Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/216/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221525
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2309221525.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: V. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. cesta XXXX/X, L., zast.: JUDr. Peter Harakály, IČO: 00620157, so sídlom
Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z titulu náhrady za bolesť, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, z titulu
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v nároku na úroky z omeškania, z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/237/2018-581 zo dňa 12.07.2019 na odvolanie žalobcu
a žalovaného zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, Okresného súdu Galanta, č. k. 16C/216/2009 - 476
zo dňa 10.05.2018 vo výrokoch I., III. a IV. a v týchto častiach vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozsudku sa preto súd zameria iba na uvedené časti.

2. Žalobca doručil súdu žalobu dňa 09.12.2009, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady škody

z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na nasledovnom skutkovom
a právnom základe. Žalobca pri dopravnej nehode dňa 09.06.2007 ako vodič motocykla zn. Yamaha
Bulldog, evč. 4S 7007 /CZ/ utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L,
evč. GA-821BN, L. K., nedal prednosť na križovatke štátnej cesty I/62 v 28km a poľnej cesty smerom
od Dolnej Stredy na Nový Majer motocyklu, ktorý viedol žalobca, v dôsledku čoho došlo k zrážke. L.
K. bol uznaný vinným na základe trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/199/2007 zo
dňa 31.03.2008 zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2, písm. a) a prečinu

ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c) Tr. zákona. L. K. mal v čase
škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobca poukázal na aplikáciu § 427 a nasl., § 420 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z. Žalobca mal v čase škodovej udalosti XX rokov. V dôsledku úrazu žalobca utrpel
mnohopočetné závažné zranenia, bol viackrát v ústavnom ošetrovaní, operovaný, aj reoperovaný.
Žalobca predložil lekársky posudok E.. E. P. zo dňa 18.12.2008 a H.. H. F. zo dňa 13.02.2009.
Žalobca uplatnil dňa 30.04.2009 svoj nárok u žalovaného, a to bolestné 45.607,45 Eur a za sťaženie

spoločenského uplatnenia (SSU) 80.113,52 Eur. Zároveň navrhol uzatvorenie dohody o urovnaní podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že dôjde k zvýšeniu SSU o 50%, vzhľadom na vek, obmedzenie a
stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov. Žalovaný uspokojil nárok na
bolestné vo výške 27.484 Eur a k dohode o urovnaní nedošlo. Žalobca teda žiadal zaviazať žalovanéhok úhrade 18.123,45 Eur z titulu bolestného a 80.113,52 Eur z titulu SSU, všetko s 9% ročným úrokom
z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia. Žalobca poukázal na uznanie invalidity ako na dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý môže súd zvýšiť náhradu za SSU najviac o 50% (§ 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z.z.). Pokles vykonávať pracovnú činnosť je o viac ako 70%. Je odkázaný na pomoc druhých,
je mobilný na invalidnom vozíku, na kratších vzdialenostiach o nemeckých barlách, pred úrazom bol
členom amatérskeho futbalového klubu, aktívne sa venoval športu a svojej rodine, v dôsledku úrazu je
narušená jeho psychika, trpí únavou, depresiami, fóbiou z dopravných prostriedkov. Na základe posudku
ÚPSVaR v Bratislave zo dňa 03.02.2009 bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 80%. Na základe

uvedeného žiada žalobca súd o zvýšenie náhrady za SSU o 50%, čo predstavuje sumu 40.056,76 Eur.
Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 01.02.2010. Nesúhlasil so žalobou,
nakoľko bolestné plnil vo výške 27.484 Eur, SSU dosiaľ plnené nebolo, pretože nebola doložená
zdravotná dokumentácia o objektívnom náleze poškodeného na doliečení, tak ako to oznámil žalovaný

žalobcovi listom zo dňa 07.07.2009. Žalovaný namietal niektoré položky bolestného, plošné zvýšenie
SSU bez vysvetlenia ošetrujúcim lekárom, zvýšenie SSU súdom o maximálnych 50% a uplatňovanie
úroku z omeškania od 07.07.2009. Uviedol, že pre zistenie správneho bodového hodnotenia bude
zrejme potrebné vykonanie znaleckého dokazovania a vo vzťahu k SSU žalovaný považuje uplatňovanie
úrokov z omeškania za neoprávnené v súlade s vyššie uvedeným. Žalovaný plnil okrem bolestného aj

vo vzťahu k zdravotnej poisťovni náklady na liečenie žalobcu vo výške 62.220,27 Eur.

4. Konanie bolo prerušené uznesením č.k. 16C/216/2009-48 zo dňa 15.03.2010 na základe žiadosti
oboch strán z dôvodu operácie žalobcu, ktoré mali byť súčasťou následného posúdenia zdravotného
stavužalobcuazdôvodupotrebypredloženiapodkladovkustáleniusumySSU.Dňa18.08.2011žalobca

zobral žalobu z časti späť z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného za SSU vo výške 8.399 Eur. Dňa
14.09.2010 bolo otvorené pojednávanie vo veci samej. Žalobca uviedol, že kým utrpel úraz sa aktívne
venoval životu, založil si rodinu, z ktorej pochádzajú dve maloleté deti, dcéra mala v danom čase 7 rokov
a syn 6 mesiacov, športoval, venoval sa rodine, pracoval ako podnikateľ, mal vlastnú stavebnú firmu,
ktorú musel následne predať, pretože nebol schopný vykonávať žiadne práce. Najväčšie problémy mu

robí ľavá dolná končatina, túto necíti, je znetvorená, má ju nehybnú, pri chôdzi si musí pomáhať palicou,
horné končatiny môže používať s malými obmedzeniami, má bolesti aj na pravej dolnej končatine, má v
nej implantáty, podstúpil operáciu, kedy operačná rana bola napadnutá streptokokmi, mokvala, bral asi 5
antibiotík.Pobytesapohybujenavozíku.Mápsychicképroblémy,budiahonočnémoryohľadnehavárie,
manželskéspolužitieniejeplnohodnotné,mázjazvenébrucho,zadok,stehnáajnohy.Bolregistrovaným

členom futbalového klubu ŠK Makov, kde žalobca zároveň organizoval napr. orientačné behy pre deti.
Je odkázaný na pomoc druhých, nedokáže sa venovať deťom pri rôznych aktivitách. Pred úrazom bol
spoločensky aktívny, aj s manželkou organizovali spoločenské podujatia. Mával epileptické záchvaty.
Bežný deň žalobcu v týždni vyzerá tak, že vstane o 6:30 hod., vykoná osobnú hygienu, pripraví deti do
školy, urobí im desiatu, pomáha pri varení, venuje sa rehabilitácii, poobede pomáha deťom s domácimi

úlohami,večerpozeránainternetečojenové,spaťchodío22hod.Čosatýkanákupov,tietorobívýlučne
manželka, pretože v tomto smere jej žalobca nevie pomôcť. Používa motorové vozidlo s automatickou
prevodovkou. Strany navrhli vykonanie znaleckého dokazovania. Uznesením č.k. 16C/216/2009-95 zo
dňa 10.10.2011 bol ustanovený znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia, H..
Z. Y., J.., miesto výkonu práce Fakultná nemocnica - pracovisko Kramáre, Limbova 5, Bratislava.

5. Dňa 27.04.2012 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 2/2012 H.. Z. Y. J.. zo dňa 27.04.2012
na č.l. 112-143 (ďalej len „ZP1“). Znalec konštatoval nesprávnosť lekárskych posudkov H.. P. a H..
F., pretože tieto sú formálne aj obsahovo nesprávne, niektoré položky sú nesprávne interpretované,
niektoré poranenia sú duplicitne ohodnotené a niektoré podhodnotené. Navrhol nevziať oba posudky

do úvahy. Posudok H.. F. nie je v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. podpísaný primárom
alebo prednostom kliniky. Znalec skonštatoval, že zdravotný stav poškodeného bol pred úrazom dobrý.
V dôsledku dopravnej nehody však utrpel veľmi vážne životunebezpečné zranenia, a to polytraumu (teda
poranenie viacerých orgánových celkov). Celý priebeh liečby bol sprevádzaný vážnymi komplikáciami,
ako je infekcia pľúc, brušnej dutiny, oboch dolných končatín. Následkom zranení je strata sleziny,

stuhnutie ľavého lakťa, pravého členkového kĺbu, paréza prstov ľavej ruky, početné keloidné jazvy
so stratou svalstva na rôznych častiach tela. Diagnostický záver poranení po prijatí poškodeného
do nemocnice bol: traumatický a septický šok pri polytraume, pomliaždenie mozgu, tržnozmliaždená
rana na hlave, stlačenie hrudníka s asfyxiou s obojstrannými zlomeninami rebier s krvácaním dopohrudničného priestoru s pneumothoraxom, roztrhnutie pečene a sleziny s krvácaním do brušnej
dutiny, pomliaždenie ľ. ramena a predlaktia, zmliaždenie pravej dolnej končatiny, otvorená zlomenina
ľ. stehennej kosti so zlomeninou ihlice, traumatická amputácia palce pravej nohy a 4. a 5. prsta pravej

nohy, poškodenie lakťového nervu, oderky a pomliaždenie chrbta. Poškodený bol niekoľko týždňov
v ohrození života. Ťažkosti boli spojené s enormnými bolesťami, mal ťažko poškodené pľúca, bol
niekoľko dní v bezvedomí na umelej pľúcnej ventilácii, mal opakované zápaly pľúc, trpel zápalmi
všeobecne, podstúpil bolestivú a dlhodobú rehabilitáciu, kvôli trieštivým zlomeninám boli poškodené aj
okolité mäkké tkanivá, podstúpil množstvo operácií, aj reoperáciu, bolo na ňom vykonaných kvantum

invazívnych intervencií, punkcie žíl, cievkovanie, tracheostomia, bolestivé preväzy, odsávanie dýchacích
ciest, zavádzanie sondy do žalúdka. Dĺžka zranení trvala približne 4 roky a liečba bola ukončená v roku
2011. Končatiny má poškodené trvale. Nemôže riadne chodiť, má stále hnisanie pravej päty, poškodenie
nervu. Znalec konštatoval, že poškodený je následkom úrazu čiastočne nesebestačný. Je natrvalo
vylúčenýzdoterajšiehoživota,pracovného,spoločenského,zošportu,ktorémusapredúrazomvenoval.
Zranenia ho budú obmedzovať do konca života. Je mobilný na invalidnom vozíku a kratšie vzdialenosti

prekonáva o barlách. Je často unavený, dýchavičný, trpí jeho psychika. Znalec navrhol súdu zvýšiť počet
bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona na dvojnásobok. K samotnému bodovému hodnoteniu
sa súd vyjadruje v bode 16 a nasl. V závere znalec uviedol, že je zrejmé, že zdravotný stav poškodeného
si bude vyžadovať ďalšiu liečbu, ale neočakávajú sa výraznejšie zmeny zdravotného stavu.

6. K ZP1 sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.10.2012 tak, že tento považuje za
vysoko odborne spracovaný, ale namietal niektoré sporné položky, ktoré boli pre vysokú hodnotu
bodu pre žalovaného neprehliadnuteľné. Žalovaný namietal položku č. 301a ohľadne poruchy pľúcnych
funkcií, v ostatnom nemal žalovaný námietky vo vzťahu k SSU. V prípade SSU žalovaný namietal, že
pri jednotlivých položkách je potrebné aplikovať § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z. a znížiť počet

bodov. Žalovaný zvýšil na základe odporúčania znalcom SSU o 100%, ďalej žalovaný navýšil SSU
podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o 35%, a to na základe rozhodnutia komisie ASP, a.s., nakoľko
takéto zvýšenie zodpovedá okolnostiam prípadu. Žalovaný zdôraznil, že žaloba bola podaná predčasne,
nakoľko žalobca preukázal SSU až v tomto konaní, uvedené musí mať vplyv aj na trovy konania.
Žalovaný mal námietky k viacerým položkám ohľadne bolestného a ponechal na úvahu súdu zváženie

ďalšieho procesného postupu.

7. Dňa 15.08.2012 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca žiadal súd pripustiť zmenu žaloby -
rozšírenie o 1.980,24 Eur z titulu bolestného a žalobu zároveň zobral z časti späť - o 6.018,52 Eur z
titulu SSU vrátane zvýšenia, a to z dôvodu, že žalobca sa stotožnil so závermi ZP1 a svoje nároky

zosúladil s jeho závermi ohľadne bodového hodnotenia, ktoré použil znalec v porovnaní s lekárskym
posudkom H.. E. P.. Dňa 24.09.2012 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žalobcu o 62.350 Eur
z titulu SSU z dôvodu plnenia žalovaným v uvedenom rozsahu. Dňa 25.09.2012 bolo súdu doručené
čiastočné späťvzatie žalobcu o 24.762,15 Eur z titulu zvýšenia SSU z dôvodu plnenia žalovaným v
uvedenom rozsahu. Žalobca na výzvu súdu doručil podanie dňa 14.11.2012, v ktorom upresnil svoje

predchádzajúce podania nasledovne: žiadal rozšírenie žaloby o bolestné 1.980,24 Eur, zobral žalobu
späť časti SSU vo výške 74.761,35 Eur a v časti zvýšenia SSU vo výške 26.768,32 Eur, v uvedených
častiach žiadal žalobca konanie zastaviť. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím, ale zdôraznil, že
nie je zákonné uplatňovať úroky z omeškania, nakoľko žalovaný plnil pred podaním žaloby bolestné,
SSU bolo plnené obmedzene, nakoľko výšku škody bolo možné objektivizovať až na základe ZP1, lebo

skutočne doložená dokumentácia k žalobe neumožňovala považovať väčšinu položiek za preukázanú.

8. Súd uznesením č.k. 16C/216/2009-190 zo dňa 03.04.2014 zastavil konanie v časti SSU 74.761,35 Eur
a v časti zvýšenia SSU 26.768,32 Eur a pripustil zmenu žaloby v zmysle ktorej si žalobca ďalej uplatňuje
nárok na bolestné 20.103,69 Eur a 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm od 07.07.2009 do

zaplatenia, SSU 5.352,17 Eur a 9% ročný úrok z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, zvýšenie
SSU 13.288,44 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 18.912,48 Eur. Súd zároveň výrokom III. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

9. Na pojednávaní dňa 23.09.2013 bola vypočutá svedkyňa C. Z., manželka žalobcu. Svedkyňa

vypovedala, že manžel utrpel pri nehode vážne zranenia, bol v nemocnici asi 6 mesiacov, potom bol
v domácom ošetrení, ale opätovne sa vrátil na doliečenie. Po ukončení liečby ostal ležať na lôžku a
v tomto období sa o manžela intenzívne starala. Neskôr manžel absolvoval rehabilitačný pohyb, kde
sa podarilo čiastočne odstrániť problémy tým, že sa dokázal premiestniť z invalidného vozíka alebo dopostele.ManželpredúrazomhrávalaktívnefutbalpreŠKMacov,kdesizaložilvlastnéfutbalovémužstvo
amatérskou formou, chodieval na výlety, korčuľoval, bicykloval, venoval sa spol. životu, chodieval do
kina, na večere, čo je teraz problém, lebo nedokáže dlhšie sedieť. Majú deti vo veku 6 a 14 rokov,

ktorým sa manžel nedokáže plne venovať. Manžel sa teraz už vie postarať o svoju osobnú hygienu. Pre
úrazom manžel začal podnikať, spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár
a nakoniec sa venoval stavebnej činnosti. Manžel má úplné stredoškolské vzdelanie elektrotechnického
smeru s maturitou. Manžel má po úraze problémy so psychikou, nemôže sa v podstatnej miere venovať
rodine, má výčitky, na ľavej nohe má manžel stále ranu, ktorá od úrazu nie je doliečená. Na pojednávaní

bol uskutočnený výsluch svedka G. J., ktorý uviedol, že žalobcu pozná asi 20 rokov, žalobca bol pred
dopravnou nehodou veľmi aktívny človek, súkromne podnikal, s rodinou trávil veľa času, organizoval
podujatia, chodili sa bicyklovať, príležitostne hral futbal. Manželka ostala na všetko sama, spočiatku sa
nevedela venovať riešeniu problémov, pretože žalobca predtým živil rodinu. Žalobca rapídne schudol,
ostal ležiacim pacientom, doma sa pohybuje o barlách alebo na vozíku, keď prišiel z nemocnice nevedel
sa ani najesť, manželka sa oňho musela starať. Následky úrazu pretrvávajú a žalobca sa nemôže vrátiť

k predchádzajúcemu spôsobu života. Došlo k zásadnej zmene psychiky žalobcu, uzavrel sa, zaoberá
sa už len svojim zdravotným stavom a či a ako bude môcť zabezpečiť svoju rodinu. Súd následne vyzval
znalca, aby sa vyjadril k námietkam žalovaného ohľadne ZP1.

10. Dňa 17.10.2013 bol súdu doručený Doplňujúci znalecký posudok č. X/XXXX H.. Z. Y. J.. na č.l.

208-221 (ďalej len „ZP1a“), v ktorom sa znalec vyjadril k námietkam žalovaného. K SSU sa znalec
vyjadril tak, že žalovaný sa stotožnil s jeho závermi, okrem položky 301a (pozn. súdu: ľavostranné
obmedzenie pohyblivosti hrudníka so zrastami pľúc a namáhavou dušnosťou). Znalec nesúhlasil so
žalovaným a uviedol, že pri stanovení bodovania vychádzal z rtg pľúc v spojitosti anamnézy a odborného
traumatologického vyšetrenia. V prípade pretrvávajúcej obrany žalovaného odporučil, aby poškodený

absolvoval odborné pľúcne vyšetrenie, prípadne CT pľúc. Aj v prípade hodnotenia položkou 300b by
nedošlo k zmene bodového hodnotenia. Znalec zotrval na záveroch ohľadne SSU v celom rozsahu a k
zmene došlo len čiastočne vo vzťahu k bodovému hodnoteniu bolesti.

11. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2014 žalobca opäť zobral žalobu z časti späť, a to vo výške

2.898,69 Eur a navrhol pripustiť zmenu žaloby s ohľadom na ZP1 a ZP1a, s ktorými sa stotožnil.
Žalobca upozornil na chybu v počítaní v ZP1a, kde v súčte sumár za položku 82b až 243c6 by mala
byť hodnota 2.040, nie 1.900; žalobca je tak ukrátený o 140 bodov. Podaním doručeným súdu dňa
27.01.2014 žalovaný navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Súd uznesením č.k.
16C/216/2009-257 zo dňa 21.08.2014 zastavil konanie v časti 2.898,69 Eur a pripustil zmenu žaloby tak,

žeďalejjepredmetomkonanianárokuplatnenýžalobcomztitulunáhradyzabolesťvovýške17.205Eur,
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z titulu SSU 5.352,17 Eur, spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia SSU 13.288,44 Eur,
vyčíslené úroky z omeškania 18.912,48 Eur, trovy konania. Uznesením č.k. 16C/216/2009-258 zo dňa
21.8.2014 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia a traumatológia: H.. H. J..

12. Dňa 03.12.2014 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 121/14 H.. H. J. zo dňa X.XX.XXXX na
č.l. XXX-XXX (ďalej len „ZP2“). Znalec tiež skonštatoval polytraumu, ktoré je z medicínskeho hľadiska
považované za ťažké zranenie. Zranenia viedli k závažným komplikáciám, a to včasným (hemoragicko-

traumatický šok, septický šokový stav, nutná intubácia, uvedenie do umelého spánku, dýchanie za
pomoci prístroja, rozdrvenie mäkkých tkanív, závažné krvné straty, krvácanie do vnútorného traktu atď.) i
neskorých(vznikpakĺbu,preležanín,obmedzeniehybnostiľavéholakťa,pravéhočlenka,atrofiasvalstva
dolných končatín), i samotná liečba prebiehala s komplikáciami, bola potrebná reoparácia, opakované
užívanie atb, bronchoskopia, výmena kaválu. SSU stanovil na rovnaké bodové hodnotenie ako je v

ZP1. Ohľadne položky 301, resp. 300b, uznal túto položku (zaradil ju síce pod 300b, ale s rovnakým
bodovým hodnotením). Pri posudzovaní položky 232c odporučil vyšetrenie EMG. Zároveň odporúčal
odborné funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré poukáže na reštrikčné a obštrukčné ventilačné poruchy pľúc.
Znalec v závere uviedol, že hlavne pri závažných a komplikovaných zraneniach, aj napriek zákonu a
bodovníku, je vypravovanie posudku subjektívne a k určitým odlišnostiam dôjde vždy. K jednotlivým

názorovýmrozdielomohľadnehodnoteniabolestnéhosasúdvyjadrujevbode16anasl.Napojednávaní
dňa 24.11.2016 bol vypočutý znalec, nakoľko obe strany mali doplňujúce otázky k ZP2. Znalec vysvetlil
jednotlivé bodové hodnotenia a uviedol, že zákon nie je dobrý v tom, že u poškodeného súčet položiek
za bolesť prevýšil bodové hodnotenie za stratu končatiny, ale bolesť ktorú si vytrpel poškodený bolaneporovnateľná oproti bolesti a ťažkostiam, ktoré si človek vytrpí pri jednorazovom odstránení končatiny.
K zvýšeniu SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa znalec vyjadril tak, že tak urobil v rozsahu
50%. Žalobca navrhol výsluch H.. Y. a H.. P. (na výsluchu H.. P. žalobca neskôr netrval). Žalovaný žiadal

a súd následne zaviazal žalobcu podstúpiť vyšetrenie pľúc a lakťového nervu. Žalobca špecifikoval svoj
nárok v podaní doručenom súdu dňa 19.06.2017 a zotrval na návrhu ohľadne výsluchu H.. Y.. V podaní
doručenom súdu dňa 29.06.2017 žalovaný navrhol vykonanie konfrontácie oboch znalcov a doplniť
požadované vyšetrenia pľúc a lakťa, resp. aby žalobca predložil potvrdenie lekára o tom, že takéto
vyšetrenia neodporúča.

13. Na pojednávaní dňa 11.12.2017 bola uskutočnená konfrontácia znalcov. Znalci sa vyjadrili k zvýšeniu
SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. nasledovne. H.. Y. uviedol, že navrhol zvýšenie,
a to z dôvodu takého poškodenia zdravia, ktoré viedlo k totálnej invalidizácii poškodeného, ktorý je
trvale stigmatizovaný aj s ohľadom na vek poškodeného, má za to, že ak by k zvýšenie nedošlo vo
vzťahu k takémuto poškodenému, nevie vo vzťahu ku komu by malo byť realizované. H.. J. uviedol,

že má jednoznačne za to, že s ohľadom na invaliditu a vek poškodeného je daný stav na zvýšenie
SSU. Zákon umožňuje zohľadniť subjektívne hľadisko lekára pri stanovení navýšenia SSU, v tomto
ohľadne má za to, že by sa zvýšenie malo pohybovať v rozmedzí 50% a vyššie, neskôr korigoval na
75%. K požadovaných vyšetreniam zo strany žalovaného sa obaja znalci vyjadrili, že majú za to, že
nárok je daný. Ohľadne bolestného zotrvali znalci na svojich tvrdeniach a svoje rozhodnutie odôvodnili.

Žalobca navrhol výsluch žalobcu, ktorý sa z dôvodu amputácie dolnej končatiny nemohol dostaviť na
pojednávanie. Žalobca dňa 01.02.2018 doručil súdu vyjadrenie, ktoré bral súd do úvahy ako sumarizáciu
nárokov. V tomto podaní žalobca zobral žalobu v časti späť, a to na základe prepočtov s ohľadom na
výsledky dokazovania. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/187/2016-386 zo
dňa17.08.2017auznesenieKrajskéhosúduTrenčínč.k.6Co/82/2014-522zodňa27.06.2014.Žalovaný

sa vyjadril k jednotlivým nárokom podaním doručeným súdu dňa 05.03.2018. Aj toto vyjadrenie bral súd
do úvahy pri konečnej sumarizácii nárokov. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k.
6Co/524/2014-269 zo dňa 22.12.2015, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa
27.02.2017 a rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.09.2012, ktorými bol
zamietnutý nárok žalobcu na úroky z omeškania.

14. Na pojednávaní dňa 26.03.2018 bol uskutočnený výsluch žalobcu. Tento uviedol, že v roku 2011
bol na operácii, kedy mal vyvrátenú nohu, noha sa mu začala krútiť s tým, že v rámci operácie mu bol
daný implantát tzv. osteodéza členka s tým, že v dôsledku operácie mu bola zavedená infekcia, ktorá mu
spôsobovalaznačnéproblémyvďalšomobdobí,muselbraťantibiotiká,bolhospitalizovanýniekoľkokrát,

tieto problémy pretrvávali do roku 2016, kedy mu implantát vybrali, avšak infekcia pretrvávala, chodil
na čistenie každý týždeň, čo sa zhoršilo až natoľko, že musel podstúpiť amputáciu v novembri 2017.
Vo februári 2018 mu vyrobili novú protézu, pričom manžeta sa natiahne na kýpeť, kde však má
problémy, nakoľko na uvedenom mieste mu odoberali štepy, ktoré mu potom boli dané na lýtko ešte
v predchádzajúcom období. Na uvedenom mieste má mokvavé vyrážky čo mu spôsobuje nepríjemné

bolesti. Má navštíviť alergiologičku, ktorá mu určí rozsah alergie a navrhne potrebnú liečbu. Bude sa
musieť vymyslieť nový iný typ - systém protézy. Celkovo má problémy v bežnom živote kvôli zdrav.
stavu, nedokáže sa sám o seba postarať, pomáha mu manželka so sprchovaním, ísť na WC. Do WC sa
nedostane na vozíku, musí použiť barle, už sa mu viackrát stalo, že sa pošmykol a spadol. Po byte sa
pohybuje na vozíku, do kúpeľne na barliach aj na WC, vonku na vozíku, šoférovať nedokáže, musí ho

voziť manželka. Spolu s protézou aj o barliach sa vie pohybovať možno hodinku. Potom to začne svrbieť.
Naposledy bol posudzovaný Sociálnou poisťovňou asi v roku 2015 s tým, že má priznanú invaliditu
v rozsahu 80%. Uviedol, že zdravotný stav dosť negatívne ovplyvnil rodinný a partnerský život. Syn
žalobcu má 11 rokov a už teraz si užil nejakú šikanu a výsmech, lebo bývajú na dedine, chodí hrávať
futbal, žalobca nemôže chodiť s ním. Nemôžu chodiť ani na dovolenky, ani nikam do termálu sa kúpať,

navyše mal infekciu vyše 5 rokov. Myslí si, že deti sú tým poznačené. Nemôže sa im venovať tak, ako
by chcel a ako by sa patrilo. Našťastie má milujúcu manželku, ktorá to znášala, snaží sa mu pomôcť po
každej stránke. Žalobca sa musel vzdať športových aktivít, bicyklovania, turistiky, výletov. Kvôli každej
maličkosti musí volať na pomoc cudzích ľudí, aby to opravili. Starostlivosť o okolie domu bolo jeho
koníčkom, teraz to musí urobiť manželka, alebo dcéra. S protézou vie chodiť, je to privykacia protéza, je

prvá, je to bolestivé a ešte to bude chvíľu bolieť. Musí sa opierať o barle, bez nich nevie chodiť, možno
keby mal iný typ protézy, bola by kvalitnejšia a drahšia, iný systém upnutia, tak by to možno pomohlo.
Nezvláda žiadnu manuálnu prácu, nakoľko neustojí na nohách, takže možno by zvládal nejaké sedavé
zamestnanie. Snažil sa nájsť aj takúto prácu, ale hanbí sa, pretože noha s infekciou zapácha. Pociťujeurčitú zmenu od februára 2018, kedy mu bola nasadená protéza a snaží sa ísť trošku medzi ľudí, pretože
to nevydrží dlhšie. Amputácia v podstate zlepšila zdravotný stav žalobcu a vhodná protéza by mohla byť
konečným riešením. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko mu bola odobratá slezina má zníženú imunitu a

má veľké riziko, že môže chytiť infekciu, preto mu lekári odporučili, aby sa zdržiaval mimo ľudí, hlavne
v období chrípkového obdobia. Strany na pojednávaní uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Strany sa následne vyjadrili k zvýšeniu SSU v podaniach, ktorých obsah súd zhrnul do
bodu 24 a nasl. rozsudku.

15. Na pojednávaní dňa 10.05.2018 súd po vyhlásení uznesenia, ktorým skončil dokazovanie, vyhlásil
rozsudok, ktorého výroky I., III. a IV. boli úspešné napadnuté odvolaniami. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok v uvedených častiach konštatoval, že ak je znalecký posudok nejasný
alebo neúplný, znalec sa požiada o doplnenie alebo vysvetlenie. Ak to nevedie k potrebnému výsledku,
priberie sa iný znalec. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pretože bol znalec MUDr. Y. požiadaný o
doplnenie k svojmu nejasnému posudku. A keďže to k potrebnému výsledku neviedlo, bol do konania

pribratý druhý znalec MUDr. J., ktorý nejasnosti a nezrovnalosti odstránil. Preto sa z jeho posudku
pri rozhodovaní malo vychádzať. Úlohou súdu bolo preto správne vyhodnotiť znalecké dokazovanie,
a teda zobrať do úvahy logické a správne v zákone opodstatnené vysvetlenie a úpravy jednotlivých
položiek pri obodovaní bolestného pribratým „kontrolným znalcom“ MUDr. J.. Každá sporná položka
bola znalcom náležite zdôvodnená, nachádza oporu v zákone, v zdôvodnení opisu zranenia, liečby a

možných následkov, preto niet žiadneho dôvodu, aby sa z posudku MUDr. J. nevychádzalo. Súd má tiež
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za
preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, má sa riadne vysporiadať so špecifickými námietkami
strán. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré priznanie

úrokovzomeškaniavobdobnýchprípadochvočipoisťovateľovivylučuje(„doomeškaniabysapoisťovňa
dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z.“) rozhodne o uplatnených úrokoch žalobcu. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova
o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Na pojednávaní dňa 09.12.2019 súd

vyzval strany, aby sa zhrnuli svoje vyjadrenia k sporným a nesporným otázkam.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.01.2020 navrhol vykonať dokazovanie
znaleckým ústavom, aby tento odstránil rozpory medzi znaleckými posudkami v bodovom hodnotení
bolestného. Rozdiel v bodovom hodnotení je viac ako 1.000 bodov. Žalobcovi nie je zrejmé prečo by

znalecký posudok MUDr. J. mal mať vyššiu odbornú váhu či dôkaznú silu ako znalecký posudok MUDr.
Y.. Pri pomliaždení pravého lýtka sa MUDr. J. na pojednávaní dňa 11.12.2017 stotožnil s hodnotením
MUDr. Y., ktorý toto poškodenie hodnotil ako položku č. 243c6 v hodnote 180 bodov, kedy súhlasil s
vyjadrením MUDr. Y. ohľadne výsledného efektu poškodenia. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie SSU,
je potrebné zohľadniť aj vyjadrenie MUDr. J., ktorý navrhuje zvýšenie SSU o 75%. Pri nároku na

zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona, žalobca poukázal na to, že od úrazu pri dopravnej
nehode zo dňa 09.06.2007 do 14.11.2017, teda viac ako 10 rokov, trpel diagnózou osteomyelitída
pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, čo je zápal kosti. Uvedený zápal
sa nepodarilo vyliečiť a viedol k amputácii pravého predkolenia v novembri 2017. V čase dopravnej
nehody mal syn žalobcu 6 mesiacov a dcéra 7 rokov. Pre útrapy spojené s chronickým zápalom sa

žalobca nemohol venovať rodine. Nemohol byť jej nápomocný, nemohol s nimi tráviť aktívne čas.
Zdravotnéťažkostižalobcumalidlhodobýnepriaznivývplyvnauplatneniežalobcuvspoločnostiavyústili
až do amputácie končatiny. Ide o mimoriadne okolnosti, ktoré je potrebné s odkazom na § 2 ods. 2
zákona zohľadniť. Žalobca bol aktívny v spoločenskom živote, v športe. Tieto svoje aktivity už nikdy
nebude môcť vykonávať. Psychický stav žalobcu je poznačený, podlieha pesimizmu. Veľmi dôležité

je si uvedomiť, že ide o jednorazovú náhradu. Žalobca sa v mladom veku stál invalidom s podstatne
zníženou kvalitou života. Je možné predpokladať, že s pribúdajúcim vekom sa budú zdravotné problémy
žalobcu zhoršovať. Podľa žalobcu je daný nárok na zvýšenie o 50%. Žalobca trvá na nároku na
úroky z omeškania. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001Z.z. je poisťovateľ povinný poškodenému
jeho oprávnené nároky reálne plniť. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škoda uhrádza v

peniazoch, ide teda o peňažnú povinnosť. Pokiaľ si túto povinnosť nesplní poisťovateľ včas, dostáva
sa do omeškania. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie
sú riešené v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., to rieši len dôsledky omeškania poisťovateľa v
súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalobca poukázal na názorNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/895/2008 zo dňa 17.12.2009. Pri opačnom výklade ako uvádza
žalobca by došlo k absurdným dôsledkom. Poisťovateľ by mohol zadržiavať plnenie bez akejkoľvek
sankcie. Ďalším absurdným dôsledkom by bolo, že poisťovateľ by síce riadne oznámil výšku plnenia

podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z, ale následne by túto sumu neplnil. Pri poskytnutí primeranej
náhrady škody nezohráva dôležitú úlohu len poskytnutie samotnej náhrady, ale aj včasnosť. Súdne
konanie sa vedie od roku 2009. Je pravda, že bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré
malo za dôsledok dlhé súdne konanie. Tieto okolnosti je potrebné pripísať na ťarchu žalovaného,
ktorý žalobcovi takéto postavenie vnútil svojim konaním, resp. jeho poisťovateľa. Priznanie úrokov z

omeškania je preto spravodlivé. K náhrade trov konania sa žalobca vyjadril tak, že pri zohľadnení
úspechu strany nemožno postupovať mechanicky, ale je potrebné zohľadniť kritérium spravodlivosti,
najmä keď posúdenie bodového hodnotenia bolestného a SSU je otázkou odbornou. Žalobca nemal
objektívne schopnosti určiť výšku nároku. V zmysle § 5 ods. 5 zákona, výška nároku nie je presne
definovaná a definitívne ju môže stanoviť až súd. Nemôže byť za procesný neúspech považovaná
skutočnosť, ak súd stanoví nižšiu výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady, ako si žalobca uplatnil.

Žalobca poukázal na súdnu prax, o.i. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017
zo dňa 13.12.2017, a to, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo je
sprevádzajúce. Za základné so považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška
ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.02.2020 navrhol zamietnuť návrh na

doplnenie dokazovanie z dôvodu hospodárnosti. Aj odvolací súd považoval vykonané dokazovanie
za dostatočné, jediné čo súdu vytýkal je nesprávne vyhodnotenie. Odvolací súd preto neuložil súdu
doplnenie dokazovania. Navyše body, ktoré ostali sporné sú viac otázkou právneho charakteru (tzv.
ďalšie bolestné, zákonné možnosti zvyšovania bolestného). Žalobca tento návrh predostrel až po tom,
čo mu bolo známe rozhodnutie odvolacieho súdu, čo sa javí ako účelové. Ohľadne bodového hodnotenia

bolestného, žalovaný v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu navrhuje, aby vychádzal zo
znaleckého posudku H.. J., ktorého závery sú presvedčivé, logické a v súlade so zákonom. K
mimoriadnemu zvýšeniu SSU žalovaný uviedol, že sa jedná otázku právneho posúdenia, kedy pre
objektívne porovnanie je potrebné si aspoň teoreticky predstaviť napr. 10 poškodených s totožnými
diagnózami a obmedzeniami ako má žalobca, kedy úlohou súdu je zvážiť, aké percentuálne zvýšenie

je u každého z nich namieste, pričom by mal u každého dôjsť, k inému číslu (napriek totožným
obmedzeniam). Pokiaľ by žalobcovi boli zmarené mimoriadne aktivity vyplývajúce z akejkoľvek oblasti
(výnimočný športovec, politik, ekonóm, sudca, moderátor, herec a pod.) bol by žalobca rozhodne na
tieto okolnosti poukazoval pri odôvodňovaní maximálnej miery mimoriadneho zvýšenia. Keďže tu takéto
aktivity zmarené neboli, nie je možné napr. priznať žalobcovi maximálne mimoriadne zvýšenie SSU,

nakoľko by to bolo voči takýmto ostatným osobám nespravodlivé. Pri maximálnom zvýšení SSU sa
stretávame pri úplne bezvládnych osobách resp. so zmarenými výnimočnými aktivitami spred nehody.
Toto však nie je situácia, v ktorej sa žalobca nachádza napriek existencii závažných obmedzení, na
odškodnenie ktorých ale slúži základné bodové hodnotenie a zvýšenie lekárom. Žalobca má rodinu,
dokáže

riadiť motorové vozidlo a je sebestačný. Žalovaný navrhuje zvýšenie o 35%, ktoré je možno považovať
vzhľadom na aktuálnu judikatúru za nadštandardné. Súd by mal hodnotiť sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj jeho zvýšenie s prihliadnutím na stav, ktorý aktuálne existuje
v čase rozhodnutia. Pokiaľ žalobca mimoriadne zvýšenie zdôvodňuje o.i. osteomyelitídou a zápachom
zapálenej nohy, uvedené obmedzenia v čase rozhodnutia už neexistovali. Žalovaný poukázal na

rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo 213/2017 zo dňa 30.09.2019, ktorým bolo priznané mimoriadne zvýšenie
poškodenému vo výške iba 20 % pričom bol v oveľa nižšom veku ako žalobca (24 rokov) a po
ťažkom poranení chrbtice s neurologickými dôsledkami. NS SR v danom rozhodnutí o.i. uvádza, že na
komplexné posúdenie dôvodnosti mimoriadneho zvýšenia SSU resp. jeho konkrétnej výšky je potrebné
zohľadniť okrem invalidity a veku poškodeného aj prípadné mimoriadne spoločenské, športové príp.

kultúrne aktivity pred úrazom. Žiadne takéto aktivity však žalobca nepreukázal. K nároku na úroky z
omeškania žalovaný poukázal o.i. na rozhodnutie NS SR č.k. 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, kde
Najvyšší súd priznanie úrokov z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje. Prirozhodovaní o trovách konania žiada, aby súd postupoval podľa aktuálne platnej právnej úpravy CSP,
ktorá je založená striktne na pomere úspechu resp. neúspechu strán v konaní.

18. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 boli zastúpené obe strany sporu. Súd skonštatoval, že nespornými
sú položky bolestného, č. 90a, 90b, 216, 73, 113a, 113b, 232c, 232, 74, 91, v rozsahu 1.120 bodov.
Ostatné položky, na ktoré strany poukázali vo svojich záverečných vyjadreniach zostávajú čiastočne,
alebo celkovo sporné. V prípade SSU je nesporené bodové hodnotenie 2.845 bodov, pričom znalec
MUDr. Y. navrhol zvýšenie o 100%, znalec MUDr. J. o 75%. Pri zvýšení SSU súdom je možné

max. zvýšenie o 50%, ktoré navrhuje žalobca. Strana žalovaného namieta takéto zvýšenie. Nesporné
je, že žalovaný uhradil z titulu bolestného, sumu 31.356 Eur, z titulu SSU 70.749 Eur, z titulu
zvýšenia SSU sumu 24.762,15 Eur. Strana žalobcu navrhuje doplnenie dokazovania, a to znaleckým
dokazovaním ústavom v časti nároku na bolestné. Strana žalovaného namieta akékoľvek ďalšie
znalecké dokazovanie, keďže podľa neho, v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, na rozhodnutie súdu
je postačujúce už vykonané dokazovanie a ďalšie odročovanie pojednávania by bolo nehospodárne.

K návrhu na doplnenie dokazovania sa žalovaný na pojednávaní vyjadril tak, že návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania znaleckou organizáciou nie je na mieste, okrem dôvodov už uvedených aj
preto, že znalecký ústav v pravom zmysle slova, kde by zasadalo konzílium traumatológov v Slovenskej
republike neexistuje. Existujú len znalecká organizácia, kde je po jednom znalcovi z každého odboru, čo
by vlastne znamenalo len to, že iný znalec z odboru traumatológia by posudzoval dva predchádzajúce

znalecké posudky iných znalcov traumatológov. V danom prípade ide o posúdenie právnych otázok,
čiastočne možno aj z traumatológie, tieto nebude posudzovať znalec z iného odboru. Špecializácie
znaleckých organizácií existujú iba napr. v odbore psychiatria v Pezinku, alebo existuje súdne
inžinierstvo v Žiline. Zástupca žalovaného rozporuje zo ZP2 iba položku 243c2 (preležanina v oblasti
ľavého lakťa) a 243c3 (preležanina ľavej päty), keďže tieto položky mali byť zahrnuté do zranení ľavej

hornej a dolnej končatiny. Súd návrh žalobcu na doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom
v časti nároku na bolestné zamietol, a to z dôvodu hospodárnosti. Strany nemali žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania v čase pred skončením dokazovania pred vyhlásením prvého rozsudku súdu. To
znamená, že aj žalobca bol toho názoru, že súd mohol dospieť k rozhodnutiu na základe už vykonaného
dokazovania. Pritom žalovaný mal rovnaké námietky aj v predmetnom čase. Súd je tiež názoru, že nie

sú splnené podmienky podľa § 207 ods. 3 CSP, ktoré ustanovenie umožňuje vykonanie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom iba v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie. H.. J. totiž nejasnosti a nezrovnalosti odstránil pri konfrontácii. Na základe uvedeného by
bolo akékoľvek odročovanie pojednávania v rozpore s princípom hospodárnosti. Žalobca a žalovaný
odkázali na svoje doterajšie ústne a písomné podania. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 7Co/223/2019 zo dňa 30.10.2019, ktoré žalobca označil za ojedinelé rozhodnutie vo
veci, pričom vo svojej praxi sa s takýmto názorom ešte nestretol. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania
v celom rozsahu. Žalovaný navrhol rozhodnúť o náhrade trov konania podľa zásad CSP. V prípade
úspechu žalovaného si žalovaný nenárokuje náhradu trov konania. Súd následne vyhlásil uznesenie,
ktorým skončil dokazovanie a odročil pojednávanie na 26.03.2020, kedy vyhlásil rozsudok tak, ako to

vyplýva z jeho výrokovej časti.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä: trestný rozkaz Okresného súdu Galanta č.k.
2T/199/2007-223 zo dňa 31.3.2008, Lekársky posudok E.. E. P. zo dňa XX.XX.XXXX o bolestnom
a sťažení SSU (č.l. 10-11), Lekárske správy, Lekársky posudok H.. H. F., Uplatnenie nároku zo dňa

30.4.2009, Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 7.7.2009, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 15.12.2008 o priznaní invalidného dôchodku, Rozhodnutie ÚPSVaR v Bratislave č. 2009/057/
LH zo dňa 3.2.2009, Posúdenie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
poškodeného V. Z., Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 25.11.2010, Znalecký posudok
č. 2/2012 H.. Z. Y. zo dňa 27.4.2012 (č.l. 112-143), Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa

11.9.2012, Oznámenieopoukázanínáhradyškodyzodňa19.9.2012,Znaleckýposudokč.2/2012H..Z.
Y. J.. zo dňa 27.4.2012 (č.l. 112-143), Doplňujúci znalecký posudok č. 8/2013 H.. Z. Y. J.. (č.l. 208-221),
Znalecký posudok č. 121/14 H.. H. J. zo dňa 1.12.2014 na č.l. 263-288.

20. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy:

§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení ku dňu
vzniku poistnej udalosti; zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení ku dňuvzniku poistnej udalosti (ďalej len „ZoPZP“), najmä § 11 ods. 5 až 7, § 15; ďalej zákon č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“):

Podľa § 2 ods. 1, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov.

Podľa § 2 ods. 2, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 2 ods. 3, písm. a,) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou

z povolania alebo iným poškodením na zdraví,..

Podľa § 3 ods. 1 až 4, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú

ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti
najlepšie porovnať. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný
výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za
poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového

hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak
niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.Aksapoškodenémuužposkytlanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniaavzniklotaké
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený

má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

Podľa § 5 ods. 5 zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %.

Podľa § 9 ods. 5 písm., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany
okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa
infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení
nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný

výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa
nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

Podľa § 9 ods. 7, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé
poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví

vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

Podľa § 9 ods. 6, pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky
dvojnásobku ustanovenej sadzby.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:21. Medzi stranami nebolo sporné, že za ublíženie na zdraví žalobcu zodpovedá L. K., ktorý mal v čase
škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla so žalovaným. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU, vrátane zvýšenia, vychádzal

okrem vyššie uvedených listinných dôkazov, zo znaleckých posudkov vyhotovených v rámci konania,
konfrontácie znalcov a vyjadrení strán.

22. Bolestné:

Nesporné položky medzi stranami sú: 2 (10 bodov), 90a (160 bodov), 90b (160 bodov), 91 (50 bodov),
73 (60 bodov), 113a + 113b+232c - hodnotené H.. J. ako položka 159a (150 bodov), 74; hodnotené H..
J. ako položka 238 (10 bodov), 216 (520 bodov) = 1.120 bodov

Sporné položky medzi stranami sú:

82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo, ktorú H.. Y. hodnotil s dislokáciou a MUDr.
J. bez dislokácie ako položku 81c. H.. Y. uviedol, že v danom prípade išlo o sériovú zlomeninu,
spôsobenú veľkým násilím, preto jednoznačne muselo dôjsť k posunu rebier. H.. J. uviedol, že
nenašiel v zdravotnej dokumentácii popis o výraznej dislokácii. Žalobca uviedol, že H.. J. vychádzal
z odborných skúseností, je znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia, nie je dôvod jeho názor

spochybňovať. Pritom H.. J. vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie. K uvedenému súd zaujal také
stanovisko, že ani jedného znalca nemožno spochybňovať čo do odbornosti, keďže obaja sú znalcami
z odvetvia chirurgia a traumatológia. Rozdiel v hodnotení znalcov je 10 bodov. H.. Y. však zvýšil
bodové hodnotenie na dvojnásobok, keďže konštatoval ťažké komplikácie, ako aj opakované vzplanutia
úrazového, hemoragického ako aj septického šokového stavu (ZP1 str. 18). MUDr. J. nenašiel dôvod

na takéto zvýšenie (ZP2 str. 17), keďže v dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby, ani zápal v
oblasti rebier, zlomeniny neboli riešené operačne. Dislokácia ani okolnosti podľa § 9 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. neboli konštatované v zdravotnej dokumentácii poškodeného, nemožno sa preto prikloniť
k záveru H.. Y., i keď tento podľa názoru žalobcu vychádza z jeho odborných skúseností, lebo tieto
sa u každého znalca predpokladajú. Nárok na bodové hodnotenie podľa položky 82b a na zvýšenie

na dvojnásobok tak nie je pre účely súdneho konania preukázaný. Na základe uvedeného súd hodnotí
položku 81c = 60 bodov.

78 - pomliaždenie pľúc obojstranne
246c - šok ťažkého stupňa

MUDr. Veselý zvýšil položky dvojnásobne, kým MUDr. J. iba o 50%, ktorý sa odvolal na zákonné
možnosti v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (položky hodnotil podľa písm. b). Súd musí súhlasiť s
odôvodnením H.. J., ktorý postupoval v súlade so zákonom, keďže neboli splnené podmienky podľa § 9
ods. 6 uvedeného zákona, t.j. súbeh jednotlivých okolností citovaných v § 9 ods. 5 zákona. Na základe

uvedeného súd hodnotí položku 78 = 260 + 130 = 390 bodov; 246c = 60+30 = 90 bodov. To, že žalovaný
plnil pri položke 78 s dvojnásobným zvýšením (oznámenie o poukázaní náhrady škody z 07.07.2009)
nemôže byť na jeho škodu, keďže v danom čase nemal k dispozícii znalecké posudky.

Pravá dolná končatina:

221 - traumatická amputácia palca pravej nohy - nesporná položka = 40 bodov
222+222 - traumatická amputácia 4. a 5. prsta pravej nohy - nesporné položky = 20+20 = 40 bodov

243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty - obaja znalci použili túto položku, avšak H.. Y. zvýšil

položku na dvojnásobok.

MUDr. Veselý uviedol, že zvýšenie je dané vzhľadom na hnisanie, opakované bolestivé preväzy,
plastické náhrady kože. MUDr. J. uviedol, že u preležaním sa predpokladajú takéto útrapy. Rozsah
poškodenia je možné korigovať podľa stupňa, ktorý obaja znalci hodnotili ako 3. stupeň. Súd sa stotožnil

s odôvodnením H.. J., že u preležaním je možné predpokladať všetky okolnosti uvádzané H.. Y., ktorých
bodovanie je možné korigovať podľa jednotlivých stupňov. Na základe uvedeného súd hodnotí položku
= 20 bodov.MUDr. Veselý hodnotil položku 243c6 - rozsiahla preležanina pravého lýtka so stratou kože a H.. J.
položku 160e - pomliaždenie predkolenia (lýtko vpravo), obaja znalci zvýšili hodnotenie na dvojnásobok

H.. J. síce súhlasil s vyjadrením H.. Y. ohľadne výsledného efektu poškodenia, čo žalobca považoval
za súhlas s bodovým hodnotením H.. Y. s čím však nemožno súhlasiť. MUDr. J. totiž ďalej vysvetlil, že
rozsah poškodenia kože podkožia a svalov zodpovedá stavu popáleniny a takto mohol zobrať do úvahy
aj rozsah poškodenia. Ďalej uviedol, že preležanina vzniká pri kontakte tela s podložkou a v danom
prípade išlo o dôsledok úrazu. Súd sa stotožnil s H.. J., že v prípade že išlo o dôsledok úrazu, nemožno

bolestné hodnotiť podľa položky, ktorá sa týka preležanín, aj keď takéto hodnotenie umožňuje zohľadniť
rozsah poškodenia lepšie. Bodové hodnotenie špecifikuje jednotlivé poškodenie zdravia, pričom zákon
predpokladá možné „korekcie“ napr. zohľadnením stupňa ako v prípade vyššie, resp. navýšením podľa
§ 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. H.. J. zvýšil položku na dvojnásobok. Na základe uvedeného
súd hodnotí položku = 15+15= 30 bodov.

Bolestné pri ďalšom operačnom výkone:

249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny - hodnotil iba H.. Y. 150 bodmi (operácia
v 2008)

Znalci sa zhodli na tom, že u žalobcu došlo ku vzniku trombózy, ale H.. J. nemal preukázanú príčinnú
súvislosť trombózy s úrazom, keďže k trombóze došlo až 8 mesiacov od úrazu. MUDr. Y. trombózu
hodnotil ako následok ťažkého poškodenia pri predošlých operáciách. Súd odkazom na § 2 a 3
zákona č. 437/2004 Z.z. citovaných vyššie zhodnotil, že keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi trombózou a poškodením zdravia, teda úrazom, nemožno priznať hodnotenie H.. Y.. Na základe

uvedeného súd uvedenú položku nehodnotí.

H.. Y. hodnotil položku 205 - roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy píšťaly a H.. J. ako
201d - zlomenina oboch členkov liečená operačne

MUDr. Y. odôvodnil, že pri operačnom zákroku 07.02.2011 došlo k zavedeniu klinca do pravého
predkolenia cez pätu, bola odstránená kompletne celá chrupavka členkového kĺbu a tým bol pravý
členok znehybnený. H.. J. namietal, že v danom prípade išlo o operačný výkon, s ktorým nebola spojená
taká bolestivosť akú predpokladá zlomenina hodnotená podľa položky 205. Keďže sa v danom prípade
jednalo o operačný zákrok na členku, hodnotenie podľa 201d sa javí ako logické. Na základe uvedeného

súd hodnotí položku = 100 bodov.

Spolu 230 bodov.

Ľavá dolná končatina:

Obaja znalci zhodne hodnotili bolesti podľa položky 216 - 260 bodov s odkazom na § 9 ods. 7 zákona.
Avšak H.. Y. hodnotil bolesti aj za dve operácie v 2009, a to položkami 189d, 238 a 161, kým H..
J. tieto zahrnul do položky 216. H.. Y. dôvodil, že išlo o ďalšie zákroky, s ktorými sa spájala ďalšia
bolesť poškodeného (§ 3 ods. 4 zákona). MUDr. J. namietol, že sa obaja zhodli na tom, že celkové

hodnotenienemôžepresiahnuť260bodovakeďžetaktourčenébolestnénezodpovedápoškodeniu,toto
navýšil na dvojnásobok. Rešpektujúc ustanovenie § 9 ods. 7, druhá veta zákona je potrebné prisvedčiť
argumentácii H.. J., a teda priznať za všetky poškodenia bodové hodnotenie 260+260=520 bodov -
tieto sú už zohľadnené v nesporných položkách (spolu za 1.120 bodov). Ide totiž o ďalšie poškodenia,
ktoré sa však týkajú toho istého orgánu, pričom obaja znalci sa zhodli na tom, že liečba stále prebieha

(pozri § 3 ods. 4 zákona). Obaja znalci sa zhodli na položke 243c3 - preležanina ľavej päty = 20 bodov.
H.. Y. zvýšil túto položku na dvojnásobok. Žalovaný namietal, že položka 243c3 mala byť jednoznačne
započítaná do maximálneho limitu pre ľavú dolnú končatinu a nemala byť uplatnená osobitne, nakoľko
bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza
dôvod pre vyčíslenie bolestného osobitnou položkou, keďže všetky poškodenia týkajúce sa ľavej dolnej

končatiny sú zohľadnené maximálnym limitom v zmysle § 9 ods. 7 zákona.

Ľavá horná končatina:V tomto prípade H.. J. hodnotil všetky poškodenia položkou 159a (odňatie v oblasti ramenného kĺbu) s
odkazom na § 9 ods. 7 zákona - 150 bodov. H.. Y. hodnotil položku 138c - 80 bodov (operačné uvoľnenie
ľavého lakťa s odstránením výrastkov) osobitne, opätovne s odkazom na § 3 ods. 4 zákona, keďže dňa

18.05.2009 bola realizovaná ďalšia operácia, s ktorou boli spojené bolesti poškodeného. H.. Y. ďalej
hodnotil poškodenia položkami 113a - 15 bodov, 113b - 15 bodov, 232c - 170 bodov. Súd aj v tomto
prípade, aplikujúc § 9 ods. 7 zákona sa prikloniť k hodnoteniu H.. J. = 150 bodov. Tieto sú už zohľadnené
vnespornýchpoložkách(celkovohodnotenýchna1.120bodov).Obajaznalcisazhodlinapoložke243c2
- preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. H.. Y. zvýšil túto položku na dvojnásobok. Žalovaný namietal,

že položka 243c2 mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú hornú končatinu a
nemala byť uplatnená osobitne, nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. Vznikla počas liečenia a
nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza dôvod pre vyčíslenie bolestného osobitnou položkou, keďže
všetky poškodenia týkajúce sa ľavej hornej končatiny sú zohľadnené maximálnym limitom v zmysle §
9 ods. 7 zákona.

Pravá horná končatina:

Obaja znalci sa zhodli na položke 243c2 - preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. Ani v tomto prípade
súd nepriznal zvýšenie na dvojnásobok z dôvodu uvedeného pri preležanine na pravej dolnej končatine
vyššie (243c3).

Preležanina v záhlavovej časti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c3 = 20 bodov. Preležanina v
krížovej oblasti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c4 = 40 bodov. Ani v tomto prípade súd nepriznal
zvýšenienadvojnásobokzdôvoduuvedenéhopripreležaninenapravejdolnejkončatinevyššie(243c3).

Poškodenie hlavy/mozgu:

H.. Y. hodnotil položkou 224 - 170 bodov. H.. J. položkou 223a ako otras mozgu - 30 bodov.

MUDr. J. uvádza, že pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo ich

vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Uvádzané je hypodenzné -
cystické ložisko s kalcifikátom. Tento nález môže mať pôvod v pomliaždení mozgu, ale staršieho dátumu,
preto neexistuje príčinná súvislosť s úrazom poškodeného. H.. Y. namietal, že aj po mesiaci od úrazu
sa môže vyskytnúť kalzifikát. H.. J. však považuje vytvorenie kalzifikátiu v danom prípade, kedy sa
vyšetrenie realizovalo mesiac po vyšetrení, za veľmi skoré. Žalobca poukazuje na prax H.. Y., ktorý je

primárom úrazovej chirurgie UNB v Bratislave, kde má s poškodeniami mozgu každodenné skúsenosti.
Súd súhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade je vhodné brať za preukázané tie zranenia,
ktoré sú objektivizovateľné na základe vyšetrení. Keďže zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva záver
o pomliaždení mozgu a takýto záver sa opiera iba o všeobecné skúsenosti z praxe, súd sa priklonil k
hodnoteniu H.. J..

H.. J. hodnotil navyše položky 86f (poúrazové krvácanie do hrudníka) = 70 bodov, 88 (pomliaždenie
brušnej steny) = 15 bodov a 103c pomliaždenie driekovej oblasti s krvácaním = 20 bodov, ktoré položky
žalovaný akceptoval, čo žalobca nenamietal.

Súd teda priznal 2.095 bodov. Nárok na bolestné vo všetkých prípadoch vznikol v roku 2008 v zmysle
lekárskeho posudku H.. E. P., pričom v takom prípade je hodnota bodu 13,37. Iba položku 201d (100
bodov) je potrebné hodnotiť bodom pre rok 2011, a to 15,38 Eur. Na základe uvedeného bolestné
predstavuje sumu 1.995x13,37=26.673,15; 100x15,38=1.538; spolu 28.211,15 Eur; po zaokrúhlení
podľa § 5 ods. 2 zákona 28.212 Eur.

Keďže žalovaný plnil bolestné vo výške 31.356 Eur, ďalší nárok na bolestné žalobcovi nevzniká a v tejto
časti súdu nezostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.

23. Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU):

Obaja znalci sa zhodli na rovnakom bodovom hodnotení, a to 2.845 bodov. H.. Y. odporučil zvýšenie
bodového hodnotenia o 100% vo všetkých položkách, H.. J. odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o
75% vo všetkých položkách, obaja s odkazom na § 10 ods. 4 zákona. Na pojednávaní dňa 11.12.2017H.. Y. uviedol, že v prípadoch kedy vypracúva posudky pre poisťovne, vtedy zvyšuje SSU automaticky,
v prípade už prebiehajúcich súdnych konaní len navrhuje súdu takéto zvýšenie, ktoré by on v danom
prípade zvýšil o 100%, a to z dôvodu takého poškodenia zdravia, ktoré viedlo k totálnej invalidizácii

poškodeného, ktorý je trvale stigmatizovaný, ako aj s ohľadom na vek poškodeného. Ak by k zvýšeniu
nedošlo vo vzťahu k takémuto poškodenému, nevie vo vzťahu ku komu by malo byť realizované. H.. J.
uviedol, že s ohľadom na invaliditu a vek poškodeného je daný stav na zvýšenie SSU. Zákon umožňuje
zohľadniť subjektívne hľadisko lekára pri stanovení navýšenia SSU. Je potrebné zohľadniť to, ako by
znalec zvýšil SSU, ak by išlo napr. o 20 ročného poškodeného. Je potrebné ponechať priestor pre

zvýšenie v takýchto prípadoch. Preto navrhuje zvýšenie o 75%.

Obaja znalci sa zhodli na tom, že sú dané dôvody na zvýšenie SSU. Avšak súd sa stotožnil s
vyhodnotením H.. J., a to, že je potrebné ponechať priestor pre rozlíšenie prípadov s vážnejšími
následkami na život poškodeného, o.i. je potrebné zohľadniť vek jednotlivca. Zvýšenie o 75% je
vzhľadom na odôvodnenie H.. J. podľa názoru súdu primerané.

Súd má teda za to, že je dané zvýšenie o 75%, t.j. 2.133,75+2.845. Celkový počet bodov je tak 4.978,75
bodov x 13,37 Eur hodnota bodu = 66.565,89 Eur; po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona 66.566 Eur.

Keďže žalovaný plnil SSU vo výške 70.749 Eur, ďalší nárok na SSU žalobcovi nevzniká a v tejto časti

súdu nezostávalo nič iné ako žalobu tiež zamietnuť.

24. Zvýšenie SSU súdom podľa § 5 ods. 5 zákona:

Žalobca uviedol (podanie z 25.04.2018, vrátane záverečnej reči doručenej súdu dňa 31.01.2020), že

pokiaľ prípad invalidity, ktorý je nezávislý od prípadného vrcholového či mimoriadneho zapojenia sa do
niektorej z oblastí spoločenského života, je prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods.
5 zákona, kedy je možné zvýšenie náhrady až o 50 %, potom ani iné výnimočné okolnosti, na ktoré
je možné prihliadnuť taktiež nemožno činiť závislými a posudzovať ich podľa toho, či bola poškodená
osoba pred úrazom mimoriadnym spôsobom zapojená do niektorej z oblasti spoločenského života.

Teda prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona je prípad poškodenia zdravia
osoby, ktoré ju podstatným spôsobom obmedzuje v prvom rade v pracovnej oblasti života, ale tiež
v iných oblastiach života a spoločnosti, a to v osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej a pod. Či sa
jedná v danom konkrétnom prípade o prípad hodný osobitného zreteľa a v akom rozsahu je potom
na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Ďalej, ak samotné odškodnenie na základe bodového

hodnotenia rozlišuje závažnejšie prípady od menej závažných, nemožno preceňovať význam miery
percentuálneho zvýšenia náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona ako nástroja na odlíšenie prípadu závažného
postihnutia zdravia od prípadu menej závažného postihnutia zdravia. Spôsob zvyšovania na základe
percentuálnych bodov z odškodnenia stanoveného na základe bodového hodnotenia zabezpečuje, že
aj zvýšenie odškodnenia v maximálnej možnej miere o 50% je primeraným bez ohľadu na väčšiu či

menšiu závažnosť prípadu, nakoľko medzi každou základnou náhradou a jej zvýšením hoci aj o 50% je
vždy zachovaná a zabezpečená priama úmera. Od úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 9.6.2007 až do
14.11.2017, teda viac ako 10 rokov, žalobca trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po
poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, čo je zápal kosti. Uvedený zápal sa u žalobcu nepodarilo vyliečiť
a viedol následne až k amputácii pravého predkolenia žalobcu v novembri 2017. Počas vyše desiatich

rokov si žalobca pre chronické trvanie zápalu kosti prešiel veľkým utrpením spojeným jednak s neustálou
bolestivosťou nehojaceho sa a neustále hnisajúceho zápalu, ale taktiež spojeným so závažnými a
rozsiahlymi obmedzeniami v rôznych oblastiach osobného a spoločenského života. Žalobca mal v čase
dopravnej nehody fungujúci partnerský vzťah so svojou manželkou a fungujúcu rodinu. Bol v tom čase
otcom 6 mesačného syna a 7 ročnej dcéry. Za čas, ktorý už uplynul od dopravnej nehody a ktorý

sa vyznačoval najmä trápením žalobcu s chronickým zápalom, jeho deti podstatne vyrástli, pričom
on sa im vo svojom ťažkom zdravotnom stave nemohol primeraným spôsobom venovať, čím prišiel
o jednu z najkrajších etáp života rodiča a otca, kedy svojou starostlivosťou doprevádza svoje deti od
útleho detstva počas ich rastu až do ich dospelosti. Uvedenú skutočnosť považuje žalobca za jednu za
najväčších strát, ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpel. Keďže výrazné zdravotné ťažkosti žalobcu

mali dlhodobý nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobcu v živote a v spoločnosti a vyústili až do amputácie
končatiny žalobcu, je tieto mimoriadne okolnosti potrebné výrazným spôsobom zohľadniť s poukazom
na § 2 ods. 2 zákona. Pokiaľ sa žalobca vyjadril súhlasne k otázke, či pociťuje amputáciu končatiny ako
zlepšenie subjektívneho stavu, je potrebné túto odpoveď interpretovať relatívne. Jeho stav po amputáciivšak nemožno hodnotiť porovnávaním stavu žalobcu k času predchádzajúcemu amputácii, ale k času
predchádzajúcemu samotnému úrazu. žalobca sa ako chlap pri plnej sile na začiatku vrcholu svojho
produktívneho veku bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení, stal ťažko zdravotne postihnutou osobou

sťažkýmitrvalýminásledkamibezjednejnohyaďalšíminásledkamivýrazneobmedzujúcimijehopohyb,
spôsob osobného a rodinného života. Prakticky stratil možnosť zapojenia sa do pracovného života, čo
má pre neho nielen závažné ekonomické dôsledky ale aj sociálne dôsledky a dôsledky spočívajúce v
strate možnosti ďalšej sebarealizácie. Jedná o náhradu jednorazovú. V tejto náhrade teda majú byť
zohľadnené nielen už prežité dlhodobé strasti žalobcu, ako aj súčasné obmedzenia, ale patričným

spôsobom má byť prihliadnuté na fakt, že žalobca už od pomerne mladého veku ostane doživotným
invalidom s podstatne zníženou kvalitou života a s tým spojenými stratami a obmedzeniami možností
spoločenského uplatnenia. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné
problémy žalobcu budú pravdepodobne ešte zhoršovať. Žalobca zotrval na nároku o zvýšenie o 50%.
Žalovaný uviedol (č.l. 349, vrátane záverečnej reči doručenej súdu dňa 04.02.2020), že ide o otázku
právnu. Pre objektívne porovnanie je potrebné si predstaviť aspoň teoreticky napr. 10 poškodených s

totožnými diagnózami a obmedzeniami ako má žalobca, kedy úlohou súdu je zvážiť aké percentuálne
zvýšenie je u každého z nich namieste, pričom by mal u každého dôjsť k inému číslu. Žalovaný
poukázal na to, že žalobcovi neboli zmarené žiadne mimoriadne aktivity, čo by inak odôvodňovalo
maximálnu mieru mimoriadneho zvýšenia. Invalidita nie je jediným kritériom k mimoriadnemu zvýšeniu
SSU. Pri maximálnom zvýšení SSU sa stretávame pri úplne bezvládnych osobách, resp. so zmarenými

výnimočnými aktivitami spred nehody. Žalobca má rodinu, je mobilný s pomocou bariel, dokáže riadiť
motorové vozidlo, je sebestačný v základných životných úkonoch. Zákon umožňuje vykonať zvýšenie od
1 do 50%. Žalovaný uznal zvýšenie v rozsahu 35%, čo považuje za odôvodnené a podložené. Žalovaný
poukázalnavyjadrenieH..J.,ktorýuviedol,ženapriektomu,žežalobcautrpelvážnepoškodeniezdravia
vo veku 36 rokov, nemohol mu dať maximálne zvýšenie, nakoľko sa stretáva aj s ťažšími prípadmi a

aj v nižšom veku ako žalobca. Logicky zdôvodnil, že nemohol dať žalobcovi 100 %-né zvýšenie SSU,
nakoľko by to bolo nespravodlivé, keby také isté poranenia príp. ešte horšie utrpela osoba vo veku 18
resp. 20 rokov a obdržala by rovnako zvýšenie vo výške 100 % ako žalovaný. Z uvedeného dôvodu
videl znalec potrebu rozlišovania či sa totožné poškodenie zdravia udeje poškodenému v 18, 35 resp.
80-tom roku veku t.j. tento dôležitý moment bolo v záujme spravodlivého hodnotenia možné pretaviť

do výšky zvýšenia SSU. Absolútne nesúhlasil s tým, aby tento rozpor bol vyriešený podľa žalobcu tak,
že súd by sa mal prikloniť k tomu zvýšeniu, ktoré je pre žalobcu priaznivejšie. Žalovaný má za to, že
názorový rozpor znalcov by mal súd posúdiť a vyhodnotiť, ktorý znalecký názor súd vníma ako presnejší,
odôvodnenejší, resp. spravodlivejší. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/213/2017 zo dňa 30.09.2019.

25. Súd má naďalej za potrebné poukázať na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
29.10.2009, sp. zn. 2 Cdo 170/2008: „Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný
osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym
spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú

nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd
vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať
na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred
poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho
poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého

spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.
Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných
ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním (v tomto prípade povolaním baníka) a bežnými rodinnými
aktivitami (záhrada, vnúčence) je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom
dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej

osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa.“.

26. Žalovaný poukázal na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci sp.
zn. 3Cdo/213/2017 zo dňa 30.09.2019: „Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje
jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,

postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších
sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,športu, umenia, politiky, vedy).... Dovolací súd v súvislosti s tým pripomína, že súčasná právna úprava za
relevantnúokolnosťzhľadiskaurčeniavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniapovažujeaj
vek poškodeného... Pokiaľ ide o spôsob a životný štýl žalobcu po dopravnej nehode, tak je určite možné

prijaťtenzáver,žedopravnánehodaspôsobaštýlživotažalobcuovplyvnila,resp.pozmenila.Vsúčasnej
dobevšakniejemožnéhovoriťožalobcoviakooosobesociálne,rodinneapracovneizolovanej.Žalobca
v dôsledku úrazu sa stal invalidným, pričom od úrazu až doposiaľ je jeho miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%. Žalobca je mobilný na kratšie vzdialenosti za pomoci
barlí a na dlhšie vzdialenosti na mechanickom vozíku a taktiež je schopný premiestňovať sa motorovým

vozidlom, ktoré si sám riadi a je sebestačný pri základných životných úkonoch a dokonca v období od 16.
decembra 2011 do 8. septembra 2013 pracoval v chránenej dielni pri počítači. Súd mal preukázané, že
žalobca pred nehodou žil bežným spôsobom života bez akýchkoľvek mimoriadnych aktivít či už v oblasti
športovej alebo spoločenskej, prípadne kultúrnej. Samotné uznanie invalidity je dôvodom na zvýšenie
náhrady za SSU zo strany súdu, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že úraz, ktorý podstatným
spôsobomovplyvnilďalšíživotžalobcusamustalvoveku24rokov,tedanaprahuosobnostne,pracovne

ako aj spoločensky najaktívnejšej časti života, i keď je pravdou, že už samotné priznanie náhrady za
SSU zohľadňuje trvalé následky úrazu poškodeného a pamätá na ne pri bodovom ohodnotení, pričom
je na zvážení súdu, či je potrebné tieto následky určitým spôsobom korigovať ďalším zvýšením náhrady.
Keďžeužalobcunebolipreukázanéžiadnemimoriadnespoločenské,športovéprípadnekultúrneaktivity
pred úrazom, ktoré by sa v dôsledku úrazu obmedzili, súd pri zvýšení náhrady za SSU vychádzal hlavne

z uznania invalidity ako aj veku žalobcu, v ktorom utrpel úraz. Tieto skutočnosti aj podľa dovolacieho
súdu nasvedčujú tomu, že v prípade žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z.) a mal za to, že zvýšenie náhrady za SSU o 20% dostatočným spôsobom
zohľadňuje tieto skutočnosti...“

27.Súdvyhodnocovalspôsobživotažalobcupredpoistnouudalosťoukudňuustáleniajehozdravotného
stavu. Zdravotný stav sa v zmysle ZP1 ustálil koncom roku 2011. H.. Y. na pojednávaní dňa 11.12.2017
uviedol, že taxatívne určiť, kedy bola ukončená liečba, je veľmi ťažká otázka, v situácii, v akej je žalovaný
nie je liečba ukončená takmer nikdy. H.. J. uviedol, že ešte v čase vyšetrenia poškodeného v roku
2012 bolo zrejmé, že liečba poškodeného naďalej prebiehala, nakoľko mal preukázateľné symptómy.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať aj na prognózu vývoja zdravotného stavu poškodeného
do budúcna. Žalobca síce viedol tzv. bežný život pred poistnou udalosťou, avšak v každej oblasti
plnohodnotný. V čase poistnej udalosti mal žalobca 36 rokov, žil s manželkou a ich dvoma deťmi, v
tom čase mala dcéra 7 rokov a syn 6 mesiacov. Mal stavebnú firmu, bol živiteľom rodiny. Vo voľnom
čase sa venoval najmä športu, dokonca hral amatérky futbal. Aj s rodinou trávili spolu čas predovšetkým

športovo aktívne, venovali sa turistike, cyklistike. V dôsledku poistnej udalosti bol žalobca na určitý čas
úplne odkázaný na pomoc druhých, najmä manželky. Od ustálenia liečby je síce čiastočne sebestačný,
ale život žalobcu sa zmenil veľmi podstatným spôsobom vo všetkých smeroch. Má priznanú invaliditu
v rozsahu 80%. V pracovnej sfére je žalobca schopný čiastočne vykonávať práce administratívneho
charakteru. Pričom pred úrazom sa venoval prácam, ktoré si vyžadovali neustály pohyb (začal podnikať,

spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár a nakoniec sa venoval stavebnej
činnosti). Žalobca uviedol aké problémy mal sa zamestnať aj kvôli zápachu, ktorý sprevádzal liečbu.
Manželka musela prevziať úlohu živiteľa rodiny, teda v pracovnej oblasti súd vyhodnotil, že došlo k
veľmi zásadnému zvratu v živote žalobcu. Čo sa týka trávenia voľného času, žalobcovi je už trvale
odňatá možnosť venovať sa jemu tak obľúbenému športu. Nemôže takto tráviť čas ani s manželkou

a deťmi. Túto možnosť stratil v čase kedy deti boli v tom najmenšom veku a v podstate počas celého
ich detstva. To aké útrapy musel žalobca od úrazu prežiť vystihuje vyjadrenie žalobcu, ktorý pociťuje
zlepšenie od amputácie nohy, čo je pre zdravého človeka len ťažko predstaviteľné. Súd v tomto smere
(tak ako uviedla strana žalobcu) vyhodnocuje stav pred úrazom a nie pred amputáciou. Čo sa týka
prognózy, je pravdou že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne

len zhoršovať. Súd teda vyhodnocujúc celú situáciu komplexne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k
podstatnej zmene vo všetkých sférach života s tým, že je mu daná len veľmi malá možnosť na uplatnenie
sa v pracovnom živote pri výkone práce, ktorej sa predtým nevenoval. Nakoľko sa žalobca venoval vo
voľnom čase športu, sám i s rodinou, týchto aktivít sa musel vzdať úplne a trvale. Je potrebné hodnotiť
aj zásah do partnerského života, ktorý je zrejmý vzhľadom na poškodenie zdravia žalobcu v zmysle

záverov oboch znaleckých posudkov, a to po stránke zdravotnej, estetickej a psychickej. To sa týka aj
ďalšieho prežívania žalobcu s vedomím, že úlohu živiteľa musela prevziať manželka. Tiež je potrebné
brať na zreteľ psychické útrapy žalobcu, ktorý sa pochopiteľne po úraze začal zaoberať výlučne svojim
zdravotným stavom, toto s ním musela zdieľať celá jeho rodina. Vzhľadom na vek žalobcu, ktorý mal včase úrazu dve malé deti a ktorému bola trvale odňatá možnosť živiť svoju rodinu a tráviť s ňou čas tak
akopredúrazom,súdmázato,žejejednoznačnedanýdôvodnazvýšenieSSUpodľa§5ods.5zákona.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (bod 26) rozoberá podobný prípad čo do následkov, t.j. čiastočná
mobilita poškodeného, sebestačnosť pri základných životných funkciách, možnosť čiastočného výkonu
práce, miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 75%. V danom prípade má poškodený vek 24 rokov.
Najvyšší súd mal za to, že zvýšenie SSU o 20% je primerané. Žalobca mal v čase nehody 36 rokov,
dve malé deti (syna len 6-mesačného). Teda i keď bol starší, mal bremeno zodpovednosti za dve

malé deti, ktoré už nikdy nebude môcť riadne zabezpečiť vlastnou prácou ako by mohol pred úrazom.
Vážne je tým poznačený aj manželský život, teda život ďalších troch ľudí, voči ktorým má žalobca
vyživovaciu povinnosť. Už nikdy sa nemôže venovať športu, ktorému sa aktívne venoval, aj spolu s
rodinou, organizoval športové klubové aktivity pre deti. Teda z hľadiska porovnania s posudzovaným
prípadom je možné hodnotiť iné osobitné okolnosti prípadu. Súd však musel korigovať svoje rozhodnutie
čo do zvýšenia SSU, keďže musí súhlasiť so žalovaným, že následky nevylučujú žalobcu úplne z

rodinného,pracovného,anispoločenskéhoživota.Pretomierazvýšenia35%sajavísúduakoprimeraná
a zohľadňujúca život žalobcu pred úrazom, jeho následnú invaliditu, vek, následky úrazu na jeho osobný,
rodinný, pracovný a spoločenský život. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z
titulu zvýšenia SSU 24.762,15 Eur. 35% z 66.566 (vyčíslený nárok SSU) je 23.298,10; po zaokrúhlení
na celé euro nahor 23.299 Eur. Keďže žalovaný plnil nad rámec výpočtu, ďalší nárok na zvýšenie SSU

žalobcovi nevzniká a v tejto časti súdu nezostávalo nič iné ako žalobu tiež zamietnuť.

29. Ohľadne úrokov z omeškania sa súd stotožnil s obranou žalovaného (č.l. 442/2, 443), ktorý poukázal
na súdnu prax, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/524/2014-269 zo dňa 22.12.2015, rozsudok
Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017 a rozsudok Krajského súdu Košice č.k.

11Co/219/2011-52 zo dňa 12.09.2012, v zmysle ktorých neboli priznané žalobcovi úroky z omeškania
k nárokom na náhradu za bolesť a SSU. Z listinného dôkazu - Uplatnenie nároku na náhradu škody
z ublíženia na zdraví zo dňa 30.4.2009 na č.l. 25 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok u SKP. Listom
zo dňa 07.07.2009 žalovaný oznámil, že poukázal náhradu škody z titulu bolestného v čiastočnom
rozsahu, vrátane odôvodnenia. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 27.484 Eur z titulu bolestného. Zároveň

vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť SSU, t.j. že podľa vyjadrenia posudkového
lekára žalovaného žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu o objektívnom náleze poškodeného po
doliečení. Teda žalovaný si splnil povinnosť v § 11 ods. 5 v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti. V súlade s § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP je poisťovateľ povinný platiť úroky
z omeškania až v prípade, že poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení

prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, resp. až
na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v prípade, že rozsah plnenia, ktoré požaduje poškodený
neuznal a o tomto vyrozumel poškodeného v lehote 3 mesiacov. Žalobca nenamietal, že by žalovaný
nesplnil povinnosti v § 11 ods. 5 a 6 ZoPZP, preto súd berúc tiež do úvahy následné priebežné plnenia
žalovaného z titulu bolestného a SSU (vrátane zvýšenia) v priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov

zložitého odborného dokazovania (pretože nie je správne pripustiť takú aplikáciu zákona, ktorá by
nebola spravodlivá), nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadnom rozsahu, a tento nárok žalobcu
zamietol. Odvolací súd zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré priznanie úrokov z omeškania v obdobných prípadoch voči
poisťovateľovi vylučuje („do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by

po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú
náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.“). Obdobné závery vyplývajú aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, na
ktoré poukázal žalovaný.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 396 ods. 3
CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne

o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Súd uznesením č.k. 16C/216/2009-190 zo dňa 03.04.2014 zastavil konanie v časti SSU 74.761,35
Eur a v časti zvýšenia SSU 26.768,32 Eur a pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobca ďalejuplatňoval nárok na bolestné 20.103,69 Eur a 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm od
07.07.2009 do zaplatenia, SSU 5.352,17 Eur a 9% ročný úrok z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia,
zvýšenie SSU 13.288,44 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 18.912,48 Eur. Súd zároveň výrokom III.

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že súd
už právoplatne rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti.

32. Súd uznesením č.k. 16C/216/2009-257 zo dňa 21.08.2014 zastavil konanie v časti 2.898,69 Eur a
pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej je predmetom konania nárok uplatnený žalobcom z titulu náhrady

za bolesť vo výške 17.205 Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z
titulu SSU 5.352,17 Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z titulu
zvýšenia SSU 13.288,44 Eur, vyčíslené úroky z omeškania 18.912,48 Eur, trovy konania.

33. Súd rozsudkom konanie o nároku žalobcu z titulu náhrady za bolesť vo výške 4.742 Eur, za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2,17 Eur, z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 1,09 Eur, zastavil. V predmetnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
06.06.2018. Súd ďalej koná o nároku z titulu náhrady za bolesť vo výške 12.463 Eur, spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z titulu SSU 5.350 Eur, spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania od 07.07.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia SSU 13.287,35 Eur, vyčíslené úroky z
omeškania 19.590,35 Eur. Tieto nároky žalobcu súd zamietol.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v priebehu konania žalobca vzal žalobu viackrát čiastočne späť, a
to z dôvodu plnenia zo strany žalovaného, len z nepatrnej časti urobil korekcie sám žalobca s ohľadom
na výsledky znaleckého posúdenia. Vzhľadom na uvedené je možné zastavenie konania v predmetných
častiach pripísať zavineniu žalovaného. Z titulu náhrady za bolesť 20.103,69 Eur bol žalobca neúspešný

v sume 12.463 Eur, z titulu nároku na SSU 5.352,17 Eur bol žalobca neúspešný v sume 5.350 Eur, z
titulu nároku zvýšenia SSU súdom v sume 13.288,44 Eur bol žalobca neúspešný v sume 13.287,35 Eur.
Žalobca bol neúspešný v časti nároku na úroky z omeškania v celom rozsahu. Na základe uvedeného
je možné hovoriť o čiastočnom úspechu oboch strán, i keď väčší podiel na úspechu je možné pripísať
žalovanému. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 sa žalovaný vyjadril, že v prípade jeho úspechu v spore

si nenárokuje náhradu trov konania. Na základe uvedeného súd vo výroku II. rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom odvolacím.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh

v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť
súdny poplatok vo výške 20 eur.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.