Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200804
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619200804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanému O. S., nar. X. XX. XXXX, s trvalým
pobytom K. XXX/X, X. E., o zaplatenie 1.921,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.843,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.843,72 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 1 euro,
to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 91,92 %,
pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou na tunajší súd 18. 3. 2019 Okresným súdom Banská Bystrica (upomínacím
súdom) sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške
1.921,39 eur, úrok 71,56 eur, úrok z omeškania vo výške 1 euro, úrok vo výške 10,90 % ročne z
nezaplatenej istiny v sume 1.921,39 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%

ročne z nezaplatenej istiny v sume 1.921,39 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 71,56 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia a nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 1,86 eur. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 13. 6. 2018 ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom elektronicky na diaľku prostredníctvom internetbankingu úverovú
zmluvu č. 0000000524162, na ktorej základe poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
2.000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi v pravidelných
mesačných anuitných splátkach do 13. 6. 2024. Žalobca považoval za neoddeliteľnú súčasť zmluvy

aj Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s., a Všeobecné obchodné
podmienky Prima banky Slovensko, a.s. Žalobca s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako
žiadateľa o úver ohľadom jeho schopnosti splácania úveru. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti,
keď prestal uhrádzať dojednané splátky riadne a včas. Žalobca následne (po zaslaní upozornenia
na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením
z 13. 12. 2018) v súlade s úverovou zmluvou, obchodnými podmienkami a § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (výzvou na predčasné splatenie úveru)

rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 15. 2. 2019. Výzva na predčasné splatenie úveru a druhá
upomienka/opakované upozornenie sa dostali do sféry dispozície žalovaného. Pohľadávka žalobcu ku
dňu predčasného zosplatnenia (15. 2. 2019) predstavovala suma 2.055,81 eur, ktorá pozostávala z
istiny poskytnutého úveru vo výške 1.921,39 eur (žalovaný uhradil na istinu sumu 78,61 eur), úrokov vovýške 71,56 eur (dohodnutý zmluvný úrok do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe vo výške
10,90% ročne), úrokov z omeškania vo výške 1 euro (úroky z omeškania do predčasného zosplatnenia
pri úrokovej sadzbe 5% ročne), poplatkov vo výške 60 eur (poplatok za každú upomienku bol 15 eur a

poplatok za výzvu za predčasné splatenie úveru 30 eur), ktorú sumu poplatkov si však v tomto konaní
neuplatňuje a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,86 eur. Žalovaný po zosplatnení
úveru neuskutočnil žiadnu úhradu.

2. Žalovaný sa však napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.

3. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 4. 2. 2020 sa nezúčastnila žiadna z predvolaných
osôb, pričom žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil a vyjadril súhlas s konaním v neprítomnosti.
Žalovaný svoju neúčasť nijako neospravedlnil a o odročenie pojednávanie nepožiadal. Súd na tomto
pojednávaní vykonal listinné dôkazy navrhnuté žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhol),
pričom dospel k nasledovným čiastkovým skutkovým zisteniam.

4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000524162 - Pôžička, ktorá mala byť podľa žalobcu
uzatvorená medzi žalobca ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na diaľku prostredníctvom
internetbankingu 13. 6. 2018 (č.l. 5 až 6 spisu) súd zistil, že neobsahuje vlastnoručný podpis a ani
zaručený elektronický podpis žalovaného, pričom z jej obsahu vyplýva, že na základe tejto zmluvy mal

byť žalobcom v prospech žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 2.000
eur. Zmluvný úrok mal byť dojednaný vo fixnej úrokovej sadzbe 10,90% ročne, poplatky za poskytnutie
úveru vo výške 100 eur. Žalovaný sa v tejto zmluve mal zaviazať zaplatiť poskytnutý úver aj s úrokmi v
72 mesačných splátkach splatných vždy k 13. dňu v kalendárnom mesiaci, s termínom splatnosti prvej
anuitnej splátky 13. 7. 2018. Výška anuitnej splátky mala byť 38,14 eur, výška ročnej percentuálnej

miery nákladov (RPMN) mala predstavovať 13,79 % a priemerná RPMN 11,90 %. Celková čiastka, ktorú
mal žalovaný podľa tejto zmluvy zaplatiť bola 2.846,08 eur. Zmluva tiež obsahovala úpravu viacerých
druhov poplatkov. Zmluva však neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy.

5. Z článku 3.7. Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od

1. 1. 2018 (č.l. 19 až 28 spisu) vyplynulo, že pôžička sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti
uvedenej v zmluve o úvere.

6. Z opakovaného upozornenia z 13. 12. 2018 mal súd preukázané, že žalobca pre žalovaného vyhotovil
písomné upozornenie podľa ktorého výška omeškaných splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy č.

0000000524162 z 13. 6. 2018 predstavovala 54,22 eur, pričom ho požiadal o zaplatenie tejto dlžnej
sumy do 18. 12. 2018. Súčasne upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobca
uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a bude žiadať o zaplatenie celej svojej
pohľadávky vo výške (ku dňu spísania tohto upozornenia) 1.986,79 eur.

7. Z výzvy na predčasné splatenie žalobcu z 15. 2. 2019 vyplynulo, že žalobca vyhotovil písomnosť
adresovanú žalovanému, v ktorej rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku 15. 2. 2019, pričom požiadal
žalovaného o bezodkladnú úhradu dlžnej sumy aj s príslušenstvom.

8. Za nesporné (pre nepopretie podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) považoval súd skutkové

tvrdenie žalobcu, že opakované upozornenie a výzva na predčasné splatenie úveru sa dostali do sféry
dispozície žalovaného.

9. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ má
vnútroštátny súd ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) povinnosť prihliadať na nekalú povahu zmluvných

ustanovení v spotrebiteľskej zmluve (existenciu neprijateľných podmienok), z čoho vyplýva, že vo
vzťahu k nekalým podmienkam v spotrebiteľskej zmluve nezaťažuje spotrebiteľa povinnosť tvrdenia.
Judikatúra Súdneho dvora EÚ a ani iný prameň únijného práva však inak, teda vo vzťahu k ostatným
skutkovým okolnostiam, ktoré sa netýkajú existencie nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
nijako osobitne neupravuje spotrebiteľovu povinnosť tvrdenia. Preto možno mať za to, že povinnosť

tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa nekalých podmienok) v zmysle slovenského
procesného práva (§ 150 ods. 1 CSP) zaťažuje spotrebiteľa rovnako ako každú inú stranu sporu
(§ 300 CSP.) Takisto (pre absenciu osobitnej úpravy v únijnom práve) zaťažuje spotrebiteľa podľa
vnútroštátneho práva (§ 151 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 300 CSP) povinnosť účinného popretiaskutkových tvrdení protistrany, ktoré sa týkajú okolností nesúvisiacich s existenciou nekalých podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Prípadný poukaz na ust. § 295 CSP neobstojí, pretože toto ustanovenie
výslovne hovorí (len) o možnosti (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci) súdu ex offo vykonávať

dokazovanie, teda týka sa len dokazovania. Avšak dokazovanie nemožno stotožňovať s povinnosťou
tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, resp. s povinnosťou účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany podľa
§ 151 ods. 1, ods. 2 CSP. Dokazovanie prichádza do úvahy až vo vzťahu k realizovaným skutkovým
tvrdeniam, teda až potom ako si strana sporu aspoň splnila povinnosť tvrdenia, resp. povinnosť účinného
popretia skutkových tvrdení protistrany (viď aj právny názor v komentári k § 295 CSP, str. 1030 až 1031

Civilný sporový poriadok, autori - Števček a kolektív, r. 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.)
10. Za nesporné (pre nepopretie podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) mal súd tiež skutkové tvrdenie
žalobcu o poskytnutí sumy spotrebiteľského úveru vo výške 2.000 eur žalovanému.

11. Z listiny - Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia (č.l. 33 spisu) súd zistil, že žalovaný do
predčasného zosplatnenia uhradil celkovo (na úhradu záväzkov z tejto zmluvy) sumu 156,28 eur.

12. Z listiny - Prehľad splácania - po predčasnom zosplatnení (č.l. 33, zadná strana) súd zistil, že
žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (na záväzky z tejto zmluvy) neuhradil žiadnu sumu.

13. Z listiny - Prepočet úrokov z omeškania (č.l. 35 spisu) súd zistil, že výška dlžných úrokov z omeškania

do zosplatnenia predstavovala 1 euro.

14. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne
ustanovenia.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy z 13. 6. 2018 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 9 ods. 1, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu.20. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 .

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. d) ,
e) , g) až i) , l) a p) .

23. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Z.z. - Občianskeho
zákonníka v znení účinnom uzatvorenia úverovej zmluvy z 13. 6. 2018, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 13. 6. 2018, ďalej len „nariadenie“)
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G.

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným 13. 6. 2018 napĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa

§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá
ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanému ako
spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá

pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania a spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom. Táto zmluva je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.31. Úverová zmluva z 13. 6. 2018 neobsahuje vlastnoručný podpis, ani zaručený elektronický podpis
žalovanej a ide pritom zmluvu, pre ktorú zákon (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch)
obligatórne vyžaduje písomnú formu. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je právny úkon

vyhotovenývpísomnejpodobeajepodpísanýosobouuskutočňujúcoutentoúkon.Preabsenciupodpisu
tak možno konštatovať, že pri tejto zmluve nebola zachovaná zákonom požadovaná forma, čo má
podľa špeciálnej úpravy (vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku) - § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto
spotrebiteľského úveru od počiatku (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žilina, sp.zn.: 8Co/184/2018 z

28. 9. 2019.)

32. Zmluva ďalej neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch - údaj o dobe trvania zmluvy, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch takisto za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto
spotrebiteľského úveru (od počiatku.) V článku 3.7. Obchodných podmienok pre úvery občanom - Prima

banka Slovensko, a.s. účinných od 1. 1. 2018 sa síce nachádza ustanovenie, podľa ktorého pôžička
(spotrebiteľský úver) sa poskytuje na dobu do dňa jej konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o
úvere, avšak jednak deň konečnej splatnosti nie je vôbec v tejto zmluve o úvere uvedený (čím je toto
dojednanie nezmyselné), a jednak (a to predovšetkým) toto dojednanie obsiahnuté v rámci všeobecných
obchodných podmienok (hoci bolo v zmluve o úvere dojednané, že sa tieto obchodné podmienky budú

vzťahovať na daný zmluvný vzťah) tým, že tieto obchodné podmienky nie sú zmluvnými stranami
podpísané, nenapĺňa podmienku písomnej formy zmluvy podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa nemôže súčasťou zmluvy. Keďže sa toto dojednanie nepovažuje za súčasť zmluvy,
možno uzavrieť, že zmluva neobsahuje dojednanie o dobe trvania zmluvy (viď aj rozsudok Krajského
súdu v Žiline, sp.zn.: 8Co/184/2019 z 28. 9. 2018.)

33. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (od počiatku, od uzatvorenia zmluvy) mal
žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej sumy spotrebiteľského úveru 2.000 eur po odpočítaní doteraz
žalovaným celkovo uhradenej sumy (na záväzky z tejto zmluvy) vo výške 156,28 eur, teda mal podľa
§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nárok na poskytnutú a nevrátenú sumu istiny úveru vo

výške 1.843,72 eur, a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel.

34. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť z úrokov, súd zamietol žalobu v časti
uplatnených zmluvných úrokov a poplatku za poistenie.

35. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania za obdobie do mimoriadneho zosplatnenia úveru v sume
1 euro, ktoré si žalobca uplatňoval zo splatnej a neuhradenej istiny úveru (v rámci jednotlivých splátok)
podľa vyčíslenia uvedeného v písomnosti - Prepočet úrokov z omeškania (na č.l. 35 spisu) v sadzbe 5%
ročne, súd priznal žalobcovi tento nárok, pretože bol vyčíslený a uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 OZ a §
3 nariadenia. Základná úroková sadzba D. v čase vzniku omeškania s jednotlivými splátkami istiny bola

0 %, preto žalobca mal nárok na úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola
základná sadzbe D. (5%) z jednotlivých splatných a neuhradených súm istiny úveru zahrnutých v rámci
zmluvne dojednaných splátok vždy od splatnosti každej takejto sumy až do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru.

36. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v ním uplatnenej úrokovej sadzbe 5% ročne,
nakoľko táto sadzba bola v súlade s § 3 nariadenia o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba D. platná k prvému dňu omeškania z dlžnou sumou istiny úveru (16. 2. 2019), avšak
priznal tieto úroky z omeškania iba zo sumy priznanej istiny úveru vo výške 1.843,72 eur. Tieto úroky

z omeškania súd priznal za uplatnené obdobie od 16. 2. 2019 do zaplatenia, pretože na základe
nesporného skutkového tvrdenia žalobcu o doručení opakovaného upozornenia a výzvy na predčasné
splatenie úveru do dispozičnej sféry žalovaného za takých časových súvislostí, aby si žalobca mohol
uplatňovať nárok na úroky z omeškania od 16. 2. 2019 do zaplatenia, súd dospel k záveru, že účinnosť
zosplatnenia úveru nastala k 15. 2. 2019 (§ 563 OZ v spojení s § 45 ods. 1 OZ) a od nasledujúceho

dňa mal žalobca podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania (do zaplatenia.) Súd nevyhovel
nárokunapriznanieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumynezaplatených(zmluvných)úrokov
vo výške 71,56 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia, predovšetkým preto, že konštatoval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru od počiatku.37. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňoval v žalobnom petite nárok na sumu 1.921,39 eur
s príslušenstvom a rozsudkom mu bola priznaná suma 1.843,72 s príslušenstvom, bolo možné

konštatovať, že žalobca mal úspech v rozsahu 95,96 % a tým žalovaný v rozsahu 4,04 %, a preto
súd pri pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP (po
odpočítaní úspechu menej úspešnej strany sporu od úspechu úspešnejšieho žalobcu) priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,92 % (95,96 % - 4,04 %.) Podľa § 262 ods. 2 CSP súd
súčasne rozhodol, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.