Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200076.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne E. N., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom Q. K., D., D. XXX/X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom
Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, proti žalovaným: 1) K. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. K. I. K.,
N.H. XXXX/XX a 2) ReQui, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Pod hájikom 102/3, IČO: 52 408 612,
zastúpeným splnomocneným zástupcom ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský
Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 1. 2020, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovaným určenia, že žalovaný 1) je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa
v katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-E 17, druh pozemku orná pôda o
výmere 178 m2 a parc. č. KN-E 21, druh pozemku orná pôda o výmere 307 m2, v spoluvlastníckom

podiele 1-ica, ktorý bol prevedený na základe vyhlásenia vkladateľa, žalovaného 1), zo dňa 7. 6.
2019, v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 6. 8. 2019 k vyhláseniu vkladateľa zo dňa 7. 6. 2019 na
žalovaného 2), ktorého vklad bol Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolený
pod V 3577/2019 zo dňa 15. 8. 2019, ktoré je neplatné. V žalobe uviedla, že so žalovaným 1) boli
podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov, pričom jej spoluvlastnícky podiel je 959/20736-
ín a spoluvlastnícky podiel žalovaného 1) predstavoval 1-icu. Žalovaný 1) ako pristupujúci spoločník
žalovaného 2) vložil do základného imania žalovaného 2) ako nepeňažný vklad spoluvlastnícky podiel

na uvedených pozemkoch, čím došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
na žalovaného 2). O povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo rozhodnuté
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 15. 8. 2019 pod V 3577/2019. Žalovaný 1)
pri prevode spoluvlastníckeho podielu nerešpektoval jej zákonné predkupné právo, ani predkupné právo
ostatných podielových spoluvlastníkov pozemkov. Z uvedeného dôvodu sa podaním zo dňa 31. 10. 2019
dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Okamihom dovolania sa neplatnosti právneho úkonu
sa obnovil pôvodný právny stav. Preto žalovaných vyzvala, aby zabezpečili v katastri nehnuteľností

zápis vlastníckeho práva tak, aby zodpovedal stavu pred vykonaním prevodu. Žalovaní sa k uvedenému
podaniu nevyjadrili a nezjednali nápravu. Dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa obnovil pôvodný
právny stav, v dôsledku čoho sa ocitla v právnej neistote, nakoľko ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1-ica na predmetných pozemkoch je stále zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný2). Z uvedeného dôvodu má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže podielový
spoluvlastníkmáprávovedieť,skýmzdieľaspoluvlastníckyvzťah.Zauvedenéhostavujepreňusporné,
s kým má riešiť aj hospodárenie so spoločnou vecou, rozhodovanie o spoločnej veci a vykonávanie práv

a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu.

2. Žalovaný 1) a žalovaný 2) v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 27. 2. 2020,
navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že zo žaloby, ani návrhu výroku súdneho rozhodnutia, nie je
možné určiť cieľ, ktorý žalobkyňa podaním žaloby sleduje. Žalobkyňa nemá neliehavý právny záujem na

vydaní rozsudku v ňou navrhovanom znení. Z navrhovaného znenia petitu, uvedeného v žalobe, nie je
možné vyvodiť, čoho sa žalobkyňa domáha, teda, či určenia, že podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností je žalovaný 1) v súlade s ustanovením § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
alebo určenia, že vyhlásenie vkladateľa zo dňa 7. 6. 2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 6. 8. 2019 je
neplatné, v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Taktiež je otázne, voči
komusažalobkyňadomáhasvojhonároku,keďžezastranusporuoznačilažalovaného1),ajžalovaného

2), určovací petit sa však vzťahuje na žalovaného 1). Poukázali na to, že zákonné ustanovenie § 40a
Občianskeho zákonníka nie je osobitnou normou, ktorú má na mysli § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku, teda žalobný návrh sa nemôže týkať určenia právnej skutočnosti, keďže táto nevyplýva z
osobitného predpisu. Žalovaný 1) nie je pasívne vecne legitimovaným v spore. Na liste vlastníctva
číslo XXX pre katastrálne územie D. je ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov zapísaný

žalovaný 2), žalobkyňa však neuviedla v žalobe dôvod, pre ktorý žaloba smeruje voči žalovanému 1).
Vyhlásenie vkladateľa zo dňa 7. 6. 2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 6. 8. 2019 ako jednostranný právny
úkon žalovaného 1), ktorým vložil do základného imania žalovaného 2) nepeňažný vklad, nemožno
považovať za scudzovací úkon v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1)
svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom premenil na právo väčšinového spoločníka podieľať sa na

vytvorení základného imania, na zisku, na záväzkoch v obchodnej spoločnosti, ktorá sa stala následne
spoluvlastníkom nehnuteľností. Obchodná spoločnosť majetok fakticky neprijíma ako napr. kupujúci
v prípade kúpnej zmluvy, ale rozhoduje o zvýšení základného imania formou vkladu jej spoločníka.
Žalovaný 1) nadobudol účasť v spoločnosti a získal obchodný podiel ako protihodnotu za vklad svojho
majetku do základného imania spoločnosti na základe jednostranného právneho úkonu. Žalovaný 1)

nemohol žalobkyni ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel, nakoľko ho sám nepredával. Poukázali
tiež na to, že prevod do vlastnej obchodnej spoločnosti možno považovať za prevod na blízku osobu,
preto predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov nevzniklo. Občiansky zákonník v § 140,
ani v iných ustanoveniach, výslovne neuvádza, kto je blízkou osobou v prípade, že ide o prevod
spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu. Keďže však takýto prevod umožňuje, je zrejmé, že počíta

s tým, že právnická osoba môže byť osobou blízkou spoluvlastníkovi - fyzickej osobe a otázku osoby
blízkej je potom potrebné riešiť analógiou zákona podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
1) sa dňa 7. 6. 2019 prevzatím záväzku na vklad do spoločnosti stal spoločníkom obchodnej spoločnosti
žalovaného 2) a až následne mohol podpísať vyhlásenie vkladateľa. Žalovaný 1) sa stal spoločníkom
žalovaného 2) dňa 7. 6. 2019 a žalovaný 2) nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam povolením

vkladu dňom 15. 8. 2019. Vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému zásahu do práv žalovaného 2),
keďže súčasný právny stav, zapísaný v obchodnom registri, je nezvratný. Došlo by tak k neoprávnenému
zásahu do postavenia žalovaného 2) ako obchodnej spoločnosti a jej interných záležitostí. V dôsledku
určenia vyhlásenia vkladateľa za neplatné by muselo dôjsť k zníženiu základného imania žalovaného
2) inak, ako rozhodnutím jeho spoločníkov, čo zákon nepripúšťa. Poukázali na to, že žalobkyňa je

minoritným spoluvlastníkom predmetných pozemkov, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 959/20736-
ín. Jej postup považujú za šikanózny výkon práva, v rozpore s dobrými mravmi, ktorým sa snaží spôsobiť
u žalovaného 2) ako obchodnej spoločnosti chaos, nepríjemnosti a neprijateľné dôsledky, ktoré by mali
negatívny a nezvratný dopad na celý jeho chod fungovania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 19. 4. 2020, trvala
na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe a navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázala na to, že z podanej žaloby je jasné a zrozumiteľné, že sa domáha určenia vlastníckeho
práva žalovaného 1) k spoluvlastníckemu podielu na predmetných pozemkoch. Nie je možné domáhať
sa určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko takáto

možnosť nevyplýva z osobitného predpisu. V danej veci sa môže domáhať len určenia vlastníckeho
práva žalovaného 1) v súlade so zákonným ustanovením § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázala už v podanej žalobe, preto tvrdenia
žalovaných o jeho absencii popiera. Poukázala na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak sa žalobcadomáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je
na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Žaloba bola podaná voči žalovanému 1)
z dôvodu, že ho navrhuje určiť ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku

a voči žalovanému 2) z dôvodu, že je ako vlastník uvedeného spoluvlastníckeho podielu aktuálne
zapísaný v katastri nehnuteľností. Opakovane poukázala na skutočnosť, že podanou žalobou sa
domáha určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, nie určenia neplatnosti právneho
úkonu. S prípadnou neplatnosťou právneho úkonu sa súd vyporiada ako s otázkou predbežnou a
vyrieši si ju prejudiciálne. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že nepeňažný vklad nehnuteľností do

základnéhoimaniaobchodnejspoločnostinemožnopovažovaťzascudzovacíúkonvzmyslezákonného
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Vloženie nepeňažného vkladu do základného imania
spoločnosti predstavuje prevod v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko na jednej strane
dochádza ku „zbaveniu“ sa vlastníckeho práva žalovaným 1), ktoré na základe vyhlásenia vkladateľa,
žalovaného 1), nadobúda obchodná spoločnosť, žalovaný 2), ktorý ho prijal. Vyhlásenie žalovaného
1) ako vkladateľa preto možno vyhlásiť za neplatné z dôvodu porušenia predkupného práva podľa §

140 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že v predmetnej veci išlo o prevod
blízkej osobe. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka odkazuje na ustanovenie § 116 a § 117
Občianskeho zákonníka, v ktorom je jednoznačne stanovené, kto je blízkou osobou. Právnická osoba,
ktorou je žalovaný 2), nie je medzi blízke osoby zaradená. Analógiu podľa § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno použiť. Poukázala na dlhodobé rozpory so spoločníkom žalovaného 2) X.. W. N.,

ako aj na rozpory s jeho svokrou X. F.. Z uvedeného dôvodu prevod považuje za v celom rozsahu
úmyselný a účelový, v rozpore s dobrými mravmi, vykonaný z dôvodu, aby došlo k obídeniu zákona.
Žalovaného 1) oslovila listom zo dňa 1. 4. 2019 s možnosťou odkúpenia jeho spoluvlastníckeho podielu.
Do listu uviedla telefonický kontakt aj na jej syna S. N.. Žalovaný 1) po obdržaní listu kontaktoval jej syna
a oznámil mu, že jeho podiel je už predaný a mali sa ozvať skôr. V tom čase ešte žalovaný 1) nebol

spoločníkom žalovaného 2) a žalovaný 2) ani nebol zapísaný v obchodnom registri. Manželka konateľa
žalovaného 2) A. N. jej v máji 2019 zaslala SMS správu, v ktorej uviedla, že na parcele č. 21 vlastní
väčšinu. Poukázala na to, že žiaden z pozemkov nemôže slúžiť podnikateľskej činnosti žalovaného 2).
Pozemokparc.č.KN-E21zaberáčasťjejzáhrady,nachádzasapresnezajejdomom,bezprístupuiného
na uvedený pozemok. Žalovaný 1) nikdy nemal žiadne obchodné aktivity, nevlastnil žiadnu obchodnú

spoločnosť a prevod bol zrealizovaný len z dôvodu, aby došlo ku zhojeniu prevodu a neporušeniu
zákonného predkupného práva. Jediným konateľom žalovaného 2) je X.. W. N., čo pri vklade žalovaného
1) ako spoločníka vo výške 7300 eur vyvoláva odôvodnené pochybnosti, prečo mu práva konateľa
nie sú zverené. V prípade vyhovenia žalobe by bol zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu
žalovaný 1) a žiadnym spôsobom by nedošlo ku neoprávnenému zásahu do postavenia žalovaného 2)

ako obchodnej spoločnosti a jej interných záležitostí. Žalovaní si vedia usporiadať zápisy v obchodnom
registri tak, aby korešpondovali so skutočnosťou. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných o šikanóznom
výkone práva a výkone práva v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho
podielu. Veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu jej priznáva právo domáhať sa nárokov z porušenia
zákonného predkupného práva.

4. Žalovaní vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 21. 5. 2020, opätovne
navrhli podanú žalobu zamietnuť. Zotrvali na stanovisku, že žalobný návrh žalobkyne vykazuje vady,
že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že z navrhovaného
žalobného návrhu, uvedeného v žalobe, nie je možné vyvodiť, čoho sa žalobkyňa domáha. Zotrvali

taktiež na argumentácii o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1) v spore. Taktiež
zotrvali na argumentácii, že vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu nemožno považovať
za scudzovací úkon v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1) nemohol spoluvlastnícky
podiel ponúknuť žalobkyni na predaj, nakoľko ho sám nepredával. Žalovaný 1) nikdy neplánoval
svoj spoluvlastnícky podiel predať tretej osobe, chcel s ním naložiť inak a získať účasť v obchodnej

spoločnosti. Za irelevantné považujú tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosti nemôžu slúžiť podnikateľskej
činnosti, nakoľko žalobkyňa nemá právo rozhodovať o vhodnosti, príp. účelnosti majetku žalovaného 1)
a hodnotiť jeho podnikateľské úkony. Tvrdenia žalobkyne, že na pozemok za jej domom nemá iná osoba
prístup, nie sú pravdivé. Pozemky parc. č. KN-E 21 a 17 susedia s pozemkom parc. č. KN-E 23, ktorý je
tiež v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, vrátane X. F., pričom práve cez pozemok

parc. č. KN-E 23 je v prípade potreby prístup na pozemok parc. č. KN-E 21. Na pozemok parc. č. KN-E 17
je priamy prístup z miestnej komunikácie. Žalobkyňa sama nadobúda spoluvlastnícke podiely a porušuje
predkupné právo, keď napr. v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy nadobudla od bývalej spoluvlastníčky
E. I. podiely na predmetných pozemkoch a nikomu neoznámila danú skutočnosť. Je irelevantné, čižalovaný 1) v minulosti vykonával podnikateľskú činnosť, nakoľko uvedená skutočnosť nemá vplyv na
výsledok konania. Vykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov považujú za nehospodárne, neúčelné,
bez vplyvu na výsledok konania. Opätovne poukázali na to, že zo strany žalobkyne ide o šikanózny

výkon práva, v rozpore s dobrými mravmi.

5. Na pojednávaní advokátka žalobkyne v celom rozsahu odkázala na písomné podania vo veci.
Poukázala na to, že ak by sa malo jednať o vzťah blízkej osoby medzi žalovaným 1) a žalovaným 2),
malo by byť preukázané, v akom náležitom pomere boli. Podľa jej názoru, došlo k obídeniu zákona,

aby si žalobkyňa nemohla uplatniť zákonné predkupné právo. Zo strany žalovaného 1) nebolo popreté
skutkové tvrdenie, že už 1. 4. 2019 uviedol synovi žalobkyne, že jeho podiel na pozemku bol predaný.
Uvedenénasvedčuješpekulatívnemukonaniažalovaných,zaúčelomobídeniazákonnéhopredkupného
práva. Už v máji 2019 zaslala manželka konateľa žalovaného 2) žalobkyni SMS správu, že vlastnia
pozemok parc. č. KN-E 23, teda už vtedy muselo byť zrejmé, že došlo k prevodu. Zo strany žalovaných
nedošlo ku popretiu skutkových tvrdení ohľadne prevodu pred vložením spoluvlastníckeho podielu do

základného imania spoločnosti. Navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že ku porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne došlo.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) bol blízky vzťah.
Nebol preukázaný rodinný, ani obdobný vzťah medzi žalovaným 1) a žalovaným 2). Konateľ žalovaného
2) uviedol, že má viac spoločností, v ktorých mohol žalovanému 1) umožniť účasť. Poukázala na

skutočnosť, že žalovaný 1) pri výsluchu uviedol, že sa cíti byť skôr tichým spoločníkom, ako riadnym
spoločníkom, nevedel sa vyjadriť, či by ujmu spoločnosti pociťoval ako vlastnú. Žalovaný 1) netvrdil,
že by mal bližší vzťah ku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celú spoločnosť ovláda
spoločník X.. N., spolu s ďalším spoločníkom, ktorého je konateľom, aj spoločníkom. Blízky vzťah osôb
je potrebné posudzovať podľa stavu v čase vykonania úkonu.

6. Advokátka žalovaných na pojednávaní trvala na vyjadrení ku žalobe a duplike. Poukázala na
skutočnosť, že predmetom sporu je len posúdenie právnej otázky, či pri vklade podielu do základného
imania žalovaného 2) išlo o prevod na blízku osobu. Už samotná skutočnosť, že vklad vykonal spoločník,
preukazuje, že sa jedná o prevod na blízku osobu. Zo strany žalobkyne sa jedná o špekulatívnu

žalobu, výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, aj vzhľadom na jej zanedbateľný spoluvlastnícky
podiel. Nesúhlasila s vykonávaním ďalšieho dokazovania, navrhnutého advokátkou žalobkyne, nakoľko
navrhnuté dôkazy nemajú ako prispieť k objasneniu veci. V záverečnej reči navrhla podanú žalobu
zamietnuť, nakoľko ku porušeniu predkupného práva nedošlo, keďže sa jednalo o prevod vlastníckeho
práva na blízku osobu. Vkladateľom bol spoločník spoločnosti, ktorý vložil do spoločnosti nepeňažný

vklad. Samotný vzťah je možné považovať za vzťah blízkych osôb. Žalovaný 1) vstúpil do spoločnosti,
zaviazal sa vložiť nepeňažný vklad a následne, v čase, keď už bol spoločníkom, vložil vklad do
spoločnosti. Žalovaný 2) sa stal vlastníkom nepeňažného vkladu v auguste 2019, v čase, keď už bol
žalovaný 1) jeho spoločníkom. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o fingovaný prevod
vlastníckeho práva. Žalovaný 2) nemohol vykonávať činnosť v dôsledku podanej žaloby, keďže sú

pochybnosti ohľadne základného imania, v otázke kto je spoločníkom spoločnosti. Konateľ žalovaného
2) je úspešným a dlhoročným podnikateľom, ktorý dokáže zaučiť v otázkach podnikania, investovania,
zhodnotenia majetku. Poukázala na to, že žalovaný 1) vo výsluchu nepovedal, že by ujmu spoločnosti
nepociťoval ako vlastnú. Naopak, uviedol, že mu na spoločnosti záleží, záleží mu na dobých vzťahoch v
spoločnosti,natom,abyspoločnosťdosahovalazisk.PokiaľriadispoločnosťX..N.akokonateľ,uvedené

oprávnenie mu vyplýva zo zákona ako štatutárovi.

7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o všetky pozemky sa starali a spravovali ich celé
roky. Jedná sa o pozemky za jej domom, cez pozemok č. 17 má prechod na jej pozemky. Pozemky
si postupne dáva do poriadku. Kontaktovala sa s viacerými spoluvlastníkmi. Vedeli, že pani Q. bola

na tom zle, keď zomrela, čakali, na koho prejde dedičstvo. Následne oslovili žalovaného 1). Zostali
zhrození z toho, keď im žalovaný 1) povedal, že je to už predané. Žalovaný 1) im odmietol povedať,
komu to predal. Vyzerá to tak, že najskôr to kúpila manželka X.. N., potom sa to dalo na firmu ReQui. Na
pozemok chodí pani N. cvičiť psov, inak pozemok užívaný nie je, nikdy tam nevidela žalovaného 1), ani
žalovaného 2). Na pozemok č. 17 je možný vstup od cesty, na pozemok č. 21 sa, podľa jej názoru, dostať

nedá. V prípade, že by jej žalovaný 1) ponúkol podiel, určite by si uplatnila predkupné právo. Podiel na
pozemkoch nadobudla v roku 2013 od pani I.. S mamou žalovaného 1) sa ohľadne kúpy nekontaktovala,
keďže mala iné problémy.8. Žalovaný1)privýsluchunapojednávaníuviedol,žesX..N.samnohorokovpoznali,užpredmnohými
rokmi nadhodil, že by sa pokúsil podnikať. Potom sa dohodli, že by mohol byť spoločníkom vo firme.
Keďže nemal peniaze, dohodli sa, že by mohol poskytnúť aj nepeňažný vklad a že X.. N. ho bude zaúčať

podnikať. Poukázal na to, že podnikať nemôže začať zo dňa na deň. Zatiaľ toho veľa nestihli, popri X..
N. sa už zaúča, časom by sa aj podieľal na podnikaní. Pozemok predať nechcel, ani nechce predať.
Len zhodou náhod to vyšlo tak, že akurát v čase, keď vstúpil do spoločnosti, tak sa žalobkyňa rozhodla,
že to kúpi. Keďže má už svoje roky, chcel sa dostať na vyššiu úroveň a X.. N. bol ochotný ho zaučiť. S
X.. N. sa rozprávali, že do spoločnosti je možné vložiť aj nepeňažný vklad, ale nebolo to hneď, že by

sa dohodli na vkladaní majetkov. Časom prišli na to, že vkladom by mohla byť aj nehnuteľnosť, potom
prišiel na to, že mama mala pozemky práve v Beniciach, tak povedal, že by mohol vložiť práve tento
majetok. Vlastní aj iný majetok. Žalovaný 2) sa zaoberá stavebnou činnosťou, projektovou činnosťou,
predajom nehnuteľností, upratovacími službami. Ďalšie činnosti sa aktuálne nevykonávajú. Jeho činnosť
v spoločnosti spočíva v tom, že sa učí, oboznamuje sa s činnosťou. Venuje sa stavebnej činnosti.
Ďalším spoločníkom spoločnosti je X.. N. a ďalšia obchodná spoločnosť. Má podiel v spoločnosti 75 %.

Pri hlasovaní by asi nehlasoval, keďže tomu nerozumie. Je v podstate tichý spoločník. Za obchodný
podiel nadobúda vedomosti, neobdržal zaň žiadne peniaze od tretej osoby. Pokiaľ mu X.. N. navrhne,
čo idú robiť, súhlasí. Jeho prínos do spoločnosti zatiaľ nie je žiadny. Do spoločnosti nevstúpil preto,
aby bol väčšinový vlastník, pozemok ohodnotili na toľko, tak preto je väčšinovým vlastníkom. Na zisk
si nenárokuje, nakoľko sa len zaúča. V minulosti žiadne obchodné a podnikateľské aktivity nemal.

Konateľom spoločnosti nie je, nakoľko nevie, čo to obnáša. Je zamestnaný v pracovnom pomere.
Nevedel uviesť, aký by mu prináležal podiel na zisku, ani si ho neuplatňuje, keďže pre neho sú dôležité
vedomosti. Nevedel uviesť, aký bol hospodársky výsledok spoločnosti za predchádzajúci rok. Naposledy
sa stretli asi minulý rok, tohto roku sa nestretli, keďže bola korona. V prospech spoločnosti aktivity zatiaľ
nevykonával, keďže sa len zaúča. Podiely na pozemku spoločnosť nevyužíva na podnikateľské účely.

Na výzvu na zrušenie podielového spoluvlastníctva nereagoval, nakoľko v nej boli uvedené vyhrážky
súdnym konaním, pričom na takéto listy on nereaguje. Dohodnúť sa nechcel, nakoľko pozemok predať
nechcel. Zo slušnosti zavolal synovi žalobkyne a povedal mu, že je to už predané, lebo sa ho chcel
zbaviť. Za spoločnosť doposiaľ úkony neurobil. Pokiaľ mu X.. N. vysvetlí situáciu, tak s tým súhlasí.
Doposiaľ sa oboznamoval s právnymi vecami, s tým, čo treba vybavovať na úradoch. Na pomeroch v

spoločnosti mu záleží, záleží mu na dobrých vzťahoch medzi spoločníkmi, aby firma išla dobre. Jeho
vzťah k spoločníkom je priateľský. Jeho zodpovednosť vo vzťahu k firme zatiaľ nie je, nakoľko žiadne
úkony zatiaľ nerobí. S X.. N. si občas zavolajú, občas sa stretnú. Momentálne nerealizujú spoločné
aktivity so spoločníkmi.

9. Konateľ žalovaného 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným 1) sa pozná
prostredníctvom jeho brata. Vykonáva aktivity ohľadne pozemkov v obchodnej spoločnosti Recovery
Advisory a developerské aktivity v obchodnej spoločnosti ReQ. Podobné aktivity by mala mať aj
spoločnosť ReQui. Od vzniku spoločnosti však majú vyhrážky ohľadne nepeňažného vkladu, preto
ani spoločnosť nevykonáva aktivity, nakoľko nie je ustálená otázka nepeňažného vkladu, základného

imania. Spoločnosť má podnikateľský zámer ohľadne pozemkov v obci Pavčina Lehota. O tomto
žalovaný 1) zatiaľ vedomosť nemá, nakoľko ho ako konateľ s týmto neoboznámil. Žalovanému 1)
neponúkol vstup do obchodnej spoločnosti Recovery Advisory, lebo je v nej jediným majiteľom od roku
2004. V spoločnosti ReQ bol iný spoločník, preto založili spoločnosť ReQui. So žalovaným 1) sa dohodli,
že idú do toho spolu, a potom právni zástupcovia dohodli konkrétny spôsob. O účasti žalovaného 1)

na podnikaní začali hovoriť začiatkom februára 2019. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo spoločnosť
vznikla bez účasti žalovaného 1), ale asi to bolo z dôvodu, že v tom čase nebol vypracovaný znalecký
posudok. Okrem obchodnej spoločnosti ReQui nie je žiadna z jeho obchodných spoločnosti v strate.
Žalovaný 2) je v strate, nakoľko nevykonáva činnosť kvôli tomuto súdnemu sporu. So žalovaným 1)
podnikať budú. Spoločnosť aktivity nevyvíja, nakoľko je spochybňované základné imanie. Na výzvu

na obnovenie pôvodného stavu nereagovali, pretože ju vnímali ako absurdnú, bez opory v zákone.
Okrem diskusií s majiteľmi pozemkov zatiaľ nepodnikali žiadne úkony, lebo potrebujú mať istotu, že
spoločnosť je v poriadku. V rámci mimosúdneho riešenia navrhovali, aby žalobkyni zostal pozemok č.
21, im pozemok 17 a spoločná by bola parcela 23. Žalovaný 1) je spoločník, ktorý je viac pasívny ako
aktívny, ale je perspektíva, že by v ďalších prípadných developerských aktivitách pôsobil v mene firmy.

Žalovaný 1) je technicky zdatný, preto by mohol viesť aj kolektív ľudí. Žalovaný 1) má právo podieľať sa
na výsledkoch firmy. So žalovaným 1) sa dohodli, že budú hľadať nejaké pozemky, následne však prišli
výzvy v tejto veci, preto firma prestala vykonávať činnosť. Reálne žalovaný 1) aktivity pre spoločnosť
nevykonáva. Rozmýšľali, aký majetok by žalovaný 1) mohol vložiť do spoločnosti. Bolo to v čase poskončení dedičského konania a uvedené pozemky dávali zmysel. Podnikateľský zámer nie je spojený
s predmetnými pozemkami, brali ich ako vklad. Bral to tak, že ak žalobkyňa má záujem o pozemok za
jej domom, podiely by bolo možné vymeniť a urobiť dva veľké pozemky. Zvažovali, že žalobkyňa by si

nechala pozemok 21 o výmere približne 1000 m2 a pozemok 17 o výmere približne 1000 m2 by mali
oni, o čom sa predbežne aj dohodol so svojimi svokrovcami. Podľa spoločenskej zmluvy má žalovaný 1)
59 % podiel v spoločnosti a zisk sa mu bude vyplácať podľa pomeru. Pokiaľ bude fungovať ako konateľ,
bude dostávať aj plat. V spoločnosti nebola uzavretá dohoda o tom, že by sa žalovaný 1) nemal podieľať
na zisku.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

11. Žalobkyňa a žalovaný 2) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v
katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-E 17, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 178 m2 a parc. č. KN-E 21, druh pozemku: orná pôda, o výmere 307 m2, a to žalobkyňa v
spoluvlastníckom podiele 959/20736-ín, právnym dôvodom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod
V 1886/2013 a žalovaný 2) v spoluvlastníckom podiele 1-ica, právnym dôvodom vyhlásenia vkladateľa,
ktorého vklad bol povolený pod V 3577/2019.

12. Podľa výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti ReQui, s. r. o. (žalovaný 2/) bola
obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra dňa 18. 5. 2019. Spoločníkmi obchodnej
spoločnosti sú X.. W. N. od 18. 5. 2019, obchodná spoločnosť Recovery Advisory, s. r. o. od 18. 5. 2019
a K. Q. od 29. 6. 2019. Konateľom obchodnej spoločnosti je X.. W. N. od 18. 5. 2019.

13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn.
3577/2019, mal súd preukázané, že rozhodnutím zo dňa 15. 8. 2019, číslo vkladu V 3577/2019, bol
na základe vyhlásenia vkladateľa povolený vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo
veľkosti 1-ica na pozemkoch parc. č. KN-E 17 a parc. č. KN-E 21, nachádzajúcich sa v katastrálnom

území D., v prospech obchodnej spoločnosti ReQui, s. r. o. Súčasťou katastrálneho spisu bolo
vyhlásenie vkladateľa K. Q. zo dňa 7. 6. 2019 o vložení nepeňažného vkladu, spočívajúceho v
spoluvlastníckom podiele 1-ica na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-E 17 a parc. č. KN-E 21,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, do základného imania obchodnej

spoločnosti ReQui, s. r. o., ako aj dodatok č. 1 k vyhláseniu, predmetom ktorého bolo doplnenie údajov
v časti vkladateľa o rodné priezvisko vkladateľa.

14. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. Sro 72361/L, mal súd preukázané, že
v konaní, vedenom pod sp. zn. 4Re/881/2019, bol dňa 15. 5. 2019 doručený návrh na zápis spoločnosti

ReQui, s. r. o. do obchodného registra. Ako spoločníci obchodnej spoločnosti boli uvedení X.. W. N.
a obchodná spoločnosť Recovery Advisory, s. r. o., ako konateľ X.. W. N.. Okresný súd Žilina vykonal
zápis navrhovaných údajov dňa 18. 5. 2019. V konaní, vedenom pod sp. zn. 9Re/395/2019, bol súdu
dňa 13. 6. 2019 doručený návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti, a to v časti spoločníka
tak, že bol navrhnutý zápis žalovaného 1) za spoločníka, s výškou nepeňažného vkladu 7300 eur a

súčasne aj zápis zmeny výšky základného imania z 5000 eur na 12300 eur a rozsahu jeho splatenia
z 5000 eur na 12300 eur. K návrhu bola priložená zápisnica z rokovania valného zhromaždenia
obchodenej spoločnosti ReQui, s. r. o. zo dňa 7. 6. 2019, z ktorej súd zistil, že valné zhromaždenie
uznesením č. 3 schválilo zvýšenie základného imania spoločnosti o sumu 7300 eur na sumu 12300
eur, a to nepeňažným vkladom nového spoločníka K. Q., ktorý prevzal záväzok na nový nepeňažný

vklad, predmetom ktorého bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica na pozemkoch parc. č. KN-E 17
a parc. č. KN-E 21, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, ktorého hodnota
bola zistená znaleckým posudkom č. 58/2019 znalca X.. Ľ. Z.. Po prijatí uznesenia č. 3 pristupujúci
spoločník K. Q. uskutočnil písomné vyhlásenie o prednostnom prevzatí záväzku na nový nepeňažný

vklad, v ktorom vyhlásil, že preberá záväzok na nový nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti
vo výške 7300 eur, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch. Súčasne
s uskutočnením písomného vyhlásenia o prednostnom prevzatí záväzku na nový nepeňažný vklad
odovzdal K. Q. konateľovi spoločnosti písomné vyhlásenie vkladateľa podľa § 60 ods. 1, 2 Obchodnéhozákonníka. Zároveň vyhlásil, že pristupuje ku spoločenskej zmluve spoločnosti. Uznesením č. 4 valné
zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy. Dňa 7. 6. 2019 žalovaný 1) vo vyhlásení o prevzatí
záväzku na nový vklad písomne vyhlásil, že v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti

ReQui, s. r. o., prijatého uzneseniami na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 7. 6. 2019, preberá
záväzok na nový nepeňažný vklad vo výške 7300 eur, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1-ica na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-E 17 a parc. č. KN-E 21, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX. Dňa 7. 6. 2019 K. Q. písomne vyhlásil vo vyhlásení

vkladateľa, že vkladá do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1-ica na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-E 17 a parc. č. KN-E 21, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.XXX. OkresnýsúdŽilinavykonalzápisnavrhovanýchúdajovdňa
29. 6. 2019. Zo zbierky listín, ktorá je súčasťou registrového spisu, súd zistil, že nepeňažný vklad, ktorý
vložil žalovaný 1) do základného imania žalovaného 2), bol ocenený znaleckým posudkom č. 58/20019,

vypracovaným X.. Ľ. Z. dňa 30. 5. 2019, na 7300 eur.

15. Dňa 31. 10. 2019 žalobkyňa podaním, označeným ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
relatívne neplatného spolu s oznámením a žiadosťou“, adresovaným žalovanému 1) a žalovanému 2),
oznámila žalovaným, že vzhľadom k porušeniu jej zákonného predkupného práva sa dovoláva relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva ku spoluvlastníckemu podielu
na predmetných pozemkoch vyhlásením vkladateľa zo dňa 7. 6. 2019, v spojení s jeho dodatkom č. 1 zo
dňa 6. 8. 2019 a súčasne ich požiadala, aby zabezpečili v katastri nehnuteľností zápis pred vykonaním
uvedeného právneho úkonu.

16. Podľa účtovnej závierky žalovaného 2) za rok 2019 bol vykázaný výsledok hospodárenia strata
mínus 125 eur.

17. Listom zo dňa 1. 4. 2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného 1) na odkúpenie podielu na pozemkoch
zapísaných ako parc. č. KN-E 21 a 17 v katastrálnom území D..

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

21. Podľa § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka, vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov
(ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré
spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

22. Podľa § 143 ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok na nový vklad sa preberá písomným
vyhlásením, v ktorom záujemca, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, musí vyhlásiť, že pristupuje k
spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený.

23. Podľa § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka, na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa
použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.24. Podľa § 60 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda
však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného
vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.

25. Podľa § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik,
prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi
vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného
registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva
žalovaného 1) ku spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ica na pozemkoch nachádzajúcich sa v
katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX. Podaná žaloba predstavuje žalobu
podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa sa domáhala určenia práva

(vlastníckeho práva žalovaného 1/). Pokiaľ aj žalovaní vo svojich podaniach poukazovali na skutočnosť,
že z podanej žaloby, najmä z návrhu výroku súdneho rozhodnutia (žalobného petitu), nie je zrejmé, či sa
žalobkyňa domáha určenia práva v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku alebo určenia právnej skutočnosti (určenia neplatnosti vyhlásenia o nepeňažnom vklade) v
zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, súd dôvodnosť uvedenej

argumentácie preukázanú nemal. Z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, aj v replike, jednoznačne
vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha určenia, že žalovaný 1) je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na
pozemkoch. Pokiaľ aj v návrhu výroku súdneho rozhodnutia bolo uvedené, že vyhlásenie vkladateľa,
žalovaného 1), zo dňa 7. 6. 2019 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 6. 8. 2019, je neplatné, jednalo
sa len o konkretizáciu právneho úkonu, na základe ktorého došlo ku prevodu vlastníckeho práva k

predmetnému spoluvlastníckemu podielu zo žalovaného 1) na žalovaného 2). Žalobkyňa na základe
námietky žalovaných, uvedenej vo vyjadrení ku žalobe, v replike opätovne uviedla, že sa domáha
určenia vlastníckeho práva, pričom otázka ne/platnosti vyhlásenia o nepeňažnom vklade má byť súdom
vyriešená len ako otázka predbežná.

27. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, súd prioritne skúmal,
či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým
procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho
právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Súd mal preukázané, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko je
jedným z podielových spoluvlastníkov predmetných pozemkov, pričom bez požadovaného určenia je jej

právne postavenie neisté v otázke ďalších podielových spoluvlastníkov, obzvlášť vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2). Bez požadovaného určenia je právne postavenie žalobkyne
neisté, vo vzťahu ku komu (ku ktorým osobám) je v spoluvlastníckom vzťahu, a teda vo vzťahu ku ktorým
osobám si môže uplatňovať práva a plniť povinnosti zo spoluvlastníckeho vzťahu vyplývajúce. Navyše,
podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa

zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem.

28. Súd mal preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v spore, ktorá bola žalovanými vo
vzťahu k žalovanému 1) namietaná. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný 1) je pasívne vecne
legitimovaný z dôvodu, že v jeho prospech má byť určené vlastnícke právo a žalovaný 2) z dôvodu,

že je aktuálne zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov v katastri nehnuteľností.
Súd mal preukázanú dôvodnosť uvedenej argumentácie žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch v prospech žalovaného 1). V
prípade vyhovenia žalobe by teda rozsudok bol spôsobilý založiť práva žalovaného 1), preto bol
žalovaný 1) pasívne vecne legitimovaný v spore. Nakoľko aktuálne je ako podielový spoluvlastník

predmetných pozemkov zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný 2), bol aj žalovaný 2) pasívne vecne
legitimovaným v spore.29. Napriek skutočnosti, že súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v spore, žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku.
Žalobkyňa odôvodnila podanie žaloby porušením jej zákonného predkupného práva podielového

spoluvlastníka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka pri vložení nepeňažného vkladu žalovaným 1)
do základného imania žalovaného 2), dôsledkom čoho mala byť neplatnosť vyhlásenia o nepeňažnom
vklade a v nadväznosti na to „obnovenie“ vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch
v prospech žalovaného 1). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa aj žalovaný 2) sú
aktuálne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.,

zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, že spoluvlastnícky podiel na uvedených pozemkoch žalovaný
2) nadobudol ako nepeňažný vklad do základného imania od žalovaného 1), pričom žalovaný 1) pred
vložením spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch ako nepeňažného vkladu do základného imania
žalovaného 2) neponúkol spoluvlastnícky podiel na odpredaj žalobkyni. Medzi stranami rovnako
nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa sa voči žalovaným dovolala relatívnej neplatnosti vyhlásenia o
nepeňažnom vklade do základného imania žalovaného 2). Medzi stranami sporu bolo sporné, či právny

úkon, ktorým došlo ku vloženiu nepeňažného vkladu do základného imania žalovaného 2) (vyhlásenie
žalovaného 1/ zo dňa 7. 6. 2019, v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 6. 8. 2019) predstavuje úkon, pri
ktorom vzniká podielovým spoluvlastníkom možnosť uplatniť si zákonné predkupné právo a skutočnosť,
či v čase vykonania uvedeného úkonu boli žalovaný 1) a žalovaný 2) vo vzťahu blízkych osôb v zmysle
zákonného ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka.

30. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom. Prevod spoluvlastníckeho
podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby, uvedené v zákonnom
ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného

práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr
ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky
podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné
predkupnéprávospoluvlastníkovmácharaktervecnéhopráva.Vprípade,akspoluvlastník,prevádzajúci
svoj spoluvlastnícky podiel, nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a

spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k
prevodudošlo,relatívnouneplatnosťouvzmyslezákonnéhoustanovenia§40aObčianskehozákonníka.
Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá
jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa
domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za

podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva
zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi). Podľa rozsudku
Nejvyššího soudu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1143/2000, ktorý je, vzhľadom na totožnosť právnej
úpravy, aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, vklad spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti
do obchodnej spoločnosti má povahu prevodu spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 140 Občianskeho

zákonníka, preto sa aj na uvedenú formu prevodu vzťahuje predkupné právo. Totožný právny názor
uviedol Nejvyšší soud Českej republiky aj v rozsudku, sp. zn. 22Cdo/1836/2003. Aplikovateľnosť
zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka na vloženie nepeňažného vkladu do základného
imania obchodnej spoločnosti vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/235/2013 a
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/49/2018. Vyhlásenie žalovaného 1) o vložení

nepeňažného vkladu do základného imania žalovaného 2) predstavovalo právny úkon, vo vzťahu ku
ktorému by žalobkyni ako jednej z podielových spoluvlastníčok prislúchalo zákonné predkupné právo v
zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že v čase
prevodu, t. j. vykonania vyhlásenia žalovaného 1) o vložení nepeňažného vkladu do základného imania
žalovaného 2), boli žalovaný 1) a žalovaný 2) v pomere blízkych osôb. Z uvedeného dôvodu ostatným

podielovým spoluvlastníkom pozemkov, teda ani žalobkyni, zákonné predkupné právo neprislúchalo
(nevzniklo).
31. Zákonné ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k definícii blízkych osôb odkazuje
na ustanovenie § 116, resp. § 117 Občianskeho zákonníka. Zákonné ustanovenie § 116 Občianskeho
zákonníka určuje, že blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby

v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V rozhodovacej činnosti súdov však
bola opakovane pripustená možnosť existencie vzťahu blízkych osôb aj medzi fyzickými a právnickými
osobami, a to použijúc analógiu zákona podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné,že aj medzi právnickou osobou a fyzickou osobou môžu existovať vzťahy, ktoré svojou kvalitou a
intenzitouspôsobujú,žeujmu,ktorúbyutrpelajednazuvedenýchosôbbydruhádôvodnepociťovalaako
vlastnú. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/235/2013: „Za analogického použitia

ustanovenia§116Občianskehozákonníkajepotommožnédovodiť,žezaosobublízkuprávnickejosobe
je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej
osoby alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala
ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Ak teda spoluvlastník nehnuteľností V. previedol
jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (144/192) ako nepeňažný vklad do základného imania

obchodnejspoločnostiodporcu,ktorejbolvtomčase(kuktorémumomentusahodnotíkritériumblízkosti
osôb) jediným spoločníkom, išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu
blízku a predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniklo,...“.
Nejvyšší soud Českej republiky v rozsudku, sp. zn. 22Cdo/1836/2003, ktorý je, vzhľadom na totožnosť
právnej úpravy, aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, konštatoval, že: „Ak je fyzická osoba
spoluvlastníkom veci a zároveň spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzením, potom táto fyzická a

právnická osoba majú spoločný personálny prvok - fyzická osoba ako subjekt spoluvlastníckeho práva
je súčasne ako spoločník subjektom, ktorý sa podieľa na vytvorení základného imania spoločnosti, ručí
za záväzky spoločnosti vo vyššie uvedenom rozsahu a podieľa sa na zisku spoločnosti. Toto personálne
a majetkové prepojenie osôb je možné za použitia analógie kvalifikovať ako vzťah obdobný vzťahu
rodinného v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a súčasne zakladá stav, kedy ujmu, ktorú by utrpela

jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako ujmu vlastnú. To znamená, že ak vkladá spoluvlastník svoj
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide
o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniká.“ Nejvyšší soud Českej republiky
aj v rozsudku, sp. zn. 29Cdo/1212/2012, uviedol, že: „ ... za osobu blízku fyzickej osobe je nutné

za určitých okolností považovať aj právnickú osobu. ... je právnická osoba (zásadne bez ďalšieho)
osobou blízkou členovi svojho štatutárneho orgánu. U ostatných osôb je treba posudzovať, či majú k
právnickej osobe vzťah obdobný vzťahu rodinnému a súčasne či by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú
utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú (v pomeroch spoločnosti s ručením obmedzeným takouto
osobou spravidla bude, hoci nie bezvýhradne, spoločník).“ Aj v rozsudku Nejvyššího soudu Českej

republike, sp. zn. 21Cdo/2192/2001, bolo konštatované, že: „Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými
osobami nie je z hľadiska ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka podstatná akákoľvek ich vzájomná
väzba, ale len vzťah určitej kvality, založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomeru
rodinnému, musí aj vzťah tejto ďalšej fyzickej osoby k právnickej osobe - ak má mať v práve význam -
vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo

zamestnancom právnickej osoby alebo ak má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne sa jej
pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116
Občianskeho zákonníka preto dovolací súd dovodil, že za osobu blízku právnickej osobe je potrebné
považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby
alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú

utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.“

32. Prihliadajúc k uvedeným právnym názorom a vyhodnotiac zistený skutkový stav, mal súd
preukázané, že medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) bol v čase vykonania nepeňažného vkladu do
základného imania žalovaného 2) vzťah blízkych osôb, nakoľko žalovaný 1) bol v tom čase spoločníkom

žalovaného 2), pričom ujmu, ktorú by utrpel žalovaný 2), by dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú.
Advokátka žalobkyne poukazovala na skutočnosť, že z výpovede žalovaného 1) nevyplynulo, že by
ujmu na strane žalovaného 2) mohol dôvodne pociťovať ako vlastnú, nakoľko žalovaný 1) uviedol,
že sa skôr cíti tichým spoločníkom žalovaného 2), nepodieľa sa na jeho aktivitách v rozhodujúcom
rozsahu, rozhodovanie ponecháva na konateľa žalovaného 2), pričom podstatnú časť jeho aktivity u

žalovaného 2) predstavuje „zaúčanie sa“ do chodu obchodnej spoločnosti. Z výsluchu žalovaného
1) a konateľa žalovaného 2), ako aj z vykonaných listinných dôkazov, však mal súd preukázané,
že ujmu, ktorú by utrpel žalovaný 2), by žalovaný 1) dôvodne pociťovať ako vlastnú. Žalovaný 1) je
jedným z troch spoločníkov žalovaného 2), s veľkosťou obchodného podielu 59 %. Žalovaný 1) je
teda väčšinovým vlastníkom obchodných podielov žalovaného 2). Na základe uvedenej skutočnosti

mu, v zmysle zákonného ustanovenia § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s článkom
5.9. spoločenskej zmluvy, prislúcha aj 59 %-ný podiel na zisku. Súčasne, v zmysle zákonného
ustanovenia § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia mu
môže vzniknúť povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu, a toopätovne podľa výšky jeho vkladu. Žalovaný 1) je preto nepochybne hmotne zainteresovaný na výsledku
hospodárenia žalovaného 2), ktorý sa môže priamo prejaviť v jeho majetkovej sfére v podobe nároku
na vyplatenie podielu na zisku ako aj v podobe vzniku povinnosti na úhradu straty. Je nepochybné,

že žalovaný 2) vykonáva aktuálne len minimálne aktivity, čo napokon nebolo v konaní ani sporné.
Uvedenej skutočnosti potom zodpovedá aj výsledok jeho hospodárenia za rok 2019, keď vykázal stratu
-125 eur. Konateľ žalovaného 2) však logickým a akceptovateľným spôsobom uvedenú skutočnosť
odôvodnil, poukazujúc na prebiehajúci súdny spor. Nakoľko je spochybnená výška základného imania
žalovaného 2) v dôsledku spochybnenia platnosti vyhlásenia o nepeňažnom vklade žalovaného 1) do

základného imania a v nadväznosti na to vlastne aj okruh spoločníkov obchodnej spoločnosti, má
žalovaný 2) obavu vykonávať podnikateľské aktivity v širšom rozsahu a jeho aktivity spočívajú len v
plánovaní budúcich podnikateľských zámerov. Pokiaľ advokátka žalobkyne poukazovala na skutočnosť,
že žalovaný 1) sa aktívne, svojou činnosťou, nepodieľa na výkone podnikateľských aktivít žalovaného
2), je potrebné uviesť, že žalovaný 1) je spoločníkom žalovaného 2), teda nie jeho štatutárnym orgánom,
ani zamestnancom. V zmysle zákonného ustanovenia § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci

vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení.
Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným neprislúcha zo zákona právo konať v mene obchodnej
spoločnosti, ani právo na obchodné vedenie spoločnosti, ktoré prislúchajú konateľovi/konateľom.
Žalovaný 1) si svojou účasťou na valnom zhromaždení spoločnosti vykonal svoje práva spoločníka
týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti. Žalovaný 1) však bez ďalšieho, výlučne z dôvodu

svojho spoločníctva v spoločnosti, nie je oprávnený, ani povinný, vykonávať ďalšie činnosti v mene
spoločnosti a pre spoločnosť. Žalovaný 1) a konateľ žalovaného 2) zhodne opísali, aké aktivity vo
vzťahu ku spoločnosti žalovaný 1) aktuálne vykonáva, pričom sa jedná najmä o jeho oboznamovanie
konateľom žalovaného 2) o základných otázkach chodu spoločnosti. Žalovaný 1) pri výsluchu nedokázal
popísať svoju účasť na činnosti žalovaného 2) právnickou terminológiou, najmä príslušnými pojmami

obchodného práva. Prihliadajúc ku všetkým okolnostiam jeho doterajšieho pracovného pôsobenia,
absencii predchádzajúcej skúsenosti s podnikaním, krátkosti existencie žalovaného 2) a samotným
okolnostiam jeho doterajšej činnosti, najmä s ohľadom na prebiehajúci súdny spor, mal súd napriek tomu
z výpovede žalovaného 1) preukázaný relevantný vzťah ku žalovanému 2) z hľadiska ich vzájomného
posúdenia ako blízkych osôb. Pokiaľ aj žalovaný 1) tvrdil, že je skôr tichým spoločníkom žalovaného 2),

súd uvedené tvrdenie vyhodnotil ako tvrdenie učinené s neznalosťou príslušnej právnickej terminológie
a hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný 1) vníma svoju doterajšiu účasť na
aktivitách žalovaného 2) ako pasívnu, čo potvrdil aj konateľ žalovaného 2). Žalovaný 1) vykonáva aktivity
za účelom získania vedomostí o chode obchodnej spoločnosti a výkone podnikateľskej činnosti, pričom
dokonca uviedol, že aj vloženie nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti bolo vykonané najmä z

dôvodu získania protihodnoty vo forme vedomostí. Žalovaný 1) však jednoznačne potvrdil, že mu záleží
na vzťahoch v spoločnosti, ako aj na tom, aby spoločnosť fungovala. Z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že by medzi spoločníkmi žalovaného 2) existovala dohoda, podľa ktorej by žalovaný 1)
nemal nárok na podiel na zisku podľa veľkosti svojho vkladu, resp. že by sa podľa veľkosti svojho podielu
nemal podieľať na prípadných stratách spoločnosti. Uvedená skutočnosť nevyplývala zo spoločenskej

zmluvy a bola výslovne potvrdená aj konateľom žalovaného 2). Keďže žalovaný 2) od svojho vzniku,
z vyššie už uvedených dôvodov, vyvíjal len minimálnu činnosť, je logické, že ani žalovaný 1) ako
spoločníknepocítilvosvojejmajetkovejsférevýsledokhospodáreniaspoločnosti.Podľatvrdeníkonateľa
žalovaného 2) však po skončení prebiehajúceho súdneho sporu a v nadväznosti na to nadobudnutí
istoty ohľadne právneho postavenia spoločnosti, plánuje ďalšie podnikateľské aktivity, do ktorých bude

aktívne zainteresovaný aj žalovaný 1). Pokiaľ advokátka žalobkyne poukazovala na časový sled udalostí
a skutočnosť, že žalovaný 1) sa nestal spoločníkom žalovaného 2) súčasne so vznikom žalovaného
2), vykonaným dokazovaním bola potvrdená domnienka konateľa žalovaného 2), že sa tak stalo z
dôvodu neexistencie znaleckého posudku, ktorého vypracovanie bolo povinné v súvislosti s ocenením
nepeňažného vkladu pred jeho vložením do základného imania. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa

30. 5. 2019, t. j. až po vzniku žalovaného 2). Napokon súd uvádza, že žalovaný 1) bol v čase vykonania
vyhlásenia o nepeňažnom vklade spoločníkom žalovaného 2). Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, mal súd preukázané, že na valnom zhromaždení žalovaného 2) dňa 7. 6. 2019 žalovaný
1) najskôr prevzal záväzok na nepeňažný vklad a stal sa spoločníkom žalovaného 2), keď pristúpil aj ku
spoločenskej zmluve a až následne vykonal vyhlásenie o nepeňažnom vklade, a to už ako spoločník

žalovaného 2). Ak by totiž žalovaný 1) nebol spoločníkom žalovaného 2), nemohol by nepeňažný vklad
do základného imania žalovaného 2) vložiť.33. Súd rozhodol, že nevykoná ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy, nakoľko zistený skutkový stav
bol dostačujúci pre rozhodnutie vo veci, preto by vykonávanie ďalších dôkazov bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Žalobkyňa navrhovala vykonať dôkazy za účelom preukázania

skutočnosti, že vloženiu nepeňažného vkladu do základného imania žalovaného 2) predchádzal iný
prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch zo žalovaného 1) na tretiu
osobu. Uvedenej skutočnosti mal nasvedčovať najmä telefonát medzi žalovaným 1) a synom žalobkyne,
uskutočnený pred vznikom žalovaného 2), v ktorom mal žalovaný 1) tvrdiť, že spoluvlastnícke podiely
sú už predané. Žalovaný 1) nerozporoval, že takéto tvrdenie synovi žalobkyne v telefonickom rozhovore

uviedol, súčasne však akceptovateľným spôsobom odôvodnil, prečo tak učinil. Žalovaný 1) uviedol,
že sa chcel syna žalobkyne „zbaviť“, pričom práve tvrdená skutočnosť už realizovaného prevodu sa
mu zrejme javila ako najúčinnejší spôsob pre zabránenie prípadného ďalšieho kontaktovania zo strany
žalobkyneohľadnepredajaspoluvlastníckehopodielunapozemkoch.Skutočnosti,ktorémalibyťzistené
výsluchom svedka S. N., neboli medzi stranami sporné. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
žalovaný 2) nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemkoch ako nepeňažný vklad do základného

imania, a to od žalovaného 1) ako vkladateľa, teda nie od inej (tretej) osoby. Ak by žalovaný 1) pred
vykonaním vyhlásenia o nepeňažnom vklade previedol vlastnícke právo ku spoluvlastníckemu podielu
na pozemkoch na tretiu osobu, nemohlo by dôjsť ku povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností príslušným okresným úradom na základe vyhlásenia o nepeňažnom vklade. Príslušný
okresný úrad pri rozhodovaní o povolení vkladu musel mať preukázané vlastnícke právo žalovaného

1) k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, inak by vklad vlastníckeho práva na
základe vyhlásenia o nepeňažnom vklade v prospech žalovaného 2) nepovolil. Preto nebol dôvod na
vykonanie listinného dôkazu - správy notárov, či žalovaný 1) overoval podpisy na listine, ani výpisom z
účtu žalovaného 1). Súd nepovažoval za dôvodné ani vykonanie dôkazu - dedičského spisu po matke
žalovaného 1), za účelom preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k ďalšiemu majetku žalovaným

1). Skutočnosť, že okrem spoluvlastníckeho podielu na predmetných pozemkoch, nadobudol žalovaný
1) po svojej matke dedením aj ďalší majetok, nebola medzi stranami sporná. Navyše, ako uviedla
advokátka žalovaných, záležalo len na rozhodnutí žalovaného 1), a to v nadväznosti na dohodu so
žalovaným 2), ktoré nehnuteľnosti vloží ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 2). Súd
mal tiež preukázané, že skutočnosti, ktoré by mohli vyplynúť zo žalobkyňou navrhovanej obhliadky na

mieste samom, by nemali vplyv na právne posúdenie veci.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v
spore v celom rozsahu úspešným žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.