Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Csp/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207867
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317207867.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdGalantapredsudcomJUDr.TáňouŠefčíkovou,vprávnejvecižalobcu:R.Q.,V..X.X.XXXX,
P. Č.S. L. XX, XXX XX, zast.: JUDr. Vladimír Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO:
47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava 811 04, o zaplatenie 1.788,35 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.788,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
1.788,35 Eur od 8.11.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.3.2017 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, resp.

rozsudok, v zmysle ktorého bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.788,35 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy odo dňa 8.11.2016 do zaplatenia.
Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Miestna príslušnosť je daná v zmysle ustanovenia §
19 písm. d) v CSP. Dňa 27.12.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže tento nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na žalobcu sa teda

vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
účelového spotrebiteľského úveru. V zmysle zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur,
výška úrokovej sadzby 70 % ročne, RPMN 69,9%, výška splátky 85,15 Eur, počet mesačných splátok
36, celková čiastka splatná dlžníkom 3.065,40 Eur. Žalobca má za to, že uvedená zmluva nespĺňa
náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. a ďalších právnych predpisov slovenského právneho poriadku.

Žalobca má za to, že v zmluve absentuje RPMN z dôvodu nesprávneho určenia, nakoľko v zmluve je
uvedená úroková sadzba 70% a RPMN 69,9%. Je zrejmé, že hodnota úrokovej sadzby úveru nemôže
byť nižšia ako RPMN. Žalovaný do RPMN nezapočítal všetky náklady úver. t.j. aj doplnkové služby
súvisiace so zmluvou, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Žalobca ďalej poukazuje na neprimeranú výšku úrokovej sadzby, ktorá bola dojednaná vo výške 70

%. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej
stránke NBS bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,02% pre podobné typy úverov. Keďže
dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk
v čase uzavretia predmetných zmlúv, ide o neplatný právny úkon. Žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014,
sp. zn. 3 Co/114/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co/3/2015, rozhodnutie

Okresného súdu Nitra zo dňa 24.5.2016, sp. zn. 7C/126/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa
21.4.2016,sp.zn.17Co/296/2015. Zmluvnédojednanieoúrokovejsadzbejeneprijateľnoupodmienkou,a teda je neplatným dojednaním, na ktoré je potrebné nahliadať ako na neexistujúce. Na základe
uvedeného zmluva neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z., na základe čoho sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, písm. a) uvedeného zákona považuje úver

za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru
na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. Žalobca poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Žilina zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 5 Co/214/2016, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín
zo dňa 25.6.2014, sp. zn. 6 CO/523/2014, rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 25.1.2016, sp.
zn. 23Co/65/2015. Teda zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda

zmluva je aj z tohto dôvodu úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je dojednaná
konečná splatnosť úveru. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.7.2015,
sp. zn. 17 Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 29.1.2016, sp. zn. 2C/72/2015,
rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 18.2.2016, sp. zn. 16Co/267/2015, rozhodnutie Okresného
súdu v Trenčíne zo dňa 11.4.2014, sp. zn. 20C/136/2013. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nie je uvedená žiadna informácia,

kedy sa predmetná zmluva končiť, preto to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
24.2.2014, sp. zn. 23 Co/158/2013. Žalovaný so žalobcom spoločne so zmluvou o úvere uzavreli dňa
27.12.2013 aj dohodu o poskytnutí služby, závislú na zmluve, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými
mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto

dohody žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za
túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 222,95 Eur. Žalobca má za to, že dohoda predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto je neplatná. Je zrejmé, že dohoda súvisí so zabezpečením
pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením,
ktoré slúži záujmu spotrebiteľa. Suma bola vpísaná do formulára, výška sumy nie je žiadnym spôsobom

odôvodnená. Žalobca sa pokúsil o mimosúdnu dohodu so žalovaným, avšak neúspešne. Nakoľko sa
úver poskytnutý na základe zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca žiada vydanie
bezdôvodného obohatenia. Suma skutočne poskytnutého úveru bola vo výške 1.277,05 Eur a preto
preplatok vo výške 1.788,35 tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca
požaduje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 8.11.2016, teda odo dňa kedy sa žalovaný dozvedel,

že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť na účet žalobcu až do
zaplatenia. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 24.4.2017. Žalovaný namietal miestnu
príslušnosť nakoľko bezdôvodné obohatenie nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený
spotrebiteľským právnym režimom. Vzhľadom k tomu má byť príslušným súdom všeobecný súd

žalovaného, teda Okresný súd Bratislava I. Žalobca poprel tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN, na
preukázanie opaku predložil ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom. Žalovaný poprel tvrdenie
žalobcu o výške úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzatvorená v roku 2013.
Samotná výška odplaty bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je
namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob určovania

jehodnotapriemernejodplatyurčovanejMinisterstvomfinanciíSR.Tábolaprezmluvuvovýške45,94%.
Za podstatné prevýšenie je však možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25 až 27%. Ohľadne
údajne absentujúcej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že
súčasťou zmluvy sú aj prílohy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/111/2014. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo

splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru. Zmluva teda údaj o termíne
konečnej splatnosti obsahuje. Žalovaný uvádza, že termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený
dňom splatnosti poslednej splátky. Žalobca ďalej tvrdí, že zmluva neobsahuje počet, výšku a termíny
splatnosti splátok. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa
istina a úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod.

Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ako to prezentuje žalobca predstavuje v
podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobcu týkajúce sa dohody o poskytovaní služieb. Odplata uvádzaná v dohode je cenou plnenia, čiže
podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže z hľadiska uvedeného ustanovenia úvaha oneprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Žalovaný vzniesol námietku premlčania z pohľadu
plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol, a aby
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu 5.6.2017. Žalobca má
jednoznačne za to, že súd je príslušný v zmysle ustanovenia § 19 písm. d) CSP, nakoľko spotrebiteľský
charakter sporu zostáva zachovaný v celom rozsahu, keďže bezdôvodné obohatenie je posudzované
len ako dôsledok porušenia povinností žalovaného vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a je dôsledkom
spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 45/2012, v zmysle ktorého nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie spotrebiteľa. Žalobca poukázal na to, že v žiadosti o úver je
uvedená iná výška RPMN ako v časti pojednávajúcej o schválenej časti úveru; uvedenú skutočnosť
žalobca považuje za zmenu návrhu zmluvy. Žalobca poukázal na to, že pri stanovení RPMN je potrebné
vychádzať zo skutočne poskytnutej sumy úveru, a to 1.277,05 Eur. Na základe uvedeného, berúc do

úvahy 36 mesačných splátok v sume 85,15 Eur, pri úrokovej sadzbe 70% ročne je správne vypočítané
RMPN 96,45%. Žalobca uviedol, že v prípade, že ak veriteľ nevie uviesť výšku RPMN vzhľadom na
okolnosti, musí byť tento údaj uvedený jednoznačným slovným opisom (Krajský súd Banská Bystrica
sp. zn. 13 Co/1269/2014. Žalobca rozšíril svoju argumentáciu o ďalšiu absentujúcu náležitosť v zmluva,
a to priemernú RPMN, táto bola v prípade zmluvy podľa žalobcu 25,43%, pričom žalovaný uviedol údaj

45,94%. Žalobca ďalej uvádza, že nie je postačujúce ani to, že by údaj o konečnej splatnosti, o rozdelení
splátky na úroky a istinu a ostatné poplatky boli obsiahnuté v oznámení veriteľa o schválení úveru,
ktoré je zaslané dlžníkovi až následne po podpise zmluvy (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.
zn. 6Co/107/2016). V prípade dohody o poskytnutí služby žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1C/125/2013, na základe ktorého sa má žalovaný zdržať používania dohody

ako bola uzatvorená v prípade medzi stranami, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
K námietke premlčania žalobca uviedol, že v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa plnenie
najprv započíta na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalobca úver splatil v 15 splátkach
do apríla 2014. Žalobca sa teda prijímaním plnení počnúc máj 2015 do januára 2017 bezdôvodne
obohacoval. Žalovaný písomne potvrdil, že žalobca splatil úver v celej výške, t.j. v sume 3.065,40

Eur. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca skutočne dozvedel o bezdôvodnom
obohatení žalovaného až po telefonickom rozhovore dňa 27.3.2017. Žalobca poukázal aj na § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania je bezdôvodná. Žalovaný
doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným súdu 2.8.2017. Žalovaný uviedol, že žiadna osobitná
úprava bezdôvodného obohatenia v súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi nejestvuje. Žalovaný sa

vyjadruje k tomu, že k skutočnosti, že je logické, že RPMN v žiadosti sa odlišuje od RPMN uvedenej
pri schválení úveru, nakoľko RPMN je možné určiť až pri schválení úveru, kedy je zrejmý dátum
vyplatenia úveru. Pri poukázaní žalobcom na priemernú RPMN, tento vychádzal z úverov, pri ktorých
bolo poskytnuté zabezpečenie, čo nie je prípad žalobcu. K námietke premlčania doplnil, že úver nebol
splatený tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko dlžník je povinný zaplatiť aj dojednaný úrok, nakoľko zmluva

o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Na pojednávaní dňa 29.10.2017 strany ospravedlnili
svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti. Súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na
20.11.2017, na ktorom pojednávaní rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zmluvné dojednania k zmluve č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k

zmluve č. XXXXXXXXXX, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár k zmluve č.
XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa zo dňa 4.1.2017 o ukončení zmluvného vzťahu, predsporová výzva
zo dňa 8.11.2016, odpoveď k predsporovej výzve zo dňa 2.12.2016, rozpis vzorca pre úver zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 3/2013.

5. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy: § 107, § 451 a nasl., § 517 ods. 1
a 2 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).
6. Súd ma za to, že v danom prípade je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 19, písm. d) CSP,

nakoľko si žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril
so žalovaným, pričom je bezpredmetná právna kvalifikácia uplatňovaného nároku. Súd námietku
premlčania vyhodnotil ako bezdôvodnú. Žalovaný poskytol úver žalobcovi vo výške 1.277,05 Eur. Sumu
222,95 Eur v zmysle dohody o poskytnutí služby, o ktorú žalovaný znížil sumu úveru uvádzanú vzmluve vo výške 1.500 Eur, nemožno považovať za úver skutočne poskytnutý žalobcovi. Žalobca
splatil celkovú sumu 3.065,40 Eur. Prvá splátka vo výške 85,15 Eur bola splatná dňa 1.2.2014.
Žalobca splatil sumu 1.277,05 Eur po splatení 15. splátky, t.j. dňa 1.4.2015. Teda žalobca si uplatňuje

nárok z titulu bezdôvodného obohatenia počnúc dňom 1.5.2015. Žaloba bola podaná dňa 29.3.2017,
teda k uvedenému dátumu by nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nebol premlčaný. Súd má za
preukázané, že strany uzatvorili zmluvu revolvingovom úvere dňa 27.12.2013. Žalobca poukázal na
viaceré, podľa neho absentujúce náležitosti v zmluve o úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a z uvedeného
dôvodu je podľa neho nevyhnutné vyhodnotiť zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ súd

vyhodnotí, že zmluva spĺňa čo i len jednu zo skutočností uvádzaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ, zmluva sa
bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v zmluve je
nesprávne uvedené RPMN, nakoľko sa uvádza vo výške 69,09%, pričom ročná úroková sadzba je 70%.
Ďalej do RPMN neboli zahrnuté všetky náklady žalobcu v súvislosti s úverom - doplnková služba v
hodnote 222,95 Eur. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom
pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že

celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však
možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné
údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický
tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože

veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov
a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN
určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z
počtu splátok sú zistiteľné... (rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co 95/2010).
RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok

ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom, a ktorý bolo možné stanoviť v čase uzatvorenia zmluvy
tak, aby údaj zodpovedal skutočne poskytnutej sume úveru, prípadne spolu s náležitým vysvetlením
spotrebiteľovi ohľadne osobitosti RPMN vo vzťahu k revolvingovému úveru. Na základe uvedeného, v
zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods.
1, písm. d) ZoSÚ), a teda poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1.788,35
Eur (rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou úveru 1.277,05 Eur a sumou zaplatenou žalovanému
žalobcom 3.065,40 Eur). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom, kedy sa mal žalovaný
dozvedieť o tom, že sa bezdôvodne obohatil, t.j. dňom 8.11.2016 v zmysle presporovej výzvy žalobcu.
Súd priznal úrok z omeškania od uplatneného dátumu vo výške uplatnenej žalobcom, a to 5% ročne

zo sumy do zaplatenia.
7. Ohľadne náhrady trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a teda, že priznal náhradu trov
konania žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko bol tento úspešný v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).