Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/344/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207614
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6614207614.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.
XXX/X, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške 712,73 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad, so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 13343/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/410/2014-19 zo dňa 25. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/410/2014-19 zo dňa 25. júna 2014
z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 7Er/410/2014-19 zo dňa 25. júna 2014 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 01941/13 zo dňa 28. 06. 2013. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola dňa 30. 09. 2011 uzavretá
zmluva o úvere a dňa 30. 09. 2011 rozhodcovská zmluva.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah zmluvy, okresný
súd posúdil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka.
Okresný súd zistil, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je
formulovaná v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskej zmluve je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, k oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený už
predformuloval v zmluve a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

V danej veci okresný súd považoval za neprimeranú rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania dňa 30. 09. 2011, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený
povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len
údaje o zmluve a o povinnom, ako číslo zmluvy, meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil
a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd je toho

názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
zmluvy okresný súd považoval za potrebné považovať túto v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Konštatoval, že z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že
by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal
mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, okresný súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Okresný súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. II. uzavretej
rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má
za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný
v rozpore so zákonom. Preto okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru
okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, avšak musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že
oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného
dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 13. 03. 2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR
01941/13 zo dňa 28. 06. 2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 712,73 Eur s
príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 30. 09.
2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo
zmluvy o úvere.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (13. 03.
2014) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s
rozhodovaním o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul
bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú
oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky
konania podľa ust. § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so
zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V
tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. V exekučnom
konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk uvedených
v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť
na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd však z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že
okresný súd v danom prípade na právny spotrebiteľský vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným
neaplikoval ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, preto vznesenú námietku oprávneného
v odvolaní o nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní považoval za
bezpredmetnú.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 30. 09. 2011 oprávnený a povinný
uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, a ktorú povinný
podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením
tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným
na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú
zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky,
preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako
aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie