Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, December 12, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201498
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119201498.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v P., na ul. R. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, na ul. Štúrovej č. 13, proti žalovanému: Ing. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y.,
na ul. K. č. XX, právne zastúpenému Ing. Matúšom Ivaneckým, nar. 10.8.1977, bývajúcim v Prešove,
Na Bikoši č. 20, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 26.05.2020 č.k. 16C 3/2019-139 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
07.07.2021 č.k. 16C 3/2019-215 a opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03.11.2021

č.k. 16C 3/2019-223, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu.

Čo do zvyšku rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami potvrdzuje.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol. Zároveň zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby

„prístupovej komunikácie P. pre S. Na P.“ na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov
pod číslom: B/XXXX/XXXX-Mk zo dňa 07.07.2010, spočívajúce v povinnosti strpieť stavbu, jej nerušené
využívanie, údržbu a prevádzkovanie “Prístupovej komunikácie P. pre S. Na P.”, na základe stavebného
povolenia vydaného mestom Prešov pod číslom: B/XXXX/XXXX-Mk zo dňa 07.07.2010, týkajúce sa
časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 2 m2, ostatná plocha, ktorá vznikla oddelením od
pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres Y. vedenej na LV XXXXX vo
vlastníctve žalobcu v 1/1 a časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 4 m2, ostatná plocha,

ktorá vznikla oddelením od pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres
Y. vedenej na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, v zmysle úradne overeného Geometrického
plánu č. XX/XXXX na oddelenie pozemkov parcelné č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a XXXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX, vyhotoveného R. Q., s.r.o., IČO: 36 179 949. Žalovanému uložil povinnosť za zriadenie
vecného bremena zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu vo výške 620 eur. Ďalej vyslovil, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je vlastníkom
pozemkov, vo vzťahu ku ktorým došlo k presahom zo strany žalovaného pri výstavbe stavby - prístupovej
cesty. K tejto prístupovej ceste bolo príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie, všetko
v čase, keď účastníkmi stavebného konania boli ešte právni predchodcovia oboch strán sporu.3. Žalovaný nepopieral existenciu týchto presahov, o čom napokon svedčí aj geometrický plán
vyhotovený za účelom ustálenia presahov. Od písomného vyjadrenia až po verbálny prednes na

súdnom pojednávaní sa u žalovaného prejavovala snaha zmierlivým spôsobom dosiahnuť vyporiadanie
vzájomných vzťahov. V situácii tohto sporového konania je žalovaným požadované zriadenie vecného
bremena nielen zákonným, ale aj spravodlivým spôsobom usporiadania záležitostí strán sporu.

4. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená v sebe
zahŕňajú rozličné vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom
je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, teda niečo nekonať alebo niečo

konať, pričom tieto povinnosti v rámci vecného bremena možno kombinovať. Na strane povinného
pôsobívecnébremenovždy„inrem“.Nastraneoprávnenéhomôžepôsobiť„inrem“alebo„inpersonam“.
Obsahom vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subjektívnou povinnosťou
je zákonom uložená miera nutnosti určitého správania sa alebo určená miera nutnosti niečo konať,
niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti zodpovedá subjektívne právo - zákonom

chránená určitá miera možnosti správania sa. Práva a povinnosti musia byť vymedzené tak, aby v
budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby nevznikali žiadne pochybnosti, čo je obsahom vecného
bremena.

5. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX. znalca Ing. Y. R. vyplynulo, že všeobecná hodnota

nehnuteľností vypočítaná metódou polohovej diferenciácie bola stanovená na sumu 98,83 eur/m2 pri
parcele XXXXX/XXX a na sumu 114,20 eur/m2, pri parcele č. XXXXX/XXX. Pri presahoch žalovaného
do pozemkov žalobcu v celkovej výmere 6 m2 všeobecná hodnota tohto presahu predstavuje sumu 620
eur.

6. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo

jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať žalobu, ktorá neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Naliehavosť právneho záujmu žalobcu však súd prvej inštancie nemal za danú.

7. Prvoinštančný súd podrobil obmedzenie vlastníckych práv strán sporu aj tzv. testu proporcionality,
pričom dospel k záveru, že zriadením vecného bremena na pozemku žalobcu v prospech žalovaného je
menej významne dotknuté vlastnícke právo žalobcu, ako ekonomické náklady, ktoré by bolo potenciálne
nutné vynaložiť na odstránenie - prekládku cestného telesa vo vlastníctve žalovaného, pričom je nutné

poznamenať,ževecnébremenonebolozriadenébezodplatne,alezanáhradu.Vlastníckeprávožalobcu
zriadením vecného bremena zostáva zachované, pričom jednorazová náhrada za zriadenie takéhoto
vecného bremena predstavuje takmer kúpnu cenu za sporných 6 m2.

8. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže každý

spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje pokoj
tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií, či
odplát, ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený. Je na každom,
aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne dve možnosti -buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií alebo zmeniť
prostredie pôsobenia, čo však vzhľadom na jednotlivé vlastnícke práva strán sporu ani nie je žiadúce.
Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá len za seba - za svoje reakcie, nie za

reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že nikto nedokáže ovplyvniť všetko to,
čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom na to reaguje.

9. Čo sa týka žalobcom namietanej nutnosti nezaťaženia pozemkov a následne z toho plynúcej zmluvnej
pokuty, súd prvej inštancie poznamenal, že žaloba bola súdu doručená dňa 21.01.2019 a Dodatok č.

1 k Zmluve o budúcej zmluve medzi žalobcom (predávajúcim) a kupujúcim obsahujúci aj zmienku o
zmluvnej pokute pri ťarche zaťaženom pozemku, bol podpísaný dňa 29.03.2019, teda v čase po začatí
sporového konania a vykazuje znaky účelovosti.

10. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je to uvedeného vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že spôsoby usporiadania pomerov v prípade

neoprávnenej stavby na cudzom pozemku sú upravené v ust. § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa domáhal úpravy podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
o ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, takéto vyriešenie sporu neprichádzalo do úvahy, keďže
žalobca ako vlastník pozemku nemal záujem o vlastníctvo presahov cestného telesa.

13. Prvoinštančný súd na skutkový stav aplikoval ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä
tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Toto ustanovenie uvádza len demonštratívny výpočet toho, akým spôsobom je možné usporiadať
pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Iba v prípade, ak by odstránenie stavby nebolo

účelné (§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň vlastník pozemku by s prikázaním stavby
do vlastníctva nesúhlasil (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka), môže súd postupovať v zmysle
ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravený demonštratívny výpočet spôsobu
usporiadania pomerov.

14. Usporiadanie pomerov zriadením vecného bremena v prospech žalovaného je v príkrom rozpore
so záujmami žalobcu ako vlastníka pozemku, keďže žalobca síce zostáva vlastníkom pozemkov, avšak
tieto pozemky reálne nemôže využívať, ale naopak, bude povinný si plniť všetky povinnosti, ktoré mu z
vlastníctva pozemkov vyplývajú, ako napr. platenie daní z nehnuteľností.

15. Prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uvedené bolo
naplnené tým, že žaloba žalobcu bola zamietnutá a zároveň žalovanému priznaný nárok na náhradu trov
konania. Stalo sa to napriek nespornému skutkovému stavu, kedy práve žalovaný postavil neoprávnenú
stavbu na cudzom pozemku v rozpore s vydaným stavebným povolením.

16. Čo sa týka odstránenia stavby, toto je z pohľadu žalobcu účelné. Žalobca ako vlastník pozemkov
uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zaviazal jednotlivé pozemky, ktoré musia byť
nezaťažené, predať. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalobca uzatvoril
už dve kúpne zmluvy, ktoré sa realizovali a na základe ktorých došlo k prevodu vlastníctva časti

pozemkov. Poslednú časť pozemkov však do dnešného dňa žalobca nemôže predať, tak ako sa zaviazal
v zmluve o budúcej zmluve, keďže na časti týchto pozemkov stojí neoprávnená stavba žalovaného.
Žalobca sa dostal v dôsledku konania žalovaného do omeškania s jeho povinnosťou predať pozemky,
na základe čoho vznikol druhej zmluvnej strane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000
eur. Žalobca ako vlastník pozemkov je zmluvne zaviazaný pozemky predať s tým, že tieto pozemky

musia byť nezaťažené. Účelnosť odstránenia stavby je potrebné posudzovať nielen z pohľadu účelnosti
odstránenia stavby a jej možného využitia, ale predovšetkým z pohľadu záujmov vlastníka pozemku,
najmä so zreteľom na účelnosť využitia pozemku jeho vlastníkom.17. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Dodatok č. 1 k Zmluve o budúcej
zmluve, v ktorom bola upravená zmluvná pokuta, bol podpísaný neskôr ako bola podaná žaloba o
odstránenie stavby, a preto takéto konanie sa považovalo za účelové. Súd prvej inštancie sa zrejme

dôkladne neoboznámil s predloženými dôkazmi, keďže zmluvná pokuta vo výške 100.000 eur bola
dohodnutámedzižalobcomatreťouosobouužvZmluveobudúcejkúpnejzmluve,ktorábolauzatvorená
dňa 01.03.2016. Následne na základe tejto Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli uzatvorené dve kúpne
zmluvy, a to zo dňa 30.11.2018 a zo dňa 28.03.2019. Až po uvedených prevodoch vlastníckeho práva,
ktoré predstavovali časť pozemkov obsiahnutých v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 01.03.2016, bol

uzatvorený Dodatok č. 1 k tejto Zmluve, podľa ktorého sa aj dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
100.000euralikvotneznížikrozsahupozemkov,kuktorýchdoposiaľneboloprevedenévlastníckeprávo.
Dodatkom č. 1 zo dňa 29.03.2019 bola dohodnutá zmluvná pokuta len primerane znížená z pôvodných
100.000 eur na 20.000 eur.

18. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby žalobcu, nie je opodstatnené.

20. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom podľa ust. § 135c
Občianskehozákonníkajekonaním,kdezprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobusporiadaniavzťahu
medzi stranami. Platí totiž ust. § 216 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. S prihliadnutím na uvedené, ak súd dospeje k záveru, že

žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami sporu iným
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 135c Občianskeho zákonníka bez toho, aby rozhodoval o zamietnutí
žalobcom v žalobe navrhovaného usporiadania vzťahu. Za takejto situácie zamietnutie žaloby žalobcu
vo vzťahu k ním určenému usporiadaniu vzťahu je nepotrebné a teda nadbytočné. Odvolací súd preto
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby

žalobcu zrušil.

21. Pokiaľ ide o určený spôsob usporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pri rozhodovaní o
ňom sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ust. § 135c ods. 1,
ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,

hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

23.Uvedenézákonnéustanovenieupravujeprípadneoprávnenejstavbynacudzompozemkuazároveň
spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v
zmysle tohto ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho,
aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom

pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre
kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti.

24. Prvý spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby jej odstránením nemožno považovať za primeraný.

Stavba cestného telesa vo vlastníctve žalovaného iba v nepatrnom rozsahu zasahuje do pozemkov
žalobcu. V súlade s geometrickým plánom na oddelenie pozemkov zo dňa 28.11.2019 (č.l. 118 a 119
spisu) tomuto zásahu zodpovedá novovytvorená parcela č. XXXXX/XXX - ostatná plocha o výmere
2 m2 a novovytvorená parcela č. XXXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 4 m2. Celková plošnávýmera zásahu do vlastníckeho práva žalobcu dosahuje len 6 m2. Pritom podstatná časť tejto výmery
zodpovedajúca novovytvorenej parcele č. XXXXX/XXX vznikla ako dôsledok skosenia pri výjazde v
dolnej časti komunikácie. Za takejto situácie odstránenie časti cestného telesa vo vlastníctve žalovaného

nemožno považovať ani za účelné a ani za hospodárne, a teda z tohto pohľadu spôsob vyrovnania
vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemkov a žalovaným ako vlastníkom stavby vyplývajúci z
ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je neprimeraný.

25. Rovnako ani druhý spôsob vyrovnania vyplývajúci z ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to

prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, nie je možný. Tento spôsob je možné
zrealizovať iba ak s tým vlastník pozemku súhlasí. Žalobca pritom jednoznačne uviedol, že s prikázaním
stavby do jeho vlastníctva nesúhlasí.

26. Za takejto situácie, ako jediný vhodný spôsob vyrovnania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je
zriadenie vecného bremena za náhradu, tak ako to upravuje ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Výška tejto náhrady bola ustálená znaleckým posudkom znalca Ing. Y. R. č. XXX/XXX.. na sumu v
celkovej výške 620 eur. Táto čiastka podľa znalca zodpovedá hodnotám pri poctivom predaji a kúpe
nehnuteľností v danom mieste a čase. Takto stanovená náhrada za 1 m2 dokonca prevyšuje kúpnu
cenu stanovenú vo výške 100 eur / m2 v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2016 (č.l. 58
a 59 spisu).

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok,
s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby žalobcu, ako vecne správny potvrdil.

28. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým,
že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).