Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120013491
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120013491.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 03.06.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

X. A., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom P. Č.. XXXX/XX, B. B.
je vinný,
že v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.09.2019 do 03.06.2021 si ako rodič
neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči dcére H. B., nar. XX.XX.XXXX vyplývala
zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 7C/167/2009 zo dňa 30.03.2011 vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky F. B., keďže v žalovanom období zaplatil výživné svojej dcére dňa 23.03.2021 vo
výške 1.900,- €, pričom nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepracuje a sám sa tak dostal
do stavu finančnej tiesne, čím mu vznikol dlh na výživnom voči dcére H. vo výške 300,- €, a takto konal
napriek tomu, že
- trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/13/2019 zo dňa 25.04.2019, ktorý sa
stal právoplatným dňa 29.05.2019, bol odsúdený za trestný čin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa §
207 ods. 1 Tr. zák.

teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
čím spáchal
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

a za to mu súd
ukladá

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 22.10.2020 voči obžalovanému obžalobu
pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 12.05.2021 a 03.06.2021 vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s jeho výpoveďou z prípravného konania (č.l.
11) uviedol, že je momentálne nezamestnaný, ale robí všetko pre to, aby výživné zaplatil. Pracuje
brigádnicky, ale s prácou to má ťažšie, pretože nemá ani občiansky preukaz, na vybavenie ktorého
potrebuje peniaze, ktoré nemá. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dcére H., pričom vmesiaci marec 2021 zaplatil výživné vo výške 1.900,- €. Obžalovaný zároveň uviedol, že do konca
mesiaca máj 2021 doplatí výživné za ďalšie mesiace.
Obžalovaný sa ďalšieho hlavného pojednávania dňa 03.06.2021 nezúčastnil. Súd pritom toto hlavné

pojednávania vykonal so súhlasom prokurátora aj v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento bol o
termíne pojednávania riadne a včas upovedomený (č.l. 136). Obžalovaný svoju neúčasť na hlavnom
pojednávaní riadne a včas neospravedlnil.
Svedkyňa F. B. (matka dieťaťa) na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s výpoveďou z prípravného
konania (č.l. 18) uviedla, že s obžalovaným má dcéru Olíviu. Na základe rozsudku súdu ma obžalovaný

svojej dcére platiť výživné vo výške 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Obžalovaný si
svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, za čo bol už v minulosti súdom odsúdený. Dcéra je žiačkou
základnej školy, má zabezpečené všetky potreby, núdzou netrpí. Výživné vymáha aj prostredníctvom
súdneho exekútora, avšak tento nevymohol doteraz žiadne výživné. Obžalovaný jej zaplatil v mesiaci
marec 2021 výživné vo výške 1.900,- €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z rodného listu je zrejmé, že obžalovaný je otcom maloletej H. B. (č.l. 33).
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7C/167/2009 zo dňa 30.03.2011 mal súd
preukázané, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu svojej dcére sumou 100,- € mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 05.05.2011
(č.l. 30).

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že mal. H. B. je žiačkou základnej školy (č.l. 34).
Z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/13/2019 zo dňa 25.04.2019 bolo
zistené, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa §
207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na dvanásť mesiacov.

Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 29.05.2019. V zmysle trestného rozkazu obžalovaný neplatil
výživné v období od júla 2017 do 29.05.2019 (č.l. 78).
Zo správy ÚPSVR mal súd preukázané, že obžalovaný v súčasnosti nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie. Predchádzajúca evidencia obžalovaného trvala od 08.07.2019 do 13.02.2020, kedy
obžalovaný prestal spĺňať podmienky. Obžalovaný nie je poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky

(č.l. 121).
Zo správy súdneho exekútora P.. P. E. bolo zistené, že súdny exekútor v období od 01.09.2019 doteraz
nevymohol žiadne výživné (č.l. 123).
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a
nepoberá ani nemocenské a dôchodkové dávky (č.l. 127).

Z dokladu Tatra banky, a.s. mal súd preukázané, že obžalovaný dňa 23.03.2021 zaplatil výživné voči
svojej dcére vo výške 1.900,- € (č.l. 133).
Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal dva priestupky na úseku
cestnej premávky (č.l. 134).
Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný v roku 2019 pracoval na základe dohody

o pracovnej činnosti (č.l. 140).
Z odpisu registra trestov na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdom
trestaný, pričom toto odsúdenie nemá ešte zahladené (č.l. 143).
Z lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie
(č.l. 141).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dcére vyplýva priamo zo zákona
(§ 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodného listu (č.l. 33), pričom
obžalovaný svoje otcovstvo ani nepopieral.

Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom
v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd
spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala
schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z § 62 Zákona o rodine možno jednoznačne

konštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností)
platiť výživné voči svojím synom v takej výške, ako mu bolo určené v civilnom procese.
Obžalovaný už od začatia trestného stíhania nepopiera spáchanie skutku, pričom dôvodom jeho
konania má byť podľa jeho vyjadrenia nedostatok finančných prostriedkov. Takáto argumentáciaobžalovaného však neobstojí. Obžalovaný dlhodobo preukázateľne nikde riadne nepracuje, odhliadnuc
od krátkodobého zamestnania na základe dohody o vykonaní práce v roku 2019. Dôvod pritom nie
je súdu známy, keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne objektívne príčiny, ktoré by mu

bránili zamestnať sa a zabezpečiť si stabilný príjem (napr. nepriaznivý zdravotný stav a i.). V tejto
súvislosti súd uvádza, že obžalovaný je schopný nájsť si zamestnanie, keďže v roku 2019 v krátkom
časovom intervale pracoval na základe dohody o vykonaní práce z čoho mal príjem. Súd preto
konštatuje, že vyjadrenia obžalovaného o jeho vôli plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť sú len
čisto formálne, bez akéhokoľvek náznaku ich naplnenia. Obžalovaný navyše počas doby páchania

skutku (od februára 2020) nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie. Predtým bol
z evidencie uchádzačov vyradený z dôvodu, že prestal spĺňať podmienky evidencie. Ďalej súd uvádza,
že obžalovaný nie je osobou v hmotnej núdzi.
Ohľadom rozsahu konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení
obžalovaného, ako aj matky detí, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil len
časť výživného vo výške 1.900,- €.

Obžalovanýmalzažalovanéobdobieod01.09.2019dovyhláseniarozsudku(03.06.2021)zaplatiťsvojej
dcére výživné vo výške 2.200,- €, ktoré zaplatil len čiastočne a to vo výške 1.900,- €. Napriek tomu, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2021 preukázal vôľu zvyšné výživné doplatiť,
v dôsledku čoho okresný súd odročil hlavné pojednávanie, obžalovaný výživné nezaplatil, pričom svoju
neúčasť na hlavnom pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil.

Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu, keďže
v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súd
bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že obžalovaný
je povinný platiť určené výživné aj počas tohto obdobia.
Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti (§

62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne a včas neplatí. Obžalovaný nikde nepracoval,
nezaevidoval sa ani na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v dôsledku čoho možno skonštatovať,
že sa sám dostal do stavu finančnej tiesne. Neboli pritom zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili
obžalovanému nájsť si zamestnanie a následne platiť bežné mesačné výživné. Takéto jeho konanie
možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný svojim

konaním skutočne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., keďže obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/13/2019 zo dňa 25.04.2019, ktorý sa stal právoplatným dňa
29.05.2019 bol odsúdený za prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Súd teda
akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť.
Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože táto je zohľadnená

osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák.).
Súd uložil obžalovanému najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel
trestu.
Vzhľadom na neexistenciu žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona za spáchaný

trestný čin (1 - 5 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy
pripadajúcej trestnej sadzby (1 rok), a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin v krátkom
časovom intervale po začatí plynutia skúšobnej doby uloženej mu v inej trestnej veci. Súd považuje
takýto trest na nápravu obžalovaného za dostatočný.
Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne

odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný totiž tento úmyselný trestný
čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 7T/13/2019. Ak teda obžalovaný pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti aj počas
skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jeho správania sa v tomto smere, je
zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.