Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011379
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118011379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2021, v trestnej
veci proti obžalovanému J. E. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/79/2018 zo
dňa 30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
J. E., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom E. XX, okr.
V.,

u k l a d á:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona u k l a d á povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného J. E. vinným zo spáchania prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a/Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,
že

dňa 17.12.2017 prevzal výzvu Okresného súdu Prešov zo dňa 03.10.2017 sp. zn. 0T/43/2015 na
nastúpenie do výkonu trestu, ktorý mu bol právoplatne uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov zo dňa 30.03.2015, sp. zn. 0T/43/2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
24.03.2017, sp. zn. 0T/43/2015 a uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.09.2017, sp. zn.6Tos/30/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2017 s termínom nástupu ihneď, avšak bez
vážneho dôvodu výkon tohto trestu v lehote stanovenej súdom nenastúpil a do výkonu trestu bol dodaný
na základe písomnosti na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Prešov zo dňa

18.04.2018, sp. zn. 0T/43/2015 príslušníkmi polície dňa 26.04.2018.

Za to mu súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. 1/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný J. E. odvolanie, ktoré dodatočne
prostredníctvom jeho obhajcu aj písomne odôvodnil napádajúc len výrok o druhu a výmere trestu. V

písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že s uloženým
trestom odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia sa nestotožňuje a považuje ho vzhľadom na rozsah, intenzitu
a spôsob spáchania skutku za neprimerane prísny. Svojím konaním mal naplniť znaky trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a to tým, že dobrovoľne

nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 75 dní, uloženého mu ako následok premeny trestu
povinnej práce v trvaní 150 hodín na základe trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Prešov sp.
zn. 0T/43/2015 zo dňa 30.03.2015, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, a na tento výkon
trestumuselbyťaždodaný.Dovýkonutrestubolvšakdodanýnenásilne,bezvzdoručizjavnýchprejavov
pokusov o útek. Okolnosti vyplývajú aj zo spisového materiálu a z jeho strany išlo najmä o nepochopenie

právnych predpisov pre zlé sociálne zázemie a slabé vzdelanie, resp. orientáciu v oblasti sociálnych
vzťahov. Pochádza z veľmi slabých sociálnych a ekonomických pomerov. Vedie tak jednoduchý život
bez štandardného rodinného a spoločenského zázemia, snaží sa napraviť a začleniť do spoločnosti v
rámci svojich možností a schopností tak ako vie, pričom nie je príjemcom ani sociálnych dávok alebo
inej neprimeranej záťaže sociálneho systému. Žije v spoločnej domácnosti so svojím vyše 90-ročným

starým otcom, o ktorého sa stará, zabezpečuje mu jedlo a lieky. V rámci možností si mesačne privyrába
okolo 300.- eur ako pomocník pri zabezpečovaní prepravy osôb. Zároveň podľa výpisu z registra
trestov od posledného trestu uloženého rozhodnutím, ktorého marenie je predmetom tohto konania,
sa iným konaním nedopustil žiadnej kriminálnej činnosti, viedol riadny život a príležitostnou prácou
si zabezpečoval príjem na uspokojenie svojich základných životných potrieb bez deliktov. Rovnako

v danom prípade je neopomenuteľnou aj skutočnosť, že dobrovoľne nenastúpil na výkon trestu aj z
dôvodu, že zabezpečoval osobnú starostlivosť o starého otca, žije v ťaživom sociálnom prostredí so
starým otcom vo vysokom veku, strýkom, ktorý podľa neho pravidelne nadmerne požíva alkohol a
mylne sa domnieval, že ním urobené podanie je dôvodnou sťažnosťou voči trestnému rozkazu. Sociálna
závislosť starého otca na ňom je rovnako zrejmá aj zo samého obsahu spisu, najmä z vyjadrení a

listov jeho samotného starého otca. Zdôraznil, že odhliadnuc od trestného činu, ktorý je predmetom
tohto konania, t.j. marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, sa
už od r. 2015 nedopustil žiadneho protispoločenského konania, čo už samo o sebe je dôkazom toho,
že je schopný začleniť sa do spoločnosti a viesť riadny občiansky život a teda náprava v jeho prípade
je možná. Základný právny rámec ukladania trestov je upravený v § 34 Tr. zákona, ktorý ustanovuje,

že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov. A zároveň podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery musí súd prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súdom

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nenapĺňa znaky primeranosti trestu, nakoľko súd prvého
stupňanedostatočneindividualizovaltrest.Druhavýmeratrestumusiabyťsúdomvkaždomkonkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (PL ÚS 106/2011).
Spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, musia byť súdom hodnotené aj ostatné
okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a

momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti (R 9/1967-11.) V plnom rozsahu nesúhlasí s
názorom súdu prvého stupňa, „že na dosiahnutie účelu trestného zákona, a to individuálnej a generálnej
prevencie nepostačuje uloženie alternatívneho trestu, alebo hrozba trestu, ale je potrebné uložiť trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby“. Práve naopak, obvineného,ako osobu páchateľa, treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci tohto hodnotenia je nutné
prihliadať aj na možnosť nápravy obvineného. „Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Pri náležitom

zhodnotení osoby páchateľa a posúdení možnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa
páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikro štruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a správania sa pred spáchaním trestného činu a zároveň i

jeho postoj k spáchanému trestnému činu“. (Rozh. Najvyššieho súdu SR 2Tost/19/2015). Jednou zo
zásad ukladania trestu je aj zásada proporcionality trestu, to znamená, že trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu obvineného. Trest musí byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom
spôsobil, intenzite zásahu do záujmu chráneného zákonom a páchateľovi nemá spôsobiť zbytočné
(rozhodne najmä neprimerané) útrapy. Trest, predovšetkým trest odňatia slobody, ako najzávažnejší
zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia

všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personalizácie trestu) tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Obžalovaný má za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je v tomto prípade nevyhnutný bezprostredný výkon trestu
odňatiaslobody.Právenaopak,výkonomtrestuodňatiaslobodydôjdekjehovytrhnutiuzjehosociálneho

a pracovného prostredia, kedy teraz už niekoľko rokov vedie riadny občiansky život a samotný pobyt
vo väzení bude mať na neho zlý a demotivačný vplyv. Individuálna prevencia trestu sa tak v konečnom
dôsledku minie svojmu účinku. Rovnako uložený výkon trestu naruší citové a sociálne väzby obvineného
a podstatne tak sťaží jeho opätovné začlenenie sa do spoločnosti. Výkon trestu po niekoľkoročnom
riadnom živote by práve mohol vyvolať pocit krivdy v tom, že jeho snaha a riadny život nebola súdom

zohľadnená a nekládol jej váhu. V nadväznosti na vyššie uvedené je obžalovaný toho názoru, že na jeho
spravodlivé potrestanie postačuje uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom trestu
odňatia slobody v zmysle ust. § 49, event. § 51, kedy takáto sankcia je s ohľadom na ochranu a záujem
spoločnosti a prevýchovu obžalovaného dostatočná. Obžalovaný tak získava priestor na preukázanie,
že vie fungovať v rámci spoločnosti a skôr uložené tresty mu slúžili na nápravu a prevýchovu a jeho

snaha z posledných rokov viesť riadny život, nepáchať protispoločenskú činnosť, je skutočná a takto
sa vie začleniť do väčšinovej spoločnosti. Z dôvodov vyššie uvedených skutočností tak obžalovaný
považuje rozhodnutie prvostupňového súdu čo do výšky trestu za nesprávne pre jeho neprimeranú
prísnosť, nakoľko konajúci súd neposúdil komplexne osobu obvineného. Obžalovaný je presvedčený,
že s prihliadnutím na jeho pomery, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, na jeho potrestanie,

ale najmä jeho nápravu a zabezpečenie ochrany spoločnosti, tak postačuje uloženie miernejšieho
podmienečného trestu odňatia slobody. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a
zmiernil uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia, uložením miernejšieho trestu, najviac podmienečného trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v zmysle

ust.§49Tr.zákona,príp.snariadenímprobačnéhodohľaduvskúšobnejdobepodľaust.§51Tr.zákona.

V zákonom stanovenej lehote predložil písomne odôvodnené odvolanie aj obžalovaný J. E., v dôvodoch
ktorého uviedol, že nesúhlasí s týmto rozsudkom a podáva odvolanie a to až na Najvyšší súd a hoci aj do
Štrasburgu, súčasne toto rozhodnutie o treste nepovažuje za férové a zničilo by mu to život, on predsa

nie je vrah a ani bitkár, ani žiadny drogista. Vôbec s uloženým trestom nesúhlasí a kvôli nemu môže prísť
o deda, ktorému pomáha okolo domu. Zdôrazňuje, že odkedy bol prepustený z výkonu trestu, nerobí
žiadne problémy, vôbec nepije, nefajčí a snaží sa slušne žiť a pomáhať dedovi, ale aj strýkovi, ktorý tam s
ním býva. Odteraz už vedie riadny život a sľubuje, že tak bude navždy a nič zlé nespácha. Chce navštíviť
deda, chcel by sa o neho postarať až do jeho smrti. Tak ako rozhodol súd, nie je to spravodlivé, nesúhlasí

s výškou trestu, ani so stredným stupňom stráženia, to je pre násilníkov a bitkárov, je nahlásený na úrade
práce a žiada preto, aby mu bol uložený podmienečný trest.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov konania, ktoré im
prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.

1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo
podané len čo do výroku o treste, najmä jeho výmery), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda
výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a
vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd totižto správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona - ich
rovnomerný pomer) a v nadväznosti na to tiež podľa svojho právneho názoru v súlade so zákonom (§ 38
ods. 2 Tr. zákona) u obžalovaného určil druh trestu a jeho výmeru v zmysle, ako to uvádza v odôvodnení
rozsudku, základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre naplnenie účelu

trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Zohľadňujúc doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol
konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá
plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného J. E.,

okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného (jeho trestnoprávnu
minulosť), mal za to, že bolo na mieste obžalovanému ukladať ako druh trestu - trest odňatia slobody
nespojený s jeho výkonom, no v spojení s probačným dohľadom probačného úradníka počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného trestu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, čo bol aj dôvod
pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm.

d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku.

Vreakciinaodvolacienámietkyobžalovaného,ktorésisčastiosvojilajkrajskýsúdpotomlenvstručnosti
považuje za potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné skutočnosti
poukázať na nasledovné.

Z pohľadu ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ale aj v kontexte zaradenia skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona a ustanovenej trestnej sadzby až na
dva roky, v posudzovanom prípade z hľadiska typovej závažnosti trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je možné považovať za menej závažnú trestnú

činnosť.
Z obsahu trestného spisu, ako to bolo zvýraznené v odvolaní obžalovaného, skutočne plynie, že
obžalovaný zjavne poskytuje každodennú starostlivosť svojmu vyše deväťdesiat ročnému starému
otcovi, zabezpečuje mu pritom aj jedlo a lieky, pričom popri starostlivosti oňho, pri prácach okolo domu,
vlastne pomáha aj svojmu strýkovi, ktorý podľa neho pravidelne nadmerne požíva alkohol.

Tiež platí, že od trestného činu, ktorý je predmetom tohto konania, t.j. marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, sa už od roku 2015 obžalovaný nedopustil žiadneho
protispoločenského konania, čo aj napriek jeho predchádzajúcej trestnoprávnej minulosti podporuje
záver o pozitívnej prognóze jeho možnej nápravy do budúcna aj bez ukladania trestu odňatia slobody
spojeného s jeho výkonom.

Zhrnúc doposiaľ uvedené aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v podstate od ostatného odsúdenia
viedol riadny život a príležitostnou prácou si snažil zabezpečovať príjem (cca v sume 300,- eur mesačne)
na uspokojenie svojich základných životných potrieb bez deliktov, za súčasnej starostlivosti o osoby
blízke, ma krajský súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov za súčasného
dohľadu nad správaním sa obžalovaného prostredníctvom dozoru probačného úradníka a to po dobu

dvoch rokov mu ustanovenej skúšobnej doby a so zámerom zvýrazniť dosiahnutie účelu trestu (nápravu
páchateľa) mu uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie, sú všetko skutočnosti, ktoré zákonnosť a dôvodnosť takto uloženého trestu obžalovanému
J. E. odôvodňujú.

Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného sčasti za dôvodné
a preto zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a sám obžalovanému trest uložil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.