Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611204320
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2611204320.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne: E. E., nar.

X.XX.XXXX, bytom K., D. XXX/X, zastúpená AK Kurucová s.r.o., Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271
268 proti žalovaným v 1. rade: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. S. XX, zastúpená advokátom: JUDr.
Miroslav Mečíř, AK Senica, J. Mudrocha 1356/27, v 2. rade: Z. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. S. XX o
zaplatenie sumy 9 264 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 5 028,50 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 972,62 € od 27.6.2013 do zaplatenia, vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1 971,21 € od 21.4.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 1

088,17 € od 30.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamieta.

Súd žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 8,56 %.

Žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy štátu predstavujúce vyplatené znalečné,

a to žalobkyňa v rozsahu 45,71% a každý zo žalovaných v rozsahu 27,14%.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku zo žaloby vo výške 23,80 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.4.2011 pôvodne voči trom žalovaným
domáhala zaplatenia sumy 7 200 € s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
z dlžnej sumy od 28.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to spoločne a nerozdielne. V žalobe
uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. S. S., a to parc.č. XXX/X vo výmere
279 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X vo výmere 433 m2 - záhrada, parc.č. XXX vo

výmere 374 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp.č. XX postaveného na parc.č.
XXX/X, všetky zapísané v LV č XX, všetko v celosti. Nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej
zmluvyodbrataĽ.M.,ktorýmalvnehnuteľnostizriadenédoživotnéprávobývania.Nehnuteľnosťužívajú
žalovaní bez toho, aby platili žalobkyni nájom. Žalobkyňa má pritom s nehnuteľnosťou výdavky, platí
daň a žalovaní sa vysťahovať nechcú. Žalobkyňa podala aj žalobu o vypratanie, pričom konanie v čase
podania žaloby nebolo ukončené. Žalovaní užívajú nielen dom, ale aj záhradu a zastavané plochy.
Žalobkyňa nemá do nehnuteľnosti prístup, žalovaní ju užívajú celú bez jej súhlasu. Žalobkyňa žiada

sumu 300 € mesačne za dobu aj 2 roky dozadu, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Nájomné určila
odhadom.Keďževprípadežalovanýchsajednáopríbuzných,požadujezaplatenienájomnéhospoločne
a nerozdielne. Žalobkyňa mala záujem o mimosúdnu dohodu, avšak k tejto neprišlo.2. V priebehu konania prišlo k späťvzatiu žaloby voči M. M., pôvodne žalovanému v 3. rade, nakoľko
tento sa z nehnuteľnosti odsťahoval. Konanie voči tomuto žalovanému bolo zastavené uznesením č.k.
9C 55/2011 - 303 zo dňa 3.10.2016.

3. V priebehu konania prišlo ku zmene žaloby, nakoľko znaleckým posudkom bola vyčíslená trhová
výška nájomného. Žalobkyňa zosúladila výšku požadovanej sumy s výškou nájmu určenou znaleckým
posudkomazároveňrozšírilažalobuoobdobiepopodanížaloby,atonajskôrod1.4.2012do31.10.2014
(podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014), následne od 1.11.2014 do 7.12.2015 (podaním doručeným

súdu dňa 8.12.2015). Súd uznesením č.k. 9C 55/2011 - 255 zo dňa 18.12.2015 pripustil zmenu žaloby a
ďalej konal o zaplatenie sumy 9 264 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4 090 €
od 1.4.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 625 € od 1.11.2014
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 549 € od 8.12.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní sa o trhovej výške nájmu dozvedeli
prevzatím znaleckého posudku, a teda od 1.4.2012 boli v omeškaní.

4. Uznesením č.k. 9C 55/2011 - 187 zo dňa 3.7.2013 bolo konanie prerušené až do doby právoplatného
rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej mala žalobkyňa nadobudnúť
nehnuteľnosti,ktorýchsakonanietýka.Opokračovanívkonanírozhodolsúduznesenímč.k.9C55/2011
- 206 zo dňa 20.5.2014.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami žalobkyne a žalovaných, listom vlastníctva,
predžalobnou komunikáciou strán, znaleckým posudkom a doplňujúcimi vyjadreniami znalca,
potvrdeniami od obec S. S., fotografiami záhrady a pripojenými rozhodnutiami a spismi tunajšieho súdu
a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z F. Č.. XX pre okres Senica, obec S. S., k.ú. S. S. je zrejmé, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. S. S., a to S..Č.. XXX/X vo výmere 279 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parc.č. XXX/X vo výmere 433 m2 - záhrada, parc.č. XXX vo výmere 374 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu súp.č. XX postaveného na parc.č. XXX/X, a to v celosti (ďalej len „predmetné

nehnuteľnosti“). Nadobúdacím titulom bola darovacia zmluva N.-XXXX/XX.

7. Predžalobnou komunikáciou medzi stranami mal súd preukázané, že žalobkyňa od žalovaných
požadovala zaplatenie sumy 7 200 € listom zo dňa 14.4.2011 s tým, že v opačnom prípade bude nútená
podať žalobu na súd. Žalovaní odmietli požadovanú sumu zaplatiť jednak s odkazom na neukončené

konanie ohľadom platnosti darovacej zmluvy, jednak s ohľadom na výšku požadovanej sumy, podľa
žalovaných neúmernej vzhľadom k tomu, že obývajú 180 ročnú schátranú stavbu bez sociálneho
vybavenia, teplej vody a kúrenia. Taktiež poukazovali na to, že nebola spísaná žiadna nájomná zmluva
i na svoju zlú sociálnu situáciu.

8.Znaleckýmposudkomzodňa24.8.1975predloženýmžalovanýmimalsúdpreukázané,ževroku1975
boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na sumu 10 160 Kčs. Znalec Štefan Laco, ktorý vypracoval
tento znalecký posudok, v posudku uviedol, že dom bol postavený pred 125 rokmi, teda niekedy okolo
roku 1850.

9. Znaleckým posudkom č. 36/2012 zo dňa 31.3.2012 a doplňujúcimi vyjadreniami súdom ustanoveného
znalca Ing. Patinku mal súd preukázané, že trhová cena nájmu za predmetné nehnuteľnosti je 1 403
€ ročne, t.j. 117 € za mesiac, t.j. 4 € denne, čo je nájomné celkové, teda nájom za stavbu spolu s
nájmom za pozemky. Z toho mesačné nájomné za stavbu predstavuje cca 29,60 € a mesačné nájomné
za pozemky 87,30 €. Vek stavby znalec stanovil na základe potvrdenia obce, stavebnej konštrukcie a

miestnym zistením a vychádzal z toho, že dom bol postavený v roku 1925. Technický stav domu je
zhoršený, údržba zanedbaná a viac rokov nevykonávaná.

10. Žalovaní mali k znaleckému posudku výhrady, ku ktorým sa znalec vyjadril. Namietali, že vek stavby
bol určený nesprávne, podľa znaleckého posudku z roku 1975 dom je v užívaní od roku 1850. Na to

znalec uviedol, že ak nie je k dispozícii užívacie povolenie tak, ako je tomu v tomto prípade, vychádza sa
zinýchdokladov,napr.potvrdeniaobecnéhoúradu,pričompotvrdenieobcejevzmyslevyhl.č.492/2004
Z.z. pre neho záväzné. Ak by bol dom postavený v roku 1850 (podľa znaleckého posudku znalca p.
Lacu), hodnotu nehnuteľností by táto skutočnosť ovplyvnila znížením hodnoty domu po prepočítaní leno 51,60 €, teda nepatrne. Pri výpočte hodnoty stavby sa okrem iného vychádza i z jej technického stavu,
pričom v danom prípade bolo opotrebenie domu stanovené na 87% (maximálne opotrebenie je 90%).
Žalovaní namietali, že mnohé opravy v dome vykonávali oni sami, napr. výmena okien, dverí, strešnej

krytiny, elektrina a pod., na čo znalec uviedol, že tieto úpravy a opravy nie sú brané pri výpočtoch
do úvahy, pri výpočtoch vychádzal zo starých konštrukčných prvkov. K námietke voči uvedenému
zhodnoteniu nehnuteľnosti vo výške 11,86% znalec uviedol, že údaj 11,86% predstavuje hodnotu nájmu
z hodnoty pozemkov. Žalovaná v 1. rade tiež namietala, že nebolo prihliadané na zhodnotenie domu
ňou a jej manželom z prostriedkov BSM a tiež, že ak by dom nebol užívaný a neboli by na ňom robené

pravidelné opravy napr. zatekajúcej strechy a nebol by vykurovaný, tak by pravdepodobne už ani nestál
a nebolo by z čoho platiť nájomné.

11. V potvrdení zo dňa 6.3.2012 vydanom na žiadosť žalobkyne Obecný úrad S. S. uviedol, že rodinný
dom súp.č. XX bol postavený v rokoch 1925-1930. Následne dňa 18.3.2016 Obecný úrad S. S.
potvrdil, že prvé potvrdenie vydal na základe údajov žalobkyne, nakoľko na Obecnom úrade sa žiadna

dokumentácia o výstavbe domu nenachádza.

12. Fotografiami záhrady spolu s čestným prehlásením žalobkyňa poukazovala na to, že pozemky na
parc.č. XXX/X, teda záhrady vo výmere 433 m2 a pozemok parc.č. XXX, teda zastavané plochy a
nádvoria, dlhodobo neužíva. Z fotografie je zrejmé, že pozemok na fotografii nie je poľnohospodársky

využívaný.

13. Pripojeným rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 10C 113/2011 - 457 zo dňa 22.4.2015 mal súd
preukázané, že súd rozhodol na návrh žalobkyne o vyprataní predmetných nehnuteľností, a to tak,
že žalovaní v 1. a 2. rade a M. M. sú povinní vypratať predmetné nehnuteľnosti, a to žalovaná v 1.

rade do 3 dní od zabezpečenia bytovej náhrady, ostatní žalovaní do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa18.1.2017(pôvodnepredrozhodnutímomimoriadnymdovolaní
bolo konanie vedené pod sp. zn. 7C 136/2006). Keďže žalovaná v 1. rade mala pôvodne právo bývania
v predmetnom dome odvodené z titulu existencie jej manželského vzťahu s Ľ. M., pôvodným vlastníkom
domu, toto jej právo rozvodom zaniklo. Jej bývalý manžel sa mohol následne domáhať vypratania domu,

avšak pre taký prípad žalovanej v 1. rade patrila bytová náhrada. A teda žalovaná v 1. rade nie je
povinná sa z domu odsťahovať, kým jej nie je zabezpečená bytová náhrada a na tom nič nemení fakt, že
bývalý manžel žalovanej v 1. rade previedol vlastnícke právo k domu na ďalšiu osobu, teda žalobkyňu.
Povinnosť zabezpečiť žalovanej v 1. rade bytovú náhradu má v súčasnosti žalobkyňa.

14. Pripojenými spismi tunajšieho súdu mal súd preukázané, že medzi stranami boli na tunajšom súde
vedené viaceré konania. Pod sp. zn. 6C 119/07 bolo vedené konanie na návrh žalovanej v 1. rade o
určenie neplatnosti právneho úkonu, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku.

Následne bol návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy podaný znovu a rozsudkom č.k. 11C
119/2008 zo dňa 20.6.2012 bol návrh zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2014.
Pod sp. zn. 7C 113/2007 sa viedlo konanie o odporovateľnosti právnemu úkonu na návrh žalovanej v 1.
rade, návrh bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 3.2.2009, právoplatným dňa 24.3.2009.

15. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní obývajú nehnuteľnosť patriacu jej, teda rodinný dom a pozemky
pri dome bez toho, že by za bývanie platili. Nehnuteľnosti jej daroval jej brat a zároveň bývalý manžel
odporkyne v roku 2006 za to, že ho doopatruje. Dom nie je opravovaný. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní
jej neumožňujú prístup k nehnuteľnostiam.

16. Žalovaná v 1. rade považovala pôvodne žiadanú sumu zodpovedajúcu 300 € mesačne za sumu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že do nehnuteľnosti investovala peniaze, jednak za trvania
manželstva s bratom žalobkyne, jednak neskôr, menili sa okná, dvere, robila sa elektrina, menil sa
poškodený vodomer, žalovaní platia za vodu, za elektrinu, len daň neplatia. Výšku výdavkov neuviedla.
Žalovaná uviedla, že je ochotná platiť symbolicky 1 € mesačne. Nemá financie, kupuje si lieky. Dom je v

strašnom stave, padá škridla, plot, brána, ak by žalovaní dom neudržiavali, dávno by spadol. Žalobkyňu
na potrebu opráv nikdy neupozorňovali. Žalovaná v 1. rade uviedla, že v dome nebýva bez právneho
dôvodu, môže v ňom bývať, pokým jej žalobkyňa nezabezpečí nové bývanie, čo doposiaľ neurobila.
Nájomná zmluva so žalobkyňou uzavretá nie je. Pozemky vrátane záhrady neužívajú, len tam občasvykášajú kríky a burinu. V záhrade sa nesadí 5-6 rokov. Žalovaná v 1. rade uviedla, že ak by žalobkyňa
mala záujem pozemky užívať, pustila by ju na pozemky.

17. Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že rozdiel vo veku stavby namietaný žalovanou v 1.
rade hodnotu domu ani tak veľmi neovplyvní, z toho dôvodu tento rozpor ďalej neriešil, ale zdôraznil, že
pozemky žalovaná neužíva a tieto tvoria podstatnú časť výšky nájomného určeného znalcom. Užívaný
je len dom, pričom zastavaná plocha je 181,5 m2. Ak aj žalovaná pozemky občas pokosí alebo vyrúbe
náletové dreviny, nejde o užívanie, ale skôr o udržiavanie nehnuteľností žalobkyne. Právny zástupca

ďalej namietal, že úrok z omeškania je žalovaný neoprávnene, nakoľko žalovaná v 1. rade nemá
stanovenúpovinnosťplatiťnájomnéapretoniejevomeškanísplatením.Uviedol,žežalobkyňapôvodne
žiadala sumu 7 200 €. Znalec určil výšku nájomného vo výške 117 € mesačne, teda suma 4 392 € bola
žalovaná neoprávnene. Úprava žalobného petitu zo dňa 31.10.2014 je zmätočná, vzniesol námietku
premlčania za obdobie od 29.4.2011 do 30.10.2012 vo výške 2 106 €.

18. Žalovaný v 2. rade uviedol, že dom je v zlom stave, primerané nájomné by bolo max. 20 € mesačne.
K domu patrí dvor a záhrada, ktorú neobrábajú. V roku 2009 chodil do školy, školu skončil v júni 2010.
Uviedol, že záhrada nie je užívaná už 6 rokov.

19. Uvedené potvrdil aj pôvodne žalovaný v 3. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené.

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 OZ ods. 1, 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa prechodných ustanovení nariadenia vlády č 20/2013 Z.z., ktorým bola menená vyhláška č.

87/1995Z.z.včastitýkajúcejsavýškyúrokovzomeškaniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že

žaloba bola podaná dôvodne len sčasti.

Žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote nájmu za predmetné
nehnuteľnosti, ktoré žalovaní užívajú bez toho, aby platili žalobkyni ako vlastníčke akúkoľvek úhraduza užívanie. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní užívajú ako dom, tak i pozemky, a to zastavané plochy a
nádvoria v celkovej výmere 653 m2, ako aj záhradu vo výmere 433 m2. Žalovaní nepopierali užívanie
domu, ale popierali, že by užívali pozemky. Tvrdili, že záhradu neobrábajú, nesadia tu vyše 6 rokov.

Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaní užívali aj záhradu, v tejto časti žaloby teda
neuniesla dôkazné bremeno, v dôsledku čoho teda nebolo možné priznať žalobkyni sumu požadovanú
za užívanie záhrady bez právneho titulu. Čo sa týka ostatných pozemkov - zastavaných plôch a nádvorí,
už z označenia a samotnej povahy týchto pozemkov vyplýva, že ich užívanie priamo súvisí s užívaním
samotnej stavby, v tomto prípade rodinného domu a keďže žalovaní rodinný dom preukázateľne užívajú,

má súd za to, že v súvislosti s tým sú žalovanými užívané aj zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná v
1. rade mala pôvodne právo bývania v predmetnom dome odvodené z titulu existencie jej manželského
vzťahu s bratom žalobkyne, pôvodným vlastníkom domu. Toto jej právo rozvodom zaniklo, i keď
povinnosť vypratať nehnuteľnosť uložená jej právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu je viazaná na
zabezpečenie bytovej náhrady zo strany žalobkyne. Treba však zdôrazniť, že aj keď žalovaná v 1. rade
nemá povinnosť nehnuteľnosti vypratať až do zabezpečenia bytovej náhrady zo strany žalobkyne, to ale

neznamená, že by mala do tej doby voči žalobkyni právo na bezplatné poskytovanie bývania. Žalovaní v
1. a 2. rade užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bezodplatne. Uvedené bezodplatné užívanie
nehnuteľností vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia. I keď sa týmto užívaním nezvýšili aktíva
žalovaných, je zároveň zrejmé, že prijímaním plnenia (užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu -
bez dohody) sa ani nezvýšili ich pasíva. Pokiaľ by totiž uvedené plnenie prijímali na základe právneho

dôvodu (teda dohody so žalobkyňou), ich majetkový stav by sa zmenšil, lebo za prijímané plnenie by
jej poskytovali náhradu. Jedná sa teda o prípad bezdôvodného obohatenia, keď žalovaní v 1. a 2. rade
získali majetkový prospech bez právneho dôvodu. Výšku majetkového prospechu žalovaných vyjadruje
peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie nehnuteľností, pričom výška tejto sumy bola určená znalcom v znaleckom posudku (viď.

rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 252/2007 zo dňa 30.7.2008).

22. Súd sa zaoberal tiež námietkou premlčania časti uplatneného nároku. Pôvodná žaloba bola spísaná
dňa 28.4.2011, doručená súdu dňa 29.4.2011 a bolo ňou žiadané vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 7 200 € za obdobie 2 roky spätne, teda od 28.4.2009 do 28.4.2011. (žiadaná bola suma 300

€ mesačne, t.j. 300 € x 24 mesiacov = 7 200 €).
Následne bola podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014 žaloba upravená v tom smere, že za pôvodne
žalované obdobie žalobkyňa požadovala nižšiu sumu v súlade so sumou určenou znaleckým posudkom,
teda 117 € mesačne a zároveň rozšírila žalobu aj za obdobie od 30.4.2011 do 31.10.2014. Spolu teda
za obdobie od 29.4.2009 do 31.10.2014 požadovala sumu 7 715 €. Právny zástupca žalovanej v 1. rade

namietol premlčanie sumy požadovanej za obdobie od 29.4.2011 do 30.10.2012, z dôvodu nedodržania
2-ročnej premlčacej doby.
Dňa31.10.2014boložiadanébezdôvodnéobohatenieajzaobdobieod29.4.2011do31.10.2014,pričom
žalobkyňa o užívaní nehnuteľností bez právneho titulu vedela minimálne pri podávaní pôvodnej žaloby.
Keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil,právonavydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.4.2011 do 30.10.2012 bolo v čase rozšírenia žaloby už
premlčané a súd na námietku premlčania zo strany právneho zástupcu žalovanej v 1. rade za uvedené
obdobie prihliadol. Suma zodpovedajúca tomuto obdobiu vyplýva z výpočtov uvedených nižšie.
Ďalšia úprava petitu bola súdu doručená dňa 8.12.2015, pričom suma zodpovedajúca bezdôvodnému

obohateniu vo výške 9 264 € bola požadovaná za obdobie od 29.4.2009 do 7.12.2015. Suma, právo na
vydanie ktorej bolo uplatnené až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (teda za obdobie
od 29.4.2011 do 30.10.2012) a voči ktorej bola vznesená námietka premlčania, je 2 106 € (18 mesiacov
x 117 €). Nakoľko námietka premlčania bola vznesená dôvodne, súd k tejto prihliadal a v časti zaplatenia
sumy 2 106 € žalobu zamietol.

24. Po odrátaní sumy 2 106 € z celkovej žalovanej sumy zostáva 7 158 €. Jedná sa o vydanie
bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s užívaním nehnuteľností za obdobie od 28.4.2009 do 28.4.2011
a za obdobie od 31.10.2012 do 7.12.2015. Keďže súd dospel k záveru, že za užívanie záhrady žalobkyni
vydanie bezdôvodného obohatenia nepatrí, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade

záhradu užívali, žaloba bola zamietnutá aj v časti sumy týkajúcej sa záhrady. K tejto sume súd dospel
nasledovne:
Mesačné nájomné predstavuje 117 €, z toho nájomné za dom je 29,60 € a za pozemky 87,30 €. Pozemky
majú celkovú výmeru 1 086 m2, záhrada meria 433 m2, z výmery pozemkov predstavuje teda 39,87 %.Mesačné nájomné čisto za záhradu by teda bolo 34,81 €, čo z celkovej hodnoty nájomného predstavuje
podiel vo veľkosti 29,75%.
29,75% zo sumy 7 158€ (ktorá zostala po odrátaní premlčaného nároku) je 2 129,50 €, pričom

v časti zaplatenia tejto sumy bola žaloba v zmysle vyššie uvedeného taktiež zamietnutá.
Súd teda žalobkyni priznal sumu 5 028,50 €.

24. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v požadovanej
výške uplatnenej v súlade s príslušným právnym predpisom, avšak vždy až odo dňa nasledujúceho

po dni, kedy sa žalovaní (resp. aspoň jeden z nich) preukázateľne dozvedeli o uplatnenom nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia a o jeho výške. Pri prvej sume teda odo dňa nasledujúceho po dni,
keď bol znalecký posudok doručený žalovaným na vyjadrenie (26.6.2013), pri druhej sume odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy žalovaná v 1. rade nahliadala do spisu a teda mala možnosť oboznámiť
sa s prvým rozšírením žaloby (20.4.2015) a pri tretej sume odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo
žalovaným zaslané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (29.12.2015). Vo zvyšnej časti úroku

z omeškania, teda za čas pred uvedenými dátumami, ako aj v časti úroku z omeškania uplatneného zo
sumy, v časti zaplatenia ktorej bola žaloba zamietnutá, súd žalobu zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy 9 264 € a
úspešná bola v časti zaplatenia sumy 5 028,50 €, je možné konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu
je54,28%ku45,71%,zčohovyplýva,žečistýúspechžalobkynepredstavuje8,56%.Súdpretožalobkyni
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 8,56%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

27. Vo výroku rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tiež o náhrade trov štátu spočívajúcich vo vyplatení
znalečného za podaný znalecký posudok a doplnenie znaleckého posudku, ktoré nebolo kryté
preddavkom. Uvedenú náhradu súd rozdelil medzi strany sporu pomerne k ich neúspechu vo veci,
teda žalobkyňu zaviazal na náhradu trov štátu v rozsahu 45,71 % a každého zo žalovaných v rozsahu

27,14%. Keďže v rámci CSP náhrada trov štátu výslovne riešená nie je, bolo potrebné v tomto prípade
postupovať analogicky (a zároveň v zmysle pokynov zákonodarcu v rámci dôvodovej správy) v súlade
s ustanovením § 259 CSP (s tým, že písomné uplatňovanie si trov zo strany súdu v rámci konania pred
ním vedeného zjavne nie je potrebné). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

28. O povinnosti zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Z.z., v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod

manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Keďže ako žalobkyňa, tak
žalovaná v 1. rade bola od poplatku oslobodená a čistý úspech žalobkyne v konaní predstavuje 8,56%,
uložil súd žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť na neho pripadajúcu pomernú časť súdneho poplatku
zo žaloby v zmysle jej finálneho rozšírenia, t.j. vo výške 23,78 € (SP z 9 264 € je 555,50 €, z

toho 1 pripadajúca na jedného z dvoch žalovaných je 277,75 €, z toho 8,56% predstavuje zaokrúhlene
sumu 23,80 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému

súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.