Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208194
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:0018208194.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových

strán žalobcu X. T., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, O. L. M., proti žalovanému JUDr. Rudolf Krutý, súdny
exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, IČO 37 929 810, právne zastúpenému
advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
opatrenia v sume 140,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná

žalobkyňa zaplatiť žalovanému v sume 96,02 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Michalovce dňa 18.09.2018, kde bola vec vedená pod spisovou
značkou 14C/80/2018, odstúpenou na tunajší súd dňa 25.02.2019 sa domáhala žalobkyňa vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny140,- € s úrokom z omeškania
5% ročne o 02.03.2016 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne žiadala
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobkyňa ako prostriedok procesného útoku použil
skutkové tvrdenia, ktorými preukázala, že v exekučnej veci spisová značka EX 29257/12, oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, exekútor od nej vymohol sumu 140,- €, pričom uviedla, že mu túto

sumupo10,-€mesačneposielalapodobu14mesiacov.Následnebola exekúciauznesenímOkresného
súdu Michalovce č. k. 15Er/761/2012 zo dňa 03.12.2014 zastavená a exekúcia voči nej zastavená. Súd
vo svojom uznesení uviedol, že exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod
spisovou značkou EX 29287/12 sa vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje sa. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, č. k. 16CoE/22/2015-60.
Súdny exekútor jej poskytol vyúčtovanie exekučného konania dňa 24.06.2016, v ktorom dokladoval, že
od nej vymohol sumu 140,- €. Listom zo dňa 03.09.2018 vyzvala žalovaného, aby jej vrátil neoprávnene

vymožené peniaze.

2. Okresný súd Michalovce doručoval žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných
právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku dňa 29.10.2018, žalovaný ho osobne prevzal dňa 02.11.2018.

3. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany použil skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobcu,

namietolmiestnupríslušnosťzostranyžalovanéhoažiadal,abyvecbolapostúpenápodľa§41Civilného
sporového poriadku na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava II. K veci uviedol, že
žalovaný v intenciách Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na poklade návrhu oprávneného. Exekučný súdho poveril vykonaním exekúcie, pričom súdny exekútor následne pokračoval v realizácii procesných
úkonov. Exekučná titul preskúmal exekučný súd v rámci žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a súd nezistil vady exekučného titulu. Exekučné konanie sa začalo na podklade návrhu na

vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2012, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade žalovaného.
Žalovaný podal Okresnému súdu Michalovce žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 05.12.2012, exekučný súd poveril žalovaného dňa 15.01.2013 vykonaním exekúcie v rozsahu
nároku uplatneného v návrhu na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa
11.02.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 20.02.2013. Žalobkyňa

proti upovedomeniu o začatí exekúcie nepodala námietky. Exekučné konanie sa skončilo zastavením
exekúcie na návrh žalobkyne. Žalovaný popiera v celom rozsahu dôvodnosť nároku žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa nedopustil žiadneho konania, ani postupu, ktoré by
zakladalo dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Z konečného vyúčtovania, ktoré predložila
žalobkyňa k žalobe vyplýva, že v exekučnom konaní bolo v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vymožených 102,56 € a na trovách exekúcie 37,44 €.

3.1. Pokiaľ ide o čiastku v sume 102,56 €, táto bola súdnym exekútorom bezprostredne po jej
vymožení poukázaná oprávnenému, súdny exekútor nevymáha pohľadávku pre seba, ale v prospech
oprávneného. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietol vo veci nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
k uplatnenému nároku žalobkyne. Predmetný nárok by mohol byť uplatňovaný len voči oprávnenému v

exekučnom konaní, ktorému bol riadne a v súlade so zákonom poukázaný.

3.2. Pokiaľ ide o trovy exekúcie v sume 37,44 € žalovaný uviedol, že nárok žalobkyne ani v tejto
časti nie je dôvodný, nakoľko medzi žalovaným a žalobkyňou neexistoval súkromnoprávny vzťah. Z
hľadiska postavenia súdneho exekútora poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka

3Cdo/199/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 6MCdo/4/2011, ktoré konštatuje,
že súdny exekútor má v exekučnom konaní postavenie verejného činiteľa a medzi ním a účastníkmi
exekučného konania nevzniká súkromnoprávny vzťah a títo si tak voči nemu nemôžu uplatňovať nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR spisová značka II.ÚS
165/2012, ktorý za určitých okolností pripúšťa možnosť vydania bezdôvodného opatrenia od súdneho

exekútora, avšak len v prípade, ak boli trovy vymožené v rozpore so zákonom, alebo nad rámec
zákona. V danom prípade súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade poverenia na vykonanie
exekúcie, t. j. v súlade s poverením súdu a to až do zastavenia exekúcie, pričom za výkon tejto
činnosti mu patrí odmena. To, že neskôr prišlo k zastaveniu konania, nemá konštitutívne účinky, ale
len deklaratórne účinky, čo nemá vplyv na nárok súdneho exekútora na odmenu za výkon exekučnej

činnosti. Až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, bola exekúcia vedená legitímne a preto
súdnemu exekútorovi prináleží odmena z vymoženého nároku za výkon exekučnej činnosti v súlade s
ustanovením § 196 Exekučného poriadku. Žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to uznesením Okresného súdu Michalovce č. k.
15Er/761/2012-21 zo dňa 03.12.2014, vyúčtovaním exekučného konania zo dňa 24.06.2016, výzvou
žalobkyne na vrátenie 140,- €, podacím lístkom, mailovou výzvou na vrátenie vymoženej sumy zo dňa
07.09.2018, zápisnicou zo dňa 28.11.2012 s návrhom na vykonanie exekúcie, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04032/11 zo dňa 31.05.2011, žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 29287/12 s doručenkou, poverením na vykonanie exekúcie č.
5807*085421, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 11.02.2013 s doručenkou, potvrdením sociálnej
poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku

5. Z uznesenia Okresného súdu Michalove, č. k. 15Er/761/2012-21, zo dňa 03.12.2014 súd zistil,

že exekúcia vykonávaná, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod sp. zn. EX 29287/12 sa
vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje sa, o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.
k. 16CoE/22/2015-60.

6. Z vyúčtovania exekučného konania zo dňa 24.06.2016 súd zistil, že na vymáhanú pohľadávka
oprávneného bola vymožená suma 140,- €, z toho na vymožený nárok oprávneného suma 102,56 €,
na trovy exekútora suma 37,44 €.7. Z poverenia vydaného Okresným súdom Michalovce, č. k. 15Er/761/2012 (EX 29287/12),
č. 5807*085421, zo dňa 15.01.2013 súd zistil, že súd poveril vykonaním exekúcie za náklade
vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislave,č.k.SR04032/11zodňa31.05.2011vprospechoprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti v sume 327,21 € s príslušenstvom,
trovami konania 262,96 € a trovy exekúcie.

8. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11.02.2013, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 20.02.2013

súd zistil, žalobkyňa sa dozvedela o začatí exekúcie, vrátane exekučného titulu. Žalobkyňa proti
upovedomeniu o začatí exekúcie nepodala námietky.

9. Podľa § 451, ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

10. Podľa § 451, ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech,
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456, veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal.
12. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, podľa
čl. 7,ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydaných na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

13.Podľa§46Exekučnéhoporiadku,exekútorpoverenývykonanímexekúciesapostaráojejvykonanie.

14. Podľa § 196, ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný vzniesol v časti uplatnenej
sumy 102,56 € námietku nedostatku pasívnej legitimácie s odôvodnením, že táto suma bola súdnym

exekútorom bezprostredne po jej vymožení poukázaná oprávnenému, súdny exekútor nevymáhal
pohľadávku pre seba, ale v prospech oprávneného. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietol vo veci
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie k uplatnenému nároku žalobkyne. Predmetný nárok by mohol
byť uplatňovaný len voči oprávnenému v exekučnom konaní, ktorému bol riadne a v súlade so zákonom
poukázaný. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu byť účastníkom tohto konania v časti

týkajúcej sa sumy 102,56 € z dôvodu, že vo vzťahu k oprávnenému neexistuje žiadny vzťah, z ktorého
by mu pasívna legitimácia patrila. Žalobkyňa žalovala žalovaného na vydanie bezdôvodného opatrenia,
ktorý nie je nositeľom tvrdenia žalobkyne, že si vymoženú sumu ponechal, nakoľko jej bolo známe
z konečného vyúčtovania, táto suma bola poukázaná oprávnenému. Predmetný nárok by mohol byť
uplatňovaný len voči oprávnenému v exekučnom konaní, ktorému bol riadne a v súlade so zákonom

poukázaný, súd preto zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu v tejto časti.

16. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia na zvyšok uplatnenej sumy, sú na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sumu 37,44 € nie je možné považovať
za bezdôvodné obohatenie, táto suma predstavuje trovy exekúcie, ktoré boli žalovanému priznané

súdnym rozhodnutím po zastavení exekúcie. Súd má za to, že nárok žalobkyne ani v tejto časti
nie je dôvodný, nakoľko medzi žalovaným a žalobkyňou neexistoval súkromnoprávny vzťah. Súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý z hľadiska postavenia súdneho exekútora poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Cdo/199/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SRspisová značka 6MCdo/4/2011, ktoré konštatuje, že súdny exekútor má v exekučnom konaní postavenie
verejného činiteľa a medzi ním a účastníkmi exekučného konania nevzniká súkromnoprávny vzťah a
títo si tak voči nemu nemôžu uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal aj na

nález Ústavného súdu SR spisová značka II.ÚS 165/2012, ktorý za určitých okolností pripúšťa možnosť
vydania bezdôvodného opatrenia od súdneho exekútora, avšak len v prípade, ak boli trovy vymožené
v rozpore so zákonom, alebo nad rámec zákona. V danom prípade súdny exekútor vykonával exekúciu
na podklade poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. v súlade s poverením súdu a to až do zastavenia
exekúcie, pričom za výkon tejto činnosti mu patrí odmena. To, že neskôr prišlo k zastaveniu konania,

nemá konštitutívne účinky, ale len deklaratórne účinky, čo nemá vplyv na nárok súdneho exekútora
na odmenu za výkon exekučnej činnosti. Až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, bola
exekúcia vedená legitímne a preto súdnemu exekútorovi prináleží odmena z vymoženého nároku za
výkon exekučnej činnosti v súlade s ustanovením § 196 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené
súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

17. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni v plnej výške. O výške náhrady trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku

nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolaciedôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).