Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230900
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5112230900.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul.. D. E. A., proti žalovanej: S. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. XXX/X, Žilina, právne
zastúpená: JUDr. Ľubomír Juriga-Brankovič, advokát so sídlom Mariánske nám. č. 2, Žilina, IČO: 36 133
001, o návrhu žalobcu o zrušenie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne P. J. a žalovanej S. Q. k domu súp. č. XXX, postavenom

na pozemku KNC parc. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci X., v kat. úz. X., okres Kysucké Nové Mesto,
zapísanom na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, na LV č. XXX, z r u š u j e.

II. Dom súp. č. XXX postavený na pozemku KNC parc. č. XXX, nachádzajúci sa v obci X., v kat. úz. X.,
okres Kysucké Nové Mesto, zapísaný na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, na
LV č. XXX s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej S. Q..

III. Žalovaná S. Q. j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni P. J. titulom výplaty za náhradu
spoluvlastníckeho podielu sumu 8.000 eur.

IV. Žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodným návrhom sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti súp. č. XXX postavenom na pozemku KNC parc. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci X., kat.

úz. X., okres Kysucké Nové Mesto. Žiadala, aby rodinný dom spoločne s nehnuteľnosťami bol prikázaný
do jej výlučného vlastníctva. Bola ochotná vyplatiť žalovaným z titulu zrušenia spoluvlastníctva sumu
od 1.333,33 eur do sumy 4.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa odôvodnila
svoju žalobu tým, že na citované nehnuteľnosti je odkázaná, v dome mieni so svojím manželom
dožiť. Je zdravotne postihnutá, nehnuteľnosť vo veku 60-65 rokov potrebuje nutne zrekonštruovať na
bezbariérový prístup a súčasne zaviesť do domu bezbariérovú toaletu, kúpeľňu a kúrenie, ktoré sa
v dome nenachádzajú. Ako najväčší minoritný spoluvlastník sa pritom dlhodobo usiluje vyporiadať

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. V rozhodujúcom čase žalovaní neboli ochotní pristúpiť na dostupné a
spravodlivé riešenie, ktoré by bolo všeobecne akceptovateľné a súčasne ani nie sú ochotní sa finančne
podieľať na rekonštrukcii nehnuteľnosti. Tento stav je pre ňu neúnosný, nakoľko nemôže realizovať
svoje užívacie práva a vec, ktorú spoluvlastní ani nemôže zrekonštruovať podľa jej oprávnených potrieb.
Ďalej sa vyjadrila, že reálne rozdelenie predmetného domu je vylúčené, nie je možné z neho vytvoriť
samostatné nehnuteľnosti a domy, preto sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva.

2. V pôvodnom konaní žalobkyňa žalovala žalovaných v rade 1/ až 5/. Jednalo sa o S. Q., A. G., D. A.,
A. P. a X. G.. Voči žalovanému X. G. bolo konanie zastavené uznesením 2C/212/2012-97, ktorý zomrel15.7.2013. Jeho podiel na dome o veľkosti 1/5-ny nadobudol v celku otec O. G., nar. XX. 5. XXXX. Z
odôvodnenia vyššie citovaného uznesenia vyplynulo, že žalovaný 4/ zomrel v priebehu konania a jeho
podiel na dome je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných A. G. a D. A.. V pôvodnom konaní potom súd

konal so žalovanými 1/ až 3/ a 5/.

3. Na ozrejmenie ešte súd udáva, že v priebehu pôvodného konania zomrela pôvodne žalovaná 1/ W. Z.,
rod. A., nar. XX.XX.XXXX. Z pripojeného osvedčenia o dedičstve 15D/538/2014-24 mal súd preukázaný
okruh dedičov po W. Z., rod. A.. Jednalo sa o S. Z. a S. Q.. Z tohto osvedčenia ďalej vyplynulo, že dedičia

uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej stavba rodinného domu súp. č. XXX, ktorá
sa nachádza na parcelnom č. XXX v zastavanej časti obce X. v X/X-ine s príslušenstvom patriacim k
nehnuteľnosti v X/X-ine nadobúda do vlastníctva S. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené
v pôvodnom konaní súd pokračoval za účasti žalovanej 1/ S. Q..

4. V ďalšom konaní žalovaní 2/ A. G., 3/ D. A. a 5/ A. P. darovacou zmluvou V 2129/2017 previedli

svoje spoluvlastnícke podiely v prospech S. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX. Táto sa stala teda vlastníčkou
nehnuteľností v 2/5-nách. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto,
katastrálny odbor dňa 8.1.2018. Na základe týchto skutočností potom následne súd pokračoval v konaní
len so žalovanou S. Q..

5. V pôvodnom konaní zhodne žalovaní 1/ až 4/, teraz už len žalovaná 1/ žiadala, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do jej výlučného vlastníctva.

6. Na tomto mieste súd podotýka, že v tejto veci už raz rozhodol, a to rozsudkom 2C/212/2012-246
dňa 11.2.2016. Vtedy podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a v tom čase žalovaných 1/ až 3/ a 5/ zrušil.

Nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 3/ a 5/. Žalovaní boli povinní
vyplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva finančné sumy od sumy 1.333,33
eur po sumu 2.666,66 eur. Zároveň žalobkyňu súd zaviazal uhradiť aj trovy konania.

7. Proti tomuto pôvodnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

8. Uznesením KS v Žiline 6Co/68/2017 dňa 29.9.2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z tohto uznesenia súdu druhej inštancie
vyplýva, že vytkol súdu prvej inštancie viaceré nedostatky. Predovšetkým súd prvej inštancie nehodnotil
možnosť reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti a bez ďalšieho prikázal vec za primeranú náhradu

do spoluvlastníctva žalovaným. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom pripustil
protinávrh žalovaných, ktorý sa od návrhu žalobkyne líšil v spôsobe, akým chceli ostatní spoluvlastníci
(žalovaní) podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Takýmto protinávrhom však súd nie viazaný, preto
nemusel rozhodovať o zamietnutí žaloby žalobkyne. Ďalej mu bolo vytknuté, že nesprávne vyčíslil
jednotlivé podiely sporových strán. Z uznesenia súdu druhej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa v čase

podaniažalobybolaspoluvlastníčkounehnuteľnostiv2/5-nách,t.j. vrozsahu40%. Súduprvejinštancie
prikázal, aby sa predovšetkým vyporiadal s poradím spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ďalej mu prikázal, aby sa podrobne zaoberal osobnými a majetkovými pomermi strán
konania aktualizovanými v čase vyhlásenia jeho rozsudku.

9. V intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie súd konal v tomto konaní už len so sporovými stranami
- žalobkyňou a žalovanou S. Q. vzhľadom na vyššie spomínanú darovaciu zmluvu.

10. Žalobkyňa po tom, ako súd druhej inštancie zrušil pôvodný rozsudok, žiadala, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Poukázala na to, že žalovaná je v súčasnosti spoluvlastníčka v

podiele 3/5-ny a ona v podiele 2/5-ín. Z uvedeného dôvodu žiadala konanie voči žalovaným 2/,3/ a 5/
zastaviť. Žiadala a domáhala sa, aby bol rodinný dom, ktorý je predmetom konania, reálne rozdelený.
Ide o starší dom, kde nie je sú vybudované siete, plyn voda. Kúrenie je zabezpečené kachľami a voda
je čerpaná zo studne mimo domu. Pôdorys domu v tvare „L“ umožňuje za vynaloženia minimálnych
nákladov dom rozdeliť na dvojdom so samostatnými vchodmi, čo vyplýva aj z predložených fotografií,

ktoré sa nachádzajú v spise. Alternatívne žiadala, aby bol dom prikázaný do jej výlučného vlastníctve
spolu s nehnuteľnosťami a bola ochotná zaplatiť žalovanej titulom náhrady spoluvlastníckeho podielu
sumu 12.000 eur. Súdu predložila aj súkromný znalecký posudok Doc. U.. O. S., T.., ktorý sa zaoberal
možnosťou zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou domu č. súp. XXX v kat. úz. X..11. Naopak, žalovaná žiadala vzhľadom na tú skutočnosť, že je majoritnou vlastníčkou v podiele 3/5-
ín, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Bola ochotná vyplatiť žalobkyňu v

zmysle jej podielu, a to sumou 8.000 eur. Takisto predložila súdu súkromný znalecký posudok U.. W.
A., a to k veci stanovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a posúdenia možnosti reálneho rozdelenia
rodinného domu č. XXX.
.
12. Okrem výsluchu sporových strán sa súd oboznámil s výpismi z LV, pripojenou fotodokumentáciou,

lekárskym potvrdením žalobkyne, not. osvedčeniami, uznesením KS v Žiline 6Co/68/2017, rozhodnutím
Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, novým výpisom z kat. nehnuteľností a zistil nasledovné:

13. Predmetnom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Sporovými stranami sú
po tom, ako ostatní žalovaní previedli svoje podiely na žalovanú S. Q., žalobkyňa P. J. a žalovaná S.
Q.. Žalobkyňa po rozhodnutí súdu druhej inštancie predovšetkým žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo tak, že reálne rozdelí rodinný dom na dve samostatné bytové jednotky v
zmysle predloženého znaleckého posudku. Ako alternatívu uviedla, že je ochotná odkúpiť od žalovanej
nehnuteľnosť, resp. pokým jej bude prikázaná do vlastníctva, tak je ochotná vyplatiť žalovanej 12.000
eur. Ako už bolo viackrát konštatované, aj táto zotrvala na tom, že hodnota nehnuteľnosti je 20.000 eur.

14. Naopak žalovaná žiadala, aby nehnuteľnosť bola jej prikázaná do výlučného vlastníctva, pričom
bola ochotná žalobkyni vyplatiť sumu 8.000 eur v zmysle jej podielu. Takisto zotrvala na hodnote
nehnuteľnosti v sume 20.000 eur. Súdu predložila znalecký posudok, z ktorého vyplýva cena
nehnuteľnosti, resp. nemožnosť reálneho rozdelenia rodinného domu.

15. Súd posudzoval po hmotnoprávnej stránke tento spor v zmysle nasledovných ustanovení Obč.
zákonníka.

16. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 137 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

18. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení

a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

19. Podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

20. Podľa § 140 Obč. zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a
o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

22. Podľa § 141 ods. 2 Obč. zákonníka každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným
na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

23. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.24. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, keď sporové strany zhodne uvádzali, že majú eminentný
záujem na rozdelení a vyporiadaní spoluvlastníctva, súd postupoval predovšetkým v zmysle § 142
ods. 1 Obč. zákonníka. Sporové strany sa nedokázali dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva. Zhodli

sa na cene nehnuteľnosti, ktorú zhodne ohodnotili na sumu 20.000 eur. V tomto smere už teda súd
nevykonával žiadne dokazovanie.
V zmysle intencií rozhodnutia súdu druhej inštancie sa prvom rade súd zaoberal či nehnuteľnosť ako
takú je možné reálne rozdeliť. Boli predložené dva znalecké posudky, jeden zo strany žalovanej a
druhý zo strany žalobkyne. Znalec žalobkyne U.. B.. O. S., T.., vo svojom súkromnom znaleckom

posudku sa zaoberal stavebnotechnickým riešením reálnej deľby. V súčasnosti je rodinný dom čiastočne
podpivničený, byt na 1. n.p. dvojizbový, príslušenstvom je kuchyňa, chodba, komora. Dom v súčasnosti
je s minimálnym štandardom vybavenia. Situovanie deliacej roviny je možné upravenou deliacou stenou
medzi prednou časťou domu a zadnou častou domu, a to múrom o hrúbke cca 400 mm. Touto deliacou
stenou vznikne v prednej časti domu samostatný rodinný dom s bytom: jedna izba + kuchyňa + chodba
= nový samostatná vec, jednoizbový byt. Deliacou stenou vznikne v zadnej časti domu rodinný dom s

bytom: izba spojená s kuchynským kútom, chodba, komora = nová samostatná vec, byt typu garsónka.
Alternatívna možnosť: izba v mieste terajšej kuchyne, kuchyňa situovaná do priestoru súčasnej komory
a jej zväčšenie na úkor terajšej chodby, chodba, pivnica = nová samostatná vec, samostatný rodinným
dom s jednoizbovým bytom.
Deliaca rovina bude prebiehať vo vertikálnom smere zriadením deliacej steny, nového múru na povale.

Deliaca rovina je vyznačená na upravenom výkrese 1.nadzemeného podlažia, príloha 6/1 a na povale
na nákrese strechy, príloha 6/2. Pri takomto rozdelení budú mať aj predná časť aj zadná časť k dispozícii
samostatný komín.
V ďalšom sa zaoberal aj stavebnými úpravami, ktoré by bolo potrebné urobiť v tomto reálnom rozdelení
rodinného domu. Museli by sa rozdeliť inštalačné rozvody, elektroinštalácia. Museli by sa zriadiť vstupné

dvere do bytu v prednej časti, v obvodovej stene, terajšia miestnosť 1.05. V chodbe sa vytvoria schody
na povalu, podobne riešené ako v miestnosti 1.03. Na povale sa zriadi nová deliaca stena murovaná s
rovnakými parametrami ako stena pod ňou, deliaca stena bude prebiehať nad rovinu strechy min. 150
mm. Obojstranne sa v úrovni podlahy povaly osadí nosník, na ktorom budú uložení v mieste deliacej
steny prerušené konštrukčné prvky krovu.

Celkové náklady na stavebné riešenie reálnej deľby vyčíslil, odhadol na sumu 10.000 eur.

25. Zo znaleckého posudku U.. W. A., ktorá vypracovala súkromný znalecký posudok pre zadávateľa
- žalovanú, vyplynulo nasledovné:
Táto takisto graficky znázornila akým spôsobom by bolo možné rozdeliť rodinný dom. Prípadný uvedený

potenciálny spôsob vedenia zvislej deliacej roviny je jediným spôsobom ako zabezpečiť, aby každá časť
stavby mala možnosť samostatného prístupu z verejnej komunikácie a zároveň v budúcnosti hypoteticky
umožňovala výlučne užívanie príslušného pozemku prislúchajúceho ku každému novovzniknutému
rodinnému domu bez potreby prechádzať napr. k vstupu do domu č. 2 (ak by zostal v súčasnosti hlavný
vstup do domu aj vstupom do domu č. 2), po pozemku vlastníka domu č. 1. Takýto spôsob rozdelenia

rodinného domu ani iný spôsob rozdelenia však nevyhovuje ďalším okrajovým podmienkam reálnej
deľby:
a/ Z technického hľadiska novovzniknuté stavby neobsahujú a vzhľadom na malé rozmery domu č.l
ani nemôžu po dobudovaní obsahovať prevádzkové priestory charakteristické pre daný typ stavby.
Vzhľadom na typ rodinného domu a jeho stavebné a dispozičné riešenie stavby je aj pri akomkoľvek

inom rozdelení stavby vylúčená možnosť dobudovania charakteristických priestorov pre daný typ stavby
- minimálne izba + kuchyňa v každom novovzniknutom dome.

b/ Navrhované rozdelenie a ani iné rozdelenie stavby v prípade predmetnej stavby nie je možné zvoliť
vo výške pôvodných spoluvlastníckych podielov (1/3 a 2/3, viď prepočet zastavaných plôch vo vyššie

uvedených tabuľkách).

Akékoľvek rozdelenie stavby vyžaduje minimálne:
- vybudovanie zvislých deliacich konštrukcií na 1. nadzemnom podlaží zabezpečujúce oddelenie stavieb
a požiarnu bezpečnosť oboch stavieb,

- vybudovanie zvislých deliacich konštrukcií v rámci povalového priestoru zabezpečujúce požiarnu
bezpečnosť oboch stavieb,
- vyhotovenie povrchových úprav nových konštrukcií,
- vybudovanie nových dverných otvorov do oboch stavieb,- v potenciálnej kuchyni osadenie kuchynskej linky so sporákom,
- vybudovanie nových rozvodov elektroinštalácie v oboch stavbách so samostatným meraním, prípadne
dobudovanie ďalšej elektrickej prípojky + revízne správy technicky spôsobilých osôb.

Záverom konštatovala, že predmetný rodinný dom nie je možné rozdeliť na dve samostatné stavby,
aby spĺňali kritéria reálnej deľby, t,j. rozdelenie vo veľkosti spoluvlastníckych podielov pôvodných
spoluvlastníkov s dôrazom na účelné využitie veci. Na základe vyššie uvedených predpokladaných
nákladov spojených s akýmkoľvek rozdelením predmetnej stavby možno konštatovať, že vzhľadom na

celkovú hodnotu stavby a jej stavebno-technický stav, je reálna deľba neekonomická, náklady sú v
pomere k celkovej všeobecnej hodnote vysoké a ich vynaloženie sa v konečnom dôsledku nepremietne
do zvýšenia trhovej hodnoty danej nehnuteľnosti.
Časový horizont uskutočniteľnosti akéhokoľvek rozdelenia vzhľadom na časovú náročnosť jednotlivých
krokov predstavuje dobu min. 6 mesiacov, bez možnosti zásadného ovplyvnenia vydaných súhlasov,
stanovísk a rozhodnutí na dotknutých inštitúciách. Predpokladané náklady na nevyhnutné stavebné

úpravy predstavujú hrubým odhadom minimálne 5.000 eur až 7.000 eur a ďalšie predpokladané
náklady spojené s akýmkoľvek rozdelením rodinného domu predstavujú náklady napr. na spracovanie
projektovej dokumentácie, správne poplatky spojené s povolením na rozdelenie stavby, znalecké
posudky, atď., ďalšiu sumu 3.000 eur až 4.000 eur.

26. Súd napokon uzatvára, že podľa zistení, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov, by bola v prípade
možností aj možná reálna deľba rodinného domu. Znalec žalobkyne pripustil takúto možnosť, dokonca
vyčíslil náklady na reálnu deľbu, stavebné úpravy na sumu 10.000 eur. Znalkyňa žalovanej takisto
pripustila možnosť reálnej deľby, ale takáto deľba by skutočne nemohla zodpovedať spoluvlastníckym
podielom sporových strán a bola by nanajvýš neekonomická vzhľadom na cenu rodinného domu.

Táto odhadla stavebné úpravy spolu s ďalšími poplatkami na sumu okolo 11.000 eur. Keď sa súd
podrobne oboznámil s týmito znaleckými posudkami je zrejmé, že pokým by došlo k reálnej deľbe tohto
rodinného domu, museli by vlastníci ako takí investovať nemalé finančné prostriedky do vytvorenia
dvoch samostatných bytových jednotiek. Znalkyňa žalovanej vyčíslila hodnotu domu na 22.000 eur. Pri
predpokladaných nákladoch na vytvorenie dvoch samostatných jednotiek 10.000 eur až 12.000 eur, tak

musí súd konštatovať, že takáto reálna deľba je absolútne neekonomická. Podľa znalkyne U.. A. by
vytvoreniedvochsamostatnýchbytovýchjednotiekaninezvýšilotrhovúcenutýchtosamotnýchbytových
jednotiek, resp. rodinného domu. Navyše súd udáva, že v rámci prípadného reálneho rozdelenia domu
by pri ďalšej následnej rekonštrukcii museli sporové strany veľmi úzko spolupracovať. Každá zo strán by
potrebovala súhlas druhej strany v rámci prebiehajúcej rekonštrukcie a vytváraní dvoch samostatných

bytových jednotiek. Aj v prípade rozdelenia domu na dve samostatné bytové jednotky, by jedna zo
strán nemala prístup priamo z ulice do svojho rodinného domu. Aj toto obmedzenie by opätovne
vytváralo len napätie medzi sporovými stranami. Súd preto alternatívu reálneho rozdelenia rodinného
domu s poukazom na závery znaleckých posudkov, najmä na vysoké náklady pri rekonštrukcii a na
neekonomickosť takejto rekonštrukcie, túto alternatívu ako jednu z možností vyporiadania podielového

spoluvlastníctva vylúčil.

27. Vychádzajúc teda z ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka súd pristúpil k druhej alternatíve, že
spoluvlastníctvosazrušujeavyporiadaprikázanímvlastníckehoprávajednémuzosubjektov.Súdznova
dáva do pozornosti, že majoritnou podielovou vlastníčkou je žalovaná. Na tomto mieste súd skúmal

majetkové a zárobkové pomery sporových strán. Je nepochybné, že je to žalobkyňa, ktorá spolu so
svojím manželom obývajú tento rodinný dom, resp. v priebehu roka niekoľko mesiacov trávia v tomto
rodinnom dome. Takisto mal súd zistené, že žalobkyňa je zdravotne ťažko postihnutá. Čo sa týkaj jej
majetkových pomerov, tak boli vlastníkmi bytu, ktorý darovali svojej dcére. V byte však majú zriadené
vecné bremeno - právo doživotného bývania.

Čo sa týka majetkových pomerov žalovanej, táto je spoluvlastníčkou v 3/5-nách sporného rodinného
domu. Ďalej v 1-ine je spoluvlastníčkou bytu v Kysuckom Novom Meste spolu s otcom, má založené
stavebné sporenie, čo sa týka jej maloletej dcérky S.. Je zamestnaná, mesačne zarobí okolo 800 eur.
Najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že je to žalovaná, ktorá je majoritnou vlastníčkou tejto
nehnuteľnosti, je v jej silách aj majetkových pomeroch zrekonštruovať tento rodinný dom (viď aj

rekonštrukciu strešnej krytiny, ktorú urobila v priebehu tohto konania), súd rozhodol tak, že prikázal
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa síce nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti, avšak
má zriadené vecné bremeno v pôvodnom byte, ktorý obývali spoločne s manželom a ktorý aj obývajú
spoločne s manželom. Tento byt darovali svojej dcére. Aj z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že vrodinnom dome netrávili celý rok. Predovšetkým v tento dom obývali počas jarných a letných mesiacov.
S bývaním nie sú odkázaní na tento rodinný dom, ktorý v súčasnosti ani nespĺňa náležitosti na riadne
obývanie. Chýba WC, kúrenie atď. Súd teda rozhodol tak, že vlastníctvo prikázal žalovanej, ktorá

bude povinná vyplatiť žalobkyňu z jej vlastníckeho podielu v 2/5-nách, t.j zo stanovenej sumy rodinného
domu 20.000 eur, teda v sumu 8.000 eur. Sama žalovaná uviedla, že je ochotná túto sumu hradiť po
právoplatnosti rozsudku v trojdňovej lehote alebo v tridsaťdňovej lehote.

28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej priznal trovy konania
v rozsahu 100 %.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).