Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 14, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204409
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620204409.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou, v konaní navrhovateľa a povinného z platenia
výživného: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, proti
plnoletému dieťaťu a oprávnenému z platenia výživného: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. XXX,
XXX XX V. T., štátny občan SR, zast. W.. Š. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. XXX, XXX XX V.
Kováče, štátny občan SR, o návrhu o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovaciu povinnosť otca E. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená Rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.10.2010, právoplatného dňa 01.06.2011 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 11.05.2011 voči
plnoletému synovi K. P., nar. XX.XX.XXXX súd z r u š u j e, a to s účinnosťou od 01.09.2020.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec plnoletého dieťaťa sa svojim „Návrhom o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu“,

doručenému tunajšiemu súdu dňa 25.09.2020 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletému
dieťaťu naposledy stanoveného Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCoP/XX/XXXX-
XXX zo dňa 11.05.2011, a to s účinnosťou od 01.09.2020.

2.Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu bola naposledy určená
Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.05.2011,

ktorým bol zaviazaný povinnosťou prispievať zvýšeným výživným na vtedy ešte maloletého K. P., nar.
XX.XX.XXXX v sume 100,-Eur mesačne od 01.02.2010, splatným k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Medzitým sa už maloleté dieťa stalo plnoletým, na základe
čoho od jeho 18. narodenín posielal peniaze priamo jemu na adresu. Svoju vyživovaciu povinnosť
si plnil riadne a včas. Plnoleté dieťa úspešným absolvovaním maturitnej skúšky dňa 15.05.2020
ukončilo štúdium na Strednej odbornej škole hotelových služieb a dopravy v B., odbor mechanik -
elektrotechnik. V súčasnosti je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo V. ako

uchádzač o zamestnanie. Aktívne si hľadá zamestnanie a neplánuje ďalej študovať na vysokej škole. Na
základe vyššie uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že plnoleté dieťa je schopné samostatne sa živiť
a jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Ukončením štúdia získal plnoletý dostatočné predpoklady
na získanie zamestnania, pričom sa aktívne orientuje na trhu práce a neustále sa zapája do procesu
získavania stáleho zamestnania za účelom pravidelného príjmu. Jeho schopnosť samostatne sa živiť je
teda nepochybná a nie je už odkázaný na súdom určené výživné z jeho strany.

3.Plnoletý syn prostredníctvom svojho zástupcu písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa
14.11.2020 uviedol nasledovné: Návrh otca vníma ako predčasný a svoje stanovisko odôvodňuje svojiminepriaznivými pomermi a právnou úpravou Zákona o rodine. Poukazuje na § 62 ods. 1, v ktorom je
uvedené, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné sa samostatne živiť. Z predloženého návrhu je podľa názoru

zástupcu zrejmé, že otec argumentuje skutočnosťami, ku ktorým predložil dôkazy, pričom uvedené v
návrhu zhrnul zástupca plnoletého dieťaťa nasledovne v jednotlivých bodoch a to:
- syn navrhovateľa je už plnoletý,
- navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz o ukončení školskej dochádzky plnoletého dieťaťa,
- ukončením štúdia získalo plnoleté dieťa dostatočné predpoklady na získanie zamestnania, -

aktívne sa orientuje na trhu práce a neustále sa zapája do procesu získavania stáleho zamestnania na
účely pravidelného príjmu,
- je evidovaný na úrade práce a jeho schopnosť samostatne sa živiť je nepochybná.
K argumentom otca zaujal prostredníctvom zástupcu plnoletý syn nasledovné stanovisko: Podanie
návrhu otcom je nimi vnímané ako predčasné. Syn je totiž nemajetný a je odkázaný pri zabezpečovaní
jeho životných potrieb na pomoc matky a jeho starého otca. Nemá žiadny iný príjem, okrem výživného od

navrhovateľa. Matka plnoletému synovi zabezpečuje ošatenie, stravovanie, bežné potreby k dennému
životu.PlnoletédieťajeevidovanévevidenciiÚradupráceB.,pobočkaV..Aktívnesihľadázamestnanie,
čonavrhovateľpovažujevzmyslenávrhuzajedenzdôvodovzrušeniauloženejpovinnostiplatiťvýživné.
Do pozornosti súdu dal zástupca plnoletého dieťaťa skutočnosť, že navrhovateľ sa snažil,
aby synovi v čase, keď bol maloletý platil čo najmenšie výživné. O poslednej úprave

výživného, o jeho zvýšení bolo rozhodnuté, keď malo plnoleté dieťa 11 rokov. Matka plnoletého
dieťaťa nemá síl na to, aby sa s navrhovateľom neustále súdila, a to napriek tomu, že v
poslednom období zarábala 620,-Eur. V súčasnosti má matka plnoletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť
k ďalším dvom maloletým deťom. Navrhovateľ sa snažil vyhýbať plneniu si vyživovacej povinnosti
pre svoje plnoleté dieťa. Dôkazom toho bolo „uvalenie“ exekúcie na plat navrhovateľa exekútorom a

taktiež vznik záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý navrhovateľ vlastní. Navrhovateľ
neprispievalsynovinadrámecvýživného,ktorébolourčenénaposledy,akozdôrazňujezástupcapred11
rokmi. Navrhovateľ pôsobil v zamestnaní ako príslušník policajného zboru a v súčasnom období poberá
výsluhový dôchodok, pričom je finančne zabezpečený. Nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom. Jeho životný štýl je nad bežné pomery. Tento inkorporuje dovolenky, cestovanie za účelom

výletov jeho súkromným autom do J.. Na adrese trvalého pobytu sa zdržiava minimálne. Na margo
tohto zástupca plnoletého dieťaťa poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojho rodiča. Brat navrhovateľa zabezpečuje opatrovanie jeho matky. Navrhovateľ vlastní rodinný
dom, ktorého je jediným, t.j. výlučným vlastníkom. Syn navrhovateľa nemá riadnu prácu na základe
pracovnej zmluvy. Pri hľadaní zamestnania získal skúsenosť, že inzeráty a niektoré internetové stránky,

ktoré prezentujú zabezpečenie zamestnania fakticky zneužívajú situáciu a podmieňujú prijatie žiadosti
o zamestnanie prostredníctvom formulára, súhlasom k poskytovaniu osobných
údajov tretím stranám a na predloženú žiadosť ani neodpovedajú. Plnoletý je v evidencii Úradu práce
B., pobočka V.. Je pravdou, že si intenzívne hľadá zamestnanie, čo potvrdzuje i navrhovateľ. Žiaľ, zatiaľ
sa mu ho nedarí nájsť, a to z dôvodu „pandemickej“ situácie na Slovensku. Argumenty

navrhovateľa uvedené v návrhu sú podľa mienky plnoletého dieťaťa a jeho zástupcu nedostatočné
pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Kladú akcent na argument, že plnoleté dieťa momentálne nie je
schopné samo sa živiť, nedisponuje vlastným bývaním, nemá zamestnanie, pravidelný príjem. Okrem
výživného nemá iné finančné prostriedky. Syn sa snaží intenzívne získať zamestnanie a je na trhu
práce aktívny. Navrhovateľ sa sám vyjadruje o aktivite odporcu pozitívne pri hľadaní zamestnania. Hore

uvedené teda podľa názoru zástupcu plnoletého dieťaťa vylučuje možnú úvahu, že by mohlo ísť o snahu
plnoletého syna o jeho vydržiavanie navrhovateľom.
Do pozornosti dal zástupca plnoletého dieťaťa súdu, že vyživovacia povinnosť zaniká na základe
nasledujúcich skutočností:
- ak zákonné podmienky, ktoré zakladali vyživovaciu povinnosť odpadli,

- v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (najmä, ak ide o
zánik smrťou, zrušením osvojenia, rozvodom manželstva),
- ak neexistujú dôvody na ďalšie plnenie výživného (napr. dieťa nadobudlo schopnosť samo
sa živiť),
- ak povinný nemá možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aby si plnil svoju vyživovaciu

povinnosť voči oprávnenému,
- v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela (§ 72 ods. 3, § 74 Zákona o rodine) aj uplynutím
času.(Publikované v doleuvedenom knižnom vydaní: LAZAR J. a kol., Občianske právo hmotné 1, Bratislava,
Iura Edition, 2010, str. 404, 409, 416, 414.)
Podľa názoru zástupcu plnoletého dieťaťa za súčasnej situácie nie je možné, aby sa navrhovateľ zbavil

súdom stanovenej povinnosti platiť výživné, kladúc akcent na hore uvedenú argumentáciu. Považuje
za nemožné, aby pokračoval stav, kedy matka a starý otec suplovali dlhé roky povinnosť otca, pretože
suma 100,- Eur bola nedostatočná. Jedná sa o budúcnosť a prvotný vstup do dospelosti plnoletého
dieťaťa. Navrhovateľ nikdy nemal o syna skutočný záujem. Má vedomosť o tom, že jeho vlastný syn
nemá prácu, nevie si ju momentálne zabezpečiť a napriek tomu podal návrh, aby sa zbavil povinnosti

platenia výživného. Plnoleté dieťa si je vedomé skutočnosti, že sa musí samé živiť a robí preto všetko. V
súčasnej situácii ale nemá žiadne možnosti, ako by tento pre neho nepriaznivý stav mohlo zmeniť. Podľa
názoru zástupcu plnoletého dieťaťa, pokiaľ súd vyhovie návrhu otca, fakticky odsúdi plnoleté dieťa, ktoré
skutočne nemá žiadne prostriedky k samostatnému životu. Nemá žiadne možnosti ako sa vysporiadať
s momentálnou situáciou. Požiadal súd, aby citlivo zvážil argumenty navrhovateľa aj plnoletého dieťaťa
a múdro rozhodol v tejto súdenej veci. Navrhol, aby súd na základe dokazovania vydal rozsudok, na

základe ktorého by zamietol predmetný návrh navrhovateľa ako predčasný. (č.l. 30-32 spisu)

4.Súd vytýčil pojednávanie na deň 13.11.2020, na ktorom bol prítomný tak navrhovateľ, zástupca
plnoletého dieťaťa ako aj plnoleté dieťa samotné.
Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojom návrhu v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru plnoleté

dieťa je už dospelé. Na základe uvedeného nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby mu bolo
vyplácané výživné, ktoré mu bolo určené ako ešte maloletému dieťaťu. Podľa názoru navrhovateľa,
jeho syn je schopný práce, ukončil stredoškolské vzdelanie s maturitou a vo vzdelávaní už nepokračuje.
Poukázal na to, že stredoškolské štúdium ukončil dňa 15. mája 2020 maturitnou skúškou. Jeho vzťah s
plnoletým synom označil na prvom pojednávaní ako dobrý, ale podľa jeho názoru jeho zástupca, ktorý s

ním žije v spoločnej domácnosti 16 rokov ho nepriaznivo ovplyvňuje. Zdôraznil, že bývalá manželka so
zástupcom plnoletého dieťaťa mu bránili v realizácii styku so synom, nerešpektovali súdne rozhodnutie.
Dá sa povedať, že ovplyvňovali syna tak, aby nemal s ním dobrý vzťah. Brával si syna na celé víkendy.
Stalo sa ale, že išiel pre syna v piatok aby bol realizovaný styk na základe súdneho rozhodnutia a syn
uviedol, že nechce byť s ním. Vtedy mal 10 rokov. Podľa jeho názoru ho ovplyvňovala práve matka s jej

druhom. Syn podľa jeho názoru vidí všetko cez peniaze, ako aj matkin druh a samotná matka. Brával
plnoletého syna na dovolenky do zahraničia, čo podľa jeho tvrdenia sa z ich strany nikdy nestalo. Matke
a jej druhovi sa to nepáčilo a ovplyvnili ho tým, že má rád len partnerkine deti. Syn ho navštevoval ešte
v čase svojho detstva v D., kde sa stalo, že mu utiekol, čo bolo spôsobené nízkym oplotením. Boli ale
prípady, kedy syn od neho nechcel odísť domov a musel ho upozorniť, že súdom je upravený

styk, ktorý pokiaľ by nedodržal, tak by mohol mať z toho právne problémy. Navrhovateľ sa snažil vplývať
na plnoletého syna, aby sa pokúsil získať zamestnanie trebárs u hasičov, vojakov, policajtov. On sám
bol totiž 25 rokov policajtom. Plnoletý by mohol ísť do školy, trebárs na policajnú akadémiu, ibaže tam
by musel cestovať do T. a bývať tam od pondelka do piatka. Plnoletý syn aj prejavil záujem o predmetné
štúdium, ale odradilo ho, že by mal 5 dní stráviť v T., a potom cestovať následne späť. Sám plnoletý sa

na pojednávaní vyjadril, že je to ďaleko, že by sa mu tam nechcelo cestovať.
Zástupca plnoletého dieťaťa na pojednávaní zotrval na svojich argumentoch vo svojom písomnom
podaní adresovanom súdu. Poukázal na to, že zákon o rodine, in concreto § 62 ods. 1
poníma o tom, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov trvá do času kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Skonštatoval, že ako to vyplýva z listinných dôkazov v spise plnoleté dieťa nemá žiadnu prácu,

nepoberá žiadne príspevky a fakticky jeho jediným príjmom je výživné od otca. Poukázal na uvedené v
návrhu navrhovateľa, že syn sa snaží nájsť si prácu a zaradiť sa do spoločnosti. Krátkou cestou predložil
súdu mailovú komunikáciu, ktorá preukazuje snahu plnoletého dieťaťa aktívne si hľadať zamestnanie.
Problém vidí zástupca v tom, že mnoho zamestnávateľov chce zamestnávať tzv. „načierno“. Ďalší
problém vidí v tom, že je mnohokrát požadovaná zamestnávateľmi iná kvalifikácia, než akú má plnoleté

dieťa. Poukázal aj na tú skutočnosť, že plnoletý nie je evidovaný na úrade práce viac ako 6 mesiacov,
pretože pokiaľ by bol evidovaný na úrade viac ako 6 mesiacov, tak zamestnávatelia by dostali na
neho príspevok od štátu. Ďalším problémom zamestnať sa zástupca vidí aj v „pandemickej“ situácii.
Zástupca plnoletého dieťaťa opätovne poprel, že by plnoleté dieťa nechcelo pracovať a taktiež potvrdil
to, že dieťa nechce byť otcom vyživované. Poukázal na to, že otec mu zabezpečil naproti budovy súdu

vo firme prácu, kde robil umývača osobných motorových vozidiel za 20,-Eur. Mal dohodnuté, že mu
vyplatia 30,-Eur a nakoniec mu zamestnávateľ dal len 25,- Eur s tým, že ho mal záujem zamestnať
len „načierno“. Podľa názoru zástupcu je to realita dnešnej doby. Otec plnoletého dieťaťa platí od roku
2011, od druhého mesiaca 100,-Eur mesačne a keďže jeho vlastná matka už nemala toľkosíl, aby sa s ním neustále súdila podávala návrhy na výkon exekúcie. Zároveň na pojednávaní zástupca
plnoletého dieťaťa vykonal navrhnutý výsluch plnoletého dieťaťa z ktorého vyplynulo, že mu otec okrem
narodením a okrem výživného ničím navyše neprispel a ani nič mu nekúpil. Najhodnotnejšie čo mu otec

dal na narodeniny bolo 50,- Eur. Na otázku zástupcu, kto plnoletému zaplatil počítač plnoletý odpovedal,
že jeho zástupca, ktorý mu taktiež zakúpil aj bicykel. Telefón mu zakúpil jeho vlastný starý otec. Čo
sa týka vreckového, vreckové mu poskytovala výlučne mama a jeho starý otec. Otec, podľa vyjadrenia
plnoletého dieťaťa vo výsluchu, mu dával vreckové len občas, a to niekedy 5,- Eur alebo stravný lístok.
Vo výsluchu plnoleté dieťa na pojednávaní uviedlo, že sleduje pravidelne portál úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny, bol aj na výberových konaniach. Nevie povedať presne kedy to bolo, ale bola to spoločnosť
J. auto v B., kde ale neprešiel výberovým konaním. Hľadá si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho
kvalifikácii mechanik-elektrotechnik. Naposledy reflektoval na pracovnú ponuku predajcu pyrotechniky
vo V., neprešiel ale výberovým konaním. Zúčastnil sa aj výberového konania v O. vo firme pána C., no
taktiež neúspešne. Hľadal si aj rôzne brigády na pracovnom portáli „Profesia“, kde neuspel, ale prácu si
sústavne hľadá. Skonštatoval vo svojej výpovedi, že by chcel, aby mu otec platil výživné

len do času, kým si nenájde prácu. Zároveň podotkol, že tak jeho zástupca, ktorý je jeho otčimom, ako
ani jeho matka ho nikdy neovplyvňovali proti otcovi. Čo sa týka prečítania voľných pracovných miest
sudcom na pojednávaní plnoletý uviedol, že na niektoré z uvedených inzerátov reflektoval, no taktiež
bezúspešne. Kým si vybavil trebárs potravinársky preukaz, tak pracovné miesto bolo už obsadené.
Hľadalsiajbrigády,dokoncananočnésmeny,alekýmsivybavilpreukaz,takužajtietopracovnéponuky

boli obsadené. Okrem toho si spravil vodičský preukaz. Zástupca plnoletého dieťaťa poukázal na to, že
navrhovateľ nikdy plnoletému neposkytol alebo nezapožičal osobné motorové vozidlo. Pokiaľ mu bolo
požičané motorové vozidlo, buď to bolo od jeho matky alebo od neho. Zástupca plnoletého dieťaťa v
tejto spojitosti poukázal na to, že je veľmi smutné, že hoci plnoleté dieťa nie je jeho biologickým synom
požičiava mu autá, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré sú novšieho dáta a sú hodnotnejšie, aby sa naučil

šoférovať. Zástupca plnoletého dieťaťa nerozumel na pojednávaní tomu, prečo práve len matka musí
neustále „sanovať“ náklady svojho plnoleté syna. Podľa jeho názoru, otec sa chce zo svojej povinnosti
„vyvliecť“. Samozrejme, že plnoletý si hľadá prácu, bol napr. aj v P., ale všade je potrebné mať známosti.
Jednoducho bez toho ani na takéto miesto sa nedá dostať. Nepodporuje to, aby syn bol iba doma.
Neočakáva od navrhovateľa, aby financoval, resp. platil výživné na plnoleté dieťa dlhšie, ako kým si

nájde prácu. (č.l. 41-47 spisu)

5.Na pojednávaní dňa 14.05.2021 bol prítomný tak navrhovateľ, zástupca plnoletého dieťaťa a plnoleté
dieťa samotné. Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že potom, čo súd prečítal, resp. vykonal
dokazovanie prečítaním vhodných pracovných ponúk pre plnoletého, podľa jeho názoru je evidentné,

že pracovných voľných ponúk je dosť a kto chce momentálne robiť v Slovenskej republike vie sa
zamestnať. Podľa jeho názoru, jeho plnoletý syn nie je ešte pripravený na samostatný život, pričom si
nevie predstaviť svoj život mimo V. a B.. On už ako 19 ročný bol zamestnaný v G., od V. približne 650 km
na neurologickej klinike a žil už samostatným životom. Poukázal na vyjadrenie zástupcu v spojitosti s
podmienkami, ktoré sú v J. ohľadne pracovných ponúk a síce, že ponúkajú neprimerane nízke platy.

Podľa jeho vedomia do J. dochádzajú ľudia nie zo stredného Slovenska, ale najmä ľudia z východného
Slovenska, ktorí sa tam zamestnajú, robia a vybavujú si ubytovanie, a to buď z vlastnej výplaty alebo
zamestnávateľ im sám toto ubytovanie zabezpečí. Podľa jeho názoru, kto chce robiť, robiť môže.
Plnoletédieťanapojednávaníuviedlo,žesihľadalprácu,taktelefonicky,akoajosobne,pričomdôvodom
jeho neprijatia bolo buď že je bez praxe alebo dlhá „pandemická“ situácia, na základe ktorej sa zatvorili

mnohé podniky. Poukázal na to, že si podal prihlášku na vysokú školu v J. J., na odbor verejné právo.
Koncom mája má byť uzávierka podávania prihlášok, pričom prijatie na predmetné štúdium vo vyššie
uvedenom odbore je bez prijímacích skúšok.
Zástupca plnoletého dieťaťa predložil súdu na žurnalizáciu do spisu prihlášku plnoletého dieťaťa na
Univerzitu C. J. J. J. s vyplnenými náležitosťami, preukázal, že bol uhradený poplatok za prihlášku v

sume 60,-Eur. Zároveň skonštatoval, že plnoletý sa rozhodol študovať. Predmetný odbor, ktorý si vybral
na vysokej škole by ho podľa jeho názoru bavil. Na predmetnú univerzitu sa nebudú vykonávať žiadne
prijímacie skúšky, jednoducho sa podá prihláška, zaplatí sa poplatok a nástup by mal byť približne
v septembri. Podľa uvedenia zástupcu plnoletého dieťaťa, úrad práce nedoručil plnoletému ani jednu
ponuku práce. Jediná ponuka, ktorá bola zo strany úradu práce ponúknutá plnoletému dieťaťu bola z

okolia J. J., na základe ktorej na uvedený mail plnoletý kontaktoval zamestnávateľa, ktorý sa mu ale
ani neozval. Podľa zástupcu je toto reálny stav v súčasnosti. Podľa jeho názoru sú inzeráty rôznych
spoločností, ktoré hľadajú zamestnancov, ale realita je úplne iná. Zástupca kládol akcent na to, že
plnoletý má právo pracovať v odbore, ktorý vyštudoval. Podľa jeho názoru súdom prezentované voľnépracovné miesta na pojednávaní sú všetko pracovnými miestami, ktoré môže vykonávať človek aj
bez vzdelania. Dôkazom toho je formulácia, že stredné odborné vzdelanie je vítané. Je to podľa jeho
názoru firemná stratégia tak od „E.“, „B. O.“ a ďalších. Podľa jeho názoru tieto firmy zamestnávajú

sprostredkovateľov, ktorým následne záujemca o zamestnanie musí zaplatiť poplatok za to, že získa
zamestnanie. Pričom táto spoločnosť nenesie žiadnu zodpovednosť za týchto zamestnancov a podľa
neho je práve toto realita dnešnej doby. Veľa pracovných miest, ktoré súd čítal bolo z okolia J. alebo v
J., pričom plat bol uvádzaný približne v sume 673,- Eur. Náklady na život sú ale podstatne vyššie, ako
trebárs v B.. Podľa jeho prieskumu nájom jednoizbového bytu alebo garsónky stojí približne 200,- Eur.

Čo sa týka tvrdenia otca, že plnoleté dieťa nie je pripravené na samostatný život uviedol, že
navrhovateľ je jeho otcom a on zodpovedá za jeho vývin a za to, aký v skutočnosti je. Podľa jeho názoru
je smutné, že nedokáže sa so synom dohodnúť, nemá k nemu žiadny vzťah. Opäť zdôraznil, že nie
je pravdou, že plnoleté dieťa by nechcelo pracovať. V J. musí mať samozrejme
zabezpečené ubytovanie, nejaký systém chodenia do práce, pričom väčšinou to nie sú práce na trvalý
pracovný pomer, ale sú to práce ako uvádza zástupca na „dočasný stav“. Opakovane zdôraznil, že firmy

si najímajú sprostredkovateľské spoločnosti, ktoré si každý mesiac účtujú poplatok za sprostredkovanie
zamestnania spôsobom, ktoré tieto firmy zbavuje z „obliga“, t.j. prenajímajú si zamestnancov od
firiem, pričom opäť zdôraznil, že plnoletý má právo pracovať v odbore, ktorý vyštudoval. Navrhovateľ
spochybnil predložené potvrdenia o hľadaní práce plnoletým dieťaťom a jeho zástupcom. Podľa jeho
názoru plnoletý tam v skutočnosti nechcel pracovať, zháňal si len „pečiatky“, aby preukázal, že si „hľadá“

zamestnanie. On totiž veľmi dobre pozná predmetné firmy z okolia V.. (č.l. 326-331 spisu)

6.Z Rozsudku Krajského súdu J. J. č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.05.2011 má súd za
preukázané, že bol týmto zmenený Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo
dňa 14.10.2010 tak, že otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať zvýšeným výživným na vtedy ešte

maloletého syna v sume 100,-Eur mesačne od 01.02.2010, splatným k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci. Týmto rozhodnutím došlo k zmene Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XXX/
XXXX-XX zo dňa 15.02.2006, právoplatného dňa 11.10.2006 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca
k maloletému dieťaťu. Súd povolil otcovi zročné výživné za obdobie od 01.02.2010 do 30.04.2011 v
celkovej sume 753,15 Eur splácať v mesačných splátkach po 30,-Eur k rukám matky maloletého spolu

s bežným výživným, až do jeho úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách.
V predmetnom rozsudku vo veci bola vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu upravená naposledy
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.02.2006 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu J. J. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.09.2006, ktorým bolo určené

otcovi maloletého mesačné výživné vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur). Matka však za
predchádzajúcej úpravy dosahovala príjem vo výške približne 10.680,- Sk (354,50 Eur). Otec v tom čase
mal príjem na úrovni približne 16.000,- Sk (531,10 Eur). Maloletý mal 5 rokov, nechodil ešte
do školy. Je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula dlhšia doba do podania
návrhu matky, takmer 4 roky. Krajský súd z hľadiska určenia výšky výživného prihliadol primerane na

rast životných nákladov. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá od poslednej právoplatnej úpravy výšky
výživného nastala, krajský súd vychádzal z porovnania pomerov na strane oboch rodičov maloletého
dieťaťa. Na strane matky došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu. V dobe
rozhodovania bola zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko V.. Pribudli jej
ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom B. a S.. Žije so svojim druhom, ktorý poberá

invalidný dôchodok vo výške 186,-Eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok na dve maloleté deti vo
výške 65,97 Eur a v období od 01.12.2007 do 30.09.2009 poberala na maloletého Doriána rodičovský
príspevok v priemere vo výške 153,79 Eur. V roku 2009 poberala rodičovský príspevok vo výške 158,62
Eur a od septembra 2009 v sume 164,22 Eur. V roku 2010 dosiahla čistú mesačnú mzdu vo výške
419,55 Eur.

Zmena pomerov nastala na strane pomerov otca maloletého dieťaťa, ktorý bol v tom čase štátnym
zamestnancom, jeho priemerný mesačný čistý príjem sa zvýšil v roku 2007 na sumu 638,35 Eur, v roku
2008 na sumu 788,89 Eur a v roku 2009 na sumu 832,30 Eur. V roku 2010 došlo opäť k zvýšeniu jeho
príjmu na úroveň 896,86 Eur. Otcovi maloletého dieťaťa nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Zhodnotením pomerov na strane účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že

podstatná zmena pomerov nastala najmä na strane maloletého dieťaťa, kedy v čase rozhodovania
navštevoval 4. ročník základnej školy, ktorá skutočnosť nepochybne je sprevádzaná nárastom nákladov
spojených s jeho starostlivosťou. Matke stúpli náklady spojené s uspokojovaním každodenných potrieb
dieťaťa, znášala najmä zvýšené výdavky spojené s nákupom školských potrieb, pomôcok, na stravu,cestovné výdavky. Krajský súd pri určení výšky výživného musel prihliadnuť nevyhnutne aj na vtedajšie
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, kde bolo nepochybné, že od poslednej úpravy
výživného došlo na jeho strane k nárastu príjmu, ktorý sa pohybuje na úrovni 896,86 Eur. Nepribudla mu

inávyživovaciapovinnosť,pričommaloletémusynoviprispelajnadrámecbežnejvyživovacejpovinnosti.
Svojemesačnévýdavkyotecpreukázalvovýške750,11Eur.Súdvzhliadolzaopodstatnené,abysaotec
maloletého podieľal na jeho výžive vo väčšom rozsahu, ako bolo určené výživné v predchádzajúcom
období, pretože je to v jeho schopnostiach a možnostiach. Krajský súd však prihliadol na zárobkové
možnosti, príjmy a výdavky oboch rodičov a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu

rozhodol tak, že zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal otca platiť na výživu maloletého zvýšeným
výživným v sume 100,- Eur mesačne. (č.l. 2-4 spisu)

7.Z Potvrdenia Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy B. zo dňa 22.05.2020 má súd za
preukázané, že plnoletý študoval na Strednej odbornej škole hotelových služieb a dopravy, X. cesta XX,
B., odbor mechanik-elektrotechnik od 01.09.2016 do 15.05.202. Štúdium ukončil

maturitnou skúškou dňa 15.05.2020. (č.l. 6 spisu)

8.Z Oznámenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 05.10.2020, má súd za
preukázané, že plnoleté dieťa je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2020
do stále. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani štátnych sociálnych dávok. (č.l. 22 spisu)

9.ZOdpovedeSociálnejpoisťovnezodňa07.10.2020másúdzapreukázané, žeplnoletédieťa
nie je evidované ku dňu vystavenia odpovede v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. Nepoberá dávky sociálneho poistenia. (č.l. 26
spisu)

10.Z Oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie poskytnutého Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 09.09.2020 má súd za preukázané, že plnoleté
dieťa bolo zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.09.2020. (č.l. 34 spisu)

11.Z kópie kontrolného preukazu plnoletého dieťaťa má súd za preukázané, že boli doplňované údaje o
plnoletom dieťati dňa 16.09.2020. Predmetná kolónka „evidovaný od“ je nevyplnená. (č.l. 36 spisu)

12.Z pracovných ponúk dohľadaných súdom zo dňa 12.11.2020 prostredníctvom pracovného portálu
„Profesia“ má súd za preukázané, že boli voľné pracovné miesta, ktoré by boli vhodné pre plnoleté

dieťa (predajca pyrotechniky, obchodný pracovník, pomocný stavebný pracovník, obchodník, pomocný
skladník a iné). Predmetné pracovné ponuky boli z okresu B. a V.. (č.l. 48-57 spisu)

13.Súd vykonal lustráciu prostredníctvom pracovného portálu „Profesia“ ohľadom voľných pracovných
miestajdňa19.11.2020,kdetaktiežnašielvoľnépracovnémiestadokoncaajvodbore,vktorom plnoleté

dieťa ukončilo svoje stredoškolské vzdelanie na území celej Slovenskej republiky. (č.l. 68-73 spisu)

14.Lustráciou prostredníctvom portálu „Profesia“ dňa 19.11.2020 súd zistil, že spoločnosť S. príjme
pracovníkov logistického centra s tým, že základnými kvalifikačnými predpokladmi boli uvedené: vek
najmenej 18 rokov, ochota a schopnosť pracovať v zmenovej prevádzke, schopnosť čítať a prijímať

pokyny v slovenskom jazyku, pozitívny postoj k práci, základná znalosť práce s PC.
Pracovnou náplňou: manipulácia so zákazníckymi zásielkami za využitia najmodernejších technológií,
kontrola a posudzovanie zákazníckych zásielok, spolupráca a riešenie problémov s ostanými
oddeleniami,dodržiavanieprísnychbezpečnostných akvalitatívnychnoriem.(č.l.74-77spisu)

15.Z Potvrdenia o reakcii na ponuku umývač, prípravár motorových vozidiel zo dňa 27.10.2020 má súd
za preukázané, že na predmetnú ponuku práce reflektovalo plnoleté dieťa. (č.l. 78-79 spisu)

16.Plnoletý syn doložil súdu potvrdenia preukazujúce hľadanie zamestnania z jeho strany v počte 13 ks.
(prílohová obálka apud acta poradové číslo 85 spisu).

17.Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny J. vo svojej odpovedi na žiadosť súdu o poskytnutie zoznamu
voľných pracovných miest zo dňa 17.12.2020 na pracovné pozície v oblasti mechanik-elektrotechnik,
pri ktorých zamestnávateľ od uchádzača o zamestnanie požaduje úplné stredné vzdelanie, nepožadujeprax v odbore, doručil súdu voľné pracovné miesta vo vyššie uvedenom odbore k 17.12.2020 na celom
území Slovenskej republiky. (č.l. 123-148 spisu)

18.Súd vykonal lustráciu prostredníctvom portálu „Profesia“ ohľadom vhodných voľných pracovných
miest pre plnoleté dieťa ku dňu 10.12.2020, prostredníctvom ktorej vzhliadol niekoľko vhodných voľných
pracovných miest, ktoré boli súdom na pojednávaní prečítané v prítomnosti účastníkov konania. (č.l.
153-176 spisu)

19.Z pracovných ponúk prostredníctvom portálu „Profesia“ zo dňa 23.02.2021 má súd za preukázané,
že voľné pracovné miesta ponúkala aj spoločnosť E. na pozíciu výrobný pracovník. (č.l. 193-194 spisu),
spoločnosť G. M. S. R. s.r.o. na pozíciu zmenový operátor, montážny pracovník (č.l. 199-200 spisu),
spoločnosť P. W. D. P. a okolie na pozíciu operátorov výroby, výroba autosedačiek (č.l.
201-202 spisu). Voľné pracovné miesta na pozíciu automechanik, autoelektrikár, mechatronik inzerovala
aj spoločnosť K.. (č.l. 203 spisu), spoločnosť F. - lepenie autofólií, celolepy automobilov, reklamné polepy

F. J., s.r.o. na pozíciu- lepenie autofólií, celolepy automobilov, reklamné polepy (č.l. 205-206 spisu).
Voľná pozícia automechanika bola inzerovaná aj v spoločnosti Y., s.r.o. (č.l. 207-208 spisu) v spoločnosti
N. s.r.o. (č.l. 209 spisu), automechanik a autoelektrikár v spoločnosti S. S. s.r.o. (č.l. 211-212 spisu),
automechanik v spoločnosti G. Q. - G. s.r.o. (č.l. 213-214 spisu), automechanik v spoločnosti O. P., spol.
s r.o. ( č.l. 215-216 spisu) a v spoločnosti G. D. s.r.o. (č.l. 217 spisu), uvedené pracovné ponuky boli

vhodné pre absolventa so strednou školou bez, ale aj s maturitou, pričom ani pri jednej sa nevyžadovala
žiadna prax.

20.Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 23.02.2021 má súd za
preukázané, že plnoletý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2020 do stále. Nie

je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok. (č.l. 222 spisu)

21.Z pracovnej ponuky spoločnosti E. D. ku dňu 18.03.2021 má súd za preukázané, že v automobilke
boli voľné pracovné miesta na pozície kmeňový zamestnanec E.. (č.l. 224 spisu)

22.Lustráciou súd zistil, že ku dňu 18.03.2021 v spoločnosti B. SR v.o.s. boli voľné pracovné miesta na
pozíciu predavač, pokladník vo viacerých mestách na území Slovenskej republiky. (č.l. 225-239 spisu)

23.Z lustrácie prostredníctvom portálu „Profesia“ ku dňu 18.03.2021 má súd za preukázané, že v
spoločnosti P. D. SR, a.s. bolo voľné pracovné miesto v pozícii pracovník obchodnej prevádzky v V..

(č.l. 243 spisu)

24.Lustráciou súdu prostredníctvom portálu „Profesia“ ku dňu 18.03.2021 má súd za preukázané, že
v automobilke I. B. O. boli voľné pracovné miesta na pozície operátor výroby a výrobný pracovník bez
skúseností v automobilovom priemysle. (č.l. 252-253 spisu)

25.Vhodné pracovné miesta súd vzhliadol aj prostredníctvom pracovného portálu „Kariéra.sk“ ku dňu
18.03.2021 pre plnoleté dieťa na pozície automechanik, elektromechanik výrobný, mechanik bicyklov.
(č.l. 219-291 spisu)

26.Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„ZoR“),plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

27.Podľa § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.28.Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29.Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

30.Podľa § 155 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie vo
veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

31.Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

32.Podľa názoru súdu plnoletý syn ukončil prípravu na budúce povolanie. Zvládol maturitnú skúšku a to
dokonca v riadnom termíne. Zaevidoval sa na úrade práce od 01.09.2020 a preto tak z pohľadu nielen
Zákona o rodine, ale aj Zákona o sociálnom zabezpečení, nie je nezaopatreným dieťaťom.

33.V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je
nezaopatreným dieťaťom dieťa:
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

1. sústavne sa pripravuje na povolenie
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

34.Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je
štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do
získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

35.Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy
je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť je nutné definovať tak, že touto je
pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy na budúce
povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho
životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s

dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 5Cz 19/67 zo
dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa
posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 Zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene
a doplnení Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne
posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa Zákona č. 417/2013 Z.z. o

pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje
v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo
už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť
(či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je
zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie

a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál
(schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie
o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach),
je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce
povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že

schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu
na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže
toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým
spôsobom ovplyvniť.Súd ešte raz zdôrazňuje schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým

potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti
s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje
potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza
z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na

individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

36.Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného

za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho
usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne
dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné
si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére

na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp.zn. I.ÚS 2306/12).

37.Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že v danom prípade došlo na strane oprávneného
plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosť

zo strany navrhovateľa. Za podstatnú zmenu pomerov a schopnosti dieťaťa sa živiť v tomto prípade
súd vzhliadol ukončenie stredoškolského štúdia plnoletým na Strednej odbornej škole hotelových
služieb a dopravy v B. úspešným absolvovaním maturitnej skúšky dňa 15.05.2020 v odbore mechanik
elektrotechnik. Na strane plnoletého dieťaťa neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti (choroba,
postihnutie, ďalšie intenzívne denné štúdium alebo iné), ktoré by odôvodňovali, aby povinný otec aj

naďalej platil výživné. Evidencia dieťaťa na úrade práce ako nezamestnaného nie je dôvodom pre
platenie výživného, keďže ide o subjektívne rozhodnutie dieťaťa, akým spôsobom života bude žiť po
ukončení stredoškolského štúdia, kedy sa už intenzívne nepripravuje na svoje budúce povolanie. Ak
plnoletémudieťaťurodičajvobdobí,kedyjeschopnésasaméživiťplatívýživné,jehoplatbysúzaložené
na dobrovoľnosti. V prípade, ak rodič odmieta platiť výživné dobrovoľne, nemožno ho k tomu nútiť,

pretože zákon mu takúto povinnosť neukladá. Súd poukazuje na to, že plnoletý síce predložil súdu na
pojednávaní dňa 14.05.2021 prihlášku na vysokoškolské štúdium na Univerzitu C. J. v J. J., právnická
fakulta, študijný program: právo, forma štúdia: denná na akademický rok 2021/2022, no podľa názoru
súdu táto skutočnosť nie je dôvodom na plnenie si vyživovacej povinnosti otca i naďalej, keďže plnoletý
na štúdium v čase rozhodovania súdu ešte nenastúpil (je evidovaný na úrade práce), pričom podanie

prihlášky na štúdium neznamená, že naň plnoletý aj skutočne nastúpi. V tejto súvislosti súd poukazuje
na § 217 ods. 1 CSP, kedy aj v tomto prípade platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia, k tomuto času plnoletý si len podal prihlášku a v príprave na povolanie nepokračuje. Súd
doplňuje, pokiaľ plnoleté dieťa bude prijaté a preukáže, že nastúpil na štúdium na vyššie uvedenej
vysokej škole dennou formou štúdia, nič mu nebráni v podaní nového návrhu na súd o určenie výživného

na plnoleté dieťa. Súd kladie akcent na to, že je na rozhodnutí dieťaťa, či bude po skončení štúdia
„brigádovať“, bude zamestnané, začne podnikať alebo sa zaeviduje ako nezamestnané, jeho zákonné
právo na výživné mu zanikne.
Na pojednávaní dňa 14.05.2021 súd v rámci dokazovania prečítal výsledky ním vykonanej lustrácie
voľných pracovných miest na celom území SR na pracovných portáloch, dopytom na obchodné reťazce

pôsobiace na území SR, dožiadaním Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a to ku dňu 12.11.2020,
13.11.2020, 19.11.2020, 07.12.2020, 10.12.2020, 23.02.2021, 18.03.2021, 19.04.2021, 21.04.2021,
22.04.2021, kde mal za preukázané dostatok voľných pracovných miest, dokonca aj v odbore, v ktorom
plnoletý ukončil svoje štúdium na strednej škole. Neušlo pozornosti súdu, že plnoletý si zamestnanie
hľadalvýlučnelenvokolíB.aV.,zdôvodňovanietohtozástupcomžalobcuplnoletéhovysokýminákladmi

na ubytovanie a na život vo veľkých mestách, podvodné praktiky zamestnávateľov a sprostredkovateľov
práce nemôžu podľa názoru súdu v dnešnej dobe, kedy je úplne bežné, že mnohí ľudia pracujú aj
niekoľko sto kilometrov mimo svojho domova obstáť a už vôbec nie u takých zamestnávateľov ako súautomobilky F. a I. B. O., ktorí aj v čase tohto konania realizovali hromadné pracovné nábory, pričom
nevyžadovali ani prax v automobilovom priemysle.
Inak povedané, povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie,

má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa napriek tomu nepracuje.
Pracovnými príležitosťami nie sú len pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale akékoľvek
pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Taktiež treba brať do úvahy aj
skutočnosť, že do práce môže dieťa aj dochádzať, príp. môže dočasne bývať mimo domova.

38.V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené deklaruje,
že vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, nie je na to potrebné výslovné rozhodnutie súdu.
Podľa názoru súdu takýmto istým spôsobom (zo zákona) vyživovacia povinnosť aj zaniká. Z dôvodu
právnej istoty však spravidla sa strany sporu dožadujú vyslovenia dátumu vzniku alebo zániku
vyživovacej povinnosti v rozhodnutí súdu. Ustanovenie § 78 Zákona o rodine rešpektuje

dispozičnýprincípaprincípoficiality.Prezmenualebozrušenierozhodnutiaovyživovacejpovinnostivoči
plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany povinných osôb. Pri
maloletom dieťati je možná zmena aj v konaní začatom bez návrhu. Pokiaľ teda nie je uvedené priamo
v Zákone o rodine, že výživné je možné zrušiť len od podania návrhu (najskôr týmto dňom), je potrebné
vychádzať zo všeobecného predpisu, a to § 231 CSP, v ktorom je uvedené, že rozsudok ukladajúci

povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno na základe žaloby zmeniť, ak sa
podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov (nie od podania návrhu).
Pokiaľ teda nastala zmena pomerov aj pred podaním návrhu na zrušenie výživného, za rozhodujúci
čas zániku vyživovacej povinnosti by mala byť posudzovaná nastalá zmena pomerov, ktorá odôvodňuje

zmenu predchádzajúceho rozhodnutia alebo dohody. Pokiaľ sa týka podmienky zániku vyživovacej
povinnosti, zaevidovanie sa na úrade práce plnoletým dieťaťom dňa 01.09.2020 (v návrhu otca uvedený
totožný dátum, ku ktorému navrhoval zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi) je splnením
takejto podmienky. V tomto prípade po ukončení stredoškolského štúdia mal plnoletý možnosť začať
pracovať, pretože ukončené stredoškolské vzdelanie tvorí základ pre prípravu na budúce povolanie,

resp. samotný výkon práce. Plnoletý nijakým spôsobom nepreukázal, že by nemohol vykonávať prácu v
odbore, v ktorom ukončil svoje stredoškolské vzdelanie s maturitou na území celého Slovenska (nielen
v okolí Lučenca a Fiľakova), alebo niekde inde.
Súd ešte doplňuje, že absolvent strednej školy nemá oznamovaciu povinnosť voči Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, t.j. nie je povinný hlásiť sa na úrade práce po maturite ako nezamestnaný.

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľné. Ak sa však absolvent strednej
školy nezamestná, stačí mu podať si na úrade práce žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie do 7. septembra daného kalendárneho roku. Súd kladie akcent na skutočnosť, že v
takom prípade je absolvent strednej školy považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta, súd mal
teda v konaní za preukázanú zmenu pomerov, t.j. okolnosti rozhodujúce pre ďalšie trvanie vyživovacej

povinnosti, na základe vyššie uvedeného s účinnosťou od 01.09.2020, tak ako aj navrhovateľ navrhol
vo svojom návrhu. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba
podstatná zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd v tejto
súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS
473/2012 zo dňa 18.09.2012, kde Ústavný súd SR riešil podobnú vec, pričom poukázal na vzájomný

vzťah vtedy účinného § 163 ods. 1 OSP (bol nahradený § 231 CSP a § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1 ZoR. Ústavný súd konštatoval, že § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii
osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad
§ 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR
obsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak

sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna
úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 231CSP (§ 136 ods. 1 OSP za jeho účinnosti).
Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007.

39.Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.40.Na záver súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním má za preukázané, že došlo k zmene pomerov
na strane plnoletého, ktorý ukončil štúdium na strednej škole a je schopný samostatne sa živiť, je
schopný zamestnať sa a schopný vykonávať prácu, čím zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie

vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči synovi v zmysle § 62 Zákona o rodine. Návrh o zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa bol preto podaný dôvodne, nakoľko len samotným naplnením
hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej povinnosti právna povinnosť určená rozhodnutím
súdu nezaniká. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, pričom zrušil súdom určenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému synovi ku

dňu 01.09.2020.

41.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42.V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje o

nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (§52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba
rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok
v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však
nevzťahujú na daný prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniťajtým,žeprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvoveci

samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.