Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213205644
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213205644.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. F., bytom

J. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, 2/ E. F., bytom J. XX, Košice, A.. X.X.XXXX, obaja navrhovatelia zastúpení
JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, so sídlom Tichá 18, Košice, proti odporcom: 1/ P. A., bytom Q. XX,
Košice, nar. XX.XX.XXXX, 2/ P.. U. A., bytom Q. XX, Košice, nar. XX.X.XXXX, zastúpený zákonnými
zástupcami matkou - P. A. a otcom - U. A., obaja bytom Q. XX, Košice, obaja odporcovia zastúpení
JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, so sídlom M.R.Štefánika 2393/29, Trebišov, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a.

Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť odporcom trovy konania
v sume 2.292,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcov JUDr.
Petra Jonáša, advokáta, s tým, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
plniť druhému z navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 18.3.2013 sa navrhovatelia proti odporcom
domáhali určenia, že navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/10-iny k
celku, že navrhovateľka v 2. rade je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/10-iny k celku a

že navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 2/10-iny k celku na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č.
761 pre kat. úz. Krásna ako pozemky parcely registra „C“ parc. č. 5897 - Zastavané plochy a nádvoria
o výmere 168 m2, parc. č. 5898 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 266 m2, parc. č. 5899 -
Zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2 a parc. č. 5900 - Ovocné sady o výmere 409 m2 a stavby
domov č. súpis 825 na parc. č. 5897 a č. súpis. 983 na parc. č. 5899 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“).
V návrhu navrhovatelia tvrdili, že Darovacou zmluvou zo dňa 30.4.1996 darovali odporkyni v 1. rade

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, spolu o veľkosti 1/2 k celku, že za tento dar sa odporkyňa
v 1. rade zaviazala poskytnúť a skutočne aj poskytla navrhovateľom majetkovú protihodnotu, ktorou
boli členské práva a povinnosti v Stavebnom bytovom družstve IV Košice (pozn. súdu: toho času
Správcovské bytové družstvo IV Košice - ďalej tiež len „bytové družstvo“), s ktorými bol spojený nájom
bytu č. 50 na F. XX v Košiciach a zaplatenie zostatku pôžičky navrhovateľov voči Slovenskej sporiteľni,
a.s. v sume 17.500,- Sk odporkyňou v 1. rade za navrhovateľov a že z tohto dôvodu je Darovacia zmluva
zo dňa 30.4.1996 neplatná. Nevyhnutne neplatnou je podľa tvrdenia navrhovateľov tiež Darovacia

zmluva zo dňa 21.9.2011, ktorou odporkyňa v 1. rade previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k
celku na nehnuteľnostiach na odporcu v 2. rade, ktorý je i toho času v katastri nehnuteľností evidovaný
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností. Na tomto základe navrhovatelia tvrdili, že navrhovateľ v
1. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/10-iny k celku, že navrhovateľka v 2.rade je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/10-iny k celku a že navrhovateľ v 1. rade a
navrhovateľka v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/10-
iny k celku na nehnuteľnostiach. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení navrhovatelia

odôvodnili potrebou zosúladenia zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so skutočným
právnym stavom, k čomu podľa ich tvrdenia môže dôjsť len na podklade určovacieho rozhodnutia súdu.

Odporcovia uplatnený nárok navrhovateľov v konaní neuznali. Vo svojom písomnom vyjadrení k
návrhu odporcovia namietli vecnú legitimáciu odporkyne v 1. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku,

argumentujúc, že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach jedine odporca v 2. rade a preto len on je nositeľom hmotného práva, o ktoré
v konaní ide. Odporcovia ďalej spochybnili existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov
na požadovanom určení, dôvodiac vo všeobecnosti, že táto v návrhu nie je náležite zdôvodnená a
poukazujúcvkonkrétnostitiežnato,žeprítomnosťnaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenívlastníckeho
práva vylučuje v danom prípade tiež tá skutočnosť, že návrhom sa navrhovatelia nedomáhajú i

určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996. K navrhovateľmi tvrdenému dôvodu neplatnosti
Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996 odporcovia v podstatnom uviedli, že zaplatenie zostatku pôžičky
za navrhovateľov odporkyňou v 1. rade nebolo dohodnuté ako podmienka darovania, respektíve ako
odplatazadarovanie,aleževyplatenie zostatkupôžičky„ktoráviazlananehnuteľnosti“bolonevyhnutne
potrebné, na to aby k prevodu vôbec mohlo dôjsť. Odplatou za darovanie nehnuteľností nebol podľa

tvrdenia odporcov ani prevod členských práv a povinnosti v bytovom družstve, ku ktorému došlo, ako
odporcovia uviedli, až s odstupom jedného roka od darovania nehnuteľností a len preto, že byt č. 50 na
F. XX v Košiciach už odporkyňa v 1. rade nepotrebovala.

Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľov, spočívajúceho na tvrdení o neplatnosti

Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996, a to len z dôvodu odplatnosti darovania a obrany odporcov
založenej v podstatnom na popieraní tejto skutočnosti, z hľadiska skutkového boli v konaní nevyhnutne
významnými a predmetom pozornosti z hľadiska dokazovania boli okolnosti a podmienky, za ktorých k
darovaniu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach odporkyni v 1. rade navrhovateľmi došlo.

Z Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996 (čl. 6) súd zistil, že ňou navrhovatelia prejavili vôľu darovať
odporkyni v 1. rade zo spoluvlastníckeho podielu patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželovspoluvlastníckypodieloveľkosti1/10-inakcelkunanehnuteľnostiach,navrhovateľkav2.rade
vôľu darovať odporkyni v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/10-iny k celku na nehnuteľnostiach,
patriaci do jej výlučného vlastníctva (časť II zmluvy) a odporkyňa v 1. rade vôľu takto darované

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach spolu o veľkosti 5/10-in k celku od navrhovateľov prijať
(časť III zmluvy). V darovacej zmluve, podľa zistenia súdu, navrhovatelia a odporkyňa v 1. rade
odplatu za prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, neupravili.
Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil,
že odporkyňa v 1. rade spoločne so svojim manželom Jaroslavom Novákom st. (pozn. súdu: v tom

čase ešte neboli manželia) vyrovnali za navrhovateľov zostatok peňažného záväzku voči veriteľovi -
Slovenská sporiteľňa, a.s. V tejto súvislosti súd z potvrdení o vklade v hotovosti Slovenskej sporiteľne
a.s. (čl. 88) zistil, že dňa 3.5.1996 došlo v prospech účtu navrhovateľa v 1. rade na vyrovnanie záväzku
z pôžičky (s poznámkou „uplne vyr. poz“) k zaplateniu peňažnej sumy spolu 17.400,- Sk. Z úplného listu
vlastníctva č. 761 pre kat. úz. Krásna (čl. 143) súd v tejto súvislosti zistil tiež, že do roku 1996 bolo

v katastri nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidované obmedzenie prevodu vlastníctva na
zabezpečeniepohľadávokbývalejSlovenskejštátnejsporiteľneš.p.(pozn.súdu:jejprávnymnástupcom
sa stala Slovenská sporiteľňa a.s.). Dňa 19.2.1997 uzavreli podľa zistenia súdu odporkyňa v 1. rade a
navrhovateľka v 2. rade dohodu o prevode členských práv a povinností (čl. 86), ktorou odporkyňa v 1.
rade previedla na navrhovateľku v 2. rade členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol

spojený nájom bytu č. XX na F. XX v Košiciach. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť,
že k prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve z odporkyne v 1. rade na navrhovateľku
v 2. rade došlo bezodplatne.

K spornej skutočnosti, či vyrovnanie peňažnej pôžičky za navrhovateľov odporkyňou v 1. rade a

prevod členských práv a povinnosti v bytovom družstve z odporkyne v 1. rade na navrhovateľku v 2.
rade predstavovali alebo nie zmluvnými stranami dohodnutú odplatu za prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam Darovacou zmluvou zo dňa 30.4.1996, navrhovatelia v návrhu na začatie konania
tvrdili, že odporkyňa v 1. rade sa zaviazala poskytnúť a poskytla navrhovateľom majetkovú protihodnotudaru v podobe prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve a vyrovnania záväzku za
navrhovateľov voči Slovenskej sporiteľni, a.s. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 11.2.2014
navrhovatelia uviedli tiež, že v danom prípade navrhovatelia požadovali za predmet daru protiplnenie,

že poskytnutie protiplnenia bolo podmienkou darovania a práve preto, že odporkyňa v 1. rade poskytla
za dar protiplnenie, rozhodli sa dar poskytnúť, aj napriek tomu, že mali aj iné deti, ktoré v tom čase
protiplnenie poskytnúť nevedeli. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní
dňa 17.2.2014 k spornej skutočnosti odplatnosti/bezodplatnosti darovania nehnuteľností v podstatnom
uviedol, že na vyrovnaní záväzku za navrhovateľov sa s odporkyňou v 1. rade dohodli v súvislosti s

uzavretím darovacej zmluvy, v tomto zmysle spresnil, že sa dobrovoľne rozhodol odporkyni v 1. rade
nehnuteľnosti darovať s tým, že odporkyňa v 1. rade s Jaroslavom Novákom navrhli, že za darcov
vyrovnajú ich pozdĺžnosť, pričom on sám uvedené nežiadal. Odporkyni v 1. rade by, ako navrhovateľ v
1. rade ďalej uviedol, nehnuteľnosti daroval i ak by vyrovnať záväzok za navrhovateľov nechcela. Pokiaľ
sa jedná o prevod členských práv a povinností v bytovom družstve, navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že v
súvislosti s darovaním nehnuteľností „byt na Polárnej“ vôbec nebol spomenutý. Navrhovateľka v 2.

rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.2.2014 k spornej skutočnosti odplatnosti/
bezodplatnosti darovania nehnuteľností v podstatnom najprv uviedla, že vôľa darcov bola, aby si
odporkyňa v 1. rade zrekonštruovala podkrovnú časť rodinného domu, pričom za to, že dostane
podkrovie mala podľa ústnej dohody zaplatiť pôžičku a zároveň mala previesť byt č. 50 na Polárnej 14
v Košiciach. Na inom mieste navrhovateľka k okolnostiam za ktorých došlo k prevodu členských práv a

povinností v bytovom družstve z odporkyne v 1. rade na jej osobu, uviedla, že nájomkyňou družstevného
bytu č. XX na F. XX v Košiciach bola najprv jej staršia dcéra (sestra odporkyne v 1. rade) Oľga Lukáčová,
ktorá po pridelení väčšieho bytu, keďže nemohla byť zároveň nájomkyňou dvoch bytov, členské práva
a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu na F. XX v Košiciach, bezodplatne
previedla na odporkyňu v 1. rade, ktorá v tomto byte následne bývala 5 rokov, že po odporkyni v 1. rade

v tomto byte býval otec manžela odporkyne v 1. rade - Š. A., po smrti ktorého, „aby byt nestratili“, keďže
v tom čase už odporkyňa v 1. rade bývala v nehnuteľnostiach, požiadala odporkyňu v 1. rade o prevod
členských práv a povinností v bytovom družstve. Na inom mieste zase navrhovateľka v 2. rade tvrdila
tiež, že na začiatku bola vôľa darovať nehnuteľnosti odporkyni v 1. rade, že potom čo došlo k darovaniu
nehnuteľností odporkyni v 1. rade povedala, že nemôže mať všetko sama a že je potrebné vrátiť byt

staršej dcére. Keďže k vráteniu bytu staršej dcére dôjsť nemohlo, keďže už bola nájomkyňou iného
družstevného bytu, členské práva a povinnosti previedla odporkyňa v 1. rade na jej osobu. K spornej
skutočnosti vyrovnania záväzku za navrhovateľov odporkyňou v 1. rade navrhovateľka v 2. rade tiež
uviedla,žesnávrhomvyrovnaťzanavrhovateľovpôžičkuprišlaodporkyňav1.rade,žepokiaľbypôžička
nebola splatená, k darovaniu nehnuteľností by nemohlo dôjsť a poznamenala v tejto súvislosti, že na

nehnuteľnostiach neviazlo záložné právo a pokiaľ by sa odporkyňa („so svojím manželom“) neponáhľala
(kvôli začatiu rekonštrukcie) peňažný záväzok voči Slovenskej sporiteľni a.s. by navrhovatelia ďalej
splácali formou mesačných splátok. K darovaniu nehnuteľností, ako sa navrhovateľka v tejto súvislosti
vyjadrila na inom mieste, by „asi“ došlo i ak by odporkyňa v 1. rade vyrovnanie pôžičky za navrhovateľov
nenavrhla.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.2.2014 k spornej skutočnosti
odplatnosti/bezodplatnosti darovania nehnuteľností v podstatnom uviedla, že keď sa s navrhovateľmi
dohadovali ohľadne darovania nehnuteľností, povedala jej navrhovateľka v 2. rade o nezaplatenom
záväzku voči Slovenskej sporiteľni, a.s. s tým, že tento bolo potrebné zaplatiť, pretože v opačnom

prípade k prevodu nehnuteľností nemohlo dôjsť. Keďže navrhovatelia v tom čase peniaze na vyrovnanie
záväzku nemali, povedali navrhovateľom (spolu s U. A. st.), že zostatok pôžičky zaplatia oni, k čomu
skutočne, a to ešte pred darovaním nehnuteľností došlo. V súvislosti s darovaním nehnuteľností sa
podľa tvrdenia odporkyne v 1. rade účastníci o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve
nerozprávali, pričom až po darovaní nehnuteľností a až potom čo sa po ukončenej rekonštrukcie do

nich nasťahovali („niekedy v roku 1997“) ju požiadala navrhovateľka v 2. rade o prevod členských práv
a povinností v bytovom družstve s odôvodnením, že keďže jej darovala „majetok v Krásnej“ byt má
pripadnúť staršej sestre. U. A. X.., ako zákonný zástupca maloletého odporcu v 2. rade vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 31.3.2014 k okolnostiam za ktorých došlo k prevodu členských práv a
povinností v bytovom družstve z odporkyne v 1. rade na navrhovateľku v 2. rade v podstatnom uviedol,

že v roku 1996 mu spolu s odporkyňou v 1. rade navrhovatelia ponúkli bývanie v nehnuteľnostiach, s
odôvodnením, že v nich bývajú sami a nevládzu sa o ne starať, že túto ponuku navrhovateľov prijali a
došlo s nimi k dohode o tom, že v dome si odporkyňa v 1. rade s U. A. vybudujú podkrovný byt, že až
potom, čo sa do podkrovného bytu s odporkyňou v 1. rade nasťahovali navrhovateľka v 2. rade požiadalaodporkyňu v 1. rade o prevod členských práv a povinností v bytovom družstve s odôvodnením, jednak
tým, že už majú zabezpečené bývanie v dome a jednak tým, že odporkyňa už dostala jednu polovicu
nehnuteľností a byt má preto pripadnúť druhej dcére navrhovateľky v 2. rade a že za týchto okolnosti v

roku 1997 došlo k prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve z odporkyne v 1. rade na
navrhovateľku v 2. rade. K spornej skutočnosti vyrovnania záväzku za navrhovateľov odporkyňou v 1.
rade U. A. st. v podstatnom uviedol, že v katastri nehnuteľností na LV č. 761 pre kat. úz Krásna bola
na nehnuteľnostiach evidovaná ťarcha, že bez výmazu tejto ťarchy k darovaniu nehnuteľností nemohlo
dôjsť a že preto navrhovateľom poskytol peňažné prostriedky na vyplatenie pozdĺžnosti a následný

výmaz záložného práva. U. A. st. výslovne poprel, aby vyrovnanie záväzku za navrhovateľom malo iný
účel ako dosiahnutie výmazu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľnosti
a tvrdil tiež, že v súvislosti s darovaním nehnuteľností sa účastníci o prevode členských práv a povinností
v bytovom družstve nezhovárali.

Navrhovatelia na podporu svojho tvrdenia o odplatnosti prevodu nehnuteľností na odporkyňu v 1. rade

poukazovali na odlišné (oproti tomuto konaniu) tvrdenia odporkyne v 1. rade v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 14.5.2012 v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 17C/148/2011
(pozn. súdu: v tomto konaní sa navrhovatelia proti odporkyni domáhajú zaplatenia sumy 70.000,- Eur
na skutkovom základe založenom na tvrdení, že listom z 20.11.2011 ju požiadali o vrátenie darovaných
nehnuteľností, ktoré však, ako sa dodatočne dozvedeli, už nevlastnila, nakoľko ich previedla na odporcu

v 2. rade) a tiež na tvrdenia U. A. st. v rámci svedeckej výpovede dňa 27.2.2013 v konaní o prejednanie
priestupku, vedenom pred Obvodným úradom v Košiciach, odborom všeobecnej vnútornej správy pod
číslom priestupku 2012/2731/ZAO (pozn. súdu: jednalo sa o konanie o prejednanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ v 1. rade ). V tejto súvislosti súd
z obsahu písomného podania, doručeného súdu dňa 14.5.2012, tvoriaceho obsah pripojeného spisu

vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 17C/148/2011 (čl. 76 pripojeného spisu) zistil, že
v ňom odporkyňa v 1. rade (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) po predchádzajúcom opise
toho ako do darovaných nehnuteľností spoločne s U. A. st. investovali, uviedla: “ Aj to darovanie
nebolo celkom zadarmo. Ja som za navrhovateľov vyplatila pôžičku, ktorá ešte viazla na nehnuteľnosti,
pretože inak by mi ju nemohli podarovať. Ďalej som darovala pre navrhovateľku v 2. rade aj členský

podiel z družstevného 2-izbového bytu na F. J. Č.. XX. Išlo o môj družstevný byt, kde sme bývali
do roku 1996“ Odporkyňa v 1. rade zrejmý rozpor tohto svojho tvrdenia s obranou v tomto konaní
vysvetlila na pojednávaní dňa 17.2.2014 tak, že toto vyjadrenie podľa odporkyne v 1.rade zodpovedalo
času, kedy ho urobila, že v konštatovaní, že darovanie nebolo zadarmo, vychádzala z toho, že za
navrhovateľov vyrovnali pôžičku, pričom zopakovala, že prevod členských práv a povinností v bytovom

družstve nepredstavoval protihodnotu daru a v súvislosti s darovaním ani nebol dohodnutý. Zo zápisnice
o výsluchu svedka U. A. st. zo dňa 27.2.2013 v konaní o prejednanie priestupku vedenom Obvodným
úradom v Košiciach, odborom všeobecnej vnútornej správy pod číslom priestupku 2012/2731/ZAO (čl.
107) súd zistil že v rámci svojej výpovede na otázku právneho zástupcu navrhovateľov „Dali ste za ten
dar protiplnenie lebo to pán F. nechce uznať“, U. A. st. uviedol: “ Za dar Ukrajinská 37-8 a pozemok

sme dali protiplnenie byt na Polárnej 14 teda moja manželka, plus sme zaplatili zvyšné dlžoby, ktoré
ešte boli nezaplatené asi 20.000,- Sk. Zaplatili sme to za pána F. a Pani F.“. U. A. st. zrejmý rozpor
tohto svojho tvrdenia s vlastnými tvrdeniami v tomto konaní vysvetlil na pojednávaní dňa 31.3.2014 tak,
že uviedol, že ani v tomto inom konaní sa nezmienil o tom, aby prevod členských práv a povinností v
bytovom družstve bol súčasťou darovacej zmluvy a že to uviedol v takom význame, že rok po darovaní

byt darovali, teda, že sa to má vnímať tak, že aj oni za prevod niečo poskytli, s tým že zdôraznil v tejto
súvislosti, že dopredu predtým uvedené dohodnuté nikdy nebolo. Pokiaľ sa jedná o vyrovnanie pôžičky,
U. A. st. zopakoval, že sa s navrhovateľmi nikdy nezhovárali, v tom zmysle, že vyrovnanie pôžičky bude
predstavovať protihodnotu za darovanie, pričom jednalo sa o nevyhnutný krok, aby k darovaniu vôbec
došlo.

Z úplného LV č. 761 pre kat. úz. Krásna (čl. 141) súd zistil, že toho času sú v katastri nehnuteľností
evidovaní ako vlastníci nehnuteľností navrhovatelia ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/10-ina k celku, navrhovateľ v 1. rade ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 2/10-iny k celku, navrhovateľka v 2. rade ako výlučná vlastníčka spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 2/10-iny k celku a odporca v 2. rade ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 5/10-iny k celku. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/10-in k celku na
nehnuteľnostiachnadobudolodporcav2.radepodľaúplnéhoLVč.761prekat.úz.Krásnaododporkyne
v 1. rade darovaním.Vyhodnotením týchto dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd nemal

v konaní za bezpečne preukázanú skutočnosť, na ktorej navrhovatelia skutkovo založili svoj nárok a
na nich vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti preto viazlo i dôkazné bremeno, že odporkyňa v
1. rade dohodou s navrhovateľmi prevzala právnu povinnosť poskytnúť navrhovateľom za darovanie
nehnuteľností protiplnenie v podobe bezodplatného prevodu členských práv a povinností v bytovom
družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu č. XX na F. XX v Košiciach a vo forme tiež splnenia

záväzku navrhovateľov zo zmluvy o pôžičke voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. Vo svojich
úvahách vedúcich k tomuto skutkovému záveru súd vyšiel predovšetkým z vnútornej rozpornosti tvrdení
samotných navrhovateľov, ktorých vyjadrenia ohľadne odplatnosti darovania sa pohybovali v spektre od
kategorického tvrdenia o tom, že odporkyňa v 1. rade sa zaviazala poskytnúť im za dar protihodnotu
(previesť členské práva a povinnosti a zaplatiť za nich pôžičku) až po diametrálne odlišné tvrdenia, že
byt (členský podiel v bytovom družstve) v súvislosti s darovaním nehnuteľností vôbec nebol predmetom

pozornosti účastníkov a že splatenie pôžičky za navrhovateľov navrhla samotná odporkyňa v 1. rade,
pričom k darovaniu nehnuteľností by došlo i bez tohto plnenia odporkyne v 1. rade. Vzhľadom na
vnútornú rozpornosť tvrdení navrhovateľov, za situácie keď odporcovia v konaní odplatnosť prevodu
nehnuteľnostínaodporkyňuv1.radepopieraliakeďžetvrdenieoodplatnomprevodenehnuteľnostíbolo
v rozpore s obsahom tiež Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996, súd prirodzene nemohol bez preukázania

tvrdení navrhovateľov inými dôkazmi, z ich pravdivosti bez ďalšieho vychádzať. Navrhovatelia v konaní
preukazovali skutočnosť odplatnosti prevodu nehnuteľností na odporkyňu v 1. rade len poukazom na
tvrdenia odporkyne v 1. rade a Jaroslava Nováka st. v iných konaniach. Ostatné z navrhovateľmi
predložených listinných dôkazov vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti nemali výpovednú hodnotu a
navrhovatelia iné dôkazy vykonať v konaní nenavrhovali. Podľa úvahy súdu ani tvrdenie odporkyne

v 1. rade v inom konaní „aj to darovanie nebolo celkom zadarmo. Ja som za navrhovateľov vyplatila
pôžičku, ktorá ešte viazla na nehnuteľnosti, pretože inak by mi ju nemohli podarovať. Ďalej som darovala
pre navrhovateľku v 2. rade aj členský podiel z družstevného 2-izbového bytu na F. J. Č.. XX. Išlo o
môj družstevný byt, kde sme bývali do roku 1996“ a ani tvrdenie U. A. st. v inom konaní „za dar J.
XX-X a pozemok sme dali protiplnenie byt na F. XX teda moja manželka, plus sme zaplatili zvyšné

dlžoby, ktoré ešte boli nezaplatené asi 20.000,- Sk. Zaplatili sme to za pána F. Y. F. F.“, napriek
použitým výrazovým prostriedkom, zvlášť slovným spojeniam „darovanie nebolo celkom zadarmo“ a
„sme dali protiplnenie“ nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k spornej skutočnosti, či k darovaniu
nehnuteľností navrhovateľmi došlo oproti prevzatiu právnej povinnosti odporkyňou v 1. rade poskytnúť
navrhovateľom za prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam inú hodnotu. Ani tvrdenie odporkyne v 1.

rade a ani tvrdenie U. A. st. totiž vo svojom obsahu nevyjadrujú priamu vecnú súvislosť a obligačnú
podmienenosť ich plnenia s darovaním nehnuteľnosti, v tomto zmysle predovšetkým, aby sa na odplate
za prevod nehnuteľností navrhovatelia s odporkyňou v 1. rade pri uzavretí darovacej zmluvy dohodli.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní zistené, že
na nehnuteľnostiach pred ich darovaním odporkyni viazlo zabezpečovacie obmedzenie prevodu (§ 58

a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991), ktoré darovaniu nehnuteľnosti bez
súhlasu veriteľa objektívne bránilo, čo len korešponduje z neskoršími vyjadreniami navrhovateľov, že
pôvodne mali vôľu nehnuteľnosti darovať a že s iniciatívou zaplatiť za navrhovateľov pôžičku prišla sama
odporkyňa v 1. rade ako aj s tvrdeniami odporcov, že vyrovnanie pôžičky a následný výmaz obmedzenia
prevodu v katastri nehnuteľností boli predpokladom aby k darovaniu vôbec došlo. V procese hodnotenia

dôkazov súd nevyhnutne vyšiel z existencie blízkeho vzťahu účastníkov (navrhovateľka v 2. rade je
matkou odporkyne v 1. rade, navrhovateľ v 1. rade je manželom navrhovateľky a nevlastným otcom
odporkyne v 1. rade, odporkyňa v 1. rade je matkou odporcu v 2. rade), ktorý bol v čase, kedy
došlo k darovaniu nehnuteľností odporkyni v 1. rade navrhovateľmi oboma sporovými stranami, podľa
zhodných tvrdení účastníkov dobrý a bezproblémový. Nepochybne typickým znakom právnych vzťahov,

do ktorých takéto blízke osoby, ktorých vzťahy nie sú narušené, vstupujú (zvlášť rodičia a deti) je
neformálnosť, opakovanosť a predovšetkým i bezodplatnosť, preto len sama skutočnosť, že i odporkyňa
v 1. rade poskytla navrhovateľom vo väčšej či menšej časovej súvislosti s darovaním bezodplatne
nejaké plnenie, sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že sa jednalo o odplatu za prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam, pokiaľ preukázateľne takéto plnenie nepredstavovalo plnenie právnej povinnosti

poskytnúť za dar odplatu.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho
urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 a ods. 3 veta pred bodkočiarkou a ust. § 46 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho
písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej
listine.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sanemôžedovolávaťten,ktojusámspôsobil.Toistéplatí,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom
v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. (3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo tiež o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných ustanovení

zákona zaoberal sa súd procesnou prípustnosťou určovacieho návrhu navrhovateľov, pričom v
tejto otázke dospel k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti
určovaciehonávrhunavrhovateľovpodľaust.§80písm.c)O.s.p.,teda existencianaliehavéhoprávneho
záujmu na požadovanom určení, v danom prípade splnená bola vo vzťahu k nároku uplatnenémuvoči odporcovi v 2. rade. Vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný
predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto
určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. V danom prípade je v katastri nehnuteľností na LV č.761

pre kat. úz. Krásna ako vlastník spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach evidovaný tiež odporca
v 2. rade, ktorý stav podľa tvrdenia navrhovateľov nezodpovedá skutočnosti. Nakoľko rozhodnutie súdu,
ktorým by súd deklaroval, vlastnícke právo len navrhovateľov k nehnuteľnostiam, predstavuje jediný
prostriedok, akým je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a tým zosúladenie stavu
právneho so stavom skutočným, je tým nepochybne daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na

požadovanom určení. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa posúdenia
súdu v danom prípade nebol daný vo vzťahu k odporkyni v 1. rade, ktorá v katastri nehnuteľnosti nie je
evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností a preto záväznosť určenia vlastníckeho práva i voči jej osobe,
je pre účely zosúladenia právneho stavu so skutočným stavom v katastri nehnuteľnosti, nadbytočná.
Napriek záveru o procesnej prípustnosti určovacieho návrhu navrhovateľov voči odporcovi v 2. rade
nemohol súd návrhu vyhovieť pre rozpor uplatneného nároku s hmotným právom. Na tomto mieste súd

považuje za potrebné pripomenúť, že v konaní sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam s odôvodnením, že k darovaniu spoluvlastníckych podielov spolu o veľkosti 1/2 k celku
odporkyni v 1. rade došlo neplatne a že pre neplatnosť nadobúdacieho titulu vo vzťahu k odporkyni v
1. rade je neplatný i následný prevod vlastníckeho práva na odporcu v 2. rade. Dôvodom neplatnosti
Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.1996 mala byť pritom navrhovateľmi tvrdená odplatnosť prevodu. Týmto

spôsobom navrhovatelia predmet konania skutkovo vymedzili a súd posudzoval dôvodnosť návrhu len
z pohľadu navrhovateľmi tvrdených skutočností, o ktoré svoj nárok opierali. Inak povedané v konaní
vzhľadom na to čo bolo predmetom konania (čoho a na akom základe sa navrhovatelia domáhali) sa
súd obmedzil na predbežné vyriešenie otázky tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy a neposudzoval
vlastnícke právo navrhovateľov z pohľadu i iných skutočností (okrem iného tiež z pohľadu prípadného

zrušenia darovacej zmluvy, o ktorom sa zmieňujú navrhovatelia v konaní 17C/148/2011), keďže na
podporu návrhu neboli navrhovateľmi tvrdené, ako také neboli v konaní sporné a neboli ani predmetom
dokazovania. V konaní navrhovatelia totiž netvrdili aby ich vlastnícke právo vyplývalo zo zrušenia
darovacej zmluvy postupom podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka a skutkové zdôvodnenie nároku,
spočívajúce na neplatnosti darovacej zmluvy riešenie i tejto otázky nepredpokladalo a presahovalo

rámec skutkového vymedzenia nároku.

Vo všeobecnosti právny vzťah darovania vzniká na základe zmluvy, ktorou darca niečo bezplatne
prenechávaalebosľubuje niečobezplatneprenechaťobdarovanémuaobdarovanýtentodaralebo sľub
daru prijíma. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť. O bezodplatnosti

je pritom možné hovoriť vtedy, keď obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť za dar protihodnotu.
V danom prípade, ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, súd nemal v konaní
za preukázanú existenciu právnej povinnosti odporkyne v 1. rade poskytnúť navrhovateľom za dar
protihodnotu. Sami navrhovatelia v konečnom dôsledku v konaní tvrdili, že ich vôľou bolo darovať, s
tým že sama odporkyňa v 1. rade iniciatívne prejavila vôľu v tejto súvislosti za navrhovateľov vyrovnať

pozdĺžnosť. Za týchto okolností i keď malo byť plnenie (vyrovnanie pôžičky) poskytnuté v časovej
súvislosti s darovaním, nie je možné považovať ho za odplatu, pretože nepredstavovalo zmluvnú
podmienku pre uzavretie darovacej zmluvy a teda nemalo charakter právnej povinnosti. Jednalo sa o
faktický úkon odporkyne v 1. rade nemajúci k darovaniu ako takému priamy vzťah. Podľa posúdenia
súdu voľou účastníkov nebolo ani vymeniť spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach za členské

práva a povinnosti v bytovom družstve. Predovšetkým sami účastníci zhodne vylúčili, aby otázka
prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve bola riešená v rámci rokovaní o uzavretí
darovacej zmluvy; zhodne účastníci prezentovali i účel prevodu členských práv na navrhovateľku v 2.
rade, ktorým bolo vyváženie darovania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach odporkyni v 1.
rade vo vzťahu k druhej dcére navrhovateľky v 2. rade, z čoho podľa posúdenia súdu nepochybne

vyplýva, že ani prevodom členských práv a povinností v bytovom družstve na navrhovateľku v 2.
rade odporkyňa v 1. rade neplnila právnu povinnosť poskytnúť protihodnotu za dar. Na tomto mieste
súd pre úplnosť poznamenáva, že zmluvnými stranami sledované ekonomické ciele predstavujú
z právneho hľadiska len vnútornú pohnútku, na ktorú, pokiaľ v právnom úkone nie je prejavená
nemožno prihliadať. Rozhodujúcim z hľadiska posúdenia súladu vôle s jej prejavom je, že napriek

sledovanému ekonomickému cieľu účastníci uzavreli písomnú darovaciu zmluvu v ktorej sa slobodne,
vážne, zrozumiteľne a určito dohodli na všetkých podstatných náležitostiach, včítane bezodplatnosti.
Takto prejavenú vôľu v zmluve o prevode nehnuteľností je podľa názoru súdu potrebné považovať za
zodpovedajúcu skutočnej vôli účastníkov a ako takú za platnú. Každá iná dohoda neuskutočnená vpísomnej forme je dohodou neplatnou, vzhľadom na to, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť
uzavretá v písomnej forme (por. rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 191/2009 zo dňa 31.1.2011). Darovacia
zmluva je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať požiadavky, stanovené

všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanoveniami § 37 a nasl., pre právne úkony
ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Právny úkon musí byť urobený slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1), jeho predmetom nesmie byť plnenie nemožné (§ 37 ods.
2) nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým
mravom (§ 39). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky

sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy - jej účastníkov, predmet daru,
dobrovoľnosť a bezodplatnosť, a to ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Darovacia zmluva
zo dňa 30.4.1996 spĺňa podľa posúdenia súdu všetky tieto zákonné predpoklady a tak uzavrel, že táto
zmluva je platným právnym úkonom, následkom ktorého odporkyňa v 1. rade nadobudla a navrhovatelia
stratili vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2 k celku. Za
tohto stavu súd výlučné vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam určiť nemohol, keďže to

nezodpovedávkonanízistenýmskutočnostiam.Riadiacsatýmitoúvahamisúdnávrhnazačatiekonania
navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obaja odporcovia, ktorí mali v konaní plný úspech
boli v konaní zastúpení advokátom. Za úkony právnej služby ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb tak patrí právnemu zástupcovi odporcov odmena v rozsahu základnej sadzby
tarifnej odmeny zníženej o 50% (ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov). V súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien

a doplnkov, súd tarifnú hodnotu veci ustálil, vychádzajúc zo spôsobu vyčíslenia odmeny a hotových
výdavkov právnym zástupcom odporcov, z hodnoty spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach,
určenia vlastníckeho práva vo vzťahu ku ktorému sa navrhovatelia v konaní domáhali, v čase darovania
nehnuteľností odporkyni, ktorá predstavovala sumu 31.328,90 Eur (t.j. 1 z 62.657,80 Eur). Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že aktuálna hodnota nehnuteľností zisťovaná v konaní síce nebola, jej výška

je však podľa úvahy súdu oproti roku 1996, vzhľadom na všeobecný nárast cien nehnuteľností od toho
času až doposiaľ, nepochybne väčšia. Za situácie, že sami odporcovia, ktorým vzniklo v konaní právo
na náhradu trov konania, pri určení tarifnej hodnoty veci navrhli vyhádzať z tejto, nepochybne menšej
hodnoty práva, o ktoré v konaní šlo a týmto postupom preto nemohlo dôjsť k ukráteniu navrhovateľov,
súd v záujme hospodárnosti konania z takto odporcami navrhovanej hodnoty nehnuteľností vychádzal.

Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov,
v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. §
14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim
jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena a v spojení s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS

SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, upravujúcim náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového
základu, súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za jednotlivé úkony
právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena v sume
469,74 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej -

vyjadrenie k návrhu 2.12.2013 - odmena v sume 469,74 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 17.2.2014 - odmena v sume 469,74 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur a účasť na
pojednávaní dňa 31.3.2014- odmena v sume 469,74 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur. Nakoľko je
právny zástupca odporcov platiteľom dane z pridanej hodnoty, v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky

o daň z pridanej hodnoty. Spolu priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bez DPH predstavuje sumu
1.910,66 Eur a po zvýšení o 20% DPH sumu 2.292,79 Eur.

O povinnosti navrhovateľov nahradiť odporcom trovy konania na účet ich právneho zástupcu súd
rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému

bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 31. marca 2014