Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202668
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120202668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobcov: 1/ Ľ. N., J.. X.X.XXXX, G. X. XXX,
XXX XX X., 2/ F.. N. N., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, XXX XX X., proti žalovanému: HOME CREDIT
SLOVAKIA, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv, o odvolaní všetkých sporových strán proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/40/2020-95 z 26.5.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere -
hotovostný úver a revolvingový úver z 10.6.2015 je bezúročný a bez poplatkov a rovnako aj úver z
úverovej zmluvy zo 16.2.2012. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcom nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 33 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver

zo dňa 10.6.2015 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorila žalobkyňa 2/ s tým, že je zamestnaná
v N. K., M..N.., K. H. s čistým mesačným príjmom 700,- eur, pričom čistý mesačný príjem partnera
je 500,- eur, počet vyživovaných deti 1, druh bývania - vlastný dom. Zo zmluvy zároveň vyplývajú
nasledovné údaje: druh úveru: bezúčelový úver, typ úveru: XXDMXXXBZX, výška úveru: 1.000,- eur,
celková výška mesačnej splátky: 22,90 eur, ročná úroková sadzba: 20,90 %, RPMN: 23,2 %, odplata:
20,90 %, priemerná hodnota RPMN: 20,11 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez platieb za
doplnkovéslužby):1.923,60eur,početsplátok:84,termínkonečnejsplatnosti84mesiacovpoposkytnutí

úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

3. Súčasťou tejto zmluvy bol aj revolvingový úver. Druh úveru: bezúčelový revolvingový úver, výška
úverového rámca (kreditného limitu): 500,- eur, ročná úroková sadzba: 26,28 % /11,88*, mesačná
úroková sadzba: 2,19 %/0,99 %*, výška mesačnej splátky: 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- eur), RPMN:
38,81 %, odplata: 30,19 %, priemerná hodnota RPMN: 25,67 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom:
590,73 eur, termín splatnosti splátok: 20. deň v mesiaci, *vyčerpaná čiastka nižšia ako 1.000,- eur sa

úročí sadzbou 26,28 % p.a., vyčerpaná čiastka vyššia ako 1.000,- eur sa úročí sadzbou 11,88 % p.a.
Pre účely určenia úrokovej sadzby sa do vyčerpanej čiastky nezapočítavajú transakcie zaradené do
splátkových programov.4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 9.2.2017 vyplýva, že zmluvu uzatvorila
žalobkyňa 2/ s tým, že jej zamestnávateľom je naďalej Slovenská pošta a.s. s čistým príjmom 790,- eur
mesačne, s príjmom partnera 495,- eur mesačne, počet vyživovaných detí 1, druh bývania: vlastný dom.

Z tejto zmluvy zároveň vyplývajú nasledovné údaje: druh úveru: bezúčelový revolvingový úver, typ úveru:
XXHKXXXXAX, výška úverového rámca: 4.000,- eur, ročná úroková sadzba: 18,82 %, výška mesačnej
splátky2,15%zvýškyúverovéhorámca(86,-eur),RPMN:20,4%,odplata:19,81%,priemernáhodnota
RPMN: 23,8 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 4.398,06 eur, termín splatnosti splátok: 20. deň
v mesiaci.

5. Z úverovej zmluvy zo dňa 16.2.2012 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzavrela žalobkyňa 2/ s tým, že
jej čistý mesačný príjem je 740,- eur, zamestnávateľom je Slovenská pošta, a.s. s tým, že sa jedná o
bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 1.340,- eur, výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej
čiastky, ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, 11,88 %.

6. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 2/ a žalovaný uzavreli
úverové zmluvy tak, ako sú citované v petite samotnej žaloby. Žalobcovia poukázali na to, že
žalovaný nedostatočne skúmal ich bonitu. V čase uzavretia zmluvy dňa 10.6.2015 z ustanovenia §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplývalo, že veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Totožná požiadavka sa týkala aj zmluvy uzavretej 9.2.2017. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti poukázal na to, že z vyjadrenia samotných žalobcov, ako aj z listín predložených
žalovaným vyplýva, že žalovaný skúmal náležitosti vyžadované zákonom ohľadom bonity žalobkyne 2/,
pričom aj keď zákon slovíčkom „najmä“ vymedzuje iba určitý okruh skúmania podmienok poskytnutia

úveru, čo samozrejme neznamená, že veriteľ nemá skúmať aj ďalšie náležitosti, avšak súd nedospel
k záveru, aby bol žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti, čo by malo mať za následok, že úver
je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nedostatočného skúmania bonity žalobkyne 2/. Súd prvej
inštancie zároveň poukázal na to, že čo sa týka zmluvy zo dňa 16.10.2012, tak absencia skúmania bonity
nemala za následok, že úver sa mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. Ohľadom všetkých zmlúv žalobcovia namietali, že musia obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok
úveru a absencia tejto záležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že neakceptoval túto argumentáciu žalobcov, keďže tak, ako
vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C - 42/2015, postačuje, pokiaľ sú jednotlivé splátky zahrnuté

v mesačnej splátke, čo v danom prípade bolo splnené.

8. Ohľadom zmluvy zo dňa 10.6.2015 ale akceptoval absenciu náležitosti - doba trvania zmluvy, a
taktiež keďže z úradnej povinnosti preskúmal obsah zmlúv, ktoré sú predmetom konania, zistil, že táto
zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, keďže označenie „84 mesiacov po uplynutí úveru, a to

do 15. dňa v poslednom mesiaci“ nespĺňa túto zákonnú náležitosť, ktorá má byť uvedená jednoznačne,
a to konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Súd ohľadom tejto zmluvy taktiež poukazuje na to, že v
časti revolvingu je uvedená ročná úroková sadzba 26,28 %/11,88 % s vysvetlením, že v prípade, ak je
čerpanie úveru do 1.000,- eur, úroková sadzba je 26,28 % a ak je čerpanie nad 1.000,- eur, je 11,88 %. V
tejto súvislosti súd prijal záver, že takéto neurčité a diskriminačné vymedzenie úveru nespĺňa náležitosť

uvedenia konkrétnej úrokovej sadzby, čo súd považoval za absenciu tejto náležitosti a aj z tohto dôvodu
je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.

9. Ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 9.2.2017 súd prvej inštancie
nezistil absenciu žiadnej zákonnej náležitosti, ktorá by mala spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru. Žalobcovia poukázali na to, že v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy (hoci chybne uviedli
konkrétne zákonné ustanovenie), avšak keďže sa jedná o revolvingový úver, takéto určenie doby trvania
zmluvy pri takomto type úveru ani nie je možné. Preto súd žalobu ohľadom určenia bezúročnosti a
bezpoplatnovosti tejto zmluvy žalobu zamietol.

10. Ohľadom zmluvy zo dňa 16.2.2012 súd prvej inštancie poukázal na to, že sa jedná o revolvingovú
zmluvu, ktorá teda vzhľadom na charakter tohto úveru nemôže obsahovať náležitosť - doba trvania
zmluvy. Čo sa týka absencie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru, súd poukazuje
na to, že zmluva je uvedený úverový rámec, a to vo výške 1.340,- eur. Súd sa v rámci tejto zmluvystotožnil s argumentáciou žalobcov ohľadom neurčitosti, a teda neplatnosti zmluvy v časti úrokovej
sadzby, ktorá taktiež bola uvedená duálne, k čomu sa súd už vyjadril vyššie a súd zároveň poukazuje
na to, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo má taktiež za následok,

že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie všetky sporové strany.

13. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku, ktorým bola žaloba v prevýšujúcej časti zamietnutá a
navrhli, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a určil, že aj ďalší - revolvingový úver z 9.2.2017
je bezúročný a bez poplatkov.

14. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

15. Poukázali na to, že súd sa nezaoberal v odôvodnení tým, že žalovaný žiadnym spôsobom
neskúmal bonitu a mesačné výdavky žalobcov. Takéto skúmanie bonity je podľa ustálenej súdnej praxe
nepostačujúce. Totiž v zmysle § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je pri posúdení úverovej schopnosti

klienta veriteľ povinný brať zreteľ na jeho existujúcu situáciu, najmä na jeho príjmy a výdavky a ďalšie
skutočnosti, ktoré mohli na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Cieľom takejto úpravy je efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie si má dodávateľ - veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom

o úver. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Je
povinnosťou veriteľa získané informácie o príjmoch a výdavkoch zhromaždiť a na základe nich je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné a presné informácie. Dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to nielen stranu príjmov, ale aj stranu výdavkov. Pre vznik hrubého porušenia

povinností zo strany veriteľa stačí, ak poskytovateľ úveru posudzoval schopnosti splácať úver bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave, alebo bez prihliadnutie na údaje z
príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský
úver. Poskytovateľ úveru je povinný skúmať schopnosti spotrebiteľa splácať úver údajmi o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa.

16. V zmysle čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľom úvere a o zrušení Smernice 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred
uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. Členské
štáty majú prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového
vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi.

17. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj proti

súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok aj v tejto časti zmenil a
žalobu zamietol.

18. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)

CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Poukázal na to, že súd vyjadril názor, že v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 10.6.2015
absentujú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. (doba trvaniazmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), na základe čoho
vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. V časti revolvingovej zmluvy prijal záver,
že z dôvodu uvedenia duálnej úrokovej sadzby je takéto neurčité a diskriminačné vymedzenie úveru

nespĺňajúce náležitosť uvedenia konkrétnej úrokovej sadzby a z toho dôvodu vyhodnotil predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov.

20. V skutočnosti žalovaná úverová zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. a pri ich vyhodnocovaní je nevyhnutné prihliadať na eurokonformný výklad práva, k

čomu dospeli vo svojej rozhodovacie činnosti viaceré okresné i krajské súdy a k tomu smeruje aj
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 z 22.4.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia,
kde Súdny dvor ustálil, že článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 Smernice č. 2008/48, ako boli vyložené
rozsudkom z 9.11.2016 sp.zn. C-42/15 sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená
pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s
cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom prijatý. Vyhotovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z
23.4.2008. Uplatňovaním tejto novej právnej úpravy mal byť slovenský úverový trh zosúladený v rámci
vnútorného trhu spoločenstva, čo malo prispieť k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a
poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Z dôvodu nesprávnej aplikácie a výkladu zákona č. 129/2010
Z.z. došlo postupne k niekoľkým novelizáciám, na ktoré poukazoval žalovaný už vo svojom vyjadrení

k žalobe. Judikatúra súdov opakovane potvrdila nevyhnutnosť aplikácie eurokonformného výkladu, a
preto zákon č. 129/2010 Z.z. mal byť v aktuálnom znení aplikovaný na všetky úverové zmluvy, a to aj
tie, ktoré mali byť uzavreté pred účinnosťou jednotlivých noviel.

21. Cieľom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je informácia, aká je doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď zmluva neuvádza
presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých
spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť
poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v predmetnej veci obsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľ disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, preto je cieľ sledovaný § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. dosiahnutý.

22. Judikatúra súdov Slovenskej republiky dospela k záveru, že nie je nevyhnutné určiť termín konečnej
splatnosti úveru konkrétnym dátumom, ale postačí vymedzenie iným určitým spôsobom, ktoré bez

akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňuje spotrebiteľovi tento dátum identifikovať.

23. Za týchto okolností je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011,
ktorým súd vyslovil názor, že jedným z princípov právneho štátu je zachovanie istoty pri rovnakom
posudzovaní totožných otázok v obdobných prípadoch. Aj z novely Zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva spôsob, akým sa majú konajúce súdy vyporiadať s posudzovaním jednotlivých
náležitostí spotrebiteľských úverových zmlúv. Je preto nekorektné a nezákonné sankcionovať veriteľov
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru na základe výkladu, ktorý je v rozpore so samotným znením
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Revolvingový úver na základe úverovej zmluvy č. 4506061036 nebol nikdy čerpaný a revolvingová
úverová zmluva nikdy nenadobudla účinnosť, preto nie je žiadny dôvod vyhodnocovať ju za bezúročnú
a bez poplatkov.

25. K podaným odvolaniam sa sporové strany vzájomne nevyjadrili.

26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere účinného k 16.2.2012,
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že pokiaľ ide o revolvingový úver zo 16.2.2012

bol tento uzavretý so žalobkyňou 2/. Po preskúmaní jej osobných pomerov, čistého mesačného príjmu,
počtu vyživovacích povinností a čistého mesačného príjmu jej partnera (žalobcu 1/) uzavrieť, vrátane
doby zamestnania žalobkyne 2/ u jej zamestnávateľa, teda od mesiaca január 1990. Ďalej boli zistené
aj bytové pomery, teda okolnosť, že žalobkyňa a jej manžel bývajú vo vlastnom rodinnom dome.

32. Obdobným spôsobom boli skúmané pomery žalobkyne 2/ pri druhom úvere, ktorý bol uzavretý
10.6.2015. Za týchto okolností nemožno konštatovať, aby došlo k hrubému porušeniu povinností
žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že by dodávateľ - poskytovateľ
úveru nekonal s odbornou starostlivosťou pokiaľ ide o zistenie bonity klienta - spotrebiteľa. Všetky
rozhodujúce okolnosti týkajúce sa konkrétnych rodinných pomerov žalobkyne 2/ i jej rodiny, vrátane

počtu vyživovacích povinností, čistých mesačných príjmov, bývania, boli zisťované a v tomto zmysle sú
vlastne zistené aj výdavky, ktoré sa na takýto druh bývania vzťahujú bez toho, aby bolo potrebné detailné
skúmanie konkrétnych súm, ktoré sú vynakladané. Nič neobvyklé totiž v tejto súvislosti (v rámci plnenia
si svojej informačnej povinnosti) žalobkyňa 2/ neudávala, popísala však svoje rodinné pomery, bývanie,
ako aj príjmy z pracovného pomeru, vrátane príjmu svojho manžela. Preto nemožno konštatovať hrubé

porušenie na strane žalovaného pri zisťovaní konkrétnej bonity, teda schopnosti splácania predmetného
úveru žalobkyňou 2/ so zreteľom na jej rodinné pomery a príjmy jej manžela.

33. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, treba konštatovať, že úverová zmluva z 10.6.2015 skutočne
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ani dobu trvania úverového vzťahu, pretože v bode

39. je uvedené ako termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15-teho
dňa v poslednom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že nejde o konkrétne vymedzenie termínu konečnej
splatnosti úveru a o riadne vymedzené trvanie úverového vzťahu. Ani citované rozhodnutie vo vzťahu k
termínu konečnej splatnosti úveru je v predmetnej úverovej zmluve z 10.6.2015 naviac uvedené, že prvásplátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v

kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Ďalej zmluva odkazuje spotrebiteľa na informácie o splátkach, ktoré sa nachádzajú na
stránke www.SpravcaFinancii.sk.

34. Je nepochybné, že tieto informácie nie sú pre bežného spotrebiteľa jasné a neumožňujú mu v zmysle

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 bez problémov identifikovať dátum konečnej splatnosti
úveru, a teda aj dobu trvania úverového vzťahu. Tieto údaje sú neúmerne komplikované a pre bežného
spotrebiteľa ťažko preskúmateľné.

35. Pokiaľ ide o úver zo 16.2.2012 poukazuje súd prvej inštancie na absenciu RPMN v tejto úverovej
zmluve ako na dôvod určenia bezúročnosti a bezpoplatnosti tohto úveru, s čím však nemožno súhlasiť,

pretože prílohou tejto úverovej zmluvy je informácia o výške RPMN a celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom. Ďalej však súd prvej inštancie založil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo
16.2.2012 na neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe so zreteľom na neurčitosť tohto dojednania
a diskriminačnosť vyplývajúcu z duálnej (rozdielnej) úrokovej sadzby v závislosti na tom, aký objem
finančných prostriedkov bude v rámci tohto revolvingového úveru spotrebiteľom čerpaný.

36. V tejto súvislosti neuviedol žalovaný v odvolaní žiadnu namietajúcu argumentáciu, ktorá by v rámci
dôvodov odvolania (§ 363, § 364 a § 373 ods. 1 CSP) mala spochybňujúcu a vyvracujúcu výpovednú
hodnotu vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie tak, aby bolo možné urobiť iný záver, než ho urobil
tento súd.

37. Preto možno konštatovať, že neboli naplnené dôvody týkajúce sa porušenia povinnosti žalovaného
ako dodávateľa pri uzatváraní úverových zmlúv v podobe nezistenia schopnosti splácať predmetný
úver na strane žalobkyne 2/ (v súčinnosti s jej manželom), ale neboli zistené ani okolnosti, ktoré by
spochybňovali záver súdu prvej inštancie, že oba úvery, t.j. zo 16.2.2012 a z 10.6.2015 sú bezúročné

a bez poplatkov tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie.

38.Zatýchtookolnostíjerozhodnutiesúduprvejinštancievecnesprávneasozreteľomnato,žesprávny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd tento rozsudok postupom podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP s
poukazom na to, že žiadna zo sporových strán nemala v prejednávanej veci v odvolacom konaní úspech,
preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).