aj)vtomčaseprávnehozástupcuoprávanéhovrozhodcovskomkonaní12190/TE(viďRozhodcovskýnálezč.l.7anasl.),pričom
vo vzťahu k navrhovaným osobám uviedol, že žiadna z nich nerozhodla v neprospech ČR.
14. V liste zo dňa 06.09.2007 adresovanom Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC (predloženom

povinným v rámci príloh k podaniu povinného z 02.08.2012) namietal UpSvVM zastupujúci ČR
vymenovanie JUDr. Kleina ako rozhodcu (v konaní povinného voči ČR vedenom pred Rozhodcovským
súdom ICC sp. zn.: 15019/JHN). UpSvVM v liste ako dôvod námietky uvádza
o poukazujúc na konanie 12190/TE, že „Žalovaný (pozn. ČR) je naďalej presvedčený, že JUDr.
Klein, v dôsledku výkonu funkcie rozhodcu v paralelnom arbitrážnom konaní (pozn.: 12190/TE),

ktoré bolo označené ako potenciálne súvisiace s tou istou celkovou transakciou, ktorá je predmetom
tohto arbitrážneho konania, môže získať v tomto paralelnom arbitrážnom konaní prístup k dôkazným
prostriedkom a argumentom na sporné otázky, ktoré môžu byť relevantné pre toto arbitrážne konanie,
pričom však Žalovaný nebude mať žiadnu príležitosť predložiť svoju vlastnú argumentáciu a dôkazné
prostriedky. Skutočnosť, že JUDr. Klein vykonáva funkciu Predsedu Arbitrážneho Tribunálu v paralelnom
spore - vymenovaný Súdom a nenominovaný Žalobcom - vôbec nevyvracia pochybnosti Žalovaného.

Dokonca ani skutočnosť, že údajne paralelné arbitrážne konanie ako tvrdí Žalobca (Žalovaný však nemá
žiadnu možnosť overiť túto skutočnosť) sa priamo netýka Zmluvy a Štátnej záruky, ale týka sa inej
súvisiacej zmluvy“
o poukazujúc na konanie Rsp 264/03, že: „JUDr. Klein pôsobil ako rozhodca menovaný stranou tiež
v inom arbitrážnom konaní, č. Rsp 264/03, vedenom pred Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej

komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe medzi ČKA a spoločnosťou EC Group, a.s., v ktorej bolo
predmetom sporu vlastnícke právo k tým istým zmenkám, ktoré tvoria zásadnú položku tiež v tomto
prebiehajúcom arbitrážnom konaní. V dôsledku tohto rozhodcovského nálezu vydaného v tomto, už
ukončenom domácom arbitrážnom konaní (ktoré dospelo k záveru, že prevod zmeniek z ČKA na EC
Group, a.s. bol neplatný, že ČKA následné úspešne žalovala ČSOB na vrátenie kúpnej ceny zaplatenej

Žalovanému za tieto zmenky. Z podaní strán je evidentné, že zmenky a okolnosti ich prevodu zo Žalobcu
naCKAbudúpredmetomsporutiežvtomtoarbitrážnomkonaní(viďbody35až39Odpovede).Žalovaný
je preto toho názoru, že JUDr. Klein môže v dôsledku svojho súčasného pôsobenia ako rozhodca v
paralelnomarbitrážnomkonaní,získaťprístupkdôkaznýmprostriedkomaargumentáciiohľadneotázok,
ktoré

o
39Er/1499/2010

môžu byť relevantné pre toto arbitrážne konanie bez toho, aby mal Žalovaný akúkoľvek možnosť
predložiť svoje vlastné argumenty a dôkazné prostriedky“.

15. Rozhodcovský súd ICC na základe uvedených výhrad voči vymenovaniu Dr. Kleina uvedených
UpSvVM zastupujúcim ČR zamietol nomináciu Dr. Kleina za rozhodcu v konaní vedenom pred
Rozhodcovským súdom ICC sp. zn.: 15019/JHN (čo preukazuje list MF ČR z 21.05.2012 adresovaný
B. Jakešovi nachádzajúci sa na č.l. 2096).
16. Rozhodcovským nálezom zo dňa 26.07.2010 č. k. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ (č.l. 7-79, 81 -152)

Rozhodcovský súd ICC zamietol žalobu povinného a priznal oprávanému náhradu trov rozhodcovského
konania voči povinnému, ktorej vymoženie je predmetom exekúcie.
17. Podaním zo dňa 13.08.2010 označeným ako „GENERAL FACTORING, A.S. (Slovenská republika)
vs/ ČESKOSLOVENSKÁ OBCHODNÍ BANKA, A.S. (Česká republika) - Žiadosť o odmietnutie rozhodcu
(p. JUDr. Bohuslav Klein)“ (č.l. 471) adresovaným Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC, povinný

uplatnil námietku zaujatosti voči predsedovi rozhodcovského senátu JUDr. Kleinovi; námietka zaujatosti
povinného bola doplnená podaním povinného adresovaným Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC
zo dňa 24.08.2010 (č.l.466), podaním z 06.09.2010 (č.l.457), podaním z 22.09.2010 (č.l. 450), podaním
z 06.10.2010 (č.l.420), podaním z 14.10.2010 (č.l.415), podaním z 25.10.2010 (č.l. 834), potom čo sa
povinný dozvedel skutočnosti odôvodňujúce podanie námietky/žiadosti o vylúčenia. Predchádzajúce

závery o to, že povinný sa predmetné skutočnosti musel dozvedieť skôr nemajú oporu v dokumentácii
založenej v súdnom spise a sú založené na dohadoch, nehovoriac o tom, že pred namietaním
skutočností indikujúcich zaujatosť rozhodcu (ktorý neoznámil svoju zaujatosť v spore, ktorý prebieha
alebo dokonca v ňom bolo vydané rozhodnutie) je namieste najprv overiť ako to urobil povinný aj s
ohľadom na závažné dôsledky takých skutočností.

18. Listom zo dňa 18.09.2010 Rozhodcovský súd ICC vyzval JUDr. Kleina, aby sa vyjadril k námietke
zaujatosti uplatnenej povinným. V e-maily zo dňa 23.09.2010 (č.l. 522) Dr. Klein potvrdzuje, že
rozhodoval spor EC Group c/a ČKA, pričom Dr. Dvouletého údajne nikdy nestretol.19. Listom zo dňa 05.10.2010 (č.l. 417) MF ČR oznámilo právnemu zástupcovi povinného, že v roku
2007 kontaktovalo JUDr. Kleina ako predsedu RS pri HK ČR a AK ČR ohľadom odporučenia mien
potenciálnych rozhodcov, pričom JUDr. Klein listom zo dňa 12.06.2007 (č.l. 419 a 830) okrem iných

odporučil ako rozhodcu za ČR aj Mgr. Martina Hrodeka - právneho zástupcu oprávneného v konaní
12190/TE.
20. Listom zo dňa 25.10.2010 (č.l. 840) JUDr. Šafář oznámil povinnému, že jeho spis neobsahuje
žiadny dokument, že by ho Dr. Klein (ako zástupcu povinného) kontaktoval alebo informoval o svojej
zaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania, prejedávanej veci alebo iným okolnostiam súvisiacimi s

rozhodcovským konaním vedeným pred RS pri HK ČR a AK ČR (Rsp 264/03) medzi EC Group, a.s.
a ČKA.
21. Listom zo dňa 28.10.2010 (č.l. 531) Sekretariát Rozhodcovského súdu ICC oznámil účastníkom
rozhodcovského konania 12190/TE, že námietka zaujatosti povinného voči Dr. Kleinovi bola zamietnutá
bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia.

39Er/1499/2010

22. Listom zo dňa 14.02.2011 (č.l. 1559) označeným ako „ Oznámenie postupcu - veriteľa o postúpení
pohľadávky “ povinný oznámil oprávnenému postúpenie pohľadávky vo výške 34,2 mld. Kč bez
príslušenstva, ktorá vznikla oprávnenému v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo ZPP na

spoločnosť TF Recovery, s.r.o., Poludniková 7, Bratislava 821 02, IČO: 44 756 046 ako postupníka.
23. Listom zo dňa 21.02.2011 (č.l. 1562) označeným ako „Oznámenie postupcu - veriteľa o postúpení
pohľadávky“ zo dňa 21.02.2011 spoločnosť TF Recovery, s.r.o. oprávnenému oznámila postúpenie
pohľadávky v sume 48 mld. Kč s príslušenstvom späť na povinného ako postupníka. Listom zo dňa
21.02.2011(č.l.1561)označenýmako„PostoupeníúdajnépohledávkyodGENERALFACTORING,a.s.“

oprávnený oznámil spoločnosti TF Recovery, s.r.o. , že sa nedopustil žiadneho porušenia ZPP a preto
odmieta akékoľvek postúpenie pohľadávky zo strany povinného. Z listu oprávneného je zrejmé, že mu
postúpenie pohľadávky z povinného na spoločnosť TF Recovery, a.s. bolo oznámené.
24. Listami zo dňa 21.02.2011 (č.l. 1564) a zo dňa 22.02.2011 (č.l. 1566) označenými ako „Započítanie
vzájomných pohľadávok“ adresovanými oprávnenému, povinný započítal voči pohľadávke oprávneného

priznanej Rozhodcovským nálezom zo dňa 26.07.2010 č. k. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ svoju
pohľadávku voči povinnému v celkovej výške 48.000.000.000 Kč predstavujúcu časť nároku voči
oprávnenému ako dlžníkovi, ktorý vznikol v dôsledku porušenia povinností oprávneného vyplývajúcich
zo ZPP.
25. Listom zo dňa 18.10.2011 (č.l. 1697 a nasl.) povinný započítal voči pohľadávke povinného priznanej

Rozhodcovským nálezom zo dňa 26.07.2010 č. k. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ svoju pohľadávku
voči oprávnenému v celkovej výške 24.944.735,93 EUR, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho
konania oprávneného a to z dôvodu ujmy spôsobenej povinnému v dôsledku šírenia zavádzajúcich
informácií zo strany oprávneného, ktoré mali difamačný charakter voči kľúčovým klientom povinného
vrátane významných bankových subjektov ako aj v dôsledku zmarenia obchodnej príležitosti povinného

spočívajúcej v akvizícii spoločnosti SolarLand Holding SK I, a.s. ako následku uvedených difamačných
tvrdení; pohľadávky boli započítané v rozsahu v akom sa kryjú.
26. Listom zo dňa 21.05.2012 (č.l. 2096) MF ČR na žiadosť o poskytnutie informácie k obsahu námietok
ČR voči nominácii Dr. Kleina v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom ICC sp. zn.: 15019/
JHN/GZ uviedlo, že „Česká republika jako strana žalovaná ve výše zmiňovaném rozhodčím řízeni

byla vyzvána od ICC, aby uvedla své připomínky ke sdělení, že JUDr. Bohuslav Klein byl jmenován
předsedou rozhodčího senátu v jiném paralelním rozhodčím řízení probíhajícím podle ICC pravidel, v
němž ČSOB vystupuje jako strana žalovaná a jež by mohlo souviset se stejnou celkovou transakci“.
Česká republika uviedla, že "se obává, že JUDr. Klein v důsledku svého působení jako rozhodce v
paralelním rozhodčím řízení, které se múze týkal téze celkové transakce, jež je předmětem rozhodčího

řízení mezi ČSOB a Českou republikou, by mohl v onom souběžném rozhodčím řízení získat přístup k
důkazům a argumentům ohledné otázek, které mohou být podstatné i pro rozhodčí řízení mezi ČSOB a
Českou republikou, aniž by však Česká republika měla příležitost se k těmto otázkám vyjádřit a předložit

39Er/1499/2010

vlastní důkazy. Nominaci JUDr. Kleina jako rozhodce v uvedeném rozhodčím řízení mezi ČSOB a
Českou republikou nakonec ICC soud zamítl.“27. Rozhodnutím zo dňa 25.06.2012 (č.l. 2123 a nasl.) Úrad pro zastupovaní štátu vo veciach
majetkových(vtexteajlen„UpSvVM“)odmietolžiadosťpovinnéhopodanúdňa08.06.2012oposkytnutie
informácií týkajúcich sa nominácie pána JUDr. Kleina ako rozhodcu v rozhodcovskom konaní vedenom

oprávneným voči Českej republike.
28. Rozhodnutím zo dňa 26.07.2012 (č.l. 2139 a nasl.) UpSvVM rozhodnutie z 25.6.212 zrušil a
sprístupnil povinného obsah námietky ČR voči nominácii JUDr. Kleina v rozhodcovskom konaní
vedenom pred Rozhodcovským súdom ICC sp. zn.: 15019/JHN/GZ zo dňa 10.10.2007. UpSvVM v
námietke uvádza, že „JUDr. Klein pôsobí

ako predseda arbitrážneho tribunálu v inom prebiehajúcom arbitrážnom konaní, ktorého stranou nie
je Žalovaný, pričom JUDr. Klein považuje toto iné arbitrážne konanie za súvisiace voči aktuálnemu
sporu medzi Žalobcom a Žalovaným. Táto skutočnosť preto znepokojuje Žalovaného. Konkrétne, z
poskytnutých informácií vyplýva, že JUDr. Klein môže získať' v tomto paralelnom arbitrážnom konaní
prístup k dôkazným prostriedkom a argumentom na sporné otázky, ktoré môžu byť relevantné pre túto
arbitráž, avšak Žalovaný nebude mať žiadnu možnosť predložiť' svoje vlastné argumenty a dôkazné

prostriedky. Vzhľadom na tieto skutočnosti, Žalovaný nemá inú možnosť než namietať z dôvodu
opatrnosti potvrdenie JUDr. Kleina ako arbitra v tomto prípade pred ICC Medzinárodným rozhodcovským
súdom.“
29. MF CR v prílohe listu zo dňa 16.8.2012 (č.l. 2252) zaslalo povinnému na jeho žiadosť o poskytnutie
informácií rozhodcovský nález Rsp 264/03 z 5.11.2003 (č.l. 2253 až 2266).

30. Rozhodnutím ČNB zo dňa 22.08.2012 ČNB sprístupnila na žiadosť HMG&Partners, s.r.o. list
„OdškodnenízazáväzkysporovnaväzujúcichnapredajpodnikuIPB“zodňa9.9.2003adresovanýČSOB
(č.l. 2267 a 2270).

Nútenývýkonsúdnychainýchrozhodnutívrátanesúdnejexekúcie,podľaExekučnéhoporiadkujepodľa

stabilnej judikatúry ústavného súdu, súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (PL. ÚS 21/00, I.
ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 85/06 a pod.). Preto pri postupe všeobecných exekučných
súdov treba dbať na to, aby sa zabezpečil taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie
je diskriminačný, bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností.

V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a obrany svojho právneho
postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú
absolútne alebo reálne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie, že
v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie neexistoval materiálne (nie iba formálne) vykonateľný

exekučný titul (neprípustnosť exekúcie - porovnaj IV. ÚS 103/04).

K takým právny prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych
39Er/1499/2010

prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký, lebo spočíva v tom, že v absolútne
alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť (IV. ÚS 40/00, IV. ÚS
181/03, IV ÚS 103/04).
Preto je prípustné aj samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku

bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa
takýmnámietkamnevyhovelo.Idedokoncaovyššiuúčinnosťobranypovinného,keďžeprotirozhodnutiu
o tomto návrhu je prípustné odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde
vyššieho stupňa.

V exekučnom konaní musí mať súd v každom jeho štádiu postavené na isto, či je exekučný titul -
rozhodcovský nález v danom prípade - materiálne vykonateľný, a to aj v prípade, ak povinný nevyužil
účinný opravný inštitút voči tomuto rozhodnutiu alebo ho využil, ale nebol úspešný (rozhodnutie NS ČR
sp. zn.: 20Cdo 2227/2011, či nález ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 2735/11 alebo rozhodnutie 47/2012 Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR a pod.).

Významnou námietkou povinného je neprípustnosť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku pre absolútne vady exekučného titulu spočívajúce v nedostatku právomoci konajúcehorozhodcu JUDr. Kleina, ktorý pre svoju objektívnu zaujatosť k veci a voči povinnému, nemal v základnom
konaní vôbec rozhodovať.

V tomto smere ani dodatočné rozhodnutie rozhodcovského súdu o tomto rozhodcovi nezakladá
prekážku veci rozhodnutej a nebráni novému riešeniu otázky nestrannosti rozhodcu v exekučnom
konaní. Rozhodcovské rozhodnutie môže byť v súlade so zákonom, len ak bolo vydané nepredpojatým
rozhodcom. Treba totiž dôsledne rozlišovať námietku predpojatosti rozhodcu a námietku, že vo veci
rozhodol vylúčený rozhodca, ktorá je dôvodom zmätočnosti exekučného titulu. Preto túto námietku, že

rozhodnutie vydal vylúčený rozhodca, možno uplatniť aj ako dôvod neprípustnosti exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, bez ohľadu na to, či bola námietka predpojatosti vznesená alebo
vôbec uplatnená nebola, či prípadne ako o nej bolo rozhodnuté v tzv. základnom konaní, alebo kedy sa
účastník dozvedel o dôvode predpojatosti/ dôvode pochybnosti o ne/predpojatosti rozhodcu.
Vychádzajúc z posledných podaní povinného najmä v súvislosti s rozhodovaní o podaných námietkach
povinného ich doplnením a o Návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

f/ a g/ Exekučného poriadku zo dňa 5.1.2016 súd zistil, že sú dané dôvody prečo nemôže byť
vykonávaný exekučný titul, i v prípade materiálnej vykonateľnosti, a prečo by mala byť nariadená
exekúcia zastavená zohľadniac aj povinným prezentované rozhodnutie francúzskeho konečného súdu,
ktorý odmietol vykonať rozhodcovský nález vydaný v Ríme z dôvodov výhrady verejného poriadku, z
dôvodu nezávislosti jedného z rozhodcov.

Zásadným predpokladom pre výkon funkcie rozhodcu je jeho nezávislosť a nestrannosť. Predpoklady
nezaujatosti, nestrannosti a nezávislosti sú v zmysle požiadaviek na výkon funkcie rozhodcu v
komplexnej, vzájomne funkčnej väzbe, ak je porušená jedna z nich,
39Er/1499/2010

nemožno hovoriť o nestrannom (a nezaujatom) rozhodcovi. Uvedené požiadavky vyplývajú tiež z dikcie
§ 8 v spojení s § 10 ods. 1 zákona 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezu
(ďalej aj len „zákon o rozhodcovskom konaní ČR“) ako aj z ustanovenia § 6a a 9 zákona 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Nestranným sudcom je

osoba, ktorá je nezávislá na veci, stranách sporu, ich právnych zástupcoch, v tom zmysle, že je voči
nim neutrálny, nemá predsudky, sympatie ani antipatie, strany sú v ich očiach úplne rovné, žiadna z nich
nemá apriórne žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť alebo nedostatok.
Požiadavka na nezávislý a nestranný arbitrážny tribunál bola zhrnutá Európskym súdom pre ľudské
práva v prípade Findlay vs. Spojené Kráľovstvo, kedy sa konštatovalo, že požiadavka nezávislosti musí

zahŕňať tiež existenciu záruk voči vonkajším tlakom ako aj zohľadnenie otázky, či sa tribunál javí ako
nestranný. Zaradenie akejkoľvek osoby na určitý indikatívny zoznam nie je a nemôže byť plnou zárukou
nezávislosti rozhodovania, preto je v záujme stáleho rozhodcovského súdu, aby veľmi starostlivo dbal
na svoju povesť a aj na to, aby arbitri, ktorí rozhodujú spory pred príslušným súdom, sa správali pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov vždy tak, aby nedali stranám žiadnu možnosť k pochybnostiam o

ich nestrannosti v tejto veci.

Je vylúčené, aby sa JUDr. Klein javil nezaujatým v rozhodcovskom konaní, ak sa voči jeho osobe
v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou viedla mediálna kampaň, čo dokladujú články preložené
povinným Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC v súvislosti s jeho Žiadosťou o odmietnutie rozhodcu

(námietkou zaujatosti) a jej doplneniami (č.l. 471 a nasl.).

V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej tiež ako "ESĽP"), na ktorú nadväzuje tiež
judikatúrasúdov,sarozlišujenestrannosťsubjektívnaanestrannosťobjektívna.Podľazáverovrozsudku
ESĽP vo veci Piersack v. Belgicko z 01.10.1982, ods. 30, je dôvera v rozhodovaní súdov definovaná

obvykle "absenciou predpojatosti alebo zaujatosti, čo môže byť posudzované niekoľkými spôsobmi.
Môže sa tak rozlišovať medzi subjektívnym prístupom, spočívajúcim v zisťovaní, čo si určitý sudca
za určitých okolností myslí vo svojom vnútri, a objektívnym prístupom, smerujúcim k skúmaniu, či
ponúkol dostatočné dôvody pre vylúčenie." V rozsudku Castillo Algar v. Španielsko z 28.10.1998
ďalej ESĽP konkretizuje, že pri teste objektívnej nestrannosti senátu je potrebné určiť, či existuje

"zistiteľná skutočnosť, ktorá nestrannosť senátu spochybňuje. V tomto ohľade aj zdanie môže mať istú
dôležitosť“. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Nestrannosť z
hľadiska správania sudcu je vlastne dostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorej svedčí správanie sudcu.
Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľaobjektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu
jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho štatút či funkcie,
ktoré vo veci vykonáva. V demokratickej spoločnosti je veľmi dôležité, aby verejnosť mala v súdy dôveru

a aby im dôverovali účastníci konania. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že
sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa tiež ako taký javiť v očiach strán.

39Er/1499/2010

V konaní bolo zistené, že predsedajúci rozhodca JUDr. Klein pôsobil ako arbiter vo skutkovo
bezprostredne súvisiacom a prelínajúcom sa spore, ktorý sa uskutočnil medzi spoločnosťou EC Group,
a.s. a Českou konsolidačnou agentúrou o nenadobudnutí pohľadávky J. Ring pred RS pri HK ČR a
AK ČR (konanie Rsp 264/03). ČKA získala pohľadávku J. Ring od ČSOB, a.s. ako právneho nástupcu
IPB, pretože ČKA bola povinná odkúpiť tzv. "zlé" pohľadávky IPB podľa Zmluvy a štátnych zárukách
uzatvorenej medzi ČR a oprávneným. Uvedené skutočnosti neboli známe na začiatku konania 12190/TE

a nastali až v jeho priebehu (konanie Rsp 264/03 začalo neskôr), pričom povinný sa ich dozvedel až po
vyhlásení Rozhodcovského nálezu v dobe doplnenia námietky zaujatosti adresovanej Rozhodcovskému
súduz22.09.2010(č.l.450)anásledneichpotvrdilsamotnýrozhodcaJUDr.BohuslavKlein.Nadovšetky
pochybnosti boli uvedené skutočnosti potvrdené povinnému až listom MF ČR 16.08.2012 (č.l. 2252)v
prílohe ktorého bol povinnému doručený nález Rsp 264/03 zo dňa 05.11.2003 (č.l. 2253).

Konanie Rsp 264/03 bezprostredne skutkovo súvisí s konaním 12190/TE , ktoré prebiehalo medzi
povinným a oprávneným, nakoľko sa týkal
(I) zmluvy o predaji podniku IPB a jej platnosti medzi IPB a ČSOB, ktorej právne posúdenie je kľúčové
v spore medzi navrhovateľom a povinným pred Medzinárodným rozhodcovským súdom ICC a

(II) súvisiacej Zmluvy a štátnych zárukách uzatvorenej medzi ČR a oprávneným.

Vzájomnú previazanosť a podmienenosť týchto zmlúv preukazuje tá skutočnosť, že sa jedná o závislé
zmluvy, ktoré boli (i) podpísané v jeden deň a uzatvorené po sérii rokovaní súvisiacich s nadobudnutím
podniku IPB, t.j. 19.06.2000 a (ii) súčasne v súlade s článkom 16 Zmluvy o predaji podniku medzi IPB

a ČSOB zánik akýchkoľvek záruk odškodnenia, zabezpečenia Českej republiky, resp. Českej národnej
banky vzniknutý v súvislosti s predajom podniku IPB, zakladal oprávnenie ČSOB odstúpiť od Zmluvy o
predaji podniku. Tento záver vyplýva tiež z dôvodovej správy k materiálu pre schôdzu vlády riešiaceho
hroziaci negatívny dopad prebiehajúcich vzájomných arbitráží Českej republiky týkajúcich sa transakcie
predaja podniku IPB (č.l. 2172 a nasl.).

Jednou zo základných otázok, ktoré musel JUDr. Klein ako rozhodca v konaní pred Rsp 264/03 riešiť
bola otázka platnosti ZPP zo dňa 19.06.2000, pretože od jej platnosti sa odvíja platnosť Zmluvy a štátnej
záruky uzavretej medzi štátom a ČSOB. Otázku platnosti ZPP podľa Súpisu sporných otázok (č.l. 1793)
pritom riešil ako základnú aj v konaní 12190/TE. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tak skutkový

a právny základ oboch arbitrážnych konaní a to konania Rsp 264/03 vedeného pred RS pri HK ČR a
AK ČR a konania 12190/TE vedeného pred Rozhodcovským súdom ICC bol spoločný, a preto si JUDr.
Klein vytvoril právny názor na sporné otázky už v spore medzi EC Group a ČKA (Rsp 264/03 ukončeným
bezmála 7 rokov pred konaním 12190/TE hoci toto začalo skôr) t.j. existoval evidentný pomer rozhodcu
k tejto veci, a preto bol automaticky ex lege vylúčený z rozhodovania arbitrážneho konania 12190/TE

vedeným pred Rozhodcovským ICC medzi oprávneným a povinným.

Samotný JUDr. Klein v konaní 12190/TE vedeným pred Rozhodcovským súdom ICC vo Vyhlásení
nezaujatosti (č.l. 2106) priznal svoju rozhodovaciu činnosť v rámci RS pri HK
39Er/1499/2010

ČR a AK ČR, pričom v rozpore so skutočnosťou následne tvrdil, že si vyžiadal od právneho zástupcu
povinného - JUDr. Pavla Šafářa súhlas so svojou paralelnou rozhodcovskou činnosťou. Ako vyplýva
z vyjadrenia JUDr. Šafářa z 25.10.2010 (č.l. 1614), uvedená komunikácia nikdy neprebehla, a preto
JUDr. Klein nikdy nedostal súhlas JUDr. Šafářa. Okrem iného, ani samotný súhlas strán nič nemení na

skutočnosti, že JUDr. Klein mal byť automaticky ex lege vylúčený z prejednávaného rozhodcovského
prípadu medzi oprávneným a povinným v súlade s § 11 zákona o rozhodcovskom konaní ČR resp.
na základe námietky podľa § 9 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (podanej potom, čo sa o
dôvodoch jej podania účastník dozvedel) a to bezprostredne po prijatí nominácie za rozhodcu v konaníRsp 264/03 vedenom pre RS pri HK ČR a AK ČR najneskôr po vyhlásení nálezu v predmetnom konaní
dňa 05.11.2003 (č.l. 2253 a nasl.).

Súvislosť medzi rozhodcovským konaním Rsp 264/03 vedeným pred RS pri HK ČR a AK ČR a
rozhodcovským konaním 12190/TE vedeným pred Rozhodcovským súdom ICC o.i. potvrdzuje aj list
UpSvVM zo dňa 06.09.2007 adresovaný Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC, v rámci ktorého
ČR zastúpená UpSvVM potvrdila výhradu voči potvrdeniu Dr. Kleina za rozhodcu v konaní vedenom
Rozhodcovským súdom 15019/JHN z dôvodu konania Rsp 264/03 (RS pri HK ČR a AK ČR) a konania

12190/TE (Rozhodcovský súd ICC).

Podľa Dôvodovej správy MF ČR k Zmluve o narovnání (č.l. 2172 a nasl.) následne si ČKA uplatňovala v
arbitrážnom konaní nárok za nenadobudnutí pohľadávky J. Ring voči ČSOB a získala späť 1,66 mld. Sk.

Reakciou bolo podanie žaloby zo strany oprávneného voči ČR, ktorou uplatňoval 27 miliárd Kč, na

Rozhodcovskom súde ICC v konaní vedenom pod sp. zn.: 15019/JHN (viď nález 15019/JHN/GZ na
č.l. 2192). Oprávnený ako žalobca sa obrátil na JUDr. Kleina a oslovil ho s ponukou nominácie na
rozhodcu. JUDr. Klein aj napriek skutočnosti, že si bol vedomý existencie svojej zaujatosti vo veci, keďže
už rozhodoval spor o rovnakých právnych otázkach a spor medzi oprávneným a povinným (resp. jeho
predchodcom), túto nomináciu prijal.

Z uvedeného tiež vyplýva, že JUDr. Klein fakticky uzavrel s ČSOB dohodu:
(I) akceptáciou svojej nominácie a
(II) neoznámením dôvodov na vylúčení z tejto veci,
(III)

ktorá založila jeho subjektívny zaujatosť vo vzťahu k účastníkom konania vo vzťahu k sporu medzi
oprávneným a povinným.

Počas konania 12190/TE z článkov uverejnených v českej tlači vyšlo najavo, že Rozhodcovský súd ICC
počas trvania rozhodcovského konania medzi oprávneným a povinným odmietol potvrdiť JUDr. Kleina

ako rozhodcu v spore medzi oprávneným a Českou republikou o 27 miliárd Sk, č. j. 15019 / JHN,
vedenom pred Rozhodcovským súdom ICC, ktorý sa zakladá na rovnakých skutkových otázkach ako
predmetné rozhodcovské
39Er/1499/2010

konanie, v ktorom bol vydaný Rozhodcovský nález, pričom v konaní 15019/JHN bol JUDr. Klein
ako arbiter nominant práve oprávneného, čo preukazuje osobné prepojenie s oprávneným a indikuje
evidentné absenciu objektívne nestrannosti v očiach verejnosti ako nezainteresovaného pozorovateľa
konania. Povinný sa o týchto skutočnostiach dozvedel až neskôr po vydaní Rozhodcovského nálezu.

Podľa českej tlače mala byť dôvodom odmietnutí JUDr. Kleina existencie konfliktu záujmov, pričom
pán Klein mal byť známy ako mocný muž českých arbitráží a arbiter zúčastňujúci sa na rozhodovaní
o miliardových sporov. Ako vyšlo neskôr najavo rozhodnutie Rozhodcovského súdu ICC o nepotvrdení
JUDr. Kleina za rozhodcu v konaní 15019/JHN bolo spojené s námietkou ČR spojenou s vedomosťami
JUDr. Kleina získanými rozhodovaním v konaniach Rsp 264/03 (RS pri HK ČR a AK ČR) a 12190/

TE (Rozhodcovský súd ICC) t.j. zaujatosťou rozhodcu danou vzťahom rozhodcu k veci, z dôvodu
rozhodovania sporu medzi EC Group, a.s. a ČKA (Rsp 264/03 ) a sporu medzi povinným a oprávneným
(12190/TE) a objektívne zaujatosťou JUDr. Kleina.

Aj napriek tejto skutočnosti (hoci Rozhodcovský súd ICC nepotvrdil jeho nomináciu na arbitra v spore

medzi Českou republikou a ČSOB, a.s.), v rozpore so svojimi Pravidlami ICC ponechal Rozhodcovský
súd ICC JUDr. Kleina ako rozhodcu v skutkovo prepojenom rozhodcovskom konaní medzi povinným a
oprávneným 12190/TE, čím Rozhodcovský súd ICC vylúčil v rozhodcovskom konaní realizáciu práva
na spravodlivý proces pred nezávislými a nestrannými rozhodcami. Po zistení tejto skutočnosti podal
navrhovateľ dňa 13.08.2010 na Rozhodcovský súd ICC námietku zaujatosti voči JUDr. Kleinovi.

Na základe informácie poskytnutej Ministerstvom financií ČR z 05.10.2010 (č.l. 417) bolo zistené, že
predsedajúci rozhodca JUDr. Bohuslav Klein v priebehu rozhodcovského konania medzi povinným a
oprávneným 12190/TE, poskytol na základe dopytu Ministerstva financií ČR, listom zo dňa 16.6.2007(č.l. 419) stanovisko, v ktorom ministerstvu priamo odporúča Mgr. Martina Hrodeka (právneho zástupcu
oprávaného v rozhodcovskom konaní medzi povinným a oprávneným), ako arbitra v potenciálnych
rozhodcovských konaniach ČR o investičných sporoch. Z uvedeného dôvodu je odporúčanie Mgr.

Hrodeka skutočnosťou, ktorá bezpochyby vytvára nadštandardné osobné vzťahy rozhodcu k právnemu
zástupcovi účastníka konania. Nezanedbateľnou je skutočnosť, že činnosť rozhodcov v každej
miliardovej arbitráži je platenou funkciou, pričom odmena sa odvíja od výšky sporu, a preto je účasť v
takomto type arbitráže nadštandardne ohodnotená, čo potvrdzuje aj Príloha III k Pravidlám ICC.

Navyše, JUDr. Klein sa v spomínanom odporúčaní priamo vyslovil svoj postoj k predpokladanému
výsledku sporu rozhodovaného doporučeným arbitrom, a to tak, že doteraz nikdy nerozhodol pri svojej
arbitrážny činnosti v neprospech českého štátu. Táto skutočnosť potvrdzuje absenciu spôsobilosti JUDr.
Kleina k nestranným a nezávislým rozhodovanie sporov, pretože JUDr. Klein nezmieňuje osoby vhodné
pre nezávislé a nestranné

39Er/1499/2010

rozhodovaniesporov,alepridávajehokomentáreaindikujepotenciálnyspôsobrozhodovaniaavýsledku
arbitrážnych konaní.

Z listu právneho zástupcu JUDr. Aleša Dvouletého ktorý zastupoval povinného v konaniach o platnosti
verejnejdražby,vktorejnadobudlipohľadávkuIPB,atoprotižalobámJUDr.ŠárkyKinclovéaspoločnosti
Emporium International, s.r.o., boli tiež zistené skutočnosti indikujúce nespôsobilosť na výkon funkcie
arbitra a zaujatosť predsedajúceho rozhodcu JUDr. Kleina. Podľa vyjadrenia JUDr. Dvouletého v liste
zo dňa 18.4.2007 (č.l. 317), autorizovanom v liste z 28.9.2010 (č.l. 424) a potvrdeným aj čestnými

vyhláseniami J. Nestarca (č.l. 848) a E. Lobotkovej (č.l. 850), predsedajúci rozhodca JUDr. Klein z
vlastnej iniciatívy oslovil JUDr. Dvouletého a naznačil mu záujem o diskrétne jednanie o ďalšom priebehu
sporu a jeho výsledku. V dôsledku týchto skutočností je tiež zrejmé, že právo na spravodlivý proces a
prejednanie veci pred nezávislým a nestranným rozhodcom bolo závažným spôsobom porušené.

Z uvedených okolností je evidentné, že takto konajúci rozhodca nemôže spĺňať požiadavku nezávislosti
a nestrannosti, nehovoriac o morálnych predpokladoch na výkon funkcie rozhodcu.
Bolo zistené, že o objektívnej zaujatosti JUDr. Kleina svedčia aj správy z dennej tlače o jeho činnosti
v rámci arbitráží bezprostredne súvisiacich s arbitrážou vo veci povinného voči oprávnenému. Túto
skutočnosť potvrdzujú správy z českej tlače, ktoré informovali o odmietnutí potvrdenie JUDr. Kleina ako

arbitra Rozhodcovským súdom v spore medzi oprávneným a Českou republikou o 27 mld. Kč, vedenom
pred Rozhodcovským súdom ICC (15019/JHN), ktorý sa mal zakladať na rovnakých skutkových
otázkach ako predmetné rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný Rozhodcovský nález (exekučný
titul), pritom JUDr. Klein bol ako potenciálny arbiter nominant práve oprávneného, čo preukazuje
osobné prepojenie s oprávneným a indikuje absenciu objektívne nestrannosti v očiach verejnosti ako

nezainteresovaného pozorovateľa konania.

Pri vedomí svojej zaujatosti sa dopustil JUDr. Klein porušenia svojich povinností jednak podľa § 8 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní taktiež podľa článku 7 ods. 3 Pravidiel ICC, keď sám neštandardné
iniciatívy bezodkladne neoznámil Sekretariátu Rozhodcovského súdu ICC oznámením (vyhlásením)

o skutočnostiach preukazujúcich jeho zaujatosť a prijal svoje vymenovanie a to v rozpore so svojím
záväzkom plniť svoje povinnosti v súlade s Pravidlami ICC podľa čl. 7 ods. 5 Pravidiel ICC a zákonnou
povinnosťou vzdať sa funkcie rozhodcu v súlade s § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ČR.

Predsedajúceho rozhodcu JUDr. Kleina nemožno považovať za nestranného ani z pohľadu

objektívneho, pretože Rozhodcovský súd ICC počas trvania rozhodcovského konania medzi povinným
a oprávneným odmietol potvrdiť JUDr. Kleina ako rozhodcu v spore medzi oprávneným a Českou
republikou o 27 miliárd Sk, č. j. 15019/JHN, vedenom pred Rozhodcovským súdom ICC, ktorý sa zakladá
na rovnakých skutkových otázkach ako
39Er/1499/2010

predmetné rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný Rozhodcovský nález (exekučný titul),
nezanedbateľnou je pritom skutočnosť, že JUDr. Klein bol ako arbiter v konaní 15019/JHN nominantpráve oprávneného, čo opätovne preukazuje osobné prepojenie s oprávneným a indikuje evidentné
absenciu objektívne nestrannosti v očiach verejnosti ako nezainteresovaného pozorovateľa konania.

Aj napriek uvedeným skutočnostiam Rozhodcovský súd ICC v rozpore so svojimi Pravidlami ICC,
konkrétne článku 12 ods. 2 ponechal JUDr. Kleina ako rozhodcu v rozhodcovskom konaní medzi
povinným a oprávneným a vôbec neinformoval povinného o dôvodoch jeho zaujatosti. Z uvedeného
vyplýva, že interné Pravidlá ICC porušil tiež priamo Rozhodcovský súd ICC, pretože z vlastnej iniciatívy
ihneď po zistení dôvodov na vylúčenie rozhodcu v súvisiacom konaní, nevylúčil automaticky tiež osobu

JUDr. Kleina a ponechal ho rozhodnúť spor, aj keď si bol plne vedomý jeho nespôsobilosti na výkon
funkcie arbitra.

Súd záverom uvádza, dňa 19.06.2002 začalo rozhodcovské konanie pred Medzinárodným
rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory vedené pod sp. zn.: 12190/TE/MW/AVH/JHN/
GZ. Predsedajúcim rozhodcom v predmetom rozhodcovskom konaní bol JUDr. Bohuslav Klein. Dňa

26.07.2010 vydal Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory konečný
nález č. 12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ právoplatný dňa 30.07.2010 a vykonateľný dňa 17.08.2018.
Predmetné rozhodnutie je v exekúcie 39Er/1499/2010 exekučným titulom. Podľa názoru súdu je nález č.
12190/TE/MW/AVH/JHN/GZ, v dôsledku zjavnej zaujatosti predsedajúceho rozhodcu JUDr. Bohuslava
Kleina nevykonateľný a teda nie je spôsobilým exekučným titulom.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a teda exekúcie vyhlásil za neprípustnú a následne ju v zmysle § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).