Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 24, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3T/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010265
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3521010265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci

obžalovaného V. X., nar. XX.X.XXXX v I., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.20 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný : V. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom K. - Š., Š. Č.. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v
ÚVV Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 2.3.2021 v čase asi o 21.45 hod. v osade pri Derivačnom kanáli, k. ú. Obce B.F., pod vplyvom
alkoholu polial s benzínom z vnútornej aj vonkajšej strany chatku jeho matky S. X. s krikom, že túto
chatku zapáli, v čom mu chcela zabrániť jeho družka V. G. a to tak, že ho začala ťahať za ruku preč od
uvedenej chatky, kde ju následne obvinený stiahol za vlasy k zemi, viackrát ju udrel zovretou päsťou do

oblasti hlavy a kričal na ňu, že ju zabije, následne odišiel z miesta, kde sa vrátil približne po jednej hodine,
dobíjal sa do chatky, v ktorej sa v tom čase nachádzala S. X. F. V. G., čo sa mu však nepodarilo, počas
toho vykrikoval, aby obidve vyšli von, že ich pozabíja, čím u poškodených S. X., F. V. G., vyvolal strach,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal uvedený

čin závažnejším spôsobom konania - násilím, na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona s poukazom na §
38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv
143/21/3304-44 zo dňa 9.7.2021 na obžalovaného V. X., nar. XX.X.XXXX, pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) a §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.8.2021 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu

ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného: áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného: áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného: áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného: áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaného: áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,

že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil
znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou skutočnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo

maximálneho stupňa stráženia.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V odpise registra trestov má obžalovaný 9 záznamov, pričom niektoré z nich má zahladené. Odsúdenia

sú za rôznorodú trestnú činnosť (trestné činy proti majetku, trestný čin proti životu a zdraviu, trestné
činy proti iným práva a slobodám). Posledné odsúdenie bolo Trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č.k. 15T/75/2019-259 zo 4.10.2019 a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16

mesiacov, pričom pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaných 10 záznamov.
Viacero z priestupkov bolo spáchaných v súvislosti s požitím alkoholu, 2 priestupky sa týkajú narušenia
občianskeho spolunažívania.

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplýva, že nemá vodičské oprávnenie. Ako vodič
nemotorového vozidla/nemotorový účastník cestnej premávky sa dopustil 8 priestupkov, pričom v troch
prípadoch išlo o závažnejší spôsob spáchania priestupku. Všetky priestupky boli spáchané po požití
alkoholu.

ZosprávyMestaK.vyplýva,ženaobžalovanéhonebolamestupodanáopodstatnenásťažnosťfyzických
osôb alebo právnických osôb. Za posledných 5 rokov nebol mestom prejednávaný v priestupkovom
konaní.

Zo správy OO PZ K. vyplýva, že obžalovaný má od začiatku roka 2021 evidované 4 priestupky (2

priestupky na úseku cestnej premávky - vedenie bicykla pod vplyvom alkoholu, 1 priestupok na úseku
ochrany zdravia - porušenie zákazu vychádzania, 1 priestupok na úseku občianskeho spolunažívania).

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že jediným odvádzateľom poistného je Ústav na
výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody
a to vo výmere 16 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný
priznal a svoj čin úprimne oľutoval a 1 priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už

bol za trestný čin odsúdený. V danom prípade súd nevzhliadol dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom), ako navrhoval obhajca. Podľa obhajcu pokiaľ obžalovaný vyhlási, že je vinný, napomáha tak
výrazne súdu, ktorý po prijatí takéhoto vyhlásenia už nevykonáva rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k
rozhodnutiu o vine a sústredí sa len na dokazovanie ohľadne trestu. Preto v danom prípade navrhol

vyhodnotiť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1 a v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona
znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd pri ukladaní
druhu a výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Pre
priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona však nepostačuje ku skutku
sa priznať, ale vyžaduje sa aktívna spolupráca pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme

uvádzania takých dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu, k
čomu v danej veci zo strany obžalovaného nedošlo.
Obžalovaného súd odsúdil za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona,
kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom k tomu, že pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, rozmedzie trestnej sadzby podľa § 38 Trestného

zákona neupravoval. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd musel zohľadniť trestnú minulosť
obžalovaného, ako aj skutočnosť, že sa násilného trestného činu dopustil už opakovane, a to po
necelých piatich mesiacoch po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného je
zrejmé, že doposiaľ ukladané tresty (napriek tomu, že išlo o viacero nepodmienečných trestov odňatia
slobody) nemali požadovaný prevýchovný charakter a neviedli obžalovaného k riadnemu životu. Druh

a výmera uloženého trestu pritom musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných
činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri konečnom rozhodovaní o výške
trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na pomery obžalovaného (ktorý bol vychovávaný v detskomdomove, čaká s poškodenou V. G. dieťa, vo výkone väzby je pracovne zaradený), aj na samotný postoj
obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval,
poškodeným sa ospravedlnil a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na
hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby. Súd má za to, že uložením miernejšieho trestu by nebola vzhľadom na osobu
obžalovaného dostatočne chránená spoločnosť, neboli by vytvorené podmienky na jeho prevýchovu a
tým, nebol neplnený účel trestu. Z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov považuje súd za primeraný a zodpovedajúci zásadám
ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera
trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil
ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.