Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010500
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118010500.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.05.2021 v trestnej veci
obžalovaného R. Č. pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/24/2018 zo dňa 01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. Č..

.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného R. Č., vinným zo zločinu znásilnenie
podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v čase okolo polnoci z 11.05.2017 na 12.05.2017, v blízkosti obytných buniek v rómskej osade v obci

Y., K.. R., za plotom posledného domu na obec S. v blízkosti potoka, po tom, čo pri dome H. Č. v rómskej
osade v obci Y. požil obžalovaný na oslave alkoholické nápoje spoločne s H. F., nar. XX.XX.XXXX, ju
nasledoval v čase, keď sa poškodená sama odobrala z oslavy domov a počas cesty na ňu vyskočil z
kríkov, kopol ju do nosa, následkom čoho sa jej pustila z nosa krv a keď si rukami chytila tvár a dala sa do
predklonu, chytil ju za vlasy a násilím ju stiahol do blízkych kríkov, sotil ju na zem, kde poškodená spadla
na chrbát, potom ju udieral minimálne päť až šesťkrát päsťami do oblasti tváre, vyzliekol jej oblečenie

zo spodnej časti tela, obkročmo si na ňu sadol a keď sa rukami snažila brániť a hovorila mu, prečo
ju bije, tak ju znova udrel päsťou do tváre, roztiahol jej ruky, kolenami jej ich pritlačil k zemi a taktiež
ju škrtil, následkom čoho, ako aj predtým požitého väčšieho množstva alkoholu, poškodená upadla do
bezvedomia, čo obžalovaný využil a proti jej vôli vykonal s ňou minimálne jedenkrát súlož, kde takýmto
konaním spôsobil poškodenej H. F. zranenia, a to edém pravej polovice tváre a viečka, asymetriu tváre
vpravo a pomliaždeniny viacerých častí tela, bez známok poranenia pohlavných orgánov.

Za to mu súd podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 74 ods.1 Tr. zákona uložil obžalovanému
aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o
vine a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu tak, že napadnutý rozsudok je

svojvoľný a zjavne arbitrárny. Poukázal na ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak
rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktorédôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou,
prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak
rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Napadnutý rozsudok, podľa názoru
odvolateľa, neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože z
jeho odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutočnosti sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové
zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne

úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval súd dokázané skutočnosti v
otázke viny a trestu. Podmienka dostatočného odôvodnenia rozsudku predstavuje záruku spravodlivého
procesu, pričom proti napadnutému rozsudku obžalovaný R.. Č. nemôže uviesť konkrétne odvolacie
námietky, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a zjavne arbitrárne, pretože
neobsahuje uvedenie skutočností považovaných za dokázané a dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia
opierajú, zároveň neobsahuje ani úvahy v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov a najmä úplne

absentujú právne úvahy, teda právne posúdenie konania obžalovaného R.. Č. v súvislosti s údajným
násilným (vynúteným) sexuálnym stykom. Napadnutý rozsudok je, podľa názoru odvolateľa, v podstate
stručným prepisom výpovedí viacerých osôb a citácie zákonných ustanovení, pričom ani výroková časť
nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 163 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, navyše s tým, že výrok
o vine nemá skutkový základ vo vykonanom dokazovaní. So zreteľom na to odvolateľ uviedol, že je

nútený argumentovať záverečnou rečou obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2019:
„Poukazujem na to, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani to, že by obžalovaný
vnikol čo i len čiastočne do pohlavných orgánov poškodenej, túto skutočnosť nepotvrdzuje ani samotná
poškodená, ktorá údajne mala upadnúť do bezvedomia, kde do tohto momentu taktiež nepotvrdzovala
sexuálny akt, sexuálne spojenie vylúčil aj samotný obžalovaný, zároveň poukazujem na výpoveď svedka

Č., ktorý videl z okna obžalovaného a poškodenú spolu, pričom poškodená ani v momente, kedy mala
stiahnuté „gače“, nekričala, z čoho je zrejmé, že ani nekládla žiaden odpor, v dôsledku čoho je nutné
dôjsť k záveru, že obžalovaný a poškodená konali na základe vzájomnej dohody, keď sa vzdialili mimo
miesta oslavy, a teda nedialo sa nič, čo by druhému malo vadiť tak, že by kričal. Nesporné je, podľa
názoru odvolateľa, len to, že obžalovaný udrel poškodenú niekoľkokrát do tváre kvôli nadávkam na jeho

matku, poškodená bola v stave opitosti, kde tento stav si spôsobila sama, vzhľadom na uvedené je,
podľa odvolateľa, zrejmé, že obžalovaný nedonútil poškodenú k súloži v dôsledku čoho navrhol, aby súd
oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok sa nestal, eventuálne, ak by aj k súloži došlo,
táto bola dobrovoľná a preto takýto skutok ani nie je trestným činom.“ Obžalovaný R.. Č. popiera, že
by vykonal súlož s poškodenou H.. F.. Vykonanie súlože nepotvrdzuje ani samotná poškodená H.. F.,

ktorá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 vypovedala tak, že si to len myslí, že bola aj
súlož, a to slovami „asi so mnou spal“.

Ďalej odvolateľ uviedol, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 vyplýva:
„Svedkyňa: Ja som mala troška vypité, išlo o rádio, tam pili, a ja neznala, že sa schová a bude napadnúť,

išla som k mužovi domu, pri kriakoch ma kopnul do ústoch, dusil a bil ma, neznam co so mnou robil, bola
som v bezvedomí, vyzliekol donaha, keď som sa prebrala, nebol pri mne a hanbila som sa ísť ku svojej
dcére,pretosomišlakuČ.,kdemidalinohavice,bolasomopuchnutá,zbitá,dusilma.“Predsedasenátu:
„Došlo k pohlavnému styku?“ Svedkyňa: „Bola som zbitá, pomodretá, pri nohách som mala mokro, asi
so mnou spal. Tak ako ma bil bola som na ošetrení s policajtmi, ktorých privolala dcéra.“ Obhajca: „Čo

ste robili pred odchodom z oslavy?“ Svedkyňa: „Pila víno, tancovali, ja neznala, že on ma zachce, ja
pila víno, on pil pálenku, neznala, čo chce zo mnu robiť, išla domu, ma napadol a s mužom som pila
viacej vína a nikdy sa mi to nestalo, čo on mi spravil.“ Obhajca: „Rozprávala ste sa s ním počas oslavy?“
Svedkyňa: „Nikda som sa s ním nerozprávala.“ Obhajca: „Ako tam bolo, keď Vás napadol?“ Svedkyňa:
„Bola tma, tam ma napadol, išla som, kopol do ústoch, spoznala som ho ako ma bil, keby neznala, ta by

ho neoznačila.“ Obhajca: „Jak ste spoznala, že to bol on?“ Svedkyňa: „Tak som ho spoznala.“ Obhajca:
„Počas bitky Vám niečo hovoril?“ Svedkyňa: „Nie, len ma bil a dusil, bola som v bezvedomí, bola holá,
hľadala veci a išla nahá k Č..“ Obhajca: „Kedy a koho ste videla utekať?“ Svedkyňa: „Ja som nevidela,
zbil, išiel prečo, prebrala bola holá, ja som sa prebrala vtedy neznala, bola bez seba, videla utekať a
neznám či so mnou spal.“ Obhajca: „Upresnite kedy ste ho videla utekať?“ Svedkyňa: „Keď som stanula

vtedy uceknúť, že ide dcéra a bola tma, ja som ho poznala po reči, zahekuje sa.“ Obhajca: „Uvádzali
ste, že ste sa nerozprávali?“ Svedkyňa: “Nie nerozprával.“ Obhajca: „Pamätáte si, aby vybral pohlavný
orgán a vnikol do Vás?“ Svedkyňa: „On vyzliekol mňa, dal dole nohavice, mala som mokro pri nohách,
neznám či so mnou spal.“ Obhajca: „Koľko vína ste požila?“ Svedkyňa: „Dva litre a z druhej polovicu,bolo to biele.“ Obhajca: „Koľko máte detí?“ Svedkyňa: „16 s jedným mužom, ktorý pred ôsmimi mesiacmi
zomrel.“OdsúdenieobžalovanéhoR..Č.jezaložené,podľanázoruodvolateľa,natom,žepoškodenáH..
F. ho ako páchateľa stíhaného skutku opoznala podľa reči. Avšak zo zápisnice o hlavnom pojednávaní

konanom dňa 18.06.2019 nepochybne vyplýva, že poškodená H.. F. viackrát uviedla, že obžalovaný
R.. Č. počas páchania stíhaného skutku nič nehovoril, z čoho je, podľa názoru odvolateľa, zrejmé, že
poškodená H.. F. klame a obžalovaného R.. Č. označuje ako páchateľa len na základe jej domnienok a
toho, že si to ona myslí, že asi s ňou spal. Neexistuje teda žiaden priamy dôkaz o tom, že by obžalovaný
R.. Č. vykonal súlož s poškodenou H..F., a už vôbec neexistuje žiaden biologický dôkaz o tom, že by

obžalovaný R.. Č. mal sexuálny kontakt s poškodenou H.. F., pričom takýto dôkaz mohol byť vykonaný
počas vyšetrovania. Poškodená H.. F. teda ani nevie, podľa názoru odvolateľa, uviesť a vysvetliť, že na
základe čoho v hlbokej tme opoznala obžalovaného R.. Č. ako páchateľa stíhaného skutku. Poukázal
na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR - Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa
na nijakú ideológiu ani náboženstvo, ďalej na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR - Štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy

SR - Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Ďalej odvolateľ v odvolaní citoval ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku - Orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa
odvolateľa z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by existoval akýkoľvek priamy dôkaz, ktorý by spájal
obžalovaného Č. so stíhaným skutkom, pričom uznanie viny (rovnako aj samotné obvinenie) je založené
len na hypotéze a prezumpcii, že páchateľom je práve on, lebo si to myslí poškodená H.. F.. Vo vzťahu k

uznaniu viny ide o subjektívne hypotetické úvahy a závery súdu prvého stupňa, ktoré nemajú základ vo
vykonanom dokazovaní. Napadnutý rozsudok nerešpektuje prezumpciu neviny, ale je priamo založený
na prezumpcii viny obžalovaného R.. Č. bez akýchkoľvek relevantných dôkazov.

Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu poukázal na ustanovenie § 23 Tr. zákona

- Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť
alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje
inak ako aj na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona - Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona - Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,

pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie. Podľa
ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona - Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Súd prvého stupňa navyše
opomenul, podľa odvolateľa, zohľadniť aj to, že u obžalovaného R.. Č. sú aj v prípade uznania viny také

okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného R.. Č., ktoré vedú k záveru o jeho nepríčetnosti,
resp. zmenšenej príčetnosti. Zo znaleckého posudku J.. D.. O. - Š. vyplýva, že úroveň ovládacích
schopností u obžalovaného R.. Č. bola znížená o polovicu. V dôsledku toho je potom, podľa odvolateľa,
potrebné dôjsť k záveru, že obžalovaný R.. Č. bol v čase spáchania skutku nepríčetný, kde táto okolnosť
vylučuje jeho trestnú zodpovednosť, resp. jeho príčetnosť bola zmenšená a preto bolo nevyhnutné

aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu, a neukladať obžalovanému R.. Č. trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov, ale tento trest znížiť na 2 až 3 roky, a tento podmienečne odložiť s uložením primeranej
skúšobnej doby, a to popri uloženom treste ochranného liečenia, pretože práve len trest ochranného
liečenia môže viesť k náprave páchateľa, ktorý spáchal stíhaný skutok práve v súvislosti so zistenou
deviáciou, a tak ochrane spoločnosti. Znalecký posudok R.. H.. Č. je, podľa odvolateľa, zjavne vecne

nesprávny a úplne zbytočný, pretože znížená vierohodnosť poškodenej H.. F. je zrejmá aj laikom, s
poukazom na vyššie zmienené klamlivé tvrdenia poškodenej H.. F. (o tom, ako opoznala obžalovaného
R.. Č. podľa reči, keď tento ani nič nerozprával počas páchania skutku). Vzhľadom na uvedené navrhol,aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým

záverom.

Krajský súd však ešte považoval za potrebné na nariadenom verejnom zasadnutí doplniť dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to lekárskych správ.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný,
a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie poprel.

Okresný súd vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci

nevypovedal, prečítal na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej plynie,
že obžalovaný zhodne s poškodenou uviedli, že v inkriminovanú noc boli na oslave v rómskej osade,
kde tak obžalovaný, ako aj poškodená, požívali alkoholické nápoje. Následne obžalovaný priznal, že po
odchode z oslavy bol sám s poškodenou, avšak poprel, aby túto znásilnil, keď tvrdil, že poškodená si
sama vyzliekla nohavice a ťahala ho, chcela mať s ním pohlavný styk, on to však nechcel, jediné čo

urobil bolo, že ju dvakrát udrel, lebo nadávala na jeho mamu. V tej istej výpovedi pritom obžalovaný tvrdil,
že mal hodinky a preto presne vie, že to bolo o 22.30 hod. a vzápätí uviedol, že sa to stalo o polnoci.
Námietky obhajoby ohľadom toho, či mohla alebo nemohla poškodená opoznať obžalovaného a podľa
čoho, či podľa reči, či v tme, a či klamala, nie sú podľa názoru krajského súdu namieste, keďže samotný
obžalovaný priznal, že sa na mieste a v čase, keď malo dôjsť k znásilneniu poškodenej, jednoznačne

s poškodenou nachádzal.

Ani krajský súd, rovnako tak ako okresný súd, nezistil žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by neuveril
výpovedi poškodenej H. F., ktorá opakovane tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným
súdom vypovedala, že po tom, čo odišla z oslavy na osade, keď išla domov z kríkov vyšiel obžalovaný,

ktorý ju kopol do nosa, keď si chytila nos, z ktorého krvácala a predklonila sa, obžalovaný ju chytil za
vlasy a ťahal ju do kríkov, hodil na zem, bil ju päsťami a škrtil ju, sťahoval jej oblečenie, roztrhol jej tričko,
sadol na ňu , potom omdlela a keď sa prebrala, bola dole úplne nahá. Ona sa ho snažila rukami odstrčiť,
keď jej ruky prikľakol, nemohla sa brániť. Pri výpovedi dňa 14.05.2017 svedkyňa uviedla, že: “som si istá,
že R. mal so mnou sex a že sa do mňa urobil, nakoľko, ako som sa postavila, tak to zo mňa vytieklo.“

Keď sa prebrala, išla k najbližšiemu domu, kde bývajú Č. a tí jej dali šaty, lebo bola nahá a zavolali jej
dcéru. Výpoveď poškodenej je pritom potrebné považovať za priamy dôkaz.

Skutočnosť, že bezprostredne po skutku k ním domov v noci okolo 02.00 hod. prišla poškodená v dolnej
časti úplne nahá, dobitá, s opuchnutou tvárou, vlasmi špinavými od hliny a trávy, potvrdili aj svedkovia

Y. Č. G. H. Č., ktorí uviedli aj to, že im poškodená búchala na okno a povedala, že bola znásilnená,
svedok H. Č. uviedol, že im v tú noc poškodená povedala, že ju znásilnil Róm, ktorého prezývajú R. a
je z H., ide o prezývku obžalovaného.

V súlade s výpoveďou poškodenej, ako aj svedkov Y. Č. G. H. Č., je aj zápisnica o prehliadke tela

poškodenej zo dňa 12.05.2017 o 14.45 hod. a k nej pripojená fotodokumentácia, z ktorej plynie, že
poranenia tváre poškodenej boli dosť rozsiahle. Taktiež v súlade s výpoveďou poškodenej je aj zápisnica
o ohliadke miesta činu, kde bola udupaná tráva, zelené a čierne tepláky a rifle veľmi zašpinené od blata
a tenisky.Vychádzajúc aj z ďalšieho obsahu vyšetrovacieho spisu, poškodená ihneď oznámila, čo sa jej stalo,
jednak svedkom Č., podala o tom bez zbytočného odkladu trestné oznámenie a bola na troch lekárskych

vyšetreniach, pritom o skutku zhodne vypovedala tak svedkom, ako aj orgánom činným v trestnom
konaní, či ošetrujúcim lekárom. Napokon bol aj obžalovaný po podaní trestného oznámenia poškodenou
dňa 12.05.2017 od 12.00 hod. vyťažovaný a obmedzený policajtmi na osobnej slobode.

V konaní pred okresným súdom bol ešte vypočutý svedok R. Č., u ktorého obžalovaný v čase skutku

býval. K osobe poškodenej svedok uviedol, že táto chodila s rôznymi chlapmi, že videl, ako mali
obžalovaný a poškodená spolu styk a potom, čo bolo, on nevie, že obžalovaný mu povedal, že
poškodená bila jeho, obžalovaný mal šaty špinavé od blata. Túto výpoveď svedka, u ktorého býval
obžalovaný,považujeajkrajskýsúdzanevierohodnú,pretožesvedkomuvádzanéskutočnostinepotvrdil
anisamotnýobžalovaný,nepotvrdil,abymalspoškodenouakýkoľvekpohlavnýstyk,čidobrovoľnýalebo
nedobrovoľný. Pokiaľ ide o výpoveď v tom smere, že poškodená mala biť obžalovaného, toto netvrdil

ani obžalovaný a ani objektívna prehliadka tela nepotvrdila u obžalovaného žiadne poranenia, naopak,
na poškodenej boli viditeľné a pomerne rozsiahle modriny na tvári.

V súlade s výpoveďou poškodenej sú potom aj závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia
psychológia, ktorá konštatovala, že poškodená je vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať

si a reprodukovať prežité udalosti, má znížené intelektové schopnosti a pamäťové schopnosti, opisy
udalosti sú primerane konkrétne a zakotvené, konzistentné, konštatovala , že u poškodenej bola
zachovaná všeobecná aj špecifická vierohodnosť. K námietkam obhajoby je snáď potrebné uviesť len
to, že v takomto type trestnej činnosti bolo namieste pribrať do konania znalca z odboru psychológia,
znalecký posudok znalkyne je dostatočne odôvodnený s uvedením na základe akých odborných

vyšetrovacích metód a postupov znalkyňa dospela k svojim záverom.

Pokiaľ ide o obžalovaného, znalkyňa konštatuje, že ide o nezrelú osobu, simplexnú, s nízkym mentálnym
výkonom, prevažuje u neho nevyrovnanosť, násilné predstavy, prítomné je riziko impulzívneho a zjavne
agresívnehokonania,jehoosobnostnébrzdysúvýrazneoslabené,prítomnésúkonfabulačnétendencie,

významne je zvýšená snaha javiť sa v lepšom svetle, ide o emočne nestabilnú osobu, ktoré vlastnosti
sú rizikové.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že nezistil žiaden dôvod, prečo by
neveril výpovediam poškodenej svedkyne H. F. ako aj svedkov H. Č. G. Y. Č., ktorí poškodenú videli

bezprostredne po skutku, ktoré výpovede boli vo vzájomnom súlade. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že trestná zodpovednosť obžalovaného nie je vylúčená. Zo
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
sexuológia J.. D. O. -Š.W. je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou
duševnou poruchou v zmysle psychózy ani duševnou poruchou, pokiaľ išlo o požitie alkoholu v

čase skutku, bol obžalovaný v jednoduchej alkoholickej opitosti, nebola zistená závislosť na alkohole.
Na rozdiel od prvostupňového súdu však krajský súd uzatvára, že obžalovaný sa skutku dopustil v
stave zmenšenej príčetnosti, keď znalkyňa po analýze sexuologického vyšetrenia u obžalovaného
zistila sexuálnu deviáciu, a to sexuálnu agresivitu, ktorá deviácia znížila úroveň ovládacích schopností
obžalovaného na polovicu, rozpoznávacie schopnosti touto deviáciou ovplyvnené neboli. Krajský súd

teda konštatuje, že u obžalovaného bola znížená príčetnosť, nebola však vymiznutá.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného.
Obžalovaný tým, že násilím donútil ženu k súloži a zneužil jej bezbrannosť, keď poškodená vypovedala,
že sa obžalovanému bránila, obžalovaný ju bil a dusil, v dôsledku čoho táto omdlela, sedel na nej,

vyzliekol jej šaty, roztrhal tričko, a keď sa prebrala bola nahá a keď sa postavila „vytieklo z nej“ , naplnil
všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.

Pochybenie, ktoré by mohol krajský súd napraviť v prospech obžalovaného R. Č., nebolo zistené ani pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, teda na samej dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keď zákon umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody vo výmere od 5 do 10 rokov. Obžalovaný síce spáchal trestný čin v stave zmenšenejpríčetnosti, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, predovšetkým násilie ktoré dosahovalo vyššiu
intenzitu, bol krajský súd toho názoru, že trest uložený vo výmere 5 rokov je potrebný tak pre prevýchovu
obžalovaného, ako aj bude plniť funkciu generálnej prevencie, jednak ochrany spoločnosti, ako aj je

potrebný z hľadiska odradenia iných od páchania takejto trestnej činnosti. Pre výkon trestu súd prvého
stupňa obžalovaného správne zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže tento doposiaľ nebol vo výkone trestu. Správne okresný súd uložil obžalovanému aj ochranné
sexuologické liečenie ústavnou formou, keďže jej uloženie je nutné vzhľadom na sexuálnu deviáciu
obžalovaného a potrebu, aby v budúcnosti nedošlo k recidíve. Ani krajský súd, vzhľadom na násilie,

ktorého sa obžalovaný dopustil na poškodenej, nezistil dôvod pre mimoriadne zníženie trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd nezistiac dôvod pre zmenu rozsudku v prospech
obžalovaného R. Č., jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.