Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 20, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227799
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6117227799.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom

Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXX/XX,
o zaplatenie sumy 1098,58 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (trovy prvoinštančného
konania a odvolacieho konania) v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 4.8.2017 domáhal zaplatenia sumy 1098,58
eura s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že na odbernom mieste, M. XXXX/X, I., žalovaného
v období od 29.7.2015 do 19.2.2016 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez
zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. 60067410B905, typ BK4T G4 P0B9, pričom takýto odber
je v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V
prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odoberateľovi povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním

žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1098,58 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu a táto bola vyúčtovaná žalovanému vo faktúre č. 9000220414 zo dňa
4.3.2016, splatná dňa 21.3.2016. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody za neoprávnený odber
zemného plynu listom zo dňa 4.3.2016, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a faktúru za neoprávnený
odber neuhradil. V danom prípade je tak žalovaný v omeškaní s úhradou uvedenej faktúry, preto
žalobcovi patrí aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1098,58 eura od 22.3.2016.

K žalobe pripojil ako prostriedky procesného útoku plnomocenstvo, cenník externých služieb SPP-
distribúcia, a.s., faktúru č. 9000220414, fotodokumentáciu, odstúpenie od zmluvy, ftc. doručenky,
vyúčtovanie škody, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, záznam zo
systému žalobcu o odbernom mieste, výpis LV č. XXX pre kat- úz. E., zápis zo dňa 19.2.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 4.9.2017 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/193/2017-39, proti
ktorému podal odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore namietal, že v čase neoprávneného odberu mal v rodinnom dome I., M. XXXX/
X nájomníka p. L. R. na základe platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný namietal spôsob preukazovania
výšky škody a množstva plynu, ktoré množstvo je vysoko nadpriemerná ročná spotreba plynu bežnéhorodinného domu za celé vykurovacie obdobie. V tomto prípade nikdy nebol prítomný pri odpočte plynu
a to ani v čase, keď bola zmluva o odbere plynu s jeho nájomcom ukončená a ani v čase ukončenia
neoprávneného odberu plynu, resp. odpočtu a zistenia stavu. Okrem toho namietal, že žalobca sám

svojím konaním spôsobil a zapríčinil vznik tejto situácie, pričom porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť.
Žalobca mal uzatvorenú zmluvu s jeho nájomcom L. R., ktorý využíval uvedenú nehnuteľnosť aj v čase
neoprávneného odberu v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Dodal, že ak ho žalobca vedel kontaktovať v
súvislosti so vzniknutým dlhom, mohol a jednoznačne mal nájsť spôsob ako ho kontaktovať a upozorniť
ho na situáciu a spolu ju mohli vyriešiť. Problém s neplatením vznikal postupne, určite avizovali jeho

nájomníkovi dlh, bol upozorňovaný na možnosť odpojenia od plynu. Žalobca vedel že nájomca L. R.
nie je vlastníkom nehnuteľnosti, takže mohol a mal sa zachovať preventívne tak, aby ku škode neprišlo.
Dokonca ani po zistení neoprávneného odberu dňa 28.7.2015 neurobil absolútne nič na minimalizovanie
škôd, nie už vzniknutých, ale hlavne následných. Nekontaktoval ho, nehľadal riešenie a naďalej nechal
veci v pôvodnom stave, t.z. že nie len škodu si spôsobil sám, ale po 28.07.2015 sa podieľal na
pokračovaní škodovej udalosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 8.11.2017 postúpil na návrh žalobcu o pokračovaní v konaní vec
Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že od 1.7.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom,
čo má za následok pôsobenie viacerých dodávateľov plynu na trhu. Je rozdiel medzi dodávkou a
distribúciou plynu, kedy dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované
subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s
distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť

SPP-distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy
o dodávke plynu spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke
plynu uzatvárajú len dodávatelia, ktorých voľba je výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných
odberateľov. Zamestnancov žalobcu je možné stretnúť pri montáži, údržbe plynových meradiel a pri
vykonaní odpočtov. Žalobca vo svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej

plynovej sieti stály tlak za účelom zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti, pričom je oprávnený
požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikne v prípade predpokladaných zákonom, t.j. ak dochádza k
neoprávnenému odberu plynu. V danom prípade si odoberateľ plynu L. R. neplnil svoje povinnosti voči
dodávateľovi plynu (spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý jednostranne odstúpil od
zmluvy o dodávke plynu, ktorá bola ukončená dňa 29.7.2015. V čase ukončenia zmluvy o dodávke

plynu bol stav plynomeru 50674 m3 plynu a ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej spotreby
nebola odoberateľovi vyfaktúrovaná a ani vymáhaná. Po ukončení zmluvného vzťahu nebol na danom
odbernom mieste evidovaný žiaden odoberateľ plynu ani dodávateľ plynu. Je logické, že po zániku
zmluvy má nastať stav, kedy ďalšia spotreba plynu neprebieha. V prípade, ak je spotreba vyššia, je
potrebné konštatovať, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu podľa § 82

ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Dňa 16.2.2016 vykonal zamestnanec žalobcu kontrolu daného
odberného miesta za účelom demontáže plynomeru, dôvodom bola skutočnosť, že na danom mieste
nebola evidovaná uzavretá zmluva s dodávateľom plynu. Pracovník žalobcu vtedy zistil, že meradlo
vykazuje spotrebu 55831 m3. Keďže žalobcovi bolo zrejmé, že na danom odbernom mieste bola v čase
ukončenia zmluvy o dodávke plynu zaznamenaná spotreba 50674 m3 a pri kontrole bolo zistené, že

meradlo vykazuje vyššie hodnoty 55831 m3, bolo zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného došlo k
spotrebe plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, t.j. k neoprávnenému odberu zemného
plynu. Obrana žalovaného, že danú nehnuteľnosť prenechal na základe riadne uzatvorenej nájomnej
zmluvy inej osobe, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť. Takáto delegácia povinností žalovaného
zakladá maximálne možnosť regresného uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi

voči L. R. ako nájomcovi vzniknúť. Množstvo nameraného plynu bolo zo strany žalobcu určené na
základe nameraných hodnôt, ktoré riadne vykazovalo meradlo, nejde o žiadne zákonné fikcie spotreby,
ktoré sa uplatňujú v niektorých iných prípadoch ako napr. pri porušení blomby. Ide o skutočne namerané
množstvo plynu.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.2.2018 zotrval na podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáha
náhradyškodyzaneoprávnenýodberplynunaodbernommiestezaobdobieod29.7.2015do19.2.2016,
v ktorom období bol evidovaný neoprávnený odber plynu bez zmluvy. Na odbernom mieste bola
vypovedaná zmluva dodávateľa plynu v apríli 2015, následne dodávateľ požiadal žalobcu o demontážmeradla. V júli 2015 sa žalobca snažil meradlo demontovať, toto bolo nedostupné, bolo zapísané číslo
plynomeru a bol zanechaný odkaz s tým, aby bol kontaktovaný žalobca za účelom demontáže meradla.
Dňa 16.2.2016 bolo opätovne vykonané demontovanie meradla, ktoré bolo nedostupné a súčasne bolo

zistený stav meradla viac o 5157 m3 plynu ako bolo v čase prvého pokusu o demontáž meradla.
Výška škody zodpovedá skutočnej výške odobratého plynu. Vlastník nehnuteľnosti si mal s nájomcom
dohodnúť, aby mu tento preukázal, že platí poplatky spojené s energiami, žalovaný má právo regresu
voči nájomcovi.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 7.2.2018 uviedol, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Nespochybňuje, že v danom čase došlo k neoprávneného odberu plynu, pričom v danom období bola
nehnuteľnosť v nájme na základe riadnej nájomnej zmluvy. Namieta, že škodu nezapríčinil a v tomto
prípade absentujú predpoklady týkajúce sa jeho zodpovednosti za škodu, kedy absentuje protiprávne
konanie na jeho strane, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním na jeho strane a následkom.
Nie je daná objektívna zodpovednosť ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, nedopustil sa žiadneho

protiprávneho konania. Na základe nájomnej zmluvy nájomca uzatvoril priamo zmluvy s dodávateľom
energií a to aj pre dodávku zemného plynu, dostavil s nájomcom do plynárni, kde sa odhlásil a jeho
nájomca sa prihlásil. Žalobca a aj SPP, a.s. mali konať preventívne, t.j. kontaktovať ho hneď ako zistili, že
došlo k protiprávnemu stavu a nie byť 7 mesiacov pasívny. Po doručení vyúčtovania škody kontaktoval
nájomcu, ktorý uviedol, že celú situáciu vyrieši, keďže mal záujem zotrvať v nájomnom vzťahu. K

demontáži meradla došlo až na jeho podnet. Pokiaľ ho žalobca vedel identifikovať po 7 mesiacoch,
mohol a mal ho vedieť kontaktovať skôr, čím by sa predišlo k vzniku škody.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2018 uviedol, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia
na uplatňovanie žalovaného nároku v tomto spore. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mal zabrániť

neoprávnenému odberu plynu, keď meradlo žalovaného sa nachádza na verejne neprístupnom mieste a
jedine žalovaný je tou osobou, ktorá je oprávnená vpustiť zamestnancov žalobcu na demontáž meradla.
Súčasne poukazuje na povinnosť vlastníka umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutý
prístupkplynovémuzariadeniu.Vdanomprípadesameradlonachádzanaverejneneprístupnommieste
zaplotomnapozemkužalovaného,atedanemoholžalobcameradloodmontovaťbezjehosprístupnenia

vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže žalovaný je majiteľom danej nehnuteľnosti nesie aj následky za škody
spôsobené svojím majetkom. Nájomca je zas zodpovedný za škodu voči vlastníkovi a samozrejme
aj za škodu, ktorú spôsobí užívaním bytu/domu. Zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným
odberom má objektívny charakter, a teda existuje bez zreteľa na zavinenie, predpokladom jej vzniku je
neoprávnený odber plynu, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jeho existenciu preukazuje

poškodený, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Žalobcovi nemôže byť zrejmé, kto je
na danom odbernom mieste odberateľom plynu vzhľadom na absenciu zmluvy o dodávke plynu, z
ktorej možno vyvodiť odoberateľa plynu. Z uvedeného dôvodu je potrebné za takéhoto odoberateľa v
prvom rade považovať práve vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je oprávnený na danom odbernom mieste
nehnuteľnosť užívať a taktiež je oprávnený zmluvu o dodávke plynu uzavrieť. V zmysle uzatvorenej

nájomnej zmluvy mohli okrem nájomcu L. R. užívať aj ďalšie 4 osoby. Skutočnosť, že žalovaný delegoval
niektoré svoje povinnosti na inú osobu, zakladá možnosť regresného nároku uplatnenia škody, ktorá
môže žalovanému ako prenajímateľovi voči nájomcovi L. R. vzniknúť. Uvedené bolo pritom priamo
dojednané v rámci nájomnej zmluvy. Okrem toho žalovaný v zmysle nájomnej zmluvy bol oprávnený
4 krát do roka kontrolovať ako nájomca užíva nehnuteľnosť, t.j. kontrolovať aj to či nájomca užíva

nehnuteľnosť v súlade so zákonom a či je stále uzatvorená zmluva s dodávateľmi energií a či uhrádza
tieto služby. Žalovaný napriek vedomosti o vypovedaní zmluvy o dodávke plynu nájomcovi, už v tom
čase mohol od nájomnej zmluvy odstúpiť pre závažné porušenie jej podmienok. Žalobca správne v
súlade s rozhodovacou praxou súdov ako aj zákonom o energetike uplatnil svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý zodpovedá za riadnu realizáciu odberu plynu a

je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a disponovať podľa svojho uváženia. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že žalovaný tieto povinnosti preniesol na základe nájomnej zmluvy na inú osobu, t.j.
nájomcu. V danom prípade škoda vznikla voči vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný. Pokiaľ
žalovaný túto škodu skutočne zaplatí, je oprávnený si uplatniť právo regresu od svojho nájomníka, ktorý
nedodržal povinnosti z nájomnej zmluvy.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.5.2018 uviedol, že k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu
došlo dňa 22.4.2015, účtovne bolo demontované k 23.04.2015. Nemá vedomosť o tom komu bola
zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu a kedy bol vykonaný pokus o demontáž meradla.Predpokladá, že výzva bola zaslaná na adresu odberného miesta. Predpokladá, že bol vyzývaný
žalovaný, aby sprístupnil plynomer za účelom jeho demontáže, pretože vždy je výzva na sprístupnenie
plynomeru. Dňa 19.2.2016 bol vykonaný pokus o demontáž meradla, kedy sa k nemu žalobca nedostal

a kedy bol zistený stav meracieho zariadenia od posledného merania. Žalovaný nie je znalec aby bol
spôsobilý hodnotiť namerané množstvo plynu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 9.5.2018 uviedol, že nájomca L. R. býval v dome do mesiaca júl/august
2016, k ukončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou z jeho strany, následne nájomca so svojou

manželkou a deťmi opustil predmetnú nehnuteľnosť. Aj keď nepopiera, že došlo k neoprávnenému
odberu, v tomto prípade však nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu tohto neoprávneného
odberu. Prvýkrát sa o skutočnosti dozvedel na jar 2016 a keďže mal s nájomcom korektné vzťahy
a tento tvrdil, že situáciu vyrieši, poskytol mu priestor, avšak v júli 2016 zistil, že situácia nebola
vyriešená, nedošlo zo strany nájomcu k obnoveniu zmluvy o dodávke plynu, sám inicioval fyzické
odpojenie meradla, k čomu došlo dňa 26.7.2016. A zo zápisu z tohto dňa je zrejmé, že zamestnanec

žalobcu ako odoberateľa uvádza L. R. a na jeho dopyt bol na zápis dopísaný ako majiteľ. Okrem
toho nie je pre žalobcu problém zistiť kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo napokon vyplýva
aj z listu vlastníctva pripojeného k žalobe. Pre preukázanie výšky škody je nepostačujúca doložená
fotodokumentácia.

11. Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných a
ústnych podaniach, žalobe žiada vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania. Meracie
zariadenie je vlastníctvom žalobcu, pričom v tomto prípade sa meracie zariadenie nachádza na
neverejne neprístupnom mieste a žalobca nemal možnosť len tak prísť a odmontovať toto zariadenie.
Bol vykonaný prvý pokus a druhý pokus. Žalobca má nespočetne veľa zariadení, nie je možné

ich každodenné kontrolovanie. Naviac zákonodarca upravil zodpovednosť za neoprávnený odber na
objektívnom princípe, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

12. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že neexistuje právna norma, súdne rozhodnutie, ktoré by
objektívne spájalo vznik škody s vlastníctvom nehnuteľnosti. Keď sa žalobca dozvedel o ukončení

zmluvysnájomcomaprišlidemontovaťmeradlo,sícepo3mesiacochazistili,žemeradlojenapozemku,
neurobili nič, následne prišli po ďalších 7 mesiacoch s tým, že museli vedieť, že skutkový stav sa
nezmenil. Zo strany žalobcu ide o zjavnú povrchnosť. Následne po roku, keď nič neurobili, mu poslali
vyúčtovanie o škode. Má za to, že nepochybil, nie je zodpovedný za škodu, neurobil nič s čím by náš
právny poriadok spájal zodpovednosť vo vzťahu k jeho osobe. Z uvedených dôvodov žiada žalobu

zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd sa oboznámil so žalobou, cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a.s., faktúrou č.
9000220414, fotodokumentáciou, výpismi zo systému žalobcu o mieste odberu, výpisom LV č. XXX
pre kat. úz. E., odstúpením od zmluvy zo dňa 9. 4.2015 spolu s ftc, doručenky, vyúčtovaním škody

neoprávneným odberom zo dňa 4.3.2016 spolu s výpočtom škody spôsobnej neoprávneným odberom,
zápisom zo dňa 19.2.2016, zmluvou o nájme zo dňa 18.8.2014, súhlasom klienta L. R. zo dňa
XX.XX.XXXX, potvrdením o pobyte L. R., odpoveďou SPP, a.s. zo dňa 28.2.2018, zápisom zo dňa
26.07.2016, dohodou o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016, výučtovacou faktúrou za dodávku
elektriny zo dňa 7.3.2016, potvrdenie o úhrade sumy 47 eur, sms správami a mailovými správami

medzi žalovaným a L. R., prekladom mailovej a sms komunikácie vyhotovený W.. I. N., prekladateľka
jazyk: slovenský - anglický a písomnými podaniami strán sporu a vo veci vydal rozsudok, č.k.
7Csp/196/2017-323, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

14. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol
uznesením, č.k. 25Co/40/2019-406 zo dňa 5.2.2020 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že odvolací
súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ
súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené
na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že plyn v
nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanému, žalovaný v rozhodnom období neodoberal, ale ho odberal jeho
nájomca, o čom žalobca vedel. Na základe tohto skutkového zistenia dospel k záveru, že žalovaný nieje pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, preto nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je možné
považovať za správny. Podstatnou skutočnosťou pre určenie zodpovedného subjektu je určenie, kto bol

povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste. Z obsahu spisu vyplýva,
že na odbernom mieste boli evidovaní odberatelia, okrem iných, žalobca od 12.01.2013 do 21.08.2014,
L. R. od 22.08.2014 do 22.04.2015, a opätovne žalobca od 27.03.2017. L. R. vyplývala povinnosť
uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn dodávateľovi po celé obdobie nájmu zo zmluvy o
nájme uzatvorenej so žalovaným dňa 15.08.2014. Táto povinnosť mu trvala počas dohodnutej doby

nájmu od 18.08.2014 do 17.08.2024, respektíve do ukončenia nájmu dohodou ku dňu 31.08.2016. L. R.
však povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme, mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn
dodávateľovipoceléobdobienájmu,neplnil.Zmluvaododávkeplynubolaukončenákudňu22.04.2015.
Ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. nastala situácia, ktorú bolo potrebné považovať za zmenu
odberateľa. Nájomcovi postavenie odberateľa zaniklo a postavenie nového odberateľa vzniklo opätovne
vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. ku dňu 22.04.2015

vznikla žalovanému, ako vlastníkovi, povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu
podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za celý
odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa - L. R.. Keďže
žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu do ôsmich dní od ukončenia zmluvy
o dodávke plynu s L. R., nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom

odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnil svoju
nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa ktorého k zmene odberateľa
podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. dochádza aj pri ukončení zmluvy o dodávke plynu so
subjektom, ktorý so súhlasom vlastníka uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, pričom novým
odberateľom je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Keďže súd prvej inštancie

v danej veci neaplikoval ustanovenie § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z., vec nesprávne právne posúdil
a dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní a žalobu
zamietol. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie dôsledne nezoberal
námietkami žalovaného v odpore týkajúcimi sa nedostatočne preukázaného odobratého množstva plynu
v rozhodnom období.

15. Žalovaný proti predmetnému uzneseniu podal dovolanie, v ktorom okrem už vyššie uvedených
námietoknamietal,žeKrajskýsúdakoodvolacísúdvbode14.1,svojhouznesenia,vyjadrilnázor,„pokiaľ
súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného“, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené

na nesprávnom právnom posúdení. Zároveň odvolací súd v uznesení uvádza, že posudzuje predmetnú
vec v zmysle zákonných ustanovení. Paradoxne, sám ale použil právnu normu - zrušenú! Odvolací súd
použil k vysloveniu záväzného právneho názoru a na podporu svojho tvrdenia, na základe čoho zrušil
rozhodnutieprvostupňovéhosúdu,vyhlášku265/1999Z.z.,ktorábolazrušená.Keďžebolzrušenýzákon
č.70/1998Z.z.,ktorýobsahovalsplnomocňovaciublanketu(splnomocňovacieustanovenie),nazáklade

ktorej bola vydaná vyhláška č. 265/1999 Z. z. citovaná na strane 11 uznesenia sp. zn. 25Co/40/2019 -
406. Nasledovný zákon č. 656/2004 Z. z. v ustanovení § 71 síce nezrušil vyhlášku č. 265/1999 Z. z.,
avšak ani v žiadnom svojom ustanovení nezakotvil, že podzákonné právne akty (vyhlášky) vydané na
základe predchádzajúceho zákona č. 70/1998 Z. z. zostávajú v platnosti, sú účinné. V tomto prípade sa
jednáo derogáciumlčky,čojederogáciouimplicitnouspočívajúcouvtom,žezrušeniejednéhoprávneho

predpisu vyplýva z iného právneho predpisu (derogujúceho) aj napriek tomu, že v tomto derogujúcom
predpise to nie je výslovne uvedené. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie skoršieho zákona
môže slúžiť aj na vykonanie neskoršieho zákona iba vtedy, ak neskorší zákon výslovným ustanovením
deklaroval platnosť a účinnosť uvedeného vykonávacieho právneho predpisu. Inak jeho platnosť zaniká
dňom vzniku účinnosti neskoršieho zákona (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS

18/02 -22). V bode 13.2 uznesenia 25Co/40/201 - 406 odvolací súd uvádza, čo je právnym posúdením,
čo je nesprávne právne posúdenie a ako vzniká a kedy k nemu dochádza. Tzn., že nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva napr. ak súd nepoužije správny právny predpis alebo aplikoval
správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval, poprípade vyvodil nesprávny právny záver. V
tomto prípade bol použitý dokonca zrušený právny predpis. Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa,

že neaplikoval zrušenú vyhlášku.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.7.2021, č.k. 2Cdo/168/2020 dovolanie
odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.17. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že na uvedenom mieste nebola
uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu, čiže išlo o neoprávnený odber. Spornou skutočnosťou

je pasívna legitimácia žalovaného, pričom s touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal v bode 14.2,
posledná veta odôvodnenia. Tu odvolací súd odkázal na vyhlášku, z ktorej malo byť zrejmé, ktorému
subjektu vzniká oznamovacia povinnosť o zmene odberateľa, pričom podľa názoru žalovaného je
táto vyhláška neplatná, pretože zákon, ktorý na ňu odkazoval, bol neskorším zákonom zrušený. Tu
poukazuje na § 71 ods. 2 písm. c) o energetike. Povinnosti žalovaného okrem iného vyplývajú aj z

prevádzkového poriadku, kde je uvedené, že vlastník nehnuteľnosti bol povinný túto zmenu oznámiť.
Aj keď v predmetnom ustanovení nie je uvedená lehota, predpokladá sa, že do 3 dní. Čo sa týka
škody, ide o reálne spotrebovaný plyn. Zodpovednosť za neoprávnený odber je založená na princípe
absolútnej objektívnej zodpovednosti. Uvedené vyplýva z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Obdo/51/2017
zo dňa 22.03.2017 a sp. zn. 5 Obdo/32/2012 zo dňa 29.11.2018, ktoré sa nachádza aj v Zbierke
rozhodnutí pod č. R 45/2019. Občiansky zákonník sa nevzťahuje na niektoré zodpovednosti za škodu,

ktoré vyplývajú zo zákona o energetike. Žalovaný ako vlastník bol povinný dodržiavať ustanovenia
o energetike, aby predišiel neopravenému odberu a ak by aj z objektívnych dôvodov nemohol túto
skutočnosťzabezpečiť,môžesivrámciregresnéhonárokutentouplatniťvočinájomcoviztitulunájomnej
zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Nájomná zmluva bola ukončená zo strany žalovaného dňa
31.08.2016 a k neoprávnenému odberu dochádzalo v období od 29.07.2015 do 19.02.2016. Prevenčnú

povinnosť neporušil žalobca, ten nie je dodávateľovom zemného plynu žiadnemu subjektu, tým je
SPP, s ktorým mal zmluvu uzatvorenú nájomca. Žalobca sa až neskôr dozvedel o vypovedaní zmluvy
o dodávke zemného plynu s nájomcom. Následne žalobca zaslal výzvu, potom bol aj na mieste
samom a neskôr demontoval odber. Žalobca má obmedzený počet zamestnancov a kontroluje veľké
množstvo odberných miest a nie je v ich možnostiach tieto kontrolovať každé 2 týždne. Objektívna

zodpovednosť je spojená s vlastníctvom nehnuteľnosti, odberné miesto sa nedá premiestniť. Hodiny sú
pevne spojené s plynovým potrubím. Prevenčnú povinnosť naopak porušil žalovaný, nakoľko nájomný
pomer naďalej trval aj po vypovedaní zmluvy s nájomcom, a teda žalovaný mal prinútiť nájomcu, aby si
uzatvoril zmluvu o dodávke plynu. Žalovaný mal aj iné možnosti riešiť tento problém, sám mohol hradiť
náklady a spotrebu fakturovať nájomcovi. Súd prvej inštancie sa so spornými skutočnosťami v prvom

rozsudku nevysporiadal, ale to neznamená, že by boli sporné. Žalovaný opakovane porušil povinnosť
zabezpečením, aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu. Netvrdí, že žalovaný spôsobuje škodu,
ale nesie za ňu zodpovednosť. To, že dôjde k odpojeniu odberného miesta neznamená, že na tomto
mieste by dochádzalo k neoprávanému odberu. V záverečnej reči uviedol, že žalobca svoj nárok na
náhradu škody preukázal. Na odberom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. o) zákona o energetike, čiže bez uzatvorenia zmluvy. Žalobca si uplatňuje
skutočne spotrebované množstvo zemného plynu z titulu objektívnej zodpovednosti žalovaného ako
vlastníka nehnuteľnosti, kde sa odberné miesto nachádza. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť,
čo potvrdzujú aj vyššie uvedené rozhodnutia NS SR. Ide o osobitý druh zodpovednosti podľa zákona
o energetike, preto ustanovenia OZ sa nepoužijú. Žalobca nie je dodávateľom zemného plynu a

žalovaný nesie zodpovednosť za neoprávnený odber z titulu vlastníckeho vzťahu k odbernému miestu
vovzťahukžalobcovi.Čosatýkaprevenčnejpovinnosti,túsinesplnilžalovaný,ktorýmánájomcuriadne
kontrolovať. S prenájmom nehnuteľnosti sú spojené povinnosti a riziká, ktoré je povinný prenajímateľ
dodržiavať.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že objektívna zodpovednosť vlastníka
nehnuteľnosti za neoprávnený odber neexistuje. Vždy je spojená s porušením právnej povinnosti,
absentuje tu kauzálny nexus. Okrem toho, že namietal pasívnu legitimáciu, sporným bola aj výška škody,
ako aj zanedbanie prevenčnej povinnosti. Žalobca nepodnikol žiadne kroky, aby zabránil vzniku škody.
Porokuodvznikuškodovejudalostižalobcahozažaloval.Ustanovenievyhláškyohľadnejehopovinnosti

oznámiť zmenu odberateľa, na ktoré odkazuje odvolací súd, nie je reálne možné splniť, nakoľko o
skutočnosti, napr. v tomto prípade, že žalobca odstúpil od zmluvy o dodávke plynu s nájomcom, by
sa musel dozvedieť napr. priamo od žalobcu. Zákon o energetike nehovorí, že vlastník nehnuteľnosti
je odberateľom. Pýta sa, čo sa asi môže zmeniť, keď žalobca zistí, že sa rozviazal zmluvný vzťah s
odberateľom a po 3 mesiacoch na mieste zistia, že sa skutkový stav nezmenil a následne opätovne po

7 mesiacoch sa vykonala ďalšia návšteva. Žiadne rozsudky o objektívnej zodpovednosti neexistujú. V
prvom rozsudku mu sudkyňa dala za pravdu vo všetkých argumentoch. Dôležité je si položiť otázku: Ako
sa má vlastník nehnuteľnosti dozvedieť, že nejaká spoločnosť rozviaže vzťah s jeho nájomcom? Až keď
sa dozvedia odpoveď, môžu si povedať, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Nespochybňuje výškuškody, ale je potrebné ju kvantifikovať k jeho osobe. Zo strany žalobcu išlo o administratívny začiatok
vzniku výšky škody. Škoda musí byť preukázaná. Nemôže byť zodpovedný za to, že žalobca má málo
zamestnancov. Poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 22Co/121/2019 zo dňa 29.09.2020,

kde poskytovateľ plynu zanedbal prevenčnú povinnosť. Dovolí si povedať, že ide o identický prípad.
Žalobca za celý rok ho nevyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti, na súčinnosť, naopak, po roku mu
poslal vymáhačov a zažaloval ho. V záverečnej reči uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalobcu, že po
vypovedaní zmluvy nemožno predpokladať, že na odbernom mieste bude dochádzať k neoprávnenému
odberu. Objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti neexistuje. Na zodpovednosť za škodu musia

byť splnené predpoklady.

19. Súd doplnil dokazovanie aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu a po oboznámení sa s
listinným dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a výsluchom žalovaného a vyjadrení zástupcu žalobcu zistil
nasledovný skutkový a právny stav.
20. Žalobca faktúrou č. 9000220414 zo dňa 04.03.2016, splatná dňa 21.03.2016, vyúčtoval žalovanému

ako dlžníkovi škodu za odber zemného plynu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. v celkovej výške
1098,58 eura, pozostávajúca z hodnoty zemného plynu odobratého za obdobie: 29.7.2015-19.2.2016
na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v sume 1057,60 eura (55.633,716 kWh, 19,01/1000kwh) a
nákladov zisťovania v sume 40,98 eura.

21. Z vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 4.3.2016
adresované žalovanému vyplýva, že na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v období od 29.7.2015 do
19.2.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu meradlo č. 60067410B905
typ: BK4T G4 P0B, ktorý je v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z.
považovaný za neoprávnený odber. Zákon o energetike ukladá odoberateľovi plynu povinnosť uhradiť

prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Za odoberateľa
sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje aj vlastník nehnuteľností. Škoda predstavuje
sumu 1098,58 eura, vypočítaná v súlade s vyhláškou MH č. 449/2012 Z.z. a zodpovedajúca cene
skutočne odobratého množstva zemného plynu.

22. Zo zápisu zo dňa 19.2.2016 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky,
o neoprávnenom odbere zemného plynu odoberateľa súd zistil, že ako odoberateľ je uvedený: L. R.,
odberné miesto: M. X/XXXX, I. a zamestnanci žalobcu potvrdzujú, že odoberateľ/vlastník objektu nebol
prítomný, meradlo neprístupné, zanechaný oznam, pričom ide o meradlo plynomer BK4T G4, výrobné
číslo 60067410B905, stav počítadla (m3) 55831, meradlo je verejne neprístupné, na odbernom mieste

ukončená zmluva dňa 22.04.2015 so stavom 47949 m3, vyhotovená fotodokumentácia.

23. Z výstupu z interného systému žalobcu vyplýva, že v prípade miesta odberu na M. 3, I. dňa 11.1.2013
došlo k zmene osoby na žalovaného, následne dňa 21.8.2014 došlo k zmene na osobu: L. R..

24.Zvýstupuzinternéhosystémužalobcuoznačenéakozmenademontážvyplýva,žekudňu23.4.2015
meradlo účtovne demontované, zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu dňa 31.7.2015,
plynomer za plotom, tel. len zvoní, nik nedvíha, neprístupný.

25. Podľa výpisu LV č. XXX pre kat. úz. E. žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností a to

parcely registra „C“ parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parcely č. XXX
- vinice o výmere 702 m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, parcely
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, parcely č. XXXX - záhrady o výmere 647
m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, a stavieb a to rodinného domu
súp. č. XXX na parcele č. XXX, rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, domu súp. č.

XXXX na parcele č. XXXX. Titulom nadobudnutia Kúpna zmluva V 5989/10-739/10, Kúpna zmluva V
1756/12-334/12, Kúpna zmluva V 81/13-81/13.

26. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2014 žalovaný ako prenajímateľ a L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. Y. XXA/X/XX, D., L. ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom domu

súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. XXXX a pozemkov a to parcely registra „C“ parc. č. XXXX
- záhrady o výmere 647 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, ktoré
nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz, E., a to na dobu určitú s tým, že nájom vzniká dňom
od 18.8.2014 a končí dňom 17.8.2024.27. Podľa čl. II. ods. 3 nájomnej zmluvy nájomca bude priestory, ktoré sú predmetom nájmu podľa tejto
zmluvy užívať len na bývanie a to W.. G. W., X. W., W. W., W. W., L. R..

28. Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy nájomné za prenájom domu a pozemku bolo stanovené dohodou
účastníkov tejto zmluvy a činí 400 eur mesačne.

29. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy v cene nájomného v ods. 1 tohto čl. nie sú zahrnuté náklady

na skutočne spotrebované vodné a stočné. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi nad rámec
nájomného v ods. 1 čl., náklady za skutočne spotrebované vodné a stočné vzniknuté v dobe trvania
nájmu na základe tejto zmluvy. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať uvedenému prenajímateľovi zálohy
na úhradu vyššie uvedených nákladov v sume 50 eur mesačne spoločne s nájomným. Poskytovanie
elektrickej energie, plynu a odvoz komunálneho odpadu bude nájomca uhrádzať po celé obdobie nájmu
poskytovateľovi týchto energií a služieb a to na základe zmluvy uzatvorenej priamo s poskytovateľom,

ktorú nájomca uzatvorí najneskôr do 5 prac. dní od podpisu tejto zmluvy,

30. Podľa čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca v plnom rozsahu zodpovedá za škodu
vzniknutú na predmetnom dome a bytovom zariadení počas doby, v ktorej predmetný dom na základe
tejto zmluvy užíval, preukázateľne spôsobenú nájomcom a zaväzuje sa takto vzniknutú škodu v plnom

rozsahu vyššie uvedenému prenajímateľovi nahradiť.

31. Podľa čl. IV ods. 8 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca je povinný umožniť vyššie uvedenému
prenajímateľovi vstup do rodinného domu za účelom kontroly spôsobu užívania domu a stavu domu, a
to 4 krát ročne, na základe dohovoru a v sprievode nájomcu.

32. Podľa čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy nájom, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy je možné zo strany
ktorejkoľvek z jej účastníkov vypovedať pred uplynutím doby uvedenej v čl. II tejto zmluvy písomnou
výpoveďou a to vo výpovednej dobe bez udania dôvodu.

33. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 9.04.2015 adresované L. R., M. 3, I. vyplýva, že Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. odstupuje od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. 4100398672
z dôvodu, že v zmysle platných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dodávke plynu,
bol L. R. ako zákazník povinný v lehote splatnosti uhrádzať faktúry a aj preddavky za opakované
dodávky zemného plynu, s úhradou ktorých sa dostal do omeškania, na čo bol upozornený listom zo dňa

11.2.2015, v ktorom bola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie záväzkov, v ktorej neboli záväzky
voči SPP, a.s. splnené. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy je daná povinnosť sprístupniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla.

34. Z oznámenia SPP, a.s. zo dňa 28.2.2015 vyplýva, že SPP, a.s. evidoval na predmetnom odbernom

mieste Sojčia 2379/3, Nitra nasledovných zákazníkov: X. S. v období od 20.9.2004-6.9.2012, S. W.
od 7.9.2012 - 11.1.2013, W.. L. M. od 12.1.2013 - 21.8.2014, L. R. od 22.8.2014 - 22.4.2015, W.. L.
M. od 27.3.2017 - trvá. V období od 23.4.2015 do 26.3.2017 nemala SPP, a.s. uzatvorenú zmluvu na
dané odberné miesto so žiadnym zákazníkom. Odpočty meradiel dodáva prevádzkovateľ distribučnej
siete spoločnosť SPP -distribúcia, a.s. a ku dňu ukončenia zmluvy s p. Ivom t.j. k 22.4.2015 bol SPP -

distribúcia, a.s. dodaný stav meradla 47 949 m3.

35. Zo zápisu zo dňa 26.7.2016 o demontáži plynomeru z odberného miesta I., M. 3 vyplýva, že ako
odberateľa žalobca uvádza L. R.. Zápis je podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a súčasne
aj žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je vyznačený v zápise ako vlastník.

36. Podľa dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016 žalovaný ako prenajímateľ a L. R. ako
nájomca sa vzájomne dohodli na ukončení nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 31.8.2016, ku ktorému
dňu bude nehnuteľnosť uvoľnená.
.37. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v

plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu
plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10.
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.38. Podľa § 64 ods. 2 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez
nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej

siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v
prípade písm. e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, g) neoprávneného odberu
plynu,i)zabráneniaprístupukmeraciemuzariadeniuodberateľomplynuaj)opakovanéhoneumožnenia
prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej
nehnuteľnosti.

39. Podľa § 73 ods. 1 zákona o energetike, žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového
zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba,
ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu
nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia;
odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.

40. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

41. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

42. Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu odberateľ predloží dodávateľovi najneskôr 30 dní
pred požadovaným termínom odberu tieto doklady: a) špecifikáciu odberného plynového zariadenia, b)
doklad, že montáž odberného plynového zariadenia vykonala oprávnená osoba, c) doklad o vykonaní
skúšky odberného plynového zariadenia, d) súhlas vlastníka nehnuteľnosti s pripojením, ak žiadateľ nie

je vlastníkom nehnuteľnosti.

43. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

44. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

45. Žalobca v konaní požaduje od žalovaného zaplatenie škody, ktorú mu mala vzniknúť odberom
zemného plynu v období od 29.7.2015 do 19.2.2016 na odberom mieste M. XXXX/X, I. žalovaným bez

uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, pretože tento odber bol podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2
zákona o energetike neoprávneným odberom a žalovaný je túto škodu povinný nahradiť žalobcovi podľa
§ 82 ods. 2 zákona o energetike.

46. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či je žalobca na

podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žalobca je oprávnený plyn distribuovať, a preto podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike a § 3 písm.
c) bod 5 zákona o energetike je aktívne legitimovaný požadovať ako prevádzkovateľ distribučnej siete
od odberateľa, ktorý neoprávnene plyn odoberal skutočne vzniknutú škodu a preto súd túto námietku
žalovaného vyhodnotili ako nedôvodnú.

47.Vzhľadomnaprocesnúobranužalovanéhosasúdďalejzaoberaltým,čiježalovanývkonanípasívne
legitimovaný. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Nitre v uznesení zo dňa 5.2.2020,
č.k. 25Co/40/2019-406, kde sa konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac
tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii

žalovaného bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej
uviedol, že nájomcovi postavenie odberateľa zaniklo a postavenie nového odberateľa vzniklo opätovne
vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. ku dňu 22.04.2015
vznikla žalovanému, ako vlastníkovi, povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynupodľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za celý
odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa - L. R.. Keďže
žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu do ôsmich dní od ukončenia zmluvy

o dodávke plynu s L. R., nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom
odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnil svoju
nehnuteľnosť užívať. S poukazom na uvedené, aj napriek tomu, že predmetná vyhláška bola zrušená,
súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tej veci a preto pasívna legitimácia žalovaného
je týmto daná.

48. Súd sa následne zaoberal meritom veci. Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o nájme zo dňa
18.08.2014 a dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 02.07.2016 mal súd za preukázané, že v
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, v ktorej sa nachádzal plynomer č. 60067410B905, typ BT G4
P0B9, do ktorej bol plyn v rozhodnom období od 29.7.2015 do 19.02.2016 dodávaný a odoberaný nebol
jeho odoberateľom žalovaný, ale jeho nájomca, s ktorým aj dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke

plynu dňa 22.8.2014 č. 9105519971, ktorá bola skončená odstúpením od zmluvy zo strany SPP, a.s.
listom zo dňa 9.4.2015 z dôvodu, že si L. R. neplnil svoje povinnosti uhrádzať v lehote splatnosti faktúry
a preddavky za opakované dodávky zemného plynu. Uvedené odstúpenie bolo doručené nájomcovi L.
R. dňa 15.4.2015. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu určitú od 18.8.2014 do
17.8.2024, pričom k jej ukončeniu došlo dohodu medzi účastníkmi nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016 a

to ku dňu 31.8.2016. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nájomca si svoje povinnosti
platiť za dodaný a odobratý plyn riadne neplnil a dodávateľ plynu z uvedeného dôvodu od zmluvy o
dodávke plynu odstúpil listom z 9.4.2015, ktorý doručil odberateľovi 15.4.2015. Uvedené skutočnosti
neboli sporné medzi stranami sporu. Rovnako tak z nájomnej zmluvy a dohody u ukončení nájomnej
zmluvy a vyjadrenia žalovaného mal súd za preukázané, že plyn bol počas celého rozhodného obdobia

dodávateľom dodávaný do nehnuteľností, ktoré boli predmetnom nájmu a ktoré užíval nájomca L. R.,
ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval a plyn od 29.7.2015 do 19.2.2016 odoberal. Zo zápisu zo dňa
19.2.2016 mal súd za preukázané, že rovnako žalobca evidoval ako odberateľa plynu nájomcu L. R. a
až následne žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané to, že žalobca o tom, že
žalovaný v rozhodnom období nehnuteľnosť neužíva, ale ju užíva jeho nájomca vedel, pretože s ním

dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu, ktorá povinnosť nájomcovi L. R. vznikla na základe
nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Súhlas vlastníka na uzavretie zmluvy o dodávke v prípade
inej osoby ako vlastníka, bol súčasťou nájomnej zmluvy a preto dodávateľ plynu a aj žalobca museli
vedieť o obsahu tohto nájomného pomeru a aj tom, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú a to
do 17.8.2024 a teda, že nájomca nehnuteľnosť užíva a plyn odoberá.

49.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovsúdmalzapreukázané,žemedzidodávateľomplynuanájomcom
žalovaného bola uzavretá zmluva o dodávke plynu v období od 22.8.2014 do 22.4.2015, pričom účtovná
demontáž meradla sa vykonala 23.4.2015 a fyzická demontáž meradla bola vykonaná pracovníkom
SPP dňa 26.7.2016, pričom zo zápisu vyplýva, že ako odberateľa žalobca uvádza L. R.. Zápis je

podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a súčasne aj žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je
vyznačený ako vlastník. Nesporným je tiež fakt, že k odberu plynu na odbernom mieste dochádzalo aj
v období od 29.7.2015 do 19.2.2016, teda takmer ešte rok po tom, čo dodávateľ plynu jednostranne
odstúpil od zmluvy s L. R., čiže toto obdobie predstavuje odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o
dodávke plynu. Nesporným je, že nehnuteľnosť, pri ktorej je odberné miesto vlastnícky patrí žalovanému

a rovnako je nesporné, že nájomcom tejto nehnuteľnosti bol v rozhodnom čase L. R.. Napokon je
nesporné, že to bol práve tento nájomca, ktorá reálne spotreboval zemný plyn, za ktorý sa domáha
náhrady žalobca, čo potvrdil aj samotný žalobca, keď na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že netvrdí,
že žalovaný spôsobuje škodu, ale nesie za ňu zodpovednosť.

50. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že konaním žalovanému, ktorý v danom období
zemný plyn odoberal, a to bez zmluvy o dodávke plynu, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu, mu
vznikla škoda vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 21.3.2016. V žalobe sa nijako nezmienil o tom, na
akom podklade ustálil žalovaného za neoprávneného odberateľa, keď navyše podľa ním doložených
listín - zápisu zo dňa 19.2.2016 o demontáži meradla žalovaný uvedený nebol a ako odberateľ na

odbernom mieste M. č. 3, I. bol uvádzaný výlučne L. R.. Rovnako tak v zápise zo dňa 27.6.2016, kedy bol
meradlo demontované je uvedený ako odberateľ výlučne L. R. a žalovaný bol dopísaný na jeho podnet,
keďže bol prítomný pri demontáži meradla. V žalobe teda nielenže netvrdil žiadne právne významné
skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, ale vo vzťahu k žalovanému nepripojil ani žiadne relevantnépísomné dôkazy. Žalobca až po odpore žalovaného začal podrobnejšie špecifikovať svoju žalobu a v
písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že on nemal možnosť vedieť, kto bol v rozhodnom
období reálnym užívateľom nehnuteľnosti a kto vlastne plyn odoberal. Podľa neho za odberateľa v

prípade neoprávneného odberu plynu je potrebné považovať v prvom rade vlastníka nehnuteľnosti, v
ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Zároveň však žalobca v tomto vyjadrení uviedol,
že zmluva o dodávke plynu s odoberateľom plynu L. R. bola ukončená dňa 29.7.2015, následne
na pojednávaní dňa 9.5.2018 tvrdil, že k ukončeniu došlo už dňa 22.4.2015. Následne v písomnom
vyjadrení zo dňa 12.2.2018 poukázal aj na ďalšie ustanovenia zákona o energetike - § 72 ods. 9 a §

76 ods. 1, 2. Zároveň však žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca mal po skončení zmluvného
vzťahu,ktorýbolvedenýnapredmetnúnehnuteľnosťsdodávateľomplynuvykonaťdemontážplynomeru
a súčasne uzavrieť hlavný uzáver a tým prerušiť resp. zastaviť dodávku zemného plynu žalovanému do
jeho nehnuteľnosti. Malo prísť k demontáži plynomeru, avšak nebolo umožnené demontovať meradlo,
pretože sa nachádzalo na verejne neprístupnom mieste za plotom pozemku žalovaného, a preto
nemohol žalobca toto meradlo demontovať. Ďalej tvrdil, že žalovaný nesprístupnil plynomer s cieľom

prerušenia dodávky zemného plynu, avšak na druhej strane nijako neopísal, či žalovaného o takom
jeho postupe upovedomil a či mu na nejakom podklade preukázateľne stanovil povinnosť byť pri tom
prítomný. V tomto smere svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, napriek tomu, že
ho v tomto smere zaťažovala dôkazné bremeno. Zamestnanec žalobcu dodávku plynu neprerušil s
odôvodnením,žemeradlojeverejnenedostupné.Pojem„neoprávnenýodberateľ“vzákoneoenergetike

špecifikovaný nie je, čo znamená, že pokiaľ žalobca vo všeobecnosti o žalovanej osobe tvrdí, že ide
o neoprávneného odberateľa, musí túto okolnosť právne významnými dôkazmi preukázať. Ak teda
žalobca tvrdí, že daná osoba neoprávnene plyn odoberala, a voči nej sa na súde domáha náhrady
škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, musí navrhnúť vykonanie takých relevantných dôkazov,
aby nimi nad všetky pochybnosti preukázal, že táto osoba skutočne plyn neoprávnene odoberala v

súlade s ustanovením § 82 ods. 1 zákona o energetike. Za tým účelom má pred podaním žaloby
vykonať primeraným spôsobom všetky dostupné úkony s cieľom zistenia údajov nielen o neoprávnenom
odbere plynu z technického hľadiska, ale a aj právne významné údaje o neoprávnenom odberateľovi.
Ak má byť žalobca v konaní o náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike úspešný, musí
preukázať nielen to, že na nejakom odbernom mieste boli splnené podmienky neoprávneného odberu

plynu podľa § 82 ods. 1, ale že plyn preukázateľne neoprávnene odoberala konkrétna žalovaná osoba a
snásledkomvznikuškody.Žalobcanepreukázalzakýchdôvodovnepristúpilkodpojeniuplynuvniektorý
z bezprostredne nasledujúcich dní po ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom, z
akých dôvodov teda ponechal odber plynu na odbernom miesto bez uzavretia zmluvy, z akých dôvodov
plyn odpojil za tých istých okolností po viac než roku, prečo neoprávnený odber neposúdil voči osobe,

ktorej bol bezprostredne predtým plyn dodávaný, a prečo so značným odstupom času žaloval inú osobu,
t.j. vlastníka nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právne významného zdôvodnenia v žalobe.

51. Je nutné prisvedčiť názoru, že k založeniu zodpovednosti za zakázané konanie podľa energetického
zákona je potrebné (vedľa splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe

škodcu. Osoba škodcu bola bezpochyby identifikovaná ako L. R., t. j. nájomca žalovaného, ktorého
možno považovať za neoprávneného odberateľa. Uvedené vyplýva z nájomného vzťahu, ktorý trval
od 18.8.2014 do 31.8.2016, kedy sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli na ukončení nájomnej zmluvy.
Zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo
možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné zistiť neoprávneného odberateľa plynu (rozsudok

Krajského súdu v Košiciach 3Cob/46/2017 zo dňa 28.06.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 6Csp/92/2018 zo dňa 02.10.2018). Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, keby k
úhrade platieb za spotrebovaný zemný plyn bol zaviazaný žalovaný, ktorý z takto spotrebovaného
zemného plynu nemal žiaden osoh. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobca pristúpil k fyzickej
demontáži meradla zemného plynu dňa 26.7.2016 (vychádzajúc z montážneho listu predloženého

žalovaným, č.l. 239), a to napriek tomu, že k odstúpeniu od zmluvy o dodávke listom zo dňa 9.4.2015, t.
j. po vyše roku a takmer 3 mesiacoch od ukončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke zemného
plynu. Žalobca vedel minimálne od 23.4.2015, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k odberu
zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Uvedené vyplýva aj z jeho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 7.2.2018, kde uviedol, že „na odbernom mieste bola vypovedaná zmluva dodávateľa

plynu v apríli 2015, následne dodávateľ požiadal žalobcu o demontáž meradla. V júli 2015 sa žalobca
snažilmeradlodemontovať,totobolonedostupné,bolozapísanéčísloplynomeruabolzanechanýodkaz
s tým, aby bol kontaktovaný žalobca za účelom demontáže meradla. Dňa 16.2.2016 bolo opätovne
vykonané demontovanie meradla, ktoré bolo nedostupné a súčasne bolo zistený stav meradla viac o5157 m3 plynu ako bolo v čase prvého pokusu o demontáž meradla.“ Pokiaľ nie, mohlo by to viesť
ku záveru, že žalobca si prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nesplnil a
tým umožnil L. R. ako nájomcovi rodinného domu, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej

odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu
plynu zabránil. Pripisovať zodpovednosť za uvedené práve žalovanému, ktorý v dobrej viere prenajal
svoju nehnuteľnosť nie je dôvodné. Napokon z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tento sa podľa
jeho vyjadrenia dozvedel o neoprávnenom odbere zemného plynu nájomcom približne až o rok po
odstúpení dodávateľom plynu (SPP, a. s.), teda neumožnil vznik právneho stavu, že pre odberné miesto

v jeho vlastníctve nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a dochádzalo tam k neoprávnenému
odberu. Žalovaný ani nemal možnosť odkontrolovať, či a ako je plnené zo zmluvy (resp. neskôr bez
zmluvného vzťahu), ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom plynu a nájomcom žalovaného. Ďalej
z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi bránil v demontáži meradla,
žalobca za účelom odvrátenia hroziacej škody nevyužil svoj zákonné možnosti, pričom nepreukázal, že
by žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti za stavu, že vedel, že je prenajatá, nevyzval na súčinnosť a

túto mu žalovaný neposkytol, a preto by aj za stav, že by žalovaný za neoprávnený odber zodpovedal,
pripadala do úvahy aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka. Naviac v konaní bolo preukázané, že
žalovaný situáciu riešil a až na jeho podnet došlo k odpojeniu meradla z predmetného odberného miesta
dňa 26.7.2016. Súd musí dať za pravdu aj ďalšej námietke žalovaného a to, že žalobca nepreukázal
aký bol stav meradla v čase odstúpenia od zmluvy a teda aká škoda mu neoprávneným odberom

skutočne vznikla a tak ani výšku škody, za ktorú by žalovaný mal titulom neoprávneného odberu bez
zmluvy o dodávke plynu zodpovedať. Na záver súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na
ktoré žalobca poukazuje nie je možné aplikovať na predmetný prípad, nakoľko v daných prípadoch išlo
o objektívnu zodpovednosť za to, že žalovaní neoprávnene odoberali plyn meradlom s poškodenou
plombou podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, avšak v predmetom tohto sporu je škoda

spôsobená neoprávneným odberom bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o energetike.

52. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietol.

53. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

57. O trovách konania (pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom, nakoľko ide o jedno
konanie) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.