Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Erik Varga

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119383477
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119383477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: O. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G., D. X/XX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti žalovanému: Poľnohospodárske
družstvo v Hruštíne, so sídlom Hruštín, Črchľa 396/145, IČO: 00 222 372, právne zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, o
zaplatenie 1.102,08 eur, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 5C/5/2020-106 zo dňa 7.júla 2020, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 688,80 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 59,44 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 89,22 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) sčasti vyhovel žalobe a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 688,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.).
2. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).
3. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
dotknutých pozemkov, tieto žalovaný užíva bez právneho dôvodu, pričom za ich užívanie žalobkyni

nezaplatil. Sporná zostala výška bezdôvodného obohatenia. Dotknuté pozemky sú poľnohospodárskymi
pozemkami (§ 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 504/2003 Z. z. - tzv. iný pozemok prenechaný na
poľnohospodárske účely); nejde o poľnohospodárske pozemky definované v § 1 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 504/2003 Z. z., pretože v katastri nie sú evidované v registri „C“, ale „E“, ako ani nie sú evidované ako
zastavaná plocha a nádvorie, ale ako orná pôda, hoci ide o pozemky zastavané stavbou slúžiacou na
poľnohospodárske účely. Na tento pozemok sa vzťahuje § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. (v spojení
s § 43 ods. 2 zákona č. 330/1990 Zb. a vyhláškou č. 492/2004 Z. z.).

4. Predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodné obohatenia, pričom pri určení
jeho výšky sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku, ktorého užívanie je dôvodom vzniku
bezdôvodného obohatenia. Nadväzne okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Pilku č.423/2018, ktorým bolo stanovené obvyklé ročné nájomné, a to za jednotlivé pozemky (179,43 eur +
242,09 eur + 129,52 eur) spolu 551,04 eur; čo za uplatnené roky 2017 a 2018 predstavuje 1.102,08 eur.
5. S ohľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania okresný súd zamietol žalobu v časti o

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2017 do 30.9.2017 vo výške 413,28 eur, t. j. vo
zvyšnej časti, ktorá predstavuje nárok za obdobie presahujúce 2 roky spätne od podania žaloby dňa
30.9.2019. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil. Okresný súd dodal, že nemohol vychádzať z právneho názoru vysloveného
v rozsudkoch sp. zn. 5C/328/2015 a sp. zn. 5C/329/2015, nakoľko tieto rozhodnutia boli vydané v čase

účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý v ust. § 1 ods. 2 inak špecifikoval poľnohospodársky pozemok,
než ho špecifikuje aktuálne znenie tohto ustanovenia.

6. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal (výrok III.), vychádzajúc
zo skutočnosti, že každá zo strán bola v spore úspešná sčasti (§ 255 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny - vyhovenia žalobe v
rozsahu 13,27 eur, pričom vo zvyšku bude zamietnutá.
8. Namietal správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci. Okresný súd sa podľa neho
nevysporiadal s výkladom § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 504/2003 Z. z.; len striktne vymedzil, že
sa týka pozemkov v registri „C“. Ak však zákonodarca zaradil medzi poľnohospodárske pozemky

pozemky registra „C“ zastavané stavbou na hospodárskom dvore, nemalo by žiadnu logiku, aby sa za
poľnohospodárske pozemky nepovažovali aj tie v registri „E“ zastavané poľnohospodárskou stavbou.
Z interpretácie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z. z. nepochybne vyplýva, že
pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
podľa písmena b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie,

slúžiacinapoľnohospodárskeúčelyaleboakýkoľvekpozemokregistra„C“vrátanepozemkuregistra„E“,
t. j. pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. V konaní žalovaný preukázal,
že pozemky žalobkyne boli zastavané aj užívané žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom už
pred 24.6.1991. Je potrebné, aby bezdôvodné obohatenie zodpovedalo výške obvyklého nájomného za
poľnohospodárske pozemky počítaného podľa zák. č. 504/2003 Z.z. v znení novely (zák. č. 291/2017

Z. z.), ktorá nadobudla účinnosť od 1.5.2018.
9. Dotknuté pozemky sú definované v § 1 ods. 2 písm. b/zákona č. 504/2003 Z. z., a preto mal súd pri
posudzovaní výšky nájomného vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 3 zákona č.
504/2003 Z. z. za obdobie od 1.10.2017 do 31.12.2018. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 1.10.2017 do 31.12.2017 predstavuje 4,77 eur. Nakoľko pozemky ležia v diele, kde nebola stanovená

% cena, vychádza sa z priemeru bonity celého katastra ( 1269,69 m2 - nájom 19,05 eur: 1270*0,015/12
mesiacov = 1,59 eur/mesiac * 3 mesiace = 4,77 eur). Obvyklá výška nájomného za rok 2018, ktorú
zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojej webovej stránke, predstavuje
za rok 2018 v katastrálnom území G. sumu 33,46 eur/ha. Nakoľko má byť nájomné dojednané minimálne
na dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastri, vychádza sa zo sumy 66,92 eur/ha ročne.

Teda cena za 1 m2 je 0,0067 eur. Podiel žalobkyne predstavuje 1.269,69 m2, čo v konečnom dôsledku
znamená, že ročné nájomné za rok 2018 predstavuje pre žalovaného sumu 8,50 € ( 1 269,69 m2
x 0,0067eur/m2=8,50 eur). Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2017-31.12.2018
predstavuje sumu 13,27 € ( 2017: 4,77€ + 2018: 8,50€= 13,27 €).
10. Odvolateľ zhrnul, že okresný súd mal v časti nároku za obdobie do 30.4.2018 aplikovať zákon č.

504/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2018 a na nasledujúce obdobie už označený zákon v znení
účinnom od 1.5.2018.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.
Konštatovala, že sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu. Predmetné pozemky žalovaný

nevyužíva výlučne na poľnohospodárske účely, ale dáva ich do podnájmu tretím osobám - podnikateľom
vykonávajúcim inú, než poľnohospodársku činnosť, od ktorých inkasuje mnohonásobne vyššie nájomné,
než na ktoré má, podľa neho, žalobkyňa nárok. V maštali v minulosti využívanej na chov ošípaných,
ako ani v zemiakárni, ktoré stoja na dotknutých pozemkoch, žalovaný už viac ako 20 rokov nevykonáva
uvedené činnosti, preto nemožno hovoriť o tom, že by pozemky boli využívané na poľnohospodárske

účely.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne sčasti zopakoval
odvolaciu argumentáciu. Dodal, že tvrdenia žalobkyne o podnájme nebytových priestorov (správnezrejme pozemkov) nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a neboli ani preukázané, ako ani tvrdenia o
nevyužívaní dotknutých pozemkov na poľnohospodárske účely.

13. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k opísanému vyjadreniu žalovaného v podstate zopakovala
predchádzajúcu argumentáciu.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP (z tohoto titulu nedotknutým zostal rozsudok
okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti) a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení
s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP (fakticky ho
v časti vyhovujúceho výroku potvrdil a vo zvyšku tohto výroku o zmenil) tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku.

15.Východiskovosažiadavymedziť,žepredmetomodvolaciehoprieskumujenárokozaplatenie688,80
eur v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku, ktorý sa vzťahuje k obdobiu 1.10.2017 až 31.12.2018,
za ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil.
16. Okresný súd, dôvodiac skutočnosťou, že dotknuté pozemky nie sú poľnohospodárskymi pozemkami

s určenou BPEJ, keďže nemožno určiť hodnotu ich produkčno-ekologického potenciálu (t. j. nemožno
na ne vydať BPEJ), keďže sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami, resp. stavbami slúžiacimi
poľnohospodárskej výrobe, uzavrel, že vychádzal z predloženého znaleckého posudku. Avšak zákon č.
504/2003 Z. z. ako špeciálny predpis určuje spôsob stanovenia nájomného (bezdôvodného obohatenia)
v rámci svojho ustanovenia § 10. Preto nemožno vychádzať z určenia nájomného znaleckým posudkom

vypracovaným na základe všeobecných pravidiel na stanovenie hodnoty majetku. Na to nemení nič ani
okolnosť, že dotknuté pozemky sú zastavané stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej výrobe, resp. na
poľnohospodárske účely. Zákon č. 504/2003 Z. z. v § 1 (či už v znení účinnom do 30.4.2018 alebo do
31.1.2019) s takýmito pozemkami výslovne počíta.

17. Krajský súd sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že dotknuté pozemky nemôžu byť
pozemkami v zmysle § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 504/2003 Z. z., nakoľko nejde o pozemky registra „C“.
Samotné ustanovenie § 1 ods. 2 písm. b/ označeného zákona (v znení účinnom do 31.1.2019) rozlišuje
medzi dvoma samostatnými kategóriami pozemkov, a to 1/ pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností
v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely a 2/ pozemok

zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Ani nie je opodstatnené pre účely určenia
nájmu/bezdôvodného obohatenia rozlišovať medzi pozemkami bez ďalšieho na základe evidencie v
registri „C“ alebo „E“, keď podstatnou ich „vlastnosťou“ je, že slúžia na poľnohospodárske účely.

18. Opodstatnenou je odvolacia námietka žalovaného, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať

relevantné ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. vo viacerých účinných zneniach - podľa období, za
ktoré bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený.
19. Nadväzne, na obdobie od 1.10.2017 do 30.4.2018 bolo potrebné aplikovať zákon č. 504/2003
Z. z. v znení účinnom do 30.4.2018 (t. j. do novelizácie zákonom č. 291/2017 Z. z.). Na predmetné
pozemky, resp. výpočet nájomného/bezdôvodného obohatenia sa (v uvedenom období) vzťahoval/

aplikovaljeho§1ods.2vspojenís§10ods.1(Navznikzmluvyonájmepozemkunapoľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.). Na účely výpočtu 1 % bolo preto potrebné/možné vychádzať z hodnoty pozemkov stanovenej
znaleckým posudkom Ing. Pilku č. 423/2018, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota podielov

žalobkyne na dotknutých pozemkoch parc. č. 9398, 9399 a 9400 vo výške 3.001,56 eur, resp. 4.049,72
eur, resp. 2.166,66 eur, spolu 9.217,94 eur. Z uvedenej sumy 1 % po zaokrúhlení je 92,18 eur, čo
predstavuje ročné nájomné/výšku ročného bezdôvodného obohatenia; za 7 mesiacov (od 1.10.2017 do
30.4.2018) ide o čiastku 53,77 eur.

20. Na obdobie od 1.5.2018 do 31.12.2018 už bolo potrebné vztiahnuť zákon č. 504/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31.1.2019. Na dotknuté pozemky, resp. výpočet nájomného/bezdôvodného obohatenia
sa tak aplikoval jeho § 1 ods. 2 písm. b/ časť ust. za čiarkou, ods. 3 v spojení s § 10 ods. 2
(ide o pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, pričom Na vznik zmluvyo nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak
sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom

katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak
slúži na poľnohospodárske účely.).
21. Obvyklá výška nájomného na rok 2018 zverejnená MPaRV SR pre katastrálne územie G. okres
E., je 33,46 eur/ha, v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. je výška nájomného minimálne

dvojnásobok obvyklého nájomného, teda 66,92 eur/ha. Ročné nájomné na 1 m2 je teda 0,006692 eur.
Celková výmera dotknutých pozemkov v podieloch patriacich žalobkyni je 1.269,69 m2, teda ročné
nájomné by predstavovalo po zaokrúhlení 8,50 eur, za 8 mesiacov (od 1.5.2018 do 31.12.2018) 5,67
eur; čo možno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného za dané obdobie.

22. Možno len na okraj poznamenať, že ohľadom reálneho spôsobu užívania dotknutých pozemkov

(prenájom ďalším podnikateľským subjektom a podobne, t. j., že by sa nejednalo o poľnohospodárske
účely)nebolivkonaní(predsúdomprvejinštancie)produkovanédostatočnéskutkovétvrdeniaa,logicky,
tieto ani neboli preukázané.

23. Celkovo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne predstavuje súčet čiastok 53,77

eur a 5,67 eur, teda 59,44 eur. Krajský súd tak žalovaného zaviazal zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

24. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodoval
o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Žalobkyňa sa žalobou

domáhala (prisúdenia) čiastky 1102,08 eur, priznaná jej bola suma 59,44 eur. Jej úspech v konaní tak
predstavuje5,39%,čomuzodpovedáprocesnýúspechžalovaného94,61%.Vpercentuálnomvyjadrení
preto tzv. čistý úspech žalovaného (a súčasne čistý neúspech žalobkyne) činí 89,22 % (94,61 % -
5,39 %), v ktorom rozsahu odvolací súd rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči
žalobkyni. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk

uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.