Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719206178
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719206178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky K.. C. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R., R. XXX, zastúpenej v konaní matkou K.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.,
R. XXX, proti odporcovi K.. Q.. L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., W. XXXX/XX, o určenie príspevku
nevydatej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Pc/17/2019-295 zo
dňa 11. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky a vo výroku o náhrade trov konania (výroky I. a III.)

p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na
výživu nevydatej matky od 19. 10. 2018 do 02. 01. 2019 vo výške 490,32 € v súdom určenej lehote
(výrok I.), vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.) a odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke

nepriznal (výrok III.). Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky voči odporcovi, ktorým si uplatnila nárok
na príspevok na jej výživu za obdobie od 01. 01. 2018 do 02. 01. 2019 v sume 200,- € mesačne,
v celkovej sume 2.400,-€. Uviedla, že zo vzťahu s odporcom sa jej narodila dcéra Y. V., nar. XX.
XX. XXXX a otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou v obci
R.. Po narodení dcéry obidvaja účastníci žili striedavo u rodičov odporcu a navrhovateľky. V auguste
XXXX skolaudovali spoločný rodinný dom, v ktorom začali žiť v spoločnej domácnosti, avšak z dôvodu
odporcovej nevery už začiatkom roku 2018 prestali spoločne hospodáriť a žiť a po skončení materskej

dovolenky navrhovateľka požiadala o rodičovskú dovolenku. V oblasti, kde žijú, sa nenachádzajú
súkromné škôlky ani profesionálne opatrovateľky a odporca jej so starostlivosťou o maloletú nepomáhal.
Z týchto dôvodov sa nemohla pracovne realizovať a jej kariérny rast stagnoval. V roku 2018 bol jej príjem
len rodičovský príspevok a prídavky na nezaopatrené dieťa a tieto boli poukázané na účet odporcu od
októbra 2018 do novembra 2018. Mali spoločné tri hypotéky a každý z nich tieto znášal v polovici. Jej
priemerný príjem pred materskou v roku 2016 bol 722,35 €, odporca má mzdu, odmeny, iné benefity ako
zamestnanec V. C. B. a taktiež príjmy ľudového muzikanta v priemere 1.200,- €. Výdavky navrhovateľky

prevyšujú príjem, preto jej finančne vypomáhajú rodičia.

2. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že z partnerského vzťahu navrhovateľky a odporcu
sa narodila maloletá dcéra Y. V. dňa XX. XX. XXXX. Z potvrdenia Notárskeho úradu K.. P. C., notárkyz 18. 12. 2019 (matky navrhovateľky - poznámka odvolacieho súdu) súd zistil, že navrhovateľka mala
priemerný čistý príjem za rok 2016 v sume 722,33 €. Zo zmluvy o úvere zo dňa 17. 05. 2017 veriteľa
Tatra banka a dlžníka odporcu, spoludlžníka navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania čerpali úver

vo výške 13.000,- € s mesačnou splátkou 49,56 €. Z ďalšej zmluvy o úvere zo dňa 08. 06.2016 zistil,
že čerpali úver vo výške 50.000,- € s výškou splátky 195,66 € a zo zmluvy o hypotekárnom úvere na
bývanie zo dňa 08. 06. 2016 medzi tými istými účastníkmi súd zistil čerpanie úveru vo výške 50.000,-
€ s výškou splátky 264,47 €. Predmetom návrhu je priznanie výdavkov nevydatej matke od 01. 01.
2018 do 02. 01. 2019 v sume 200,- € mesačne, v celkovej sume 2.400,- €. Z predložených listinných

dôkazov súd zistil, že účastníci konania trištvrte roka v roku 2018 žili v partnerskom vzťahu a podieľali
sa spoločne na chode domácnosti. Vzťah sa začal zhoršovať v lete 2018 ohľadom financovania domu,
a preto si navrhovateľka zriadila samostatný účet. Odporca odišiel zo spoločnej domácnosti 19. 10.
2018, avšak celý rok 2018 platil náklady na energie, televíziu, internet. Hypotekárne úvery platil na
polovicu. Do odchodu zo spoločnej domácnosti odporca znášal výdavky na chod domácnosti, platby
a energie, stravu, lieky a ošatenie, hračky pre dcéru, hygienické potreby a pod. Aj po odchode celý

nasledujúci rok 2019 navrhovateľke platil polovicu energií, polovičné výdavky na TV, internet. Odporca
platil výživné maloletej v sume po 200,- € mesačne. Keďže odporca nežil s navrhovateľkou od 19. 10.
2018 do 31. 12. 2018, súd príspevok na výživu nevydatej matky priznal od 19. 10. 2018 do 02. 01. 2019,
teda za 2 mesiace a 14 dní. Súd poukázal na to, že účelom príspevku na výživu nevydatej matky nie
je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred

tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto
príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti, vyrovnať túto zníženú úroveň matky. Matka
pred materskou a rodičovskou dovolenkou mala v roku 2016 príjem 722,35 €, pričom z výpisov z účtov
navrhovateľke vyplýva, že aj počas roku 2018 jej z notárskeho účtu matky navrhovateľky boli zasielané
určité príjmy. Matka navrhovateľky mala dva účty. Z účtu notára jej poslala 15. 05. 2018 sumu 300,- €,

11. 06. 2018 sumu 300,- € a 12. 07. 2018 sumu 300,- €, ostatné platby jej poukázala z účtu fyzickej
osoby. Príjem otca v V. je za rok 2018 vo výške 10.986,97 €, čistý príjem z ľudovej hudby 500,- €, teda
spolu 11.487,- €, a teda jeho čistý mesačný príjem je 957,25 €. Po preskúmaní schopnosti, možnosti a
majetkových pomerov odporcu pri určení výšky príspevku súd dospel k záveru, že je dôvodné priznať
navrhovateľke mesačne sumu 200,- € od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou,

teda od 19. 10. 2018 do 02. 01. 2019 za 2 mesiace a 14 dní, teda spolu vo výške 490,32 €. Vo zvyšnej
časti uplatneného nároku od 01. 01. 2018 do 18. 10. 2018 súd návrh zamietol.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 115 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust.
§ 74 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej

inštancie podľa § 52 v spojení s ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) odporca, a to proti výroku I. rozsudku. Odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie súdu čo do
výšky priznaného príspevku nevydatej matke je arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie

rozhodol v rozpore s vykonaným dokazovaním, na základe ktorých dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázal na to, že navrhovateľka v konaní tvrdila, že s ním nežila v spoločnej domácnosti
od januára roku 2018, že sa nepodieľal na výdavkoch spojených s domácnosťou a s jej výživou, avšak
súd vyhodnotil správne obdobie, v ktorom bola účastníkmi konania vedená spoločná domácnosť. S
navrhovateľkou skutočne od 19. 10. 2018 neviedli spoločnú domácnosť a teoreticky jej vznikol nárok

na uplatnenie príspevku nevydatej matke, avšak okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou,
či po 19. 10. 2018 jej naozaj nič neposkytoval alebo poskytoval. Súd sa touto otázkou nezaoberal. Do
konania boli predložené dôkazy o tom, že navrhovateľka dostávala príspevky vo forme úhrad, napr.
nákladov spojených s bývaním. V konaní jednoznačne preukázal, že až do konca roka 2019 odporca
navrhovateľke uhrádzal polovicu nákladov na živobytie, konkrétne náklady na energie (voda, elektrika),

náklady na televíziu a internet a polovičné náklady na hypotéky (hypotéku uhrádzal do júla roku 2020) v
celkovej výške 273,88 € mesačne. Popri tom navrhovateľke uhrádzal 200,- € mesačne ako výživné pre
maloletú dcéru. V decembri 2018 navrhovateľke dal vianočný príspevok vo výške 100,- € v hotovosti.
Navrhovateľke prispieval aj naturálne formou nákupu potravín a ani raz nežiadal od nej nájomné za
užívanie jej časti nehnuteľností, ktorú ona užívala až do vysporiadania v roku 2020. Samotné znenie §

74 Zákona o rodine hovorí o tom, že otec je povinný prispievať matke primerane na úhradu jej výživy
a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon neuvádza,
že automaticky, keď spolu rodičia dieťaťa nežijú, je otec povinný uhradiť matke tieto náklady bez ohľadu
na to, či jej nejako prispieval alebo nie. Všetky svoje tvrdenia odporca podľa jeho tvrdení preukázalvýpismi z účtov, avšak okresný súd sa nimi nezaoberal. Poukázal aj na svoje dve ďalšie vyživovacie
povinnosti, a to k maloletým deťom H. V., nar. XX. XX. XXXX a V. V., nar. XX. XX. XXXX a na vyživovaciu
povinnosť voči jeho manželke A. V.. Tieto jeho náklady ako ani na ostatné náklady, napr. na dopravu

do zamestnania, stravu, ošatenie, náklady na bývanie, okresný súd nehodnotil a s týmito dôkazmi sa
nevysporiadal. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní bolo preukázané, že s
odporcom prestali spoločne hospodáriť vo februári 2018, kedy si založila svoj vlastný účet, z ktorého

uhrádzala všetky výdavky súvisiace s chodom domácnosti pre sebe a maloletú dcéru. Odporca
požadoval, aby v polovici platila energie, vodu, televíziu, internet a hypotéku, hoci odporca ako partner a
otec rodiny mal v tom čase silnejšiu ekonomickú pozíciu ako ona. Jej jediným príjmom boli len sociálne
dávky a pomoc od rodičov. Jeho tvrdenia, že jej uhrádzal polovičné náklady na živobytie, sú zavádzajúce
a tieto náklady v súdnom konaní nepreukázal. Rovnako zavádzajúce sú jeho tvrdenia, že v tom čase jej
kupoval ovocie, zeleninu, mliečne výrobky alebo nosil domáce produkty, aby ich nemusela kupovať ona.

Jeho tvrdenie, že jej v roku 2018 poskytol vianočný príspevok v sume 100,- € je tiež zavádzajúce, asi
mal na mysli, že prispel navrhovateľke na zaplatenie foto albumu maloletej dcéry. Fakticky už v druhej
polovici roka 2018 s odporcom udržiavala minimálny kontakt, domov chodil minimálne, nezaujímal sa
ani o dcéru a ani o ňu. Výživné na maloletú začal platiť od júla 2018. Podľa jej názoru súdom určená
výška výživného spĺňa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu a k odôvodneným potrebám

navrhovateľky. Kritérium primeranosti podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine.

6. Odporca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opätovne tvrdil, že aj po jeho odchode
zo spoločnej domácnosti 19. 10. 2018, a to aj celý nasledujúci rok 2019 navrhovateľke prispieval na
živobytie a na úhradu jej nákladov na bývanie a robil tak dobrovoľne podľa finančných možností, avšak

vždy minimálne vo výške jej polovičných nákladov na bývanie. Toto tvrdenie v konaní preukázal výpismi
z účtov, ktoré však súd nezohľadnil. Navrhovateľka nepoprela, že jej v decembri 2018 prispel sumou
100,- € a ako s nimi naložila, bolo na jej uvážení. Súdom určenú výšku príspevku nevydatej matke
200,- € mesačne považuje za neprimeranú vzhľadom na jeho príjem a vyživovacie povinnosti voči trom
maloletým deťom a manželke na rodičovskej dovolenke.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na
prejednanieodvolania(§385ods.1acontrarioCSP)arozsudokokresnéhosúduvnapadnutomrozsahu
a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Okresný súd v návrhu navrhovateľky správne rozhodol podľa ust. § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. Zákon o rodine, podľa ktorého ustanovenia otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá,
je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôvodu prispievať matke primerane na
úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Vzhľadom na to, že sa nevydatá matka môže dostať v rámci tehotenstva a po narodení dieťaťa do

ťažkej sociálnej ako aj finančnej situácie, Zákon o rodine jej priznáva okrem iného aj možnosť dožadovať
sa príspevku na jej primeranú výživu. Okresný súd správne rozhodol aj pokiaľ ide o obdobie, za ktoré
uložil odporcovi povinnosť tento príspevok navrhovateľke platiť. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine okresný súd správne prihliadol pri určení výšky príspevku na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Okresný súd zistil majetkové pomery,

schopnosti a možnosti otca dieťaťa a zistil, v akej miere sa podieľal na výžive navrhovateľky v období
od 19. 10. 2018 do 31. 12. 2018. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca skúmal správne v
rozsahujehospôsobilostivyrovnaťzníženúživotnúúroveňmatky.Účelompríspevkunavýživunevydatej
matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej
navrhovateľky pred tehotenstvom a po pôrode. V konaní okresný súd zistil pôvodnú životnú úroveň

samotnej matky pred tehotenstvom ako aj jej životnú úroveň po pôrode. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil,
že od marca 2018 všetky náklady na hypotéky, prevádzku domu, energie platili každý z účastníkov zo
svojich prostriedkov v polovičnej výške (viď stanovisko odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa
16. 01. 2020), odvolací súd podotýka, že hradenie týchto nákladov po polovici nie je možné považovať
za hradenie príspevku na výživu navrhovateľky zo strany odporcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

vzhľadom na osobné, sociálne, majetkové a finančné pomery odporcu je v jeho schopnostiach a
možnostiach navrhovateľke prispieť na jej výživu vo výške 200,- € mesačne, a to aj s prihliadnutím na
ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu. Pokiaľ teda súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke
príspevok na výživu nevydatej matky od 19. 10. 2018 do 02. 01. 2019 vo výške 490,32 € v súdom určenejlehote, v tomto výroku odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a potvrdil ho
aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

9. Okresný súd vo zvyšnej časti (teda v časti, v ktorej si navrhovateľka uplatnila nárok na príspevok
na výživu nevydatej matky za obdobie od 01. 01. 2018 do 18. 10. 2019 vrátane) návrh zamietol a proti
tomuto výroku odvolanie podané nebolo. Z toho dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu v tomto
výroku ponechal nedotknutým.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).