Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012434
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117012434.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
08.09.2021 v trestnej veci obžalovaného H. B., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.2020, sp. zn.
5T/131/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.2020, sp. zn. 5T/131/2017 súd podľa § 285 písm. c/
Tr. poriadku obžalovaného H. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp.
zn. 1Pv/217/2016, zo dňa 05.12.2017, doručenej na Okresný súd Prešov dňa 08.12.2017, pre skutok
kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak,

že ako osoba prevádzkujúca živnosť pod názvom H. B. - G., ul. N. č. 7, F., IČO 32462051 na podklade
výdajky zo dňa 26.10.2012 prevzal v J. na ul. J. P. č. XX, od osoby oprávnenej konať v mene spol.
G. M. s.r.o., ul. G. č. XX, L., IČO: 36705691, výčapné zariadenie zn. COBRA v cene 4.590,61 eur s
DPH, kde toto bolo umiestnené v jeho prevádzke pivárne na ul. J. P. č. XX v J., následne po odpredaní
prevádzky dňa 12.03.2013 H.. B. P., ul. P. č. XX, R., toto výčapné zariadenie napriek výzvam nevrátil
spol. G. M. s.r.o., ul. G. č. XX, L., IČO: 36705691 a z prevádzky pivárne si ho v presne nezistenom čase

od 01.05.2013 do 31.12.2013 odniesol a použil ho na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobil spol. G.
M. s.r.o., ul. G. č. XX, L., IČO 36705691 škodu vo výške 4.590,61 eur, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného G. M., s.r.o., s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
12.07.2021. Namietal, že právny záver súdu považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného
posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu veci. Konateľ spoločnosti G. M. s.r.o. A.. C. R. vo
svojej výpovedi uviedol, že s pánom B. spolupracovali, otvorili prevádzku v F. a potom pán B. otvoril aj

druhú prevádzku v J.. Do tejto prevádzky investovali marketingovo, robili rôzne logá a dodali výčapnú
techniku. Následne pán B. informoval pána H., že prevádzku postúpil na niekoho iného a ten bude
plniť podmienky. Pri ďalšej návšteve technika už tam nebolo ich pivo. Z uvedeného dôvodu vypovedali
zmluvu a žiadali vrátiť výčapnú techniku. Nový majiteľ im povedal, že techniku kúpil. S pánom B. bola
podpísaná zmluva, ktorú podpísal on a jej obsahom boli zmluvné podmienky, čo od nich pán B. dostane,
jeho záväzok, ako aj dlho zmluva platí, prenájom výčapnej techniky, bol tam aj montážny list a jej

súčasťou bola aj podmienka, že výčapnú techniku dá poistiť. K veci boli vypočutí B. P., H. P., ktorí
prevzali prevádzku pivárne. B. P. uviedla, že po nejakom čase začali riešiť so B. vzťah k výčapnýmzariadeniam, kde upozornili, že nejakí páni sa ich domáhali. Vtedy im povedal, že to zle pochopili, že
výčapné zariadenia im len požičal, že sú jeho a chce ich zobrať. Následne to riešili s Pivovarom Šariš,
ktorým povedali, že potrebujú nejaké výčapné zariadenia. Prišiel technik, ktorý demontoval výčapné

zariadenia a tie uskladnil v skladových priestoroch, potom používal len tie, ktoré mali zapožičané.
Následne pán B. ako si bral veci zo skladu, tak si výčapné zariadenia zobral. H. P. uviedol, že keď zmenili
dodávateľa piva, nový dodávateľ Šariš zdemontoval výčapné zariadenie, ktoré bolo na prevádzke a
tie si následne odniesol B.. Z uvedených výpovedí jednoznačne vyplýva, že výčapné zariadenie bolo
dodanédoprevádzkyobžalovanéhoapojehodemontážisináslednetotoobžalovanýajodniesol,pričom

má za to, že dostatočne bolo preukázané, že obžalovaný H. B. spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za
vinu v podanej obžalobe. S poukazom na uvedené, navrhol súdu druhého stupňa napadnutý rozsudok
zrušiť, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a po zrušení
oslobodzujúceho rozsudku, aby vec vrátil Okresnému súdu Prešov na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že súd sa niekoľko krát pokúsil
získať predmetnú zmluvu medzi firmou G. M. s.r.o. a obžalovaným ako prevádzkovateľom predmetnej
prevádzky, avšak táto zmluva doposiaľ nebola súdu poskytnutá a to ani po nariadení súdu, aby toto
zabezpečil svedok R. ako konateľ firmy G. M., pričom táto nebola k dispozícii ani v prípravnom konaní.
Za takéhoto stavu je súd názoru, že takáto zmluva neexistuje. Svedčí o tom aj to, že svedok H. nevie,

kde sa nachádza, čo je logické, keďže vo firme už dlhšiu dobu nepracuje a aj to, že svedok R. tvrdí, že je
u svedka H., aj keď tento tam už dlhšiu dobu nepracuje. Nie je možné, aby firma, ktorá ukončila pracovný
pomer s pracovníkom, nezobrala si veci, ktoré mal, hlavne ak sa týkajú jej činnosti. Veci, ktoré boli
vydané podľa výdajok, mohli byť považované aj ako dar, reklamný materiál viažuci sa predaj produktov,
či množstva alebo doby predaja. Keďže chýba písomná zmluva, nie je možné preveriť tvrdenia, či už

obžalovaného alebo svedkov ohľadom predmetných výčapných zariadení. Obaja svedkovia, svedok H.,
ako aj svedok R. mali záujem na tom, aby sa táto vec riešila v trestnom konaní, keďže chýbala písomná
zmluva a v civilnom konaní by museli oni dokazovať tvrdenia, ktoré uviedli na hlavnom pojednávaní,
resp. pred vyšetrovateľom.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako
aj obsahom predloženého spisu, konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal
celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
Boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to
zákonnýmspôsobom,pričomaniprocesnéstranysavrámciodvolaciehokonanianedomáhalivykonania

ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové
okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2
ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje
a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní

skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu odkazuje.

S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že

skutok tak, ako bol obžalovanému H. B. kladený za vinu, tento obžalovaný spáchal, preto považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.
poriadku za správne a zákonné.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vykonané dôkazy jednoznačne nepreukazujú, že skutok opísaný

v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov obžalovaný B. spáchal. V predmetnej trestnej
veci bolo vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že došlo k odstúpeniu prevádzky z
obžalovaného H. B. na manželov P., pričom obžalovaný B. na uvedenej prevádzke nechal aj výčapné
zariadenie, ktoré mu bolo dodané spoločnosťou G. M. s.r.o. na čapovanie ich pivných produktov, spolu sďalšími reklamnými predmetmi. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom
na skutočnosť, že v celom trestnom konaní nebola zo strany poškodeného predložená, ani zo strany
OČTK zabezpečená zmluva medzi poškodeným G. M. s.r.o. a obžalovaným H. B., ktorej obsahom mala

byť úprava práv a povinností týkajúcich sa výčapného zariadenia, ktoré bolo obžalovanému zo strany
G. M. dodané, nebolo možné posúdiť podmienky odovzdania, ani vrátenia predmetného výčapného
zariadenia poškodenému, ani právnu formu, na základe ktorej toto výčapné zariadenie bolo zo strany
poškodeného obžalovanému odovzdané. S poukazom na výpovede obžalovaného, poškodeného, ako
aj svedkov, vzhľadom na absenciu predmetnej zmluvy v trestnom konaní, je možné konštatovať, že

zmluvný vzťah ohľadom výčapného zariadenia medzi obžalovaným a spoločnosťou G. M. s.r.o., je
najbližšie príbuzný zmluve o výpožičke, keďže ide o vec individuálne určenú a zo žiadneho dôkazu
nevyplýva, aby obžalovaný za používanie tohto výčapného zariadenia platil spoločnosti G. M. s.r.o.
nejakú odplatu, ergo nemôže ísť ani o zmluvu o pôžičke, ani o zmluvu o nájme. Vo vzťahu k uvedenému
krajský súd dodáva, že zmluva o výpožičke, vzhľadom na skutočnosť, že sa netýka nehnuteľnej veci,
môže byť uzatvorená aj ústne, ergo nevyžaduje sa na ňu obligatórne písomná forma. Z výpovedí svedka

H. vyplýva, že po čase im obžalovaný B. oznámil, že prevádzku postúpil niekomu inému, na čo po týždni
išiel za novým prevádzkovateľom, pánom P., ktorému oznámil, aby pokračoval v zmluve, ktorá bola na
5 rokov, ale nevedel ho nájsť. Stretli sa až po čase, cca dvoch mesiacov, kedy ho informoval, pričom
so B. mali dohodu, ktorú P. odmietol podpísať, s tým, že B. im povedal, že výčapné zariadenie ostalo
na prevádzke, aby sa dohodli s P., s tým, že predmetné zariadenie nezobrali, lebo chceli, aby im P.

podpísal novú zmluvu, ale on nesúhlasil a naťahoval to. Rovnako svedok A.. R. uviedol, že po nejakom
čase zistili, že predmetnú prevádzku nevlastní B., ale P. a pri ďalšej návšteve zistili, že tam už nebolo
ich pivo, ale pivo tretej strany, preto vypovedali zmluvu a žiadali vrátiť výčapnú techniku, ktorú majiteľ
odmietol, že je to jeho, že ju kúpil.

Z uvedených svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že spoločnosť G. M. s.r.o. ako poškodený
a ani jej konateľ A.. R., ani obchodný zástupca H., nežiadali vrátenie výčapného zariadenia, po tom
čo zistili, že prevádzku obžalovaný B. odstúpil novým prevádzkovateľom a to manželom P., ale ich
primárny záujem bol, aby aj noví prevádzkovatelia predmetnej prevádzky odoberali od nich pivné
produkty a za tým účelom im ponechali aj predmetné výčapné zariadenie. Problém nastal až po

zistení skutočností, že na predmetnej prevádzke sa už nachádzajú pivné produkty inej spoločnosti
a to konkrétne spoločnosti Šariš. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ, teda spoločnosť G. M. s.r.o.
akceptovala zmenu v osobe dlžníka, teda že do postavenia obžalovaného H. B. vstúpili manželia P.,
čím de facto došlo konkludentne k uzatvoreniu novej zmluvy o vypožičaní predmetného výčapného
zariadenia novým prevádzkovateľom predmetnej prevádzky. K uvedenému krajský súd dodáva, že po

zistení poškodeného, že noví prevádzkovatelia zmenili dodávateľa piva, sa tento domáhal vydania
výčapného zariadenia, manželia P. ho však odmietli vydať, keďže sa poškodený nevedel preukázať
žiadnym dokladom vo vzťahu k uvedenému zariadeniu. Následne však svedkovia P. zhodne tvrdia, že
predmetné zariadenie odovzdali obžalovanému, ktorý si ho odniesol, lebo im ukázal nejaký papier, avšak
v celom konaní nebol tento papier zabezpečený ako listinný dôkaz.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú krajský súd poukazuje, je skutočnosť, že svedkovia P. uvádzali
zhodne, že na prevádzke boli viaceré výčapné zariadenia, keďže obžalovaný B. okrem namontovaných
výčapných zariadení, ktoré im nechal, mal aj nejaké odložené v sklade, ktoré sa vôbec nepoužívali, resp.
svedok P. uviedol, že výčapy boli u nich na prevádzke, ale nevie, či tie, lebo obžalovaný B. si zobral

len tie, ktoré boli v sklade. Z uvedeného je zrejmé, že nie je preukázaná ani skutočnosť, aké výčapné
zariadenia si mal obžalovaný B. podľa tvrdenia svedkov P. z prevádzky odniesť a aké mali na prevádzke
ostať. Zároveň súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne P., ktorá najprv uvádzala, že výčapné zariadenia
prevzala s tým, že sú jej, keďže prevzala celú prevádzku a následne uvádzala, že tieto boli odovzdané
obžalovanému.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci,
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a
preto rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/
Tr. poriadku považoval za správne a zákonné, rovnako tak ako výrok o odkázaní poškodeného G. M.

s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, z ktorého dikcie
uvedený postup obligatórne vyplýva.Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora krajský súd udáva, že skutočnosti tvrdené prokurátorom
poukazujú iba na výpoveď svedka A.. R., ktorý konštatoval, čo malo byť obsahom zmluvy, avšak táto
zmluva nebola do spisu zo strany OČTK zabezpečená, ani zo strany poškodeného predložená, preto

tvrdenia poškodeného nebolo možné verifikovať. Ak prokurátor poukazuje na výpovede svedkov P., je
potrebnékonštatovať,žeuvedenévýpovedesúrozporuplnévnútorneinavzájomaakotakésaméosebe
nemôžu byť dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné uznať vinu obžalovaného za žalovaný skutok.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto

postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.