Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 8, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010178
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117010178.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2021, v trestnej
veci proti obžalovanému U.. Y. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona /ďalej
len Tr. zák./, o odvolaní obžalovaného U.. Y. O. a o odvolaní poškodenej O. O. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1T/8/2017 zo dňa 13.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného U.. Y. O. z a mi e t a .

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie poškodenej O. O. z a mi e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/8/2017 zo dňa 13.10.2020 súd prvého stupňa uznal U..
Y. O., nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom O., Č. E. XXX, vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 24.05.2014 v čase o 10.02 hod. v obci Haniska, okr. Prešov, viedol po ceste I/68 v smere do
Prešova osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz, EVČ: O.-XXXDV, v pravotočivej zákrute
prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho vozidla značky Škoda Octavia, EVČ: F., ktoré viedla O.
O., pričom O. O.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, E.. F., utrpela tržnozmliaždenú ranu v temennej

oblasti vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, plošné kožné odreniny ľavého
ramena, tržnozmliaždenú ranu pravého kolena s pomliaždením pravého kolena a odtrhnutím kože od
podkožia na vnútornej ploche kolena s dobou liečenia a práceneschopnosťou 28 - 30 dní, čím porušil
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za to mu uložil podľa § 158 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti, s § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest
vo výške 500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní
1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ poškodenú O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX, E.. F., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku na hlavnom pojednávaní, ihneď po vyhlásení rozsudku a poučení o práve na
opravný prostriedok, podal obžalovaný odvolanie a v jeho následne písomne predložených dôvodochprostredníctvom svojho obhajcu vytýkal okresnému súdu nejasnosti a neúplnosti deklarovaných
skutkových zistení, vrátane toho, že podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie a že došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.

Vytýkal tak okresnému súdu, že svoje zistenie, že mal predmetný skutok spáchať tak, že so svojím
osobným motorovým vozidlom v pravotočivej zákrute prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho
vozidla,založilvýlučne,resp.vrozhodujúcejmiere,nazáverochznalcovzodborucestnejdopravy,G..U.
P. a Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ich znaleckých posudkov, pričom pri hodnotení spracovaných
znaleckýchposudkovnepostupovalprocesnepredpísanýmspôsobom,keďtietonevyhodnotiljednotlivo,

z hľadiska ich presvedčivosti a hodnovernosti, ako aj v kontexte s inými vo veci produkovanými dôkazmi,
teda že nepostupoval podľa § 2 ods. 12 Tr. por., ale, že si závery vyplývajúce zo spracovaných
znaleckých posudkov nekriticky osvojil a favorizoval na úkor iných vo veci produkovaných dôkazov. Tým,
podľa odvolateľa, okresný súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.. S poukazom
na všeobecne judikované, že zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu zvláštny význam, teda, že
dôkazy získané z dôkazných prostriedkov nemajú vopred určenú dôkaznú silu, že žiaden dôkaz nie

je hodnotnejší, ako iné dôkazy, uvádzal, že ani znalecký posudok nemá osobitný status v hierarchii
iných dôkazov, a preto nezbavuje konajúce súdy povinnosti tento podrobiť kritickému zhodnoteniu,
z hľadiska jeho vecnej správnosti, presvedčivosti a hodnovernosti a aj znalecký posudok z odboru
cestnej dopravy je len jedným z dôkazov, ktoré je nevyhnutné podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotiť
jednotlivo, ako aj v súlade s ostatnými dôkazmi. Odvolateľ poukazoval na to, že z obsahu spracovaných

znaleckých posudkov a výpovede znalca T.. O. vyplynulo, že pre určenie miesta zrážky predmetných
vozidiel boli určujúce, rozhodujúce dva východiskové parametre, a to konečná poloha predmetných
osobných motorových vozidiel a poloha (situovanie) tzv. drecej stopy, v rovine vozovky, po poškodenom
guľovom čape, ktorú znalec priradil, stotožnil k vozidlu obžalovaného, pričom mal za to, že ide o
kumulatívne uvedené skutočnosti. Vo vzťahu k drecej stope túto znalec situoval do roviny vozovky,

odhadom približne, nie však exaktne. Podľa odvolateľa, takýto záver a zistenie nemá žiadnu validitu
(výpovednú hodnotu) tak vo vzťahu k lokalizácii tejto stopy v rovine vozovky, ako ani vo vzťahu k
lokalizácii miesta zrážky predmetných vozidiel, ku ktorej lokalizácia drecej stopy, plní prediktívnu
(určujúcu) funkciu. Ďalej odvolateľ poukazoval na to, že znalec nevyhodnocoval, resp. nebol spôsobilý
vyhodnotiť ani vzájomnú polohu, vzdialenosť poškodeného guľového čapu na vozidle obžalovaného,

oproti drecej stope, a to napriek tomu, že podľa zistení a záverov znaleckého posudku spracovaného
ÚSI v Žiline, práve súvzťažnosť polohy týchto parametrov, determinuje tak identitu tejto stopy, teda,
že táto vznikla po kontakte s poškodeným guľovým čapom, ako aj samotné miesto zrážky. Odvolateľ
vytýkal znalcovi T.. O., že nevedel objasniť ani to, na základe čoho, akým spôsobom, stotožnil predmetnú
dreciu stopu s predmetným guľovým čapom poškodeným na vozidle obžalovaného, pričom vyjadrenie

znalca, že stotožnenie tejto stopy s poškodeným guľovým čapom, dedukoval na základe toho, že „drecia
stopa vykazuje známky čerstvosti“, hodnotil ako nevydarený pokus o znaleckú originalitu (originalitu
použitej terminológie), ktorá nekorešponduje ustálenej a štandardizovanej znaleckej a ani technickej
terminológii, a teda nie je ani objektívne spôsobilá vyjadriť a ani objektivizovať deklarované stotožnenie
tejto stopy. Podľa odvolateľa „čerstvosť“ stopy, ako časovú kategóriu (časové rozhranie - horizont) vzniku

predmetnej drecej stopy, nie je možné exaktne určiť a ani sa to znalec, v sporovom znaleckom posudku,
nepokúsil, a preto sa uchýlil k abstraktnému tvrdeniu o „čerstvosti“ stopy, ktoré je však absolútne
irelevantné z hľadiska možnosti určenia identity guľového čapu OMV, ktoré predmetnú stopu vytvoril a
znalec ani neuviedol žiadne špecifické identifikačné znaky, ktoré by dreciu stopu umožňovali stotožniť
s poškodeným guľovým čapom, pričom podľa názoru odvolateľa, stotožnenie predmetnej drecej stopy

s vozidlom, ktoré ju vytvorilo, nadobúda zásadný význam a prediktivny charakter vo vzťahu k lokalizácii
(situovania) predmetnej stopy v rovine vozovky, ako aj vo vzťahu k určeniu miesta zrážky vozidiel,
teda k objektivizácii skutkového zistenia deklarovaného obžalobou, že práve obžalovaný mal so svojím
vozidlom prejsť v inkriminovanom úseku cesty do protismeru, kde malo dôjsť k zrážke s oprotiidúcim
vozidlompoškodenej.Vychádzajúcztoho,žezáveryspracovanéhoznaleckéhoposudkumusiamaťsvoj

základvexaktnýchzisteniachznalcaanievjehodomnienkach,hypotéznečisubjektívnychúvaháchaže
medzi obsahom vo veci produkovaných dôkazov a na ich základe vyvodených skutkových zisteniach, na
strane jednej a právnymi závermi, na strane druhej, musí existovať logická súvislosť a determinovanosť,
podľa odvolateľa závery znaleckého posudku vyznievajú nepresvedčivo a nehodnoverne, a preto na
ich základe potom nemožno založiť ani relevantné skutkové zistenia. Nesprávnosť právnych záverov v

napadnutom rozsudku videl odvolateľ v tom, že síce okresný súd na daný skutkový stav veci aplikoval
správne ustanovenie § 158 Tr. zák., avšak toto ustanovenie na daný k skutkový stav veci nesprávne
vyložil, nesprávne interpretoval, pretože porušením dôležitej povinnosti, podľa tohto ustanovenia, je
porušenie len takej povinnosti, ktoré má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo preľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže dôjsť k takému následku. Podľa obžalovaného,
okresný súd na základe vykonaných dôkazov, skutkovo nesprávne ustálil miesto zrážky predmetných
vozidiel z vyššie uvedených dôvodov, pričom namietaná nesprávnosť deklarovaných skutkových zistení

vo svojich dôsledkoch postihuje aj správnosť vyvodených právnych záverov, že obžalovaný popísaným
spôsobom porušil dôležitú povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, a tým že aj naplnil obligatórne pojmové znaky tak objektívnej, ako aj subjektívnej
stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.. V podstate na základe
uvedeného obžalovaný navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Písomne v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho splnomocnenca, len proti výroku o náhrade škody,
podala odvolanie poškodená O. O., pričom poukazovala na to, že bolestné jej bolo uhradené poisťovňou
a tak od uplatňovania tohto druhu nároku upustila a u ostatných poukazovala na to, že zo strany
poisťovne došlo k čiastočnej úhrade jej pôvodne uplatňovaného nároku. Odvolateľka tak trvala na

priznaní nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.131,20 eur, na
náhradu škody na stratu na zárobku v sume 112,06 eur, na náhradu nákladov spojených s liečením
v sume 33,67 eur. Takto dodala, že náhradu majetkovej škody na vozidle v sume 6.054,15 eur jej
poisťovňa uhradila, no neuhradila jej spoluúčasť v sume 318,64 eur. Poškodená navrhla, aby nadriadený
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že uloží obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú

škodu v rozsahu, ktorý bude považovať po vyhodnotení novo predložených dôkazov za preukázaný.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní preskúmal v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil,

že podané odvolania sú nedôvodné.

Obžalovaný popisoval podmienky, za ktorých pred dopravnou nehodou viedol svoje vozidlo, ako stav,
že jemne pršalo, mrholilo, išli z Košíc do Prešova po starej ceste, určite nižšou rýchlosťou, ako bola
povolená, prispôsobil vedenie vozidla stavu vozovky a že slnko ho neoslepilo. Trval na tom, že jazdil vo

svojom jazdnom pruhu. Dodal, že videl ako prichádza Škoda Octavia, že spolu so sestrou videli, ako
ju nadhodilo. Z výpovede jeho spolujazdkyne, ktoré je zároveň aj jeho sestrou a odmietla na hlavnom
pojednávaní vypovedať, svedkyne G.. D. O., z prípravného konania vyplynulo, že z miesta spolujazdca
videla, že protiidúce auto nadhodilo, nadskočilo a šmyklo do ich auta.

Poškodená O. O. popisovala spôsob svojej jazdy pred dopravnou nehodou tak, že pred obcou Haniska
znížila rýchlosť, pred nehodou jazdila rýchlosťou asi 50 - 55 km/h, pred priecestím vždy brzdí, pred
nehodou spomalila a prispôsobila rýchlosť jazdy stavu vozovky, v aute netelefonovala, bola sama a
nebola ničím a nikým rušená, pričom trvala na tom, že išla vo svojom jazdnom pruhu. Potvrdila, že
pri nehode utrpela zranenia, a to otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržné rany na kolene a

na hlave, bola práceneschopná 28 dní a 3 dni hospitalizovaná. V smere jazdy poškodenej v poradí
pred poškodenou jazdil svedok F. Q., z ktorého výpovede, oproti výpovedi obžalovaného, vyplynulo, že
vnímal vozidlo obžalovaného, ako sa z protismeru na neho vyrútilo, až mal pocit, že sa zrazia, lebo to
vozidlo svojím ľavým obrysom bolo dosť blízko k jeho vozidlu, no tesne ho minulo a tesne po tom, ako
ho minulo, keď prešiel 20 - 30 metrov, zozadu počul náraz. Tvrdil, že v spätnom zrkadle videl, ako zadnú

časť Octavie nadvihlo do vzduchu a odhodilo vpravo mimo cesty na násyp a po tomto náraze išiel na
miesto nehody. Svedok potvrdzoval, že po náraze bolo vozidlo obžalovaného v polohe krížom cez cestu
na priecestí a vozidlo poškodenej bolo mimo cesty na železničnom násype.

Skutočnosť,žepoškodenáutrpelakonkrétneporaneniaprávevpriamejpríčinnejsúvislostispredmetnou

dopravnou nehodou, možno oprieť aj o závery znaleckého posudku P.. P. O., podľa ktorého utrpela
tržnozmliaždenú ranu v temennej oblasti vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice,
plošné kožné odreniny ľavého ramena, tržnozmliaždenú ranu pravého kolena s pomliaždením pravého
kolena a odtrhnutie kože od podkožia na vnútornej ploche kolena, ktoré boli spôsobené tupými a
tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili strednou silou a prudkosťou a

mohlo sa to stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze menovanej, ako vodičky, na vnútornej časti
kabíny pri zrážke s druhým motorovým vozidlom, a že doba liečenia spojená s práceneschopnosťou pri
predmetných poraneniach predstavuje dobu 28 - 30 dní.V takomto stave dokazovania, keď obžalovaný aj svedkovia nejasne vypovedali o príčine zrážky
vozidiel, bolo nevyhnutné vysporiadať sa s obhajobou obžalovaného zabezpečením dôkazov, v ktorých
by došlo k technickej analýze pohybu vozidiel a v ktorej by bola objektívne zohľadnená zákonne

zaznamenaná situácia na mieste činu. Záznamom o dopravnej nehode, plánom z miesta dopravnej
nehody, zápisnicou o pôvodnej i dodatočnej obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou
a fotodokumentáciou z miesta dodatočnej obhliadky a z obhliadnutia stavu vozovky, bolo zabezpečené
dostatočné množstvo dôkazov pre potreby znaleckého dokazovania, ktoré bolo nakoniec vykonané
nielen konkrétnym znalcom, ale aj znaleckým ústavom. Súd prvého stupňa mal tak dostatok poznatkov z

mimoprávneho, technického odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel a nehody
v cestnej doprave. Už z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd tieto dôkazy
nehodnotil len jednotlivo, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por..
Odvolací súd nemá žiadne opodstatnené námietky voči správnosti použitia a výpovednej hodnote
metód, ktoré znalec i znalecký ústav použili a nemá dôvod pochybovať ani o správnosti východísk,
dôkazov dopravnej nehody, teda umiestnenia poľa úlomkov či iných stôp na vozovke, ktoré boli zaistené

na mieste činu. Obhajoba žiaden taký, z odbornosti znalcov pochádzajúci dôvod, napr. v podobe
konkurenčného znaleckého posudku, súdom nepredložila. K hodnoteniu vykonaných dôkazov možno
dodať nasledovné.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že miesto zrážky sa nachádzalo na ceste I. triedy na vozovke

s mokrým povrchom v úseku dvojitej zákruty prejazdu cez koľajisko železničného priecestia v oblasti
medzi zákrutami, ktoré vozidlá účastné na nehode, prechádzali pravotočivými smermi.

Podstatné vo vzťahu k hodnovernosti východísk znaleckého skúmania bolo, že na mieste boli vykonané
obhliadky, z nich bola vyhotovená fotodokumentácia a na tom základe bola určená poloha úlomkov

z dotknutých vozidiel, nebola zistená žiadna stopa pohybu a bola nepochybne zadokumentovaná aj
konečná poloha na dopravnej nehode zúčastnených vozidiel. Pole úlomkov a vytečená prevádzková
kvapalina bola jednoznačne v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla obžalovaného, teda
nachádzali sa v jazdnom pruhu vozidla poškodenej. V jazdnom pruhu vozidla obžalovaného sa
také úlomky takmer nenachádzali, pričom pokiaľ aj jeden úlomok bol v oblasti stredovej čiary a

poloha druhého úlomku bola pochybná, nič to nemení na závere, že práve súvislé pole úlomkov
bolo rozhodujúce pre nepomernú početnosť úlomkov a ich väčšinovú, jednoznačnú koncentráciu na
konkrétnom mieste vozovky. Hodnovernosť určenia miesta zrážky, práve podľa poľa úlomkov, výrazne
zvyšuje skutočnosť, že znalec modeloval až tri relevantné možnosti kolízie vozidiel v pravom či v
ľavom jazdnom pruhu vozovky vo vzťahu ku konečnému umiestneniu vozidiel, pričom zistil, že ak by

k zrážke došlo v ľavom jazdnom pruhu v smere vozidla poškodenej, teda v jazdnom pruhu vozidla
obžalovaného, výsledné umiestnenie vozidiel by nezodpovedalo skutočnosti vyplývajúcej z obhliadky
miesta činu a fotodokumentácie. Pokiaľ by teda miesto zrážky malo byť v pravom jazdnom pruhu
vozidla obžalovaného, analýzou a simuláciou vyšla táto verzia ako technicky neprijateľná. Oproti tomu,
pokiaľ by malo byť miesto zrážky v ľavom jazdnom pruhu vozidla obžalovaného, bolo by to technicky

prijateľné. O dôslednosti znaleckého dokazovania, ktorá ešte zvýšila hodnovernosť týchto dôkazov, pre
skutkové závery súdu a úvahy o právnej kvalifikácii svedčil ďalší znalecký postup, keď toto technické
prijateľné riešenie bolo podrobené ešte podrobnejšiemu skúmaniu zohľadňujúcemu stopy zaistené na
mieste činu a ktorý v podstate skúmal, kde konkrétne vo vzťahu k vzniku poľa úlomkov došlo k zrážke
predmetných vozidiel. Bolo tak zistené, že k zrážke vozidiel došlo v jazdnom pruhu vozidla poškodenej,

s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti začiatku hlavného poľa črepín, skôr v oblasti úrovne hlavného
poľa úlomkov. Tak zistenia znalca, ako aj zistenia znaleckého ústavu, nasvedčujú výraznému rozdielu
rýchlostí predmetných vozidiel v čase zrážky, kde výrazne rýchlejšie sa v oblasti železničného priecestia
pohybovalo vozidlo obžalovaného. S uvedeným nekoliduje ani rozsah a povaha prekrytia predmetných
vozidiel pri zrážke.

Zákonný postup pri hodnotení dôkazov, Trestný poriadok popisuje predovšetkým v ustanovení § 2
ods. 12 Tr. por., podľa ktorého, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z uvedeného vyplýva, že zákon skutočne vo všeobecnosti neuprednostňuje nejaký druh dôkazného
prostriedku pred iným. To nevylučuje, že by v konkrétnej veci pri hodnotení dôkazov, ktoré poskytujúpre súd určité informácie o podstatných skutočnostiach, v teste významu a hodnovernosti z niektorých
dôkazov nevyplynula významnejšie a hodnovernejšie informácia, ako z iného dôkazu. To platí, ako v
tomto konkrétnom prípade, aj vo vzťahu k vyjadreniu znalca a znaleckého ústavu ohľadne ustálenia

miesta zrážky vozidiel a o drecej stope, na ktorú poukazuje odvolateľ.

Vovzťahukodvolacímnámietkamtýkajúcimsatzv.drecejstopyvovzťahukvozidluobžalovaného,treba
poukázať na zistenia znaleckého ústavu, za ktorý znalec T.. F. O. poukázal, že s vysokou presnosťou
bola ustálená poloha tejto drecej plochy na vozovku a konečná poloha vozidla obžalovaného. Priečna

poloha začiatku drecej stopy bola daná jej vzdialenosťou od stredovej deliacej čiary vozovky cca 1 m
do jazdného pruhu vozidla poškodenej, resp. 2, 3 m od ľavého okraja vozovky v smere jazdy vozidla
obžalovaného, teda v jazdnom pruhu vozidla poškodenej. Pritom aplikovaním korekcie v meraniach, na
ktorú poukazoval znalecký ústav, bolo ustálené, že tak vozidlo obžalovaného zasahovalo do protismeru
eštevoväčšejmierevporovnanístým,akotobolozistenéprvotne.Užzfotodokumentáciekznaleckému
posudku ústavu vyplýva vzájomná konečná poloha poškodeného guľového čapu a poloha drecej stopy

na vozovke a odvolací súd nepovažuje za pochybné, že drecia stopa sa nachádza v jazdnom pruhu
poškodenej.

Pokiaľ bola znaleckým dokazovaním stotožnená predmetná drecia stopa s predmetným poškodeným
guľovým čapom na motorovom vozidle obžalovaného na základe toho, že drecia stopa vykazovala

známky čerstvosti vzhľadom na farebné charakteristiky drecej stopy aj vo vzťahu k poveternostným
podmienkam,takktomuodvolacísúdnemalvýhrady,pretožetakémustotožneniunasvedčovaliajďalšie
skutočnosti, na ktoré znalecký ústav poukazoval, keď uvádzal, že drecia stopa sa nachádzala v blízkosti
konečnej polohy vozidla obžalovaného, korešpondovala so smerom výbehu vozidla obžalovaného
po zrážke a nachádzala sa v bezprostrednej vzdialenosti k poškodenému guľovému čapu vozidla

obžalovaného, že práve táto časť vozidla pôsobila na vozovku, keď bezprostredne po odpojení
dochádza k pritlačeniu guľového čapu o vozovku a medzi týmto úsekom prejde veľmi krátky čas,
pričom medzi odpojením a vznikom poškodenia je maximálna odchýlka do 10 cm. To je príliš
mnoho objektívnych skutočností, ktoré namietanú dreciu stopu s vozidlom obžalovaného stotožňovali.
Oproti tomu subjektívne námietky odvolateľa, ktoré neboli podopreté ani žiadnym technicky odborným

spôsobom, neobstoja.

V čase zrážky bolo vozidlo poškodenej celým objemom v jazdnom pruhu vyhradenom pre smer
jeho jazdy, ale vozidlo obžalovaného sa ľavou stranou nachádzalo v protismernej časti vozovky a z
uvedeného dôvodu došlo k ich zrážke a odhodeniu vozidla poškodenej vpravo mimo vozovku a vozidla

obžalovaného na koľajisko vo vozovke. Postavenie vozidiel po zrážke zodpovedá teda výpovedi svedka
Q..

Niet sporu medzi znalcom G.. U. P. z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel a Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika,
spôsob jazdy obžalovaného ako vodiča vozidla Mercedes, v dôsledku ktorej došlo k prejazdu tohto
vozidla do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s vozidlom poškodenej a teda, že
obžalovaný vozidlo neudržal v jazdnom pruhu vozovky vyhradenom pre smer jeho jazdy a prejdením do
protismeru vytvoril vodičke oproti idúceho vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu, nakoľko táto

už pri spozorovaní nebezpečenstva predmetnej nehode /teda po reakcii na pohyb vozidla obžalovaného
vytvárajúci kolíznu situáciu/ z dôvodu krátkosti času zabrániť nemohla. Odvolací súd tak nemal dôvod
pochybovať o hodnovernosti takéhoto výsledku znaleckého skúmania technickej príčiny predmetnej
dopravnej nehody.

Skutočnosť, že vozidlo obžalovaného do protismeru časti vozovky neprešlo z dôvodu prekročenia
medznej rýchlosti šmyku, ale z iného dôvodu, buď to nezvládnutia zákruty z psychologických dôvodov
alebo iných, technicky neznámych dôvodov, treba dať do súvisu s tým, že nebola zistená žiadna
prekážka, v dôsledku ktorej by obžalovaný musel so svojím vozidlom takto nebezpečne vstúpiť do
jazdnej dráhy vozidla poškodenej. Sloboda voľby techniky jazdy obžalovaného v jeho jazdnom pruhu

nebola teda ničím obmedzovaná.

Celospoločenským záujmom, ktorý je zjavne v súlade so súkromným záujmom každého účastníka
cestnej premávky, je predchádzať dopravným nehodám, nehodám, pri ktorých často vznikajú závažnéujmy na ich živote, zdraví a majetku. V rámci cestnej premávky dochádza k viacerým úkonom ich
účastníkov, ktoré potom bývajú v rôznom príčinnom vzťahu k vzniku kolíznej situácie, k vzniku dopravnej
nehody. V rámci týchto úkonov, pokiaľ sú vykonávané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi,

ktorých účelom je predchádzať vzniku dopravných nehôd, sa prejavuje úmyselný či nedbanlivostný
vnútorný vzťah k ich dodržiavaniu zo strany osoby povinnej ich dodržiavať.

K trestnému činu došlo v podstate v priestore železničného priecestia, v súvislosti s čím má vodič
v zmysle § 27 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určené ďalšie zákonné povinnosti, ktorých cieľom
je zabezpečiť bezpečnosť cestnej premávky. Toto ustanovenie spomenutého zákona výslovne ukladá
vodičovi povinnosť pred železničným priecestím počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či
môžebezpečneprejsťcezželezničnépriecestieaprijehoprechádzanívodičjepovinnýjazdiťrýchlosťou
najviac 30 km/h; ak na priecestnom zabezpečovacom zariadení svieti prerušované biele svetlo, vodič je
povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.

Prvotnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo porušenie dopravných predpisov obžalovaným,
keď poškodená na vzniku dopravnej nehody nemala žiaden podiel viny, nakoľko pri jazde zotrvala vo
svojom jazdnom pruhu až do okamihu zrážky. Obdobnou správnou technikou jazdy práve obžalovaný
mohol predísť dopravnej nehode.

Ak by obžalovaný porušenú povinnosť dodržal a nevošiel by teda do jazdnej dráhy vozidla poškodenej,
nedošlo by k predmetnej dopravnej nehode. Práve od obžalovaného, ako vodiča vchádzajúceho vo
svojom jazdnom pruhu do priestoru železničného priecestia, bolo namieste v prvom rade očakávať, že
voči ostatným účastníkom cestnej premávky bude zodpovedajúco ohľaduplný a dodrží pravidlá cestnej

premávky,ktorýchúčelomjenajmäpredchádzaťvznikudopravnýchnehôd.Obžalovanýzjavnevedel,že
v protismere prichádza vozidlo poškodenej, a to aj vzhľadom na okolnosti /výhľadové pomery, dostatok
časunaúpravuspôsobusvojejjazdypredželezničnýmpriecestím/anasvojeosobnépomery/dlhoročná
skúsenosť vodiča a zjavnú skúsenosť, že bude vykonávať zmenu smeru jazdy do miernej zákruty na
železničnom priecestí a míňať sa s protiidúcim vozidlom/.

U obžalovaného nešlo ani o obchádzanie, predchádzanie, otáčanie ani o odbočovanie, ale o plynulú
jazdu v pravom jazdnom pruhu, z ktorého náhle neoprávnene prešiel do ľavého, protismerného jazdného
pruhu. Pritom ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mu ako vodičovi ukladalo povinnosť na vozovke alebo

v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, išlo o porušenie dôležitej
zákonnej povinnosti vodiča.

V danom prípade obžalovaný sa rozhodol vykonať úkon prechádzania železničného priecestia
riskantným spôsobom, pri ktorom prešiel do protismeru, kde sa dovoleným spôsobom pohybovalo iné

vozidlo. Obžalovaný pritom nebol nikým ani ničím obmedzovaný riadne dodržiavať predpisy v cestnej
premávke, správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky a aby ako vodič motorového vozidla jazdil v súlade so svojou zákonnou povinnosťou
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Obžalovaný ale, hoci mal opatrnosť

dokonca zvýšiť, jazdil neopatrne a narazil do protiidúceho vozidla, v ktorom vodička, v priamej príčinnej
súvislosti s obžalovaným spôsobenou zrážkou, utrpela ujmu na zdraví, ktorú vzhľadom na to, že si
zranenia vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie trvalo minimálne 28 dní, teda nielen krátky čas, treba
považovať za ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák..

Formulácia „dôležitá povinnosť vyplývajúca zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie
alebo uložená podľa zákona“ je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých
relevantných dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného zaradenia,
zamestnania, postavenia či funkcie, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a
zdravia ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú obsiahnuté aj v inom

všeobecne záväznom právnom predpise alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a
spôsobom uvedeným v zákone. Porušením dôležitej povinnosti je teda porušenie len takej povinnosti,
ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda
keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Práve pri porušení predmetnej povinnostiobžalovaného ako vodiča, došlo k náhlemu presunu pohybujúceho sa vyššieho množstva hmoty jeho
vozidla /v ktorom sa okrem neho samotného nachádzala aj ďalšia osoba, jeho sestra/, k zrážke,
k presunu pohybovej energie, ktorá viedla k náhlemu, nekontrolovateľnému pohybu hmoty vozidla

poškodenej a samotnej poškodenej ako osoby v ňom sa nachádzajúcej, čo viedlo k tak intenzívnemu
pohybu tela poškodenej, až došlo k poškodeniu jej zdravia, ktoré bolo ublížením na zdraví.

Odvolacísúdtedanemalpochybnosti,žeporušeniepredmetnejpovinnostiobžalovanýmboloporušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Nakoniec, aj samotný zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ustanovení § 137
ods. 2 písm. c) výslovne považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom také
porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému
ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinností účastníka
dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Odvolací súd teda nemal najmenšie pochybnosti, že práve, a len obžalovaný U.. Y. O., práve porušením
svojej povinnosti vodiča uvedenej v § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spôsobil predmetnú dopravnú nehodu.

Obžalovaný U.. Y. O. spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., lebo inému z nedbanlivosti

ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Ide o prečin, pretože jeho
závažnosť je vysoká práve v dôsledku závažnosti spôsobeného následku, v dôsledku jeho účinku v
podobe povahy a rozsahu spôsobených poranení zdravia poškodenej O. O.O., v dôsledku vyššieho
stupňa nedisciplinovanosti jazdy obžalovaného i z hľadiska okolností, ktoré súvisia s miestom spáchania
prečinu, a to aj napriek nedbanlivostnému zavineniu páchateľa a teda absencii pohnútky páchateľa.

Okresnýsúdtedasprávneuznalobžalovanéhovinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§158Tr.zák..

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Bolo nevyhnutné potvrdiť aj zákonnosť výroku o treste, nakoľko okresný súd zohľadnil tak pri druhu, ako
aj výmere peňažného trestu i trestu zákazu činnosti, všetky všeobecné aj individuálne zásady platné
pre ukladanie trestov a uložený trest zahrňujúci jeho jednotlivé výroky, bol ukladaný v rámci zákonných

trestných sadzieb. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že spôsobený následok a spôsob a okolnosti
spáchania predmetného prečinu nasvedčujú skôr miernosti uloženého trestu.

Na druhej strane, pri komplexnom hodnotení všetkých požiadaviek § 34 Tr. zák., a teda aj
nedbanlivostnej povahy trestného činu, za spáchanie ktorého Trestný zákon ukladá možnosť uloženia

trestu odňatia slobody najviac na jeden rok, priaznivej možnosti nápravy páchateľa danej jeho doterajším
bezúhonným spôsobom života, usporiadanými pomermi a najmä zákonnou prekážkou, ktorá v zmysle §
322 ods. 3, druhá veta, Tr. por. pri absencii odvolania podaného prokurátorom proti výroku v neprospech
obžalovaného bránila zmene napadnutého výroku v neprospech obžalovaného, nebolo odôvodnené a
zákonné zasahovať do výroku o druhu ani výmere uložených trestov.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky poškodenej, treba uviesť nasledovné. Poškodená O. O. trvala na
priznaní nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.131,20 eur, na náhrade straty
požadovala sumu 112,06 eur, na náhrade nákladov spojených s liečením požadovala neuhradený
zvyšok svojho pôvodného nároku v sume 33,67 eur a z majetkovej škody v podobe náhrady spoluúčasti

v sume 318,64 eur. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.04.2017 ale vyplynulo, že
k týmto nárokom poškodená v podstate nebola okresným súdom dostatočne bližšie vypočutá, k
zdravotnému stavu poškodenej bol len prečítaný znalecký posudok P.. P. O., pričom bližšie nároky
poškodenej neboli inými dôkazmi preskúmavané, nebol vypočutý ani zástupca príslušnej poisťovne.Nakoniec, poškodená O. O. sa na hlavné pojednávanie dňa 06.06.2017 napriek vykázanému doručeniu
nedostavila, nedostavila sa ani na hlavné pojednávanie určené na dni 03.12.2019, 06.02.2020 či
13.10.2020.Nedostavilasaaninaverejnézasadnutieodvolaciehosúdunadni14.10.2021a11.09.2021.

Pritom ohľadne výroku o vine a treste bolo dokazovanie vykonané ako úplné a dostatočné pre
rozhodnutie.

Ani odvolací súd tak nemal podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody, pričom
by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré

presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. V dôvodnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
o nároku poškodenej podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak nenastala žiadna zmena. Neostávalo teda iné,
ako nezasahovať do napadnutom výroku o náhrade škody, ktorým bola poškodená O.A. O. odkázaná
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu

obžalovaného či poškodenej vyhovel, podané odvolania ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.