Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119355788
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119355788.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a Mgr. Maroš Fekete, v právnej veci žalobcu: ORBITA MOTORS, a.s., so sídlom
Bohrova 1, Bratislava, IČO: 36 696 471, zastúpeného splnomocnencom: SP & R, s. r. o., so sídlom
Maróthyho 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 859 982, proti žalovanému: Obec Dolný
Bar, so sídlom Dolný Bar 30, IČO: 00 305 367, zastúpenému splnomocnencom: FORTITUDINE, s. r. o.

Advokátska kancelária, so sídlom Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, IČO: 47 257 067, o zaplatenie
5.880,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 19Cb/56/2019-71 zo dňa 10.6.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného z 19.5.2020, č. k. 19Cb/56/2019-57.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikujúc ust. § 274 a § 277 ods. 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.Vecnesúdprvejinštanciedôvodiltým,ževdanejvecirozhodolrozsudkomprezmeškaniežalovaného,
pričom žalovaný navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v podstate z dôvodu, že sa domnieval, že
súd pojednávanie, ktoré zmeškal odročí. Z návrhu žalovaného vyplývalo, že dôvodom jeho neúčasti na
pojednávaní bola domnienka, že v dôsledku zavedenia mimoriadnych opatrení zákonom č. 62/2020 Z. z.

o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pojednávanie vo veci znesie odklad
aževzhľadomnatohosúdodročí.Tentodôvodvšaknemožnopovažovaťzaospravedlniteľný.Poukázal
na to, že podľa aktuálnej judikatúry sú ospravedlniteľným dôvodom len také okolnosti, ktoré na strane
žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne
svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Žalovaným opísaný dôvod ale neobsahuje skutočnosti,

ktoré by naznačovali na strane žalovaného existenciu prekážky účasti na pojednávaní, ani okolnosti
odôvodňujúce nemožnosť svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Žalovaným prednesený dôvod sa
opieravýlučneojehosubjektívnupredstavuotom,akobymalsúdvkonanípostupovaťaničnevypovedá
o tom, či bol žalovaný pripravený sa pojednávania zúčastniť alebo sa z neho ospravedlniť. Žalovaný
neuviedol žiadne také tvrdenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako predstavujúce ospravedlniteľný
dôvodvzmysle§277ods.2CSP,pretonávrhžalovanéhonazrušenierozsudkuprezmeškaniezamietol.4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žiadne z ustanovení zákona č. 62/2020 Z.z. nespôsobuje
automatické odročenie vytýčených pojednávaní. Tento zákon sa nijako nedotýka § 184 ods. 1 CSP, z
ktorého je zrejmé, že o odročení pojednávania musí súd vždy rozhodnúť, ale aj to, že súd je povinný o

odročení pojednávania upovedomiť tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd však žalovaného
o odročení pojednávania 19.5.2020 neupovedomoval. Zo spisu tiež nevyplýva, že by sa žalovaný
akýmkoľvekspôsobomzaujímaloto,čibudepojednávanieodročené.Pokiaľžalovanýodkazujenasvoje
očakávania, poukázal súd prvej inštancie aj na to, že prvé pojednávanie vytýčené na deň 24.3.2020 bolo
odročené na 19.5.2020 na návrh žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený už dňa 17.3.2020, teda 7

dní vopred. Nemohol preto dôvodne očakávať, že súd ďalšie pojednávanie odročí bez toho, aby ho o
tom vopred upovedomoval. Naopak, mal predpokladať, že súd bude postupovať rovnakým spôsobom,
teda že ak rozhodne, že pojednávanie odročí, tak ho o tom včas upovedomí. Hoci ust. z. č. 62/2020 Z.
z. používa relatívne neurčitú hypotézu („v čase ..núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania .. len
v nevyhnutnom rozsahu“), je na úvahe súdu, ako posúdiť nevyhnutnosť pojednávania. Keďže žalovaný
o pojednávaní vedel a nič mu nebránilo v tom, aby sa ho zúčastnil, alebo aby svoju neúčasť vopred

ospravedlnil, nebolo možné jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť.

5. Proti tomuto uzneseniu, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný odvolanie,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v čase, keď sa malo predmetné pojednávanie uskutočniť,

bola vyhlásená mimoriadna situácia z dôvodu ochrany života a zdravia osôb v súvislosti so šírením
ochorenia COVID-19, pričom v rámci opatrení boli na celom území Slovenskej republiky prijaté mnohé
opatrenia, pričom jedným z takýchto opatrení bolo prerušenie plynutia lehôt v súkromnom práve, ako
aj plošné odročovanie pojednávaní. Toto neštandardné obdobie zasahovalo do každodenného chodu
celej spoločnosti nevynímajúc obec Dolný Bar ako žalovaného. Žalovaný je preto naďalej presvedčený,

že sa v predmetnej veci zachoval zodpovedne a predmetné pojednávanie v zmysle prijatého Zákona
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, malo byť odročené, pretože znieslo
odklad.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že žalovaný ani jeho právny zástupca neospravedlnili svoju neprítomnosť na
pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Samozrejme COVID-19 ako ospravedlniteľný dôvod pre
odročenie či neúčasť na pojednávaní by bol zo strany súdu akceptovaný, avšak iba v prípade, ak by bol
tento dôvod súdu vopred oznámený v samotnom ospravedlnení neúčasti. Takéto včasné ospravedlnenie

neúčasti na predmetnom pojednávaní žalovaný alebo právny zástupca mal a mohol zrealizovať. Jeho
nekonanie nie je možné akceptovať. Žalovaný je základná samosprávna územná jednotka verejnej
správy, a teda informácie o tom, či v danej situácii je potrebné niečo vykonať/nekonať je dostatočne
informovaný. Taktiež je osobou, ktorá má svojich zodpovedných zamestnancov, ktorí majú prístup k
elektronickej schránke, ako aj k dennej korešpondencii a prevzatím dokumentov žalovanému musí byť

známe, že nesie so sebou aj určité účinky a následky. Žalobca má dojem, že žalovaný zneužíva situáciu
ohľadom COVID-19, čo je neakceptovateľné. Žalobca pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo/26/2019 zo dňa 29.1.2020. Dôvodil, že Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením COVID-19 nikde neuvádza skutočnosť, že vytýčené pojednávania znášajú
automaticky odklad. Ak by aj príslušný súd rozhodol o odročení pojednávania pre COVID-19, včas by

oznámil stranám sporu takéto odročenie, avšak táto situácia nenastala, a tak ako žalobca, aj samotný
žalovaný bol riadne predvolaný na vytýčené pojednávanie na deň 19.5.2020. Nakoľko žalovaný a ani
jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnili a podali iba návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale nie ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní, do dnešného
dňa sa neospravedlnili.

7. K vyjadreniu žalobcu, podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v čase konania
pojednávania, t. j. dňa 19.5.2020 FORTITUDINE, s. r. o. advokátska kancelária nezastupovala
žalovaného, a preto ani nemala povinnosť ospravedlniť svoju neúčasť na tomto pojednávaní.
Advokátskej kancelárii bolo udelené splnomocnenie na zastupovanie v predmetnej veci až dňa

26.5.2020, t. j. až na siedmy deň po predmetnom pojednávaní.

8. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca ešte písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je
bezpredmetné,kedysažalovanýnechalzastúpiťsvojimprávnymzástupcom,stranasporujeodpočiatkuObec Dolný Bar, ktorá bola riadne predvolaná, predvolanie bolo riadne doručené spolu s poučením pre
prípad svojej neúčasti na pojednávaní. Svoju neúčasť strana sporu do dnešného dňa neospravedlnila a
ani o odročenie pojednávania nežiadala. Zneužívanie situácie ohľadom COVID-19 je neakceptovateľné.

Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov
konania.

9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

12. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie.

14. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť (ods. 1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2). Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí,
že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť
telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu

na odročenie pojednávania (ods. 4).

15. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť
nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom

vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu
vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalovaný nerešpektuje súdom uloženú povinnosť
zúčastniťsananariadenompojednávaní,prikročísúdzasplneniapodmienokpodľa§277CSPkvydaniu
kontumačného rozsudku.16. Kontumačný rozsudok môže byť zrušený iba v prípade, že žalovaný požiada o jeho zrušenie, ak
pojednávanie preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie nariadené v predmetnej právnej
veci pôvodne na deň 24.3.2020 bolo na žiadosť právneho zástupcu žalobcu zrušené, a to z dôvodu
zamedzenia šírenia COVID-19, pričom bol zároveň určený nový termín pojednávania na deň 19.5.2020
o 9.00 hod. Upovedomenie o odročení pojednávania bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu ako aj

žalovanému, a to dňa 17.3.2020. V pôvodnom predvolaní na pojednávanie, pritom boli strany vyslovene
poučené o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že sa strana sporu
na pojednávane nedostaví a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami a protistrana
vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhne, s odkazom na ust. § 274 a § 278 CSP. V upovedomení o
odročení pojednávania súd prvej inštancie výslovne strany upozornil na to, že platí obsah poučení a
príkazov uvedených v predošlom predvolaní. Na pojednávanie konané dňa 19.5.2020 sa však žalovaný

bez ospravedlnenia nedostavil, ani o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd prvej inštancie tak na
návrh žalobcu rozhodol v súlade s ust. § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný
následne podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdiac, že ospravedlniteľným dôvodom
pre jeho zrušenie mala byť okolnosť, že žalovaný sa domnieval, že v zmysle Zákona o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii, znesie predmetné pojednávanie odklad a súd vytýčené pojednávanie odročí. Súd prvej
inštancie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel dôvodiac, že tento dôvod
nemožno považovať za ospravedlniteľný, na strane žalovaného totiž neexistovali žiadne prekážky v
účasti na pojednávaní, ani okolnosti, pre ktoré nemohol svoju neúčasť riadne ospravedlniť, keď žiadne
z ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. nespôsobuje automatické odročenie vytýčených pojednávaní. V

zmysle § 184 ods. 1 CSP musí o odročení pojednávania vždy rozhodnúť súd a upovedomiť o tom tých,
ktorý boli na pojednávanie predvolaní. Žalovaný sa na skutočnosť, či bude pojednávanie odročené ani
neinformoval. Bolo teda iba na úvahe súdu, ako posúdi nevyhnutnosť pojednávania, avšak strana sa
nemôže spoliehať na to, že súd túto nevyhnutnosť posúdi podľa jej predstáv.

18. V podanom odvolaní žalovaný zopakoval, že predmetné pojednávanie malo byť v zmysle Zákona
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony odročené, pretože znieslo odklad.

19. Odvolací súd po preskúmaní argumentácie žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie

rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol,
nakoľko na strane žalovaného neexistoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal nariadené
pojednávanie. Na strane žalovaného totiž neexistovala žiadna prekážka, ktorá by mu neumožňovala
účasť na pojednávaní súdu. Neexistovala na jeho strane ani prekážka, brániaca mu o odročenie
nariadeného pojednávania požiadať, či sa pred stanoveným termínom pojednávania informovať

(telefonicky, či e-mailom), či sa pojednávanie uskutoční. Žalovaný sa nemohol bez ďalšieho spoliehať
na to, že pojednávanie nebude. O odročení pojednávania rozhoduje iba súd, nie sporové strany. Bolo
výlučne v kompetencii prvoinštančného súdu, v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. sa rozhodnúť, či
nariadené pojednávanie uskutoční, alebo ho zruší.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú
pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Táto právna
úprava však neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je len opatrením, pre

obmedzenie súdnych pojednávaní, pričom v konkrétnom prípade bolo vecou úvahy zákonného sudcu,
či pojednávanie uskutoční. V prípade zrušenia pojednávania, by o tom súd musel rozhodnúť a
žalovanému by prišlo písomné upovedomenie o odročení pojednávania. Ak mu upovedomenie o
odročení pojednávania neprišlo, mohol o odročene pojednávania vopred požiadať. Vážnosť okolností,
ktorými strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní pritom musí byť takej intenzity a

závažnosti, ktoré jej znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.

21. Keďže však v danom prípade pojednávanie odročené súdom nebolo, bolo povinnosťou žalovaného
sa na nariadené pojednávanie dostaviť. Ak sa nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil včas avážnymi okolnosťami, neexituje na strane žalovaného žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by mal
súd vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušiť.

22. Na základe takto zistených skutočností má odvolací súd za to, že v tomto prípade vážne dôvody,
pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie dňa 19.5.2020 dané neboli. Súd prvej inštancie tak otázku
existencie ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovaného vyhodnotil správne.

23. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk teda dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal

existenciu ospravedlniteľného dôvodu na jeho strane pre zmeškanie pojednávania, v dôsledku čoho
bolo dôvodné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).