Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109232850
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5109232850.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouJUDr.GabrielouPanákovouvprávnejvecižalobcov:1/M.,2/

S., obaja právne zastúpení JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, proti
žalovanému: N., právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská
cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so
sídlom Cukrová 14, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s dokazovaním voči
žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.11.2009 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh pôvodne označenej žalobkyne v
rade 1/, ktorým sa domáhala náhrady škody voči žalovanému vo výške 15.477,82 Eur a trovy konania.
Tento žalobný návrh bol zo strany žalobkyne rozšírený podaním zo dňa 29.06.2011 (čl. 180 spisu) a
následne sa už žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali žalobou zmenenou uznesením zo dňa 05.02.2013 (čl.

323) náhrady škody titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty, titulom
jednorazového odškodnenia, náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady nákladov cestovného
a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a trovy konania. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili
tým, že dňa 10.11.2006 riadil K. T. J. motorové vozidlo I., ktoré je majetkom žalovaného, po ceste prvej
triedy č. 1/11 v smere od Žiliny do P. pri obci V.. V 434,1 km vodič dostatočne nevenoval pozornosť
vedeniu vozidla, pričom prekročil v danom úseku maximálne povolenú rýchlosť jazdy stanovenú na
60 km/h a nedbal na zvýšenú pozornosť pred prechodom pre chodcov. Na tento úsek vstúpil chodec

S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému sa vodič snažil vyhýbať vozidlom vľavo a zároveň brzdil. Napriek
tomu nedokázal zabrániť zrážke vozidla s menovaným chodcom. Tohto chodca zachytil prednou časťou
vozidla, následkom čoho mu boli spôsobené rozsiahle zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť
viac ako 42 dní. Chodec následkom týchto zranení po dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX podľahol.
Pôvodne označená žalobkyňa v rade 1/ podaním z 29.06.2011 žiadala vstup ďalšieho žalobcu ako
žalobcu v rade 2/ do konania, ktorý súhlasil so vstupom do konania.

2. Zároveň súd uznesením zo dňa 05.02.2013 pripustil vstup intervenienta do konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 01.03.2013.3. Súd má za potrebné uviesť, že žalobkyňa navrhovala podaním z 29.06.2011 pristúpenie spoločnosti
AVUS International spol. s r.o. do konania podľa vtedy platného O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, s čím však žalovaný nesúhlasil. Nesúhlasil s tým ani právny zástupca navrhovaného

vedľajšieho účastníka - intervenienta, na základe čoho súd zamietol daný návrh na pristúpenie danej
spoločnostiakovedľajšiehoúčastníkadokonania,atouznesenímz25.11.2011.Rozhodnutienadobudlo
právoplatnosť 10.01.2012. Následne bol daný ďalší návrh, na základe ktorého súd uznesením zo dňa
07.06.2012 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v rade 2/ a bola zároveň pripustená zmena
žalobného návrhu, a to podaním doručeným súdu 29.06.2011, ktorým žiadala žalobkyňa náhradu za

stratu na zárobku poškodeného, ktorú je povinný žalovaný nahradiť žalobkyni v rade 1/, zároveň
pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, jednorazové odškodnenie
žalobkyni v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, náklady spojené s liečením žalobkyni v rade 1/,
náklady spojené s pohrebom žalobkyni v rade 1/, náhradu cestovného žalobkyni v rade 1/ a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, pričom tieto svoje nároky
vyčíslili vo svojom písomnom podaní z 29.06.2011 (čl. 180-195). Uznesením z 05.02.2013 (čl. 323

obsahu spisu) súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu navrhovanú žalobkyňou v rade 1/ podaním
zo dňa 29.06.2011 a žalobcom v rade podaním zo dňa 31.01.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
13.02.2013. Následne súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby uznesením zo dňa 06.02.2020 v časti výšky
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť titulom pozostalostnej renty žalobcovi v rade 1/.

4. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán v konaní, pričom posúdil, že žalobcovia sú právnymi nástupcami
po nebohom S.ovi H.ovi, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a zároveň poškodení v dôsledku jeho
smrti, keďže žalobkyňa v rade 1/ bola manželkou pozostalého a žalobca v rade 2/ synom. Súd posúdil,
že je daná pasívna legitimácia žalovaného ako držiteľa a vlastníka motorového vozidla I., ktorým došlo
k dopravnej nehode počas jeho riadenia K. T.om J.m.

5.Podľa§15zákona97/1963Zb.nárokynanáhraduškody,aknejdeoporušeniepovinnostivyplývajúcej
zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

6. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Okresný súd Žilina je miestne a vecne príslušným súdom pre
daný predmet konania.

7. Súd dňa 06.04.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 649,84 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia titulom náhrady za stratu na

zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu 13.949,36 Eur za obdobie
od XX.XX.XXXX do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do
zaplatenia, sumu 14.168,30 Eur za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu 2.045,96 Eur mesačne
od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97 Eur mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, sumu
2.082,51 Eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016, sumu 2.124,16 Eur mesačne od 01.01.2017

do 31.01.2017, sumu 2.124,16 Eur za mesiac apríl 2017, a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia
dôchodkového veku žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi
výšku pozostalostnej úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a žalobcovi
v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do
31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011. Konanie o žalobe v časti o

náhradunákladovspojenýchsliečenímaspohrebom,súdzastavil.Vozvyšnejčastisúdžalobuzamietol.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd na základe podaného odvolania, napadnuté rozhodnutie zrušil
v časti nároku titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty a o trovách
konania. V časti o nároku nákladov spojených s liečením a s pohrebom a v časti, v ktorej okresný

súd žalobu zamietol, bolo rozhodnutie nedotknuté. Odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu v
ďalšom konaní bude postupovať v zmysle intencií záverov odvolacieho súdi v súvislosti s námietkou
premlčania a zaoberať sa vyjadrením žalovaného zo dňa 14.05.2013.

9. Predmetom ďalšieho konania tak zostala iba žaloba o náhrade za stratu na zárobku a o náhrade

titulom pozostalostnej úrazovej renty a o trovách konania.10. Z predloženého protokolu o nehode v cestnej premávke súd mal nepochybne preukázané, že
vodičom motorového vozidla bol K. J., ktorý pri prekročení maximálne povolenej rýchlosti a nedbaní na
zvýšenú opatrnosť pred prechodom pre chodcov, zrazil S.a H.a, ktorý utrpel ťažké zranenie.

11. Z ďalších predložených listín vyplýva, a to predovšetkým z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické
hlásenie o úmrtí, že S. H. dňa XX.XX.XXXX o 0.55 hod. zomrel a podľa záverečnej diagnózy podľa
vykonanej pitvy bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri komplikácii základných ochorení.

12. Z technického preukazu vyplýva, že vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode, je vo vlastníctve
žalovaného.

13. Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 25.08.2008 vyplýva, že dedičmi zo zákona sú
žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/, v tom čase ešte maloletý.

14. Z Oznámenia o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poškodený, právny
nástupca poškodeného, meno škodcu K. T. J., ako aj meno vlastníka motorového vozidla Q. N., ako aj
popis dopravnej nehody s nákresom. Uvedené vyplýva aj z protokolu o nehode v cestnej premávke zo
dňa 10.11.2006, ako aj z technického preukazu predloženého spolu so žalobou.

15. Žalobkyňa už v žalobnom návrhu poukázala na súdne konanie v trestnej veci prebiehajúce v K.
republike pod č. IV H Z daného rozhodnutia súd mal zistené, že rozsudok bol vyhlásený Okresným
súdom v P. dňa 09.11.2009 a týmto rozsudkom bol K. J. obvinený z toho, že 10.11.2006 v Slovenskej
republike na ceste prvej triedy č. 1/11 v smere od mesta Žilina do mesta P. na 434/1 km riadil vozidlo

značky I. s evidenčným číslom /PL/N. 403 s návesom značky K. s evidenčným číslom /PL/U. XXXX,
pričom neúmyselne porušil bezpečnostné pravidlá cestnej premávky takým spôsobom, že nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, prekročil maximálne povolenú rýchlosť na tomto úseku a zachytil
slovenského občana S.a H.a, ktorý prechádzal cez prechod pre chodcov, v dôsledku čoho poškodený
utrpel telesné zranenie, a to ťažký úraz hlavy a mozgu, zranenia ľavej strany hrudníka, zlomeniny

rebier 3-5 na ľavej strane, poškodenie vnútorných orgánov dutiny brušnej, zranenie sleziny po náraze,
zlomeninu ľavej hornej končatiny. Daný súd rozhodol, že K. J. je vinný zo spáchania činu, z ktorého
je obvinený a vymeral mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a 6 mesiacov s odkladom
výkonu rozhodnutia odňatia slobody voči obvinenému na dobu 3 rokov v rámci skúšobnej doby a
uložené ochranné opatrenie, a to zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel v cestnej premávke na

dobu 2 rokov. Zároveň súd rozhodol vo štvrtom výroku daného rozsudku o čiastočnej náhrade škody
v prospech M. H.ovej vo výške 8.545,32 PLN. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v
Čenstochovej ako odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok, proti ktorému bolo
podané odvolanie v časti, ktorá sa týka rozhodnutia o treste takým spôsobom, že ruší zákaz vedenia
všetkých motorových vozidiel. Zvyšná časť rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ostáva v

platnosti.
- Súd poznamenáva, že obidva rozsudky K. republiky neobsahujú odôvodnenie a nebolo tvrdené, z
akého titulu súd priznal náhradu škody a z akého dôvodu v takej výške.

16. Právny zástupca žalovaného a intervenienta uviedol, že povinnými subjektmi na náhradu škody

je poisťovateľ a vodič motorového vozidla. Zároveň bez ohľadu na uvedené k jednotlivým nárokom
žalobcov uviedol, že vodič motorového vozidla je zodpovedný za vznik škody, ktorá vznikla v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou a je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si je toho vedomá, nakoľko si
voči nemu uplatňovala v rámci trestného konania nárok na náhradu škody. Tento jej bol aj priznaný vo
výške 8.545,32 PLN, ako aj trovy právneho zastúpenia a danú sumu jej vodič prevodným príkazom

zo dňa 04.08.2010 poukázal na účet, pričom po prepočte to činí celkovo sumu aj s trovami právneho
zastúpenia vo výške 2.273,01 Eur. Je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatňovala rovnaké nároky
súčasne v dvoch konaniach, pritom neurčila konkrétne, aký nárok na náhradu škody si v konaní pred
poľským súdom uplatňovala a bol jej predmetným rozhodnutím priznaný. V tomto konaní si uplatňovala
taktiež náhradu tých istých trov konania a dokonca voči inému subjektu a vo vyššej sume. Ďalej právny

zástupca žalovaného a intervenienta poukázal, že v čase podania žaloby žalobca v rade 2/ bol maloletý,
teda nemal procesnú spôsobilosť na právne úkony, preto nemohol vystupovať ako žalobca v rade 2/
samostatne. Nebránilo mu, aby vystupoval v konaní ako žalobca v rade 2/, ale aby bol zastúpený
buď zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Napriek tomu žalobkyňa 1/ uplatňovala niektoré nárokyvo svojom mene a nie v mene žalobcu v rade 2/. (V tejto súvislosti súd poukazuje že žalobca 2/
vstúpil do konania už ako 19-ročný a 1.nárok si uplatnila iba žalobkyňa 1/). Žalobcovia si uplatňovali
aj nárok na náhradu za stratu na zárobku, avšak podľa § 446 a nasl. Občianskeho zákonníka sa

oprávnenosť a rozsah uvedených nárokov posudzuje podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení
a predpokladom na priznanie uplatnených nárokov je uznanie poškodeného za práceneschopného,
resp. jeho smrť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V konkrétnom prípade však
nebohý nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ale zomrel v dôsledku úrazu,
ktorý utrpel ako chodec pri zrážke s vozidlom. Nie sú teda splnené základné zákonné podmienky na

priznanie uvedených nárokov žalobcov v zmysle zákona o sociálnom poistení a tým ani v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka. Preto žaloba v danej časti nie je dôvodná.

17. Zároveň právny zástupca žalovaného a intervenienta vzniesol námietku premlčania všetkých
nárokov uplatnených v podaní z 29.06.2011, ktorú odôvodnil tým, že podľa § 106 Občianskeho
zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode

a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod pojem
škoda, ani do rozsahu náhrady škody v zmysle zákonníka práce. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktorá sa premlčuje v zmysle § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Žalobkyňa v rade 1/ žiadala podaním
zo dňa 29.06.2011 zmenu návrhu a danou zmenou rozšírila svoju žalobu o ďalšie nároky, hoci už

28.06.2009 žalobcovia museli vedieť o tom, kto za škodu zodpovedá vrátane tej skutočnosti, že vodič
motorovéhovozidlabolzamestnancomžalovaného.Keďžežalobkyňavrade1/sivkonanípredpoľským
súdom uplatnila nárok na náhradu škody a musela vedieť aj o výške škody. Nárok na slovenskom
súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby dňa 29.06.2011, hoci pre určenie okamihu,
kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci deň právoplatnosti odsudzujúceho

rozsudku obžalovaného, tento len závisí od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s
vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Tak isto dňa 28.06.2008, t.j. skoro rok
po smrti poškodeného, museli žalobcovia pociťovať zásah do ich osobnostných práv a mohli si uplatniť
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento si mohli po prvý raz uplatniť 29.08.2007 a
od toho dňa im začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Preto namietal premlčanie všetkých nárokov

žalobkyne v rade 1/, ako aj žalobcu v rade 2/, uplatnených v podaní zo dňa 29.06.2011, nakoľko podľa
jeho názoru žalobcovia si ich uplatnili po uplynutí premlčacej doby.

18. Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania zo strany právneho
zástupcu žalovaného a intervenienta. Mal spočiatku za to, že nárok nie je premlčaný a to preto, lebo

premlčacia doba začína plynúť jeden rok po poistnej udalosti. Preto má za to, že právo bolo uplatnené
v lehote. Ak však by bol súd iného názoru, poukázal na okolnosti na strane žalovaného, ktoré by
boli v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadal, aby súd prihliadal na tieto skutočnosti. Následne po
odvolacom konaní, právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 06.02.2020 trval na tom, že námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a súd by nemal prihliadať na námietku premlčania a to

z dôvodov tvrdených žalobkyňou 1/ na tom pojednávaní, kedy v rámci svojho emotívneho prednesu
vysvetlila, prečo zmeškala lehotu, keďže starala sa o syna, chodila do nemocnice za manželom, na
súd do Poľska,... a nerozmýšľala nad uplatnením svojich nárokov a jednak poukázal na komunikáciu
poisťovne so žalobkyňou 1/, keďže komunikovali so žalobkyňou 1/ tak, až došlo k premlčaniu. Žalobkyňa
1/ bola aktívna a snažila sa všetko vysporiadať tak, ako najlepšie vedela a žalobu jej pripravil český

advokát, ktorý ju ani nezastupoval. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu sa spomínal v komunikácii
s poisťovňou až v liste z 22.06.2011. Poukázal, že z rozhodnutia súdu Poľskej republiky nie je možné
riadne zistiť, aký nárok bol vlastne priznaný.

19. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka

(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

22. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

23. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

24.Právnyzástupcažalovanéhoaintervenientavzniesolnámietkupremlčaniavočiuplatnenýmnárokom
tak, ako bolo vyššie uvedené. Je nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila v rámci trestného
konania náklady, ktoré však nevedela presne špecifikovať, ani jednoznačne nevyplývali z rozhodnutia
príslušného poľského súdu, avšak v priebehu konania bolo ustálené, že v rámci trestného konania

si uplatnila iba náklady súvisiace s pohrebom a náklady liečenia a trovy právneho zastúpenia v
rámci trestného konania, pričom tento nárok už si následne v priebehu tohto konania po čiastočnom
späťvzatí neuplatňovala, preto súd sa týmto nárokom, ani námietkou premlčania ohľadom tohto nároku
nezaoberal, nakoľko v tej časti bolo konanie zastavené. Je však nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/
si uplatnila pôvodne v žalobnom návrhu doručenom súdu 09.11.2009 náklady spojené s pohrebom a s

liečením, nárok na jednorazové odškodnenie, ako aj na nezaopatrené dieťa, a následne svoje nároky
rozšírila o nárok na náhradu za stratu na zárobku a na pozostalostnú úrazovú rentu, a teda žalobný
návrh zmenila podaním z 29.06.2011.

25. Z rozsudku K. republiky, ktorým bol uznaný vinným K. J., vyplýva, že bol vydaný 09.11.2009 v

spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2010, kedy následne rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Teda hoci k dopravnej nehode došlo 10.11.2006 a S. H. podľahol zraneniam po dopravnej
nehode dňa XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná 09.11.2009, avšak o ďalšie nároky, ktoré sú predmetom
tophto ďalšieho konania, bola žaloba rozšírená až podaním z 29.06.2011.

26. Je nepochybné, že žalobcovia sa už v priebehu trestného konania mohli oboznámiť s menom
samotného vinníka, t.j. vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ako
aj s menom vlastníka tohto vozidla. Žalobcovia z trestného konania mali vedomosť o menách osôb
zodpovedných za dopravnú nehodu. Dokonca o tom nepochybne mali vedomosť aj z Oznámenia
o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorého vyplýva poškodený, právny nástupca
poškodeného, meno škodcu K. T. J., ako aj meno vlastníka motorového vozidla Q. N. a taktiež o
uvedených menách osôb mali vedomosť aj z Protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 10.11.2006,
ako aj z technického preukazu, ktorý žalobcovia predložili spolu so žalobou.

27. Súd v prvotnom zrušenom rozhodnutí posúdil, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými
mravmi, a preto na ňu neprihliadal. Avšak súd je viazaný názorom odvolacieho súdu v danej veci, ktorý
vyslovil svoje závery ohľadom námietky premlčania, preto súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho
súdu.

28. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť smrťou
poškodeného, t.j. XX.XX.XXXX a tá skončila 28.08.2010, teda pred dňom 29.06.2011, ktorý je dňom
doručenia vyjadrenia žalobkyne, ktorým došlo k uplatnenou predmetných nárokov.29. Je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali predmetných nárokov až podaním doručeným súdu
dňa 29.06.2011. Je nepochybné, že žalobcovia dňa 28.06.2009 už museli vedieť o tom, kto za
škodu zodpovedá vrátane toho, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného, ktorý je

vlastníkom vozidla. Uvedené vyplýva aj z toho, že žalobkyňa 1/ si v konaní pred poľským súdom, ktoré
časovo predchádzalo tomuto konaniu, uplatnila nárok na náhradu škody a museli vedieť aj o výške
škody. Nárok na tunajšom súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby dňa 29.06.2011.

30. Súd poukazuje na to, že pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie

je rozhodujúci deň právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný odsúdený, nakoľko to závisí od
procesných okolností, ale od okolností, ktoré nastali v priebehu konania.

31. Pokiaľ žalobkyňa 1/ si uplatnila nárok na náhradu v trestnom konaní, z ničoho nevyplýva, že si
uplatnila aj tieto predmetné nároky, t.j. titulom pozostalostnej úrazovej renty a titulom za stratu na
zárobku, preto nemožno konštatovať ani spočívanie premlčacej doby. V priebehu konania bolo ustálené,

že v rámci trestného konania žalobkyňa 1/ si uplatnila náklady súvisiace iba s pohrebom a náklady
liečenia a trovy právneho zastúpenia. Uplatnenie ďalších nárokov nebolo preukázané. Teda dané nároky
si uplatnila až podaním doručeným dňa 29.06.2011. Nemožno konštatovať spočívanie premlčacej doby
podľa § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko pokiaľ žalobkyňa 1/ v trestnom konaní bola aktívna, tak
nie ohľadom týchto predmetných nárokov.

32. Občiansky zákonník ponúka širokú škálu rozsahu a druhov právnych nárokov na náhradu škody
na zdraví, ktoré sú okrem Občianskeho zákonníka podrobnejšie upravené v osobitných všeobecne
záväzných právnych predpisov (zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., zákon o náhrade za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia č. 437/2004 Z. z.). Pri škode na zdraví sa poškodenému

uhrádzajú: a/ bolesti (§ 444 Občianskeho zákonníka), b/ sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444
Občianskeho zákonníka), c/ strata na zárobku (§ 445 - 447 Občianskeho zákonníka), d/ strata na
dôchodku (§ 447a Občianskeho zákonníka), e/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§
449 Občianskeho zákonníka), f/ jednorázové vyrovnanie (§ 447b Občianskeho zákonníka). V prípade
usmrtenia poškodeného majú pozostalí prípadne ďalšie osoby právo na: a/ pozostalostnú úrazovú rentu

(§ 448 Občianskeho zákonníka), b/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 Občianskeho
zákonníka), c/ primerané náklady na pohreb (§ 449 Občianskeho zákonníka).

33. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení do 30.11.2019, náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový

príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

34. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení od 01.12.2019, náhrada straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi
priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola

poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

35. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je časovo obmedzená
po dobu od okamihu, keď lekár uzná poškodeného za práceneschopného až do dňa, keď ho lekár
uzná za práceschopného, prípadne, keď poškodenie zdravia vyvolalo nezvratné zmeny na telesnej

alebo duševnej schránke poškodeného, dňom bol takému poškodenému priznaný invalidný dôchodok.
Premlčacia doba pre právo na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začínala
plynúť až po vyplatení poslednej dávky nemocenského. V tomto momente sa vlastne poškodený dozvie
o škode.

36. Podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia
vyživovaciu povinnosť má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nárok sa posúdi a suma sa určí podľa
predpisov o sociálnom poistení.

37. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
uvedená v odseku 1.
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného

vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

38. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo
výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

39. Pre vznik nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých je rozhodujúci stav, v akých pomeroch
pozostalých a zomrelého existoval v dobe jeho úmrtia, a to bez ohľadu na to, či je náhrada požadovaná
od tohto okamžiku alebo od doby neskoršej. Vznik nároku pozostalých sa totiž viaže ku dňu smrti
osoby poskytujúcej výživu či výživou povinnej a závisí na tom, či a v akom rozsahu im zomrelý výživu
poskytoval, poprípade ju doplňoval, alebo či a v akom rozsahu ju bol povinný poskytovať podľa hľadísk
Zákona o rodine, ktorým sa riadi rozhodovanie o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.

40. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd mal vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zaoberať
toutoohľadomkaždéhouplatnenéhonárokut.j.náhradouzastratunazárobkupočaspráceneschopnosti
a úrazovou rentou samostatne a to pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku a
jej najneskoršieho uplynutia. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti

poškodeného, skúma sa vyplatenie poslednej dávky nemocenského poistenia, kedy mohol príjemca
stratunazárobkubližšievyšpecifikovať.Nakoľkopoškodenýzomrelpočaspráceneschopnosti,nezaradil
sa do pracovného procesu a to dňa XX.XX.XXXX, tak uvedené sa týka jeho právneho nástupcu -
žalobkyne 1/ ako manželky. Ohľadom uvedeného nároku možno poukázať na to, že súčasťou spisu
je rozhodnutie Sociálnej poisťovne v P. zo dňa 13.11.2007 č. XXX-XXXX/XXXX-X, ktorá podľa § 34

ods. 1, § 27 ods. 2 a § 55 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov pri dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej dňa 10.11.2006 priznalo poškodenému S.ovi H.ovi za prvé dni dočasnej
pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 54,246600 Sk za deň do zániku nároku na nemocenské
vo výške 119,342520 Sk za deň ako i potvrdenie o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského
na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 10.11.2006 do 27.08.2007 vystaveného

Sociálnou poisťovňou v P. dňa 14.01.2011 na vlastnú žiadosť manželky povinného (č.l. 204 spisu). Čo
sa týka úrazovej renty, majetková ujma predstavovaná stratou finančných príjmov od manžela a otca
mohla žalobcom 1/ a 2/ vzniknúť až po jeho smrti (XX.XX.XXXX). Následne súd bol povinný zaoberať sa
námietkou premlčania vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne uplatňujúcim si samostatné nároky
a to pokiaľ ide o čas ich uplatnenia v konaní.

41. Je nutné zdôrazniť, že s poukazom na zaužívanú súdnu prax pre začiatok plynutia premlčacej
lehoty je rozhodné, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone, či o
škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobcovia ako poškodení
dozvedeli o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodených o vzniknutej škode

(nielen z predpokladanej vedomosti o škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený
dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť -
vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu uplatniť na súde. Začiatok plynutia lehoty môže
byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. (rozsudok NS ČR z
30.04.2002, 33Odo 477/2001, rozsudok NS SSR z 20.04.1978, sp.zn. 3Cz 16/78) Pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody je rozhodný okamžik, kedy poškodený obrdžal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedá.
Okamžik nadobudnutia právoplatnosti trestného rozhodnutia takým okamžikom nemusí byť. (rozsudok
NS z 13.11.2003, sp.zn. 25Cdo 519/2002)

42. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli o zodpovednej osobe za škodu už v
priebehu trestného konania, keďže sa dozvedeli meno vodiča, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody
a ktorý spôsobil nehodu, ako aj jeho zamestnávateľa, ktorý je vlastníkom predmetného vozidla.

43. Žalobkyňa 1/ si síce uplatnila náhradu škody už v trestnom konaní, avšak toto jej uplatnenie

nezahŕňalo aj nárok titulom pozostalostnej úrazovej renty a titulom za stratu na zárobku, preto nemožno
konštatovať, že premlčacia doba spočívala. Zároveň súd zdôrazňuje, že na začiatok premlčacej doby
nemá vplyv skutočnosť, voči komu si žalobcovia uplatnili náhradu škody, teda či voči vodičovi alebo voči
žalovanému. Je nepochybné, že žalobcovia si v premlčacej dobe neuplatnili predmetné nároky ani vočižalovanému, ani voči vodičovi. Pred súdnym konaním si uplatnili v rámci trestného konania nároky iba
voči vodičovi, avšak nešlo o predmetné nároky.
- Teda jednak žalobcovia si neuplatnili žiadne nároky voči žalovanému pred podaním žaloby v rámci

trestného konania a jednak pred podaním z 29.06.2011 si neuplatnili predmetné nároky - titulom náhrady
za stratu na zárobku a titulom pozostalostnej úrazovej renty ani voči žalovanému, ani voči vodičovi.

44. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na dobré mravy a na komunikáciu poisťovne so žalobkyňou, či
na prípravu žaloby českým advokátom, súd v zmysle intencií odvolacieho súdu poukazuje na to, že

nevedomosť zákona nikoho neospravedlňuje, a bolo v záujme žalobcov, aby si riadne svoje nároky
uplatnili. Neobstojí ani skutočnosť, že by ich poisťovňa pri komunikácii zavádzala, keďže je vecou
poškodených, či žalobcov, aby si uplatnili nároky podľa ich rozhodnutia a nie je potrebné, aby čakali na
poučenie, či výzvu zo strany poisťovne, aby si uplatnili konkrétny nárok. Predsa právo na uplatnenie
nárokov je dané v platných právnych predpisoch a je vecou každého poškodeného, či právneho
nástupcu, ktorý nárok si uplatní a či teda využije svoje právo. Je to jeho právo, nie povinnosť. Neobstojí

ani skutočnosť, že žalobu pripravoval žalobcom český advokát. Všetko záviselo od samotných žalobcov,
ako si zabezpečia a vysporiadajú všetky záležitosti, a to bez ohľadu na to, čo práve vtedy prežívali, či
prežívajú.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia si dané nároky uplatnili až podaním dňa 29.06.2011, hoci k

dopravnej nehode došlo dňa 10.11.2006 a poškodený zomrel dňa XX.XX.XXXX, súd posúdil námietku
premlčaniazaopodstatnenúvzmysleintenciíodvolaciehosúdu,pričomoškodcovi,čivlastníkovivozidla
už mali vedomosť v trestnom konaní a z predložených listín vyplýva, že minimálne pred 29.06.2009.

46. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil, že námietka premlčania je opodstatnená, nakoľko žalobcovia si uplatnili nárok
až po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol. K dopravnej nehode došlo dňa 10.11.2006.
Poškodený zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dané nároky si žalobcovia uplatnili až dňa 29.06.2011, hoci o
zodpovednej osobe, t.j. o vodičovi a jeho zamestnávateľovi sa dozvedeli už pri dopravnej nehode, či v

rámci trestného konania. Dokonca technický preukaz predložili spolu so žalobou dňa 09.11.2009. Teda
z uvedených listín a skutočností nepochybne vyplýva, že mali vedomosť o daných skutočnostiach už
pred podaním žaloby, už v rámci trestného konania, ktoré nepochybne prebiehalo pred podaním žaloby.
Súd zároveň poznamenáva, že bolo vecou žalobcov, koho budú žalovať, teda či samotného vinníka
alebo jeho zamestnávateľa a majiteľa vozidla, keďže k dopravnej nehode došlo pri výkone pracovnej

činnosti. A určenie takej osoby nemôže mať vplyv na začiatok premlčacej lehoty, keďže žalobcovia mali
vedomosť od počiatku, kto zavinil dopravnú nehodu a následne kto bol majiteľom vozidla a žalobcovia
si v rámci premlčacej doby neuplatnili svoj nárok ani voči jednému z nich.

47. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa § 256 CSP

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

50. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

51. V zmysle čl. 4 CSP(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

52. Hoci žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu z dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa
06.04.2017 a z dôvodov vznesenej námietky premlčania (aj v zastavenej časti, aj v zamietajúcej časti),
súd napriek tomu žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/, a to
vzhľadom na predmet konania, ako aj na všetky okolnosti veci. Súd má za to, že sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa. Je nepochybné, že vodič, zamestnanec žalovaného, spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej zomrel manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcu 2/, teda žalobcovia prišili zavinením

vodiča o živiteľa rodiny a je nepredstaviteľné, čo museli žalobcovia prežívať, čím museli prejsť a
čo všetko museli vytrpieť a prekonať. Bolo by tvrdé a nespravodlivé, keby mali pri všetkých svojich
trápeniach spôsobených škodcom, ešte aj nahradiť trovy konania za konanie, v ktorom bola nepochybne
preukázaná zodpovednosť žalovaného, či jeho zamestnanca za úmrtie ich živiteľa rodiny, pričom v
rámci konania dochádzalo k navyšovaniu trov predovšetkým z dôvodu námietok žalovaného a prístupu

žalovaného, ktorý namietal okrem iného aj príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a smrťou
poškodeného,... Bolo by neadekvátne a v rozpore s dobrými mravmi, priznať trovy žalovanému trovy
konanialenpreto,žebolvkonaníúspešný,atovovzťahukuvšetkémuutrpeniu,bolesti,akoajnákladom
spojených so súdnym konaním v K., či zranením poškodeného počas pobytu v nemocnici, žalobcov
spôsobené žalovaným, resp. jeho zamestnanom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je práve tá

výnimočná situácia pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko má za to, že existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na predmet konania, či prístup žalovaného,
ktorý spochybňoval príčinnú súvislosť napriek všetkým okolnostiam a skutočnostiam.

53. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie vzhľadom na vznášané námietky žalovaného,

v dôsledku čoho vznikli trovy štátu. Preto súd priznal štátu nárok na náhradu týchto nákladov voči
žalovanému, a to v rozsahu 100% a to vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na
jeho podnet, či na jeho námietky. Určený rozsah súd určil bez ohľadu na pomer úspechu a neúspechu
strán vzhľadom na už uvedené, pričom takto určený rozsah považuje súd za spravodlivý vzhľadom na
predmet konania a na všetky okolnosti danej veci. Je nutné poukázať na to, že keby nedochádzalo k

opakovanýmvznášanýmnámietkamzostranyžalovaného,nedošlobykdanýmnákladomaspoukazom
na čl. 4 CSP súd rozhodol tak, ako je uvedené, keďže k takým nákladom by nedošlo, keby žalovaný
nenamietal tvrdené skutočnosti, pričom znaleckým dokazovaním boli preukázané tvrdenia žalobcov.

54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).