Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, August 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207062
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615207062.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. F. XXXX/XX, XXX XX X.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX 19678/2015, v konaní o vymoženie 72 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/402/2015-14 zo dňa 21.09.2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením exekučný súd vo svojom prvom výroku rozhodol, že súdny

exekútorJUDr.RudolfKrutýniejevylúčenýzvykonávaniaexekúcieavosvojomdruhomvýrokuzamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex 19678/15 podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku). K svojmu prvému výroku okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia uviedol, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného v období od

01.08.2006 do 05.06.2007 súd prvej inštancie bez ďalšieho nepovažuje za okolnosť, na základe ktorej
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. za dôvod pre vylúčenie exekútora z vykonávania
exekúcie. Okresný súd má za to, že za daného stavu neexistujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti a
nestrannostisúdnehoexekútora,apretohozvykonávaniaexekúcienevylúčil.Zodôvodneniaokresného
súdu ku svojmu druhému výroku vyplýva, že súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi oprávneným a
povinnou zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval pri právnom posúdení tohto

vzťahu Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice
obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00.
Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce

formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže rozhodcovské konanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc z povahy samotnej
zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy
veriteľ. Okresný súd ako súd exekučný mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto
koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené

na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho
sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takátodoložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam
poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý.

Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku,
ktorá ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vedeniu exekúcie a tým aj za
zákonnýdôvodnazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúcie.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v časti, ktorou súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa označil za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá
na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorý mu vyplýva

z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské

konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom či dobrými mravmi. Exekučný súd sa tak mal podľa oprávneného v rámci materiálneho
prieskumu rozhodcovského rozsudku obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený
sa navyše domnieva, že postupom súdu
a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza

k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40
zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinnou uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa
ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho

úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Oprávnený poukázal na čl. 2 odsek 2 druhá veta tejto rozhodcovskej zmluvy, v zmysle
ktorej bola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,

a.s., dohodnutou v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danej veci
konajúci súd konal podľa oprávneného nad rámec zákonných ustanovení, preto žiadal, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1

CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudolúčinnosťnovýprocesnýpredpisCivilnýsporovýporiadok,ktorýsavzmyslevyššieuvedených
prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku

použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

9. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2,
§ 57 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť
pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne

predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia
§ 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné
zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh

účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v
judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok

v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s

cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Právny názor, ktorý zastáva
aj odvolací súd, zhodne so závermi prvostupňového súdu, sú súladné s konštantnou judikatúrou súdov
vyššieho stupňa - z početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR
v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011,
3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19).

10. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, konštatuje, že súd prvého stupňa
vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, respektíve nevenoval dostatočnú
pozornosť obsahu predložených listinných dôkazov.

11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci bola uzatvorená samostatná rozhodcovská

zmluva, tak, ako to konštatoval aj exekučný súd. Po oboznámení sa s obsahom predloženej
Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 01.02.2013 sa odvolací súd nestotožňuje so záverom prijatým
exekučným súdom o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho rozpornosť so
spotrebiteľským právom (č. l. 6 spisu). Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca
legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná do Všeobecných

obchodných podmienok ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp. Všeobecných obchodných
podmienok, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine. Táto listina
navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť,
resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože
nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve Všeobecných obchodných podmienok,

s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného
právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných
zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi
oprávneným

a povinnou, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za
predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné
dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ malmožnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je
zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby
a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vo vzťahu k nemu vplyv na dojednaný

spotrebiteľský vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy navyše vyplýva vyhlásenie dlžníka, osobitne
zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí. Vyhlasuje, že
bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený
o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy“. Zásadné je aj konštatovanie, že
v čl. II bod. 3. rozhodcovskej zmluvy je upravená možnosť a právo „ktorejkoľvek zo zmluvných strán

odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy.“ Taktiež v
čl. III. tejto zmluvy, označenom ako Poučenie
o rozhodcovskom konaní, sú v jednotlivých bodoch zakomponované základné zásady
a špecifiká rozhodcovského konania, ktoré slúžia k zvýšeniu právneho povedomia spotrebiteľa a
rozhodne majú za následok posilnenie právnej ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na obsah tejto osobitne
dlžníkom podpísanej rozhodcovskej zmluvy, s poučením o zásadách

a charaktere rozhodcovského konania, navyše s upravenou možnosťou odstúpiť od tejto rozhodcovskej
zmluvy a to aj bez udania dôvodu, bez vplyvu na hlavný zmluvný vzťah
a v dostatočne dlhej lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy, poskytujúcej spotrebiteľovi možnosť aj
dodatočne, v pohodlí domova sa podrobnejšie a bez akéhokoľvek stresu a tlaku oboznámiť s obsahom
podpísanej zmluvy a následne sa potom aj slobodne rozhodnúť odstúpiť od nej bez akýchkoľvek

konzekvencií a vplyvu na úverový vzťah, potom nemožno konštatovať, že rozhodcovská zmluva v
takejto podobe nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú
právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že
by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne
úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovala tak do zmluvnej

voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj
koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy s poučením o charaktere rozhodcovského
konania muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny
úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá
nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné

dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná zmluvná
podmienka"). To však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v tomto konkrétnom prípade dojednaná
individuálne a spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné
považovať za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z

ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že povinná mala,
ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu tým, že by k jej
obsahu nepristúpila a jej obsah nepodpísala, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu,
ale osobitným právnym úkonom, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu
potom zjavne neobstojí. Tvrdenie oprávneného o individuálnom dojedaní rozhodcovskej zmluvy pritom

nebolo žiadnym prejavom spochybnené ani povinnou, hoci jej bolo odvolanie oprávneného na adresu
trvalého bydliska riadne doručené. Neexistuje tak okolnosť, ktorá by spochybňovala alebo oslabovala
tvrdenieoprávnenéhopodporovanélistinnýmidôkazmi.Zadanéhoskutkovéhostavujenutnédojednanú
Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 01.02.2013, vzťahujúcu sa ku Zmluve o úvere
č. 615609050 zo dňa 01.02.2013, považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom

a preto nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, preto odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že súd je povinný skúmať uplatnený nárok, resp.
jeho zákonnosť aj z iných kritérií a hľadísk, ktoré novelizované znenie ustanovenia § 44 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. l/ a m/ Exekučného poriadku súdu ukladá.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydanýv konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor

s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Odvolací súd preto konštatuje, že bude povinnosťou exekučného súdu skúmať zákonnosť vedenia
danej exekúcie a to v súlade s ustanoveniami § 243f v spojení s ustanovením § 44 ods. 2, prípadne aj
§ 57 ods. 1 písm. l/ a m/ Exekučného poriadku

v dôsledku novely uskutočnenej zák. č. 438/2015 Z. z. v znení účinnom od 23.12.2015.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym rozhodnutím znemožnil oprávnenému, ako strane exekučného
konania, aby uskutočňovala svoje procesné práva; a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia

§ 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).