Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618010470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 16. mája 2019 v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/102/2018 z
21.1.2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp. zn. 3T/102/2018 z 21.1.2019 vo výroku o treste odňatia slobody u obžalovaných P. T. a H. K..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného P. T., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom W.
F. XXX/XX, R. V.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a u k l a d á nad správaním sa obžalovaného
v skúšobnej dobe probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému u s t a n o v u j e skúšobnú dobu vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu.

Obžalovaného H. K., nar. XX.X.XXXX v R. V., trvale bytom
V. XXX/X, R. V.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a u k l a d á nad správaním sa obžalovaného
v skúšobnej dobe probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému u s t a n o v u j e skúšobnú dobu vo
výmere 2 (dva) roky.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš boli obžalovaní P. T. a H. K. uznaní vinnými
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Za to bol obžalovanému P. T. podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo
výmere 2 roky.

Obžalovanému H. K. bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu
vo výmere 2 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci
digitálnej váhy zn. Diamond a digitálnej váhy zn. Zewling.

Proti výroku o treste odňatia slobody v neprospech oboch obžalovaných podal odvolanie prokurátor. V
písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že okresný súd pri ukladaní trestov odňatia slobody
pochybil v dvoch smeroch. V prvom, že neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a v druhom, že nebol ani vecný dôvod z hľadiska
účelu trestu ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, vzhľadom k spôsobu spáchania trestného

činu. Z rozsudku možno nepriamo vyvodiť, že súd pri ukladaní trestu odňatia slobody postupoval podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že u obidvoch obžalovaných boli súčasne prítomné tri poľahčujúce
okolnosti. Prokurátor sa nestotožnil so záverom súdu, že v prípade kumulatívneho splnenia troch
poľahčujúcich okolností boli automaticky dané podmienky pre ukladanie trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby. Naviac sa domnieval sa, že súd nesprávne priznal obžalovaným ako

poľahčujúcu okolnosť aj skutočnosť, že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaní sa
priznali ku skutku, lebo boli prichytení pri jeho páchaní. Orgány činné v trestnom konaní neboli pri
preukazovaní skutkového stavu závislé od činnosti obidvoch obžalovaných. Bez ohľadu na ich postoj
by ich trestná činnosť bola preukázaná, lebo drogy boli zaistené. O napomáhaní orgánom činným
v trestnom konaní by išlo vtedy, ak by obžalovaní uviedli také skutočnosti, ktoré by orgány činné v

trestnom konaní nemali možnosť zistiť a preukázať. V tejto prejednávanej veci tomu tak nebolo. Za
takéhotostavuokresnýsúdmalsprávneuobidvochobžalovanýchpriznaťlendvepoľahčujúceokolnosti.
Potom by bola vylúčená možnosť postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor ďalej uviedol, že
v predmetnej veci ide o štandardný prípad, ktorý nijakým spôsobom nevybočoval z rámca drogovej
trestnej činnosti. Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby neobstojí ani z

hľadiska posudzovania účelu trestu. Obžalovaní spáchali trestný čin zjavne koordinovane a plánovite,
pričom na jeho spáchanie im stačil úplne nepodstatný podnet zo strany neznámej osoby, ktorá im drogy
ponúkla. Išlo o veľmi ľahkovážnych páchateľov, u ktorých postačoval minimálny podnet na spáchanie
drogovej trestnej činnosti. Vzhľadom k ich veku je nedostatočné preventívne pôsobenie na ich výchovu
len trestom odňatia slobody bez uloženia probácie, ako aj ďalších obmedzení, predovšetkým zákazu

užívať návykové látky a povinnosti podrobiť sa napríklad psychologickému výcviku. U takéhoto typu
obžalovaných práve s prihliadnutím k ich veku bolo nutné vytvoriť mechanizmy, ktoré by na nich pôsobili
dostatočne preventívne a odstrašujúco. Len samotné plynutie skúšobnej doby je nedostatočné a preto
je potrebné pripojiť aj dohľad vykonávaný mediačným a probačným úradníkom. Takýto trest potom bude
mať účinnejší výchovný a preventívny vplyv na oboch obžalovaných. Uložený trest odňatia slobody je

nedostatočný aj z hľadiska proporcionality. Pri rozhodovaní o treste bolo potrebné všimnúť si množstvo
zaistenej drogy, ktoré nebolo vôbec bežné. Išlo o 270 g marihuany, čo predstavovalo asi 1900 dávok. V
prípade,akbyobžalovanímalikdispozícii len15až20dávokbolbydôvodukladaťtrestnadolnejhranici
trestnej sadzby, nie však pod jej hranicou. Pri takomto vysokom množstve zaistenej drogy bolo preto
nespravodlivé zaoberať sa možnosťou ukladania trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej

sadzby. Vyznieva totiž otázka, čo mali obžalovaní v úmysle ďalej urobiť s drogou pri takomto množstve. Ziných obdobných vecí je zjavné, že súdy nemajú problém hodnotiť konanie obžalovaných ako také, ktoré
mohlo smerovať aj k predaju drog iným osobám. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prokurátor
navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste odňatia slobody u oboch obžalovaných a uložil im trest

prísnejší, a to v zákonnej sadzbe aj s primeranými obmedzeniami.

Obžalovaní T. a K. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prokurátora
uviedli, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a bol vydaný na základe objektívne zisteného
skutkového stavu. S rozhodnutím súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom

stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. sa stotožnili. Poukázali na svoje osobné pomery,
keď doposiaľ boli netrestaní, sú bezúhonní, spoločenskí, nekonfliktní a ochotní pomôcť. Obžalovaný
T. podotkol, že je reprezentant Slovenskej republiky v horskej cyklistike a obžalovaný K., že je
vysokoškolák. Ďalej poukázali na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevahu
poľahčujúcich okolností, pričom ich osoby aj okolnosti prípadu umožňovali uložiť trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby najmä preto, lebo z ich strany išlo iba o

jednorázové zlyhanie a nemali predstavu o tom, čo kúpili. Obžalovaní navrhli odvolanie prokurátora ako
nie dôvodné zamietnuť.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné, sčasti aj z iných
dôvodov, ako v ňom prokurátor uvádza.

Preskúmanímspisukrajskýsúdzistil,ževkonaní,ktorépredchádzalonapadnutýmvýrokomrozsudkusa
postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaní v prítomnosti svojho obhajcu
na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že nepopierajú spáchanie skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedali spôsobom
áno. Súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu prijal vyhlásenie obžalovaných a rozhodol, že dokazovanie

v rozsahu v akom vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace iba s výrokom o treste.

Prvostupňový súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), d) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Na základe podaného odvolania prokurátora krajský súd preskúmal výrok o treste odňatia slobody u
obidvoch obžalovaných. Po preskúmaní sa odvolací súd v podstate stotožnil s odvolacími námietkami
prokurátora. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Okolnosťami prípadu sú podľa zaužívanej súdnej praxe všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na
posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú
nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne

nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych
páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí
podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery
takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby

by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napríklad majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viacvýznamných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie
je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných. Okolnosti

prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie
zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že
účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Nadriadenýsúdkokolnostiamprípaduuvádza,žeobžalovanívzahraničíza1.560,-Eurkúpilianásledne

prechovávali marihuanu tak, že ju uschovávali na rôznych miestach motorového vozidla v plastových,
sklenených a kovových nádobách, pričom jej obsah zodpovedal až 1876 obvykle jednorázovým dávkam
drogy. Z okolností prípadu teda vyplýva, že marihuana bola kúpená v zahraničí, bola dôsledne zabalená,
ukrytánarôznychmiestachvozidla-podsedačkami,vpoličke,vodkladacompriestore.Ztýchtodôvodov
podľa nadriadeného súdu okolnosti prípadu neodôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
najmä preto, lebo z konania obžalovaných vyplýva, že konali premyslene, koordinovane a cieľavedomo.

Pokiaľ sa týka pomerov oboch obžalovaných je nutné uviesť, že ani ich osobné pomery neodôvodňujú
uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Okresný súd
obžalovaným nesprávne pripočítal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že pred
spáchaním činu viedli riadny život. Takúto poľahčujúcu okolnosť možno obžalovanému priznať iba v

prípade, ak obžalovaný dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti,
nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný T. sa 25.2.2017
dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 47 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
keď púšťajúc hlasnú hudbu rušil nočný pokoj, za čo bol potrestaný napomenutím. Dňa 11.4.2017 sa

dopustil priestupku na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
keď nedal prednosť v jazde, za čo bol potrestaný blokovou pokutou 30,- Eur. Obžalovaný K. spáchal
26.6.2014 priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu
bola uložená bloková pokuta 5,- Eur a 24.9.2016 a 17.6.2017 sa dopustil priestupkov na úseku cestnej
premávky - nerešpektovanie dopravnej značky a prekročenie dovolenej rýchlosti, za ktoré bol potrestaný

blokovými pokutami vo výške 10,- a 50,- Eur. Z týchto dôvodov nemožno konštatovať, že obžalovaní
pred spáchaním činu viedli riadny život, lebo už pred jeho spáchaním sa dopúšťali priestupkov rôzneho
charakteru.

Okresný súd však obžalovaným správne priznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v napomáhaní

príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaní
na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného
v obžalobe a súd ich vyhlásenia prijal. Na základe takéhoto vyhlásenia obžalovaných súdu odpadla
povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine. Obžalovaní zároveň v
prípravnom konaní priznali nielen prechovávanie marihuany, ale aj okolnosti jej kúpy v Českej republike

a ich spoločné konanie pri páchaní trestnej činnosti. Podrobné popísanie okolností jej kúpy i spoločného
konania bolo čiastočným napomáhaním pri objasňovaní trestnej činnosti aj orgánom činným v trestnom
konaní, pretože obžalovaní uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktorých sa orgány činné v trestnom
konaní, podľa obsahu predloženého spisu, nemali ako dozvedieť. Z týchto dôvodov bolo namieste, aby
okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaných o vine priznal pri ukladaní trestu odňatia slobody aj

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody bolo teda možné prihliadnuť iba na dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., pričom ich počet, ani miera závažnosti výraznejšie nevybočovali
z obdobných prejednávaných prípadov a preto neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd taktiež zvažoval, či vzhľadom na okolnosti prípadu a osoby obžalovaných prichádza do
úvahymimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodypostupomupravenýmv§39ods.2písm.d),ods.4Tr.
zák., keďže obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe

a okresný súd ich vyhlásenia prijal. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na spáchanie skutku
s medzinárodným prvkom a rozsah trestnej činnosti - 1876 obvykle jednorázových dávok marihuany
neprichádza do úvahy obžalovaným mimoriadne znižovať trest odňatia slobody ani postupom podľa
tohto zákonného ustanovenia.Nadriadený súd uvádza, že účel trestu vymedzený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. spočíva v jeho ochrannej
funkcii,keďzabezpečujeochranuspoločnostipredpáchateľomtrestnéhočinu(represívnazložkatrestu),

vytvára podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život
(individuálna prevencia), odrádza ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia), pričom
vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. S poukazom na uvedené nadriadený súd
dospel k záveru, že pre naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie trestu je primerané obidvom
obžalovaným uložiť tresty odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, s

podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe a
vzhľadom na ich nízky vek aj povinnosť spočívajúcu v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
podrobiť sa výchovnému programu so zameraním sa najmä na získanie a osvojenie si poznatkov v
oblasti škodlivosti omamných a psychotropných látok.

S ohľadom na uvedené krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok

iba vo výroku o treste odňatia slobody u obidvoch obžalovaných a uložil im tresty odňatia slobody
vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad ich správaním v
skúšobnej dobe vo výmere 2 roky a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom výchovnému programu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.