Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207039
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615207039.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému X. V., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom I. č. XX, XXX XX B. X. H., vedenej u

súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.,Exekútorskýúrad,sosídlomZáhradníckač.60,82108
Bratislava, pod sp. zn. EX 24408/15, o vymoženie 20,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/409/2015-43 z 1. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým

uznesenímzodňa01.07.2021exekúciuvykonávanúsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmPhD.
pod sp. zn. EX 24408/15 zastavil.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 20,80 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská,a.s.,Bratislava,sp.zn.SR07832/11zodňa22.08.2011,ktorýmbolapovinnémuuložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 187,80 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
zo sumy 145,- Eur od 24. 05. 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
145,- Eur od 24. 05. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 124,27 Eur,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2011
a vykonateľnosť dňa 16. 09. 2011.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. 03. 2017, § 243f ods. 1, 6 Exekučného poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ,,EP“), § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“), § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinného v čase vystavenia zmenky (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch,“
resp. ,,ZoSÚ“).

Súd prvej inštancie zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 27. 01. 2010 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), pričom účastníci zabezpečili svoj záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27. 01. 2010. Povinný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa stal dlh splatný dňa 25. 02. 2011. Oprávnený
vyplnil dňa 06. 05. 2011 zmenku povinnému na sumu 195,- Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 25.
02. 2011, ktorá bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 11. 05. 2011.

Súd prvej inštancie uviedol, že povinný uzavrel Zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže
z nej nevyplývalo, že by povinný v čase jej uzatvorenia bol podnikateľským subjektom. Aj označeniedlžníkavZmluveoúvereosobnýmiúdajmitypickýmiprenepodnikajúcufyzickúosobu(meno,priezvisko,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) charakterizuje dlžníka (povinného) ako fyzickú
osobu nepodnikateľa, z ktorého možno vyvodiť, že dlžník (povinný) uzatváral Zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Zmluva o úvere má povahu jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka (povinného), ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na
predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že
bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného

subjektu voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade
pochybností,čiideospotrebiteľskúzmluvu(spotrebiteľskývzťah),mádôkaznébremenonapreukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom
prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním
nemôže byť (nie je údaj) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania. Takýto údaj
neposkytuje odpoveď na otázku o akú konkrétnu súvislosť s výkonom zamestnania vôbec uzavretie
Zmluvy o úvere má. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere je vzťahom

spotrebiteľským.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 243/07.
Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený na základe Zmluvy o úvere poskytol povinnému úver vo výške
300,- Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému sumu poskytnutého úveru zvýšenú o poplatok vo

výške 288,- Eur, t.j. celkovo čiastku 588,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur, počnúc dňom 20.
02. 2010. Oprávnený v zmysle bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru doplnil dňa 06. 05.
2011 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 195,- Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy dňa
25. 02. 2011.
Oprávnený (veriteľ) uplatnil proti povinnému (dlžníkovi) nárok zo zmenky vyplnenej dňa 06. 05. 2011

na základe Zmluvy o úvere zo dňa 27. 01. 2010 vo výške 195,- Eur, pričom istina poskytnutého úveru
predstavovala sumu 300,- Eur, hoci si oprávnený (veriteľ) mohol proti povinnému (dlžníkovi) uplatniť
nárok zo zabezpečovanej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nárok oprávneného zo zmenky uplatnený v exekúcii je v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 6 ZoSÚ.
Pretože exekučným titulom je rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp.

neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený podal včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho

konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).
Posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa odmietol. Poukázal na to, že dňa 27. 01. 2010 uzavrel
s povinným Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania.

Povinný v Zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné
prostriedky budú využité na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinným
využitý, oprávnený neskúma, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše
nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie
finančných prostriedkov.

V prípade jeho postavenia je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa
AG).Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý
povinnému,naposúdenieZmluvyoúvereniejemožnéaplikovaťustanoveniaZákonaospotrebiteľských
úveroch.

Na záver uviedol, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu
spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia
úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo 415/2012).
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1

písm. m) EP a exekučné konanie zastavil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom v posudzovanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave, sp. zn. SR 07832/11 zo dňa 22. 08. 2011. Medzi oprávneným a povinným bola dňa 27.

01. 2010 uzatvorená Zmluva o úvere. Dňa 27. 01. 2010 bola povinným zároveň vystavená neúplná
zmenka. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie
postúpil doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP. Odvolaním
napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

6. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní je viazaný
dôvodmi odvolania, a preto môže prihliadať len na také odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania, okrem prípadu, že ide o vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré odvolací
súd preskúmava ex offo.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1.neprijateľné zmluvné podmienky,

2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní

exekúcie.

11. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniachpred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava mala zamedziť, aby ďalej nedochádzalo
k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby
nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo

vo výške dosahujúcej úžeru. Expressis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci
uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové
povinnostiúčastníkakonaniavsúdnomkonaní,ktorýsiuplatňujenárokzozmenky,atonajmäzaúčelom
zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich
na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná

ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená
možnosť exekučného súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach
exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť exekučného súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to
aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

12. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že Zmluva o úvere uzatvorená

medzi oprávneným a povinným, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ (oprávnený) ako
právnická osoba, konajúci pri uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ
(povinný) ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že oprávnený nepreukázal,
že úver bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom
bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na
výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie prijímateľa úveru
a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním. Námietku oprávneného o tom, že povinný v

Zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel
„zamestnania,“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného
vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Zmluvu o úvere uzatváral
povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci
svojej obchodnej činnosti. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že zmenku podpísal povinný ako fyzická
osoba označená rodným číslom a miestom trvalého pobytu (č. l. 41 spisu). Z uvedeného vyplýva, že

vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pričom rozhodcovský súd na túto
skutočnosť pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

14. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval podľa ustanovenia § 243f ods. 6 EP, keďže
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej

povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade
označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31. 03. 2017.
Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti
fyzickejosobevymáhanárokzozmenky,povinnosťpreukázať,ženejdeonárok,ktorývznikolvsúvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa
prezumuje (predpokladá).

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez

ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnejneplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že exekučným titulom je
rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom nárok oprávneného zo zmenky uplatnený v exekúcii je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 ZoSÚ, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekúciu zastavil

17.Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostalainámožnosťakoodvolanímnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).