Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201512
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6415201512.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. A., narodenému XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. O. V. č. XXX/X, XXX XX B. V., o zaplatenie 7 408,33 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/63/2015-70 z 19. januára

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“

event. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 01. 2017 uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 7 408,33 Eur, nezaplatené poplatky vo výške 100,44
Eur, úrok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 420,48 Eur, úroky z
omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,29 Eur a úroky
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 7 408,33 Eur od 21. 01. 2015
do zaplatenia a zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 420,48 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia, a to

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (III. výrok).
Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
7 408,33 Eur s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Úverovej zmluvy č. 54041 zo dňa 10.
06. 2013 (ďalej aj ,,Úverová zmluva,“ resp. ,,zmluva“).

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ďalej
aj ,,ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.,“ resp. ,,ZoSÚ“), § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v deň nasledujúci po uplynutí lehoty

na predčasné splatenie úveru (ďalej aj ,,NV č. 87/1995 Z.z.“)
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným bola dňa 10. 06. 2013 platne uzavretá Úverová zmluva. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že
žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako
fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa obsahu Úverovej zmluvy ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší

neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných
podmienok, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd prvej inštancie po preskúmaníobsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah,
založený Úverovou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Úverovú zmluvu je
potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Úverovou

zmluvou sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté
úroky a poplatky. Túto povinnosť žalovaný porušil a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou
nesplácal, v dôsledku čoho sa dňa 30. 09. 2014 sa dostal do omeškania so zaplatením splátok vo výške
285,88 Eur a dňa 30. 10. 2014 bol už v omeškaní so zaplatením splátok vo výške 602,82 Eur. Keďže
si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, v

dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi celý dlh, ktorého istina činila 7 408,33
Eur najneskôr do 20. 01. 2015. Keďže žalovaný uvedený dlh žalobcovi neuhradil, súd prvej inštancie
žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 7 408,33 Eur vyhovel.
Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol: ,,V období do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
bol žalovaný povinný platiť istinu pohľadávky v dohodnutých anuitných splátkach, pričom žalovanému
boli účtované úroky vo výške 13,9 % ročne. Žalovanému tak vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi

dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru
do predčasného zosplatnenia vo výške 420,28 Eur. V dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním žalovaného a súčasne predčasným
zosplatnením úveru zo strany žalobcu. K predčasnému zosplatneniu záväzku žalovaného dochádza
konaním žalobcu a teda je to žalobca, ktorý v súvislosti so zmenou obsahu záväzku určil režim ďalšieho

plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru
predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Pri predčasnom mimoriadnom zosplatnení úveru
žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaný, ako spotrebiteľ, už nemá právny titul mať

peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, ak by žalobca inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia úrokov vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7
408,33 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia zamietol. Okamihom predčasného zosplatnenia záväzku mal
podľa súdu prvej inštancie žalobca nárok len na úroky z omeškania spojené so zosplatnou neuhradenou

časťou pohľadávky.“
Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu,
v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, vznikla aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v
zníženej výške 5 % ročne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

kapitalizovaných ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,29 Eur a nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny o výške 7 408,33 Eur od 21. 01. 2015 do
zaplatenia a zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 420,48 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia vrátane
poplatkov vo výške 100,44 Eur (za 2 upomienky vo výške 2 x 15,- Eur), poplatok za zaslanie výzvy za
predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur a dlžné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver vo

výške 3 x 13,48 Eur.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) v spojitosti s § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal v
konaní plný úspech ohľadne žalovanej istiny, neúspešný bol len v časti jej uplatneného príslušenstva,
preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti
zamietol žalobu (II. výrok), žalobca podal včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku zmenil a to tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy

7408,33 Eur od 21. 01. 2015 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Po uvedení § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka poukázal na komentár IURA
EDITION k Obchodnému zákonníku. ,,Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov
možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje

trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu
vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere
dojednať odchylne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch
rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadovanéúroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom
na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne
treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na

úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania ako aj z úroku
z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany
dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom
prípade.“
Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné

prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia
požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru
Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by
tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok
na úrok z omeškania.
Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

11Co/12/2017-90 zo dňa 31. 01. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. sn. 6Co/190/2014,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom č.k. 13Co/227/2017-97 z 22.
mája 2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (II. výrok) a závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) potvrdil (I. výrok) s tým, že
v ostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (II. výrok).
O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva (III. výrok).

5.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejako„najvyššísúd“aleboaj,,dovolacísúd“)uznesenímsp.zn.
2 Cdo 241/2019 z 31. augusta zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 22. mája 2018 sp. zn. 13Co/227/2017
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V dôsledku odvolania krajský súd vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu
v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP).

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10. 06. 2013 Úverovú zmluvu,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 10000,- Eur. Pretože žalovaný nesplácal
úver riadne a včas, žalobca zosplatnil úver ,,Výzvou na predčasné splatenie úveru“ datovanou ku dňu
29. 12. 2015.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaný mal pri uzatváraní Úverovej

zmluvypostaveniespotrebiteľaažalobcapostavenieveriteľaaÚverovázmluvauzavretámedzistranami
sporu je spotrebiteľským úverom v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ.

10. Odvolací súd konštatuje, že Úverová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ tzv. absolútnym
obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov Úverovej zmluvy je potrebné pri posudzovaní tohto

právnehovzťahuvychádzaťajzustanoveníObchodnéhozákonníkaozmluveoúverepodľaustanovenia
§ 497 a nasledujúce.11. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

12. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 ObZ je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o

úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Zmluva o
úvereuzatvorenápodľaustanovenia§497ObZnemôžebyťdohodnutáakobezúročná,pretožezáväzok
zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou. Na zaplatenie úrokov
z úveru dohodnutých podľa § 502 ObZ má právo veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu a na základe
ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol. Úroky z úveru totiž predstavujú cenu za užívanie
poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť úroky za skutočnú dobu ich

používania, t. j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, a to či už v lehote alebo v omeškaní.

13. ,,Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho
došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na

akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva
zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v

zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva
dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel
je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z
omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka

s platením úveru došlo alebo nedošlo.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia

istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto

cenybezjejpresnéhoohraničenia.Keďžespotrebiteľneviepredpokladaťčasovýúseksvojhoomeškania
nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z
tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda
porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.
Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože
v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej

náhrady škody.
Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok
z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. 06. 2020). S uvedeným
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu pre správne právne posúdenie veci je potrebné náležite zistiť, či
sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ (žalobca) má právo na zmluvné úroky aj za dobu po zosplatnení.Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri úvere dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah
zmluvy podľa dohody zmluvných strán.

15. Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostávalainámožnosťakorozsudoksúduprvejinštancie
v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§
387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).

16. Úlohou prvoinštančného súdu bude vysporiadať sa s tým, či zmluvné dojednania ohľadne žalobcom
uplatneného nároku po zosplatnení úveru sú dostatočne konkretizované v Úverovej zmluve, t.
j. či z nich vyplýva dohoda strán ohľadne nároku žalobcu na úroky po zosplatnení úveru a či
žalobcom uplatnená výška úroku po zosplatnení úveru má oporu v Úverovej zmluve s prihliadnutím
na argumentáciu žalobcu v odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

18. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho a dovolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP, § 453 ods. 3 CSP).

19. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367

ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).