Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221525
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2309221525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Ľubica Bundzelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: V. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa H.
cesta XXXX/X, L., zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Harakály, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151
700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 16C/216/2009-652
zo dňa 26.3.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalobu z titulu náhrady za bolesť, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, z titulu
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v nároku na úroky z omeškania, zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom.

2. Prvoinštančný súd na vec aplikoval hmotnoprávne ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu poistnej udalosti (ďalej aj len OZ), zák. č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej aj len ZoPZP),
zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene
a doplnení zákona NR SR č. 273/94 Z.z. o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len zákon).

3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom:

4. Medzi stranami nebolo sporné, že za ublíženie na zdraví žalobcu zodpovedá Bohuš Rosival, ktorý
mal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla so žalovaným. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU, vrátane zvýšenia,

vychádzal okrem listinných dôkazov, zo znaleckých posudkov vyhotovených v konaní, konfrontácie
znalcov a vyjadrení strán.

5. Bolestné:Nesporné položky medzi stranami sú: 2 (10 bodov), 90a (160 bodov), 90b (160 bodov), 91 (50 bodov),
73 (60 bodov), 113a + 113b+232c - hodnotené MUDr. Pamulom ako položka 159a (150 bodov), 74;
hodnotené MUDr. Pamulom ako položka 238 (10 bodov), 216 (520 bodov) = 1.120 bodov

Sporné položky medzi stranami sú:
82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo, ktorú MUDr. Veselý hodnotil s dislokáciou a
MUDr. Pamula bez dislokácie ako položku 81c. MUDr. Veselý uviedol, že v danom prípade išlo o
sériovú zlomeninu, spôsobenú veľkým násilím, preto jednoznačne muselo dôjsť k posunu rebier. MUDr.
Pamula uviedol, že nenašiel v zdravotnej dokumentácii popis o výraznej dislokácii. Žalobca uviedol, že

MUDr. Pamula vychádzal z odborných skúseností, je znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia, nie
je dôvod jeho názor spochybňovať. Pritom MUDr. Pamula vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie. K
uvedenému súd zaujal také stanovisko, že ani jedného znalca nemožno spochybňovať čo do odbornosti,
keďže obaja sú znalcami z odvetvia chirurgia a traumatológia. Rozdiel v hodnotení znalcov je 10 bodov.
MUDr. Veselý však zvýšil bodové hodnotenie na dvojnásobok, keďže konštatoval ťažké komplikácie,
ako aj opakované vzplanutia úrazového, hemoragického ako aj septického šokového stavu (ZP1 str. 18).

MUDr. Pamula nenašiel dôvod na takéto zvýšenie (ZP2 str. 17), keďže v dokumentácii neboli uvedené
komplikácie liečby, ani zápal v oblasti rebier, zlomeniny neboli riešené operačne. Dislokácia ani okolnosti
podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. neboli konštatované v zdravotnej dokumentácii poškodeného,
nemožno sa preto prikloniť k záveru MUDr. Veselého, i keď tento podľa názoru žalobcu vychádza z
jeho odborných skúseností, lebo tieto sa u každého znalca predpokladajú. Nárok na bodové hodnotenie

podľa položky 82b a na zvýšenie na dvojnásobok tak nie je pre účely súdneho konania preukázaný. Na
základe uvedeného súd hodnotí položku 81c = 60 bodov.

78 - pomliaždenie pľúc obojstranne
246c - šok ťažkého stupňa

MUDr. Veselý zvýšil položky dvojnásobne, kým MUDr. Pamula iba o 50%, ktorý sa odvolal na zákonné
možnosti v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (položky hodnotil podľa písm. b). Súd musí súhlasiť s
odôvodnením MUDr. Pamulu, ktorý postupoval v súlade so zákonom, keďže neboli splnené podmienky
podľa § 9 ods. 6 uvedeného zákona, t.j. súbeh jednotlivých okolností citovaných v § 9 ods. 5 zákona.

Na základe uvedeného súd hodnotí položku 78 = 260 + 130 = 390 bodov; 246c = 60+30 = 90 bodov.
To, že žalovaný plnil pri položke 78 s dvojnásobným zvýšením (oznámenie o poukázaní náhrady škody
z 07.07.2009) nemôže byť na jeho škodu, keďže v danom čase nemal k dispozícii znalecké posudky.

Pravá dolná končatina:

221 - traumatická amputácia palca pravej nohy - nesporná položka = 40 bodov
222+222 - traumatická amputácia 4. a 5. prsta pravej nohy - nesporné položky = 20+20 = 40 bodov

243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty - obaja znalci použili túto položku, avšak MUDr. Veselý

zvýšil položku na dvojnásobok.

MUDr. Veselý uviedol, že zvýšenie je dané vzhľadom na hnisanie, opakované bolestivé preväzy,
plastické náhrady kože. MUDr. Pamula uviedol, že u preležaním sa predpokladajú takéto útrapy.
Rozsah poškodenia je možné korigovať podľa stupňa, ktorý obaja znalci hodnotili ako 3. stupeň. Súd

sa stotožnil s odôvodnením MUDr. Pamulu, že u preležaním je možné predpokladať všetky okolnosti
uvádzané MUDr. Veselým, ktorých bodovanie je možné korigovať podľa jednotlivých stupňov. Na
základe uvedeného súd hodnotí položku = 20 bodov.

MUDr. Veselý hodnotil položku 243c6 - rozsiahla preležanina pravého lýtka so stratou kože a MUDr.

Pamula položku 160e - pomliaždenie predkolenia (lýtko vpravo), obaja znalci zvýšili hodnotenie na
dvojnásobok

MUDr. Pamula síce súhlasil s vyjadrením MUDr. Veselého ohľadne výsledného efektu poškodenia, čo
žalobca považoval za súhlas s bodovým hodnotením MUDr. Veselého s čím však nemožno súhlasiť.

MUDr. Pamula totiž ďalej vysvetlil, že rozsah poškodenia kože podkožia a svalov zodpovedá stavu
popáleniny a takto mohol zobrať do úvahy aj rozsah poškodenia. Ďalej uviedol, že preležanina vzniká
pri kontakte tela s podložkou a v danom prípade išlo o dôsledok úrazu. Súd sa stotožnil s MUDr.
Pamulom, že v prípade že išlo o dôsledok úrazu, nemožno bolestné hodnotiť podľa položky, ktorása týka preležanín, aj keď takéto hodnotenie umožňuje zohľadniť rozsah poškodenia lepšie. Bodové
hodnotenie špecifikuje jednotlivé poškodenie zdravia, pričom zákon predpokladá možné „korekcie“ napr.
zohľadnením stupňa ako v prípade vyššie, resp. navýšením podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z.

MUDr. Pamula zvýšil položku na dvojnásobok. Na základe uvedeného súd hodnotí položku = 15+15=
30 bodov.

Bolestné pri ďalšom operačnom výkone:

249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny - hodnotil iba MUDr. Veselý 150 bodmi
(operácia v 2008)

Znalci sa zhodli na tom, že u žalobcu došlo ku vzniku trombózy, ale MUDr. Pamula nemal preukázanú
príčinnú súvislosť trombózy s úrazom, keďže k trombóze došlo až 8 mesiacov od úrazu. MUDr. Veselý
trombózu hodnotil ako následok ťažkého poškodenia pri predošlých operáciách. Súd odkazom na § 2 a

3 zákona č. 437/2004 Z.z. citovaných vyššie zhodnotil, že keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi trombózou a poškodením zdravia, teda úrazom, nemožno priznať hodnotenie MUDr. Veselým.
Na základe uvedeného súd uvedenú položku nehodnotí.

MUDr. Veselý hodnotil položku 205 - roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy píšťaly a

MUDr. Pamula ako 201d - zlomenina oboch členkov liečená operačne

MUDr. Veselý odôvodnil, že pri operačnom zákroku 07.02.2011 došlo k zavedeniu klinca do pravého
predkoleniacezpätu,bolaodstránenákompletneceláchrupavkačlenkovéhokĺbuatýmbolpravýčlenok
znehybnený. MUDr. Pamula namietal, že v danom prípade išlo o operačný výkon, s ktorým nebola

spojená taká bolestivosť akú predpokladá zlomenina hodnotená podľa položky 205. Keďže sa v danom
prípade jednalo o operačný zákrok na členku, hodnotenie podľa 201d sa javí ako logické. Na základe
uvedeného súd hodnotí položku = 100 bodov.

Spolu 230 bodov.

Ľavá dolná končatina:

Obaja znalci zhodne hodnotili bolesti podľa položky 216 - 260 bodov s odkazom na § 9 ods. 7 zákona.
Avšak MUDr. Veselý hodnotil bolesti aj za dve operácie v 2009, a to položkami 189d, 238 a 161,

kým MUDr. Pamula tieto zahrnul do položky 216. MUDr. Veselý dôvodil, že išlo o ďalšie zákroky, s
ktorými sa spájala ďalšia bolesť poškodeného (§ 3 ods. 4 zákona). MUDr. Pamula namietol, že sa obaja
zhodli na tom, že celkové hodnotenie nemôže presiahnuť 260 bodov a keďže takto určené bolestné
nezodpovedá poškodeniu, toto navýšil na dvojnásobok. Rešpektujúc ustanovenie § 9 ods. 7, druhá
veta zákona je potrebné prisvedčiť argumentácii MUDr. Pamulu, a teda priznať za všetky poškodenia

bodové hodnotenie 260+260=520 bodov - tieto sú už zohľadnené v nesporných položkách (spolu za
1.120 bodov). Ide totiž o ďalšie poškodenia, ktoré sa však týkajú toho istého orgánu, pričom obaja
znalci sa zhodli na tom, že liečba stále prebieha (pozri § 3 ods. 4 zákona). Obaja znalci sa zhodli na
položke 243c3 - preležanina ľavej päty = 20 bodov. MUDr. Veselý zvýšil túto položku na dvojnásobok.
Žalovaný namietal, že položka 243c3 mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú

dolnú končatinu a nemala byť uplatnená osobitne, nakoľko bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla
počas liečenia a nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza dôvod pre vyčíslenie bolestného osobitnou
položkou, keďže všetky poškodenia týkajúce sa ľavej dolnej končatiny sú zohľadnené maximálnym
limitom v zmysle § 9 ods. 7 zákona.

Ľavá horná končatina:

V tomto prípade MUDr. Pamula hodnotil všetky poškodenia položkou 159a (odňatie v oblasti ramenného
kĺbu) s odkazom na § 9 ods. 7 zákona - 150 bodov. MUDr. Veselý hodnotil položku 138c - 80 bodov
(operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov) osobitne, opätovne s odkazom na § 3

ods. 4 zákona, keďže dňa 18.05.2009 bola realizovaná ďalšia operácia, s ktorou boli spojené bolesti
poškodeného.MUDr.Veselýďalejhodnotilpoškodeniapoložkami113a-15bodov,113b-15bodov,232c
- 170 bodov. Súd aj v tomto prípade, aplikujúc § 9 ods. 7 zákona sa prikloniť k hodnoteniu MUDr. Pamulu
= 150 bodov. Tieto sú už zohľadnené v nesporných položkách (celkovo hodnotených na 1.120 bodov).Obaja znalci sa zhodli na položke 243c2 - preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. MUDr. Veselý zvýšil túto
položku na dvojnásobok. Žalovaný namietal, že položka 243c2 mala byť jednoznačne započítaná do
maximálneholimitupreľavúhornúkončatinuanemalabyťuplatnenáosobitne,nakoľkobolazohľadnená

v položke č. 159a. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza dôvod pre
vyčíslenie bolestného osobitnou položkou, keďže všetky poškodenia týkajúce sa ľavej hornej končatiny
sú zohľadnené maximálnym limitom v zmysle § 9 ods. 7 zákona.

Pravá horná končatina:

Obaja znalci sa zhodli na položke 243c2 - preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. Ani v tomto prípade
súd nepriznal zvýšenie na dvojnásobok z dôvodu uvedeného pri preležanine na pravej dolnej končatine
vyššie (243c3).

Preležanina v záhlavovej časti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c3 = 20 bodov. Preležanina v

krížovej oblasti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c4 = 40 bodov. Ani v tomto prípade súd nepriznal
zvýšenienadvojnásobokzdôvoduuvedenéhopripreležaninenapravejdolnejkončatinevyššie(243c3).

Poškodenie hlavy/mozgu:

MUDr. Veselý hodnotil položkou 224 - 170 bodov. MUDr. Pamula položkou 223a ako otras mozgu - 30
bodov.

MUDr. Pamula uvádza, že pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo
ich vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Uvádzané je hypodenzné -

cystické ložisko s kalcifikátom. Tento nález môže mať pôvod v pomliaždení mozgu, ale staršieho dátumu,
preto neexistuje príčinná súvislosť s úrazom poškodeného. MUDr. Veselý namietal, že aj po mesiaci
od úrazu sa môže vyskytnúť kalzifikát. MUDr. Pamula však považuje vytvorenie kalzifikátiu v danom
prípade, kedy sa vyšetrenie realizovalo mesiac po vyšetrení, za veľmi skoré. Žalobca poukazuje na
prax MUDr. Veselého, ktorý je primárom úrazovej chirurgie UNB v Bratislave, kde má s poškodeniami

mozgu každodenné skúsenosti. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade je vhodné brať
za preukázané tie zranenia, ktoré sú objektivizovateľné na základe vyšetrení. Keďže zo zdravotnej
dokumentácie nevyplýva záver o pomliaždení mozgu a takýto záver sa opiera iba o všeobecné
skúsenosti z praxe, súd sa priklonil k hodnoteniu MUDr. Pamulu.

MUDr. Pamula hodnotil navyše položky 86f (poúrazové krvácanie do hrudníka) = 70 bodov, 88
(pomliaždenie brušnej steny) = 15 bodov a 103c pomliaždenie driekovej oblasti s krvácaním = 20 bodov,
ktoré položky žalovaný akceptoval, čo žalobca nenamietal.

Súd teda priznal 2.095 bodov. Nárok na bolestné vo všetkých prípadoch vznikol v roku 2008 v zmysle

lekárskeho posudku MUDr. E. P., pričom v takom prípade je hodnota bodu 13,37. Iba položku 201d
(100 bodov) je potrebné hodnotiť bodom pre rok 2011, a to 15,38 Eur. Na základe uvedeného bolestné
predstavuje sumu 1.995x13,37=26.673,15; 100x15,38=1.538; spolu 28.211,15 Eur; po zaokrúhlení
podľa § 5 ods. 2 zákona 28.212 Eur.

Keďže žalovaný plnil bolestné vo výške 31.356 Eur, ďalší nárok na bolestné žalobcovi nevzniká a v tejto
časti súdu nezostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.

6. Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU):

Obaja znalci sa zhodli na rovnakom bodovom hodnotení, a to 2.845 bodov. MUDr. Veselý odporučil
zvýšenie bodového hodnotenia o 100% vo všetkých položkách, MUDr. Pamula odporučil zvýšenie
bodového hodnotenia o 75% vo všetkých položkách, obaja s odkazom na § 10 ods. 4 zákona. Na
pojednávaní dňa 11.12.2017 MUDr. Veselý uviedol, že v prípadoch kedy vypracúva posudky pre
poisťovne, vtedy zvyšuje SSU automaticky, v prípade už prebiehajúcich súdnych konaní len navrhuje

súdu takéto zvýšenie, ktoré by on v danom prípade zvýšil o 100%, a to z dôvodu takého poškodenia
zdravia, ktoré viedlo k totálnej invalidizácii poškodeného, ktorý je trvale stigmatizovaný, ako aj s
ohľadom na vek poškodeného. Ak by k zvýšeniu nedošlo vo vzťahu k takémuto poškodenému, nevie
vo vzťahu ku komu by malo byť realizované. MUDr. Pamula uviedol, že s ohľadom na invaliditu a vekpoškodeného je daný stav na zvýšenie SSU. Zákon umožňuje zohľadniť subjektívne hľadisko lekára pri
stanovení navýšenia SSU. Je potrebné zohľadniť to, ako by znalec zvýšil SSU, ak by išlo napr. o 20
ročného poškodeného. Je potrebné ponechať priestor pre zvýšenie v takýchto prípadoch. Preto navrhuje

zvýšenie o 75%.

Obaja znalci sa zhodli na tom, že sú dané dôvody na zvýšenie SSU. Avšak súd sa stotožnil s
vyhodnotenímMUDr.Pamulu,ato,žejepotrebnéponechaťpriestorprerozlíšenieprípadovsvážnejšími
následkami na život poškodeného, o.i. je potrebné zohľadniť vek jednotlivca. Zvýšenie o 75% je

vzhľadom na odôvodnenie MUDr. Pamulu podľa názoru súdu primerané.

Súd prvej inštancie mal teda za to, že je dané zvýšenie SSÚ o 75%, t.j. 2.133,75+2.845. Celkový počet
bodov je tak 4.978,75 bodov x 13,37 Eur hodnota bodu = 66.565,89 Eur; po zaokrúhlení podľa § 5 ods.
2 zákona 66.566 Eur. Keďže žalovaný plnil SSU vo výške 70.749 Eur, ďalší nárok na SSU žalobcovi
nevzniká a v tejto časti súdu nezostávalo iné ako žalobu tiež zamietnuť.

7. Pri posudzovaní zvýšenia SSU súdom podľa § 5 ods. 5 cit. zák., súd prvej inštancie zohľadnil
stanoviská oboch strán, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/170/2008 a vyhodnotil spôsob
života žalobcu pred poistnou udalosťou ku dňu ustálenia jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav sa
v zmysle ZP1 ustálil koncom roku 2011. MUDr. Veselý na pojednávaní dňa 11.12.2017 uviedol, že

taxatívne určiť, kedy bola ukončená liečba, je veľmi ťažká otázka, v situácii, v akej je žalovaný nie je
liečba ukončená takmer nikdy. MUDr. Pamula uviedol, že ešte v čase vyšetrenia poškodeného v roku
2012 bolo zrejmé, že liečba poškodeného naďalej prebiehala, nakoľko mal preukázateľné symptómy.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať aj na prognózu vývoja zdravotného stavu poškodeného
do budúcna. Žalobca síce viedol tzv. bežný život pred poistnou udalosťou, avšak v každej oblasti

plnohodnotný. V čase poistnej udalosti mal žalobca 36 rokov, žil s manželkou a ich dvoma deťmi, v tom
čase mala dcéra 7 rokov a syn 6 mesiacov. Mal stavebnú firmu, bol živiteľom rodiny. Vo voľnom čase
sa venoval najmä športu, dokonca hral amatérsky futbal. Aj s rodinou trávili spolu čas predovšetkým
športovo aktívne, venovali sa turistike, cyklistike. V dôsledku poistnej udalosti bol žalobca na určitý čas
úplne odkázaný na pomoc druhých, najmä manželky. Od ustálenia liečby je síce čiastočne sebestačný,

ale život žalobcu sa zmenil veľmi podstatným spôsobom vo všetkých smeroch. Má priznanú invaliditu
v rozsahu 80%. V pracovnej sfére je žalobca schopný čiastočne vykonávať práce administratívneho
charakteru. Pričom pred úrazom sa venoval prácam, ktoré si vyžadovali neustály pohyb (začal podnikať,
spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár a nakoniec sa venoval stavebnej
činnosti). Žalobca uviedol aké problémy mal sa zamestnať aj kvôli zápachu, ktorý sprevádzal liečbu.

Manželka musela prevziať úlohu živiteľa rodiny, teda v pracovnej oblasti súd vyhodnotil, že došlo k
veľmi zásadnému zvratu v živote žalobcu. Čo sa týka trávenia voľného času, žalobcovi je už trvale
odňatá možnosť venovať sa jemu tak obľúbenému športu. Nemôže takto tráviť čas ani s manželkou
a deťmi. Túto možnosť stratil v čase kedy deti boli v tom najmenšom veku a v podstate počas celého
ich detstva. To aké útrapy musel žalobca od úrazu prežiť vystihuje vyjadrenie žalobcu, ktorý pociťuje

zlepšenie od amputácie nohy, čo je pre zdravého človeka len ťažko predstaviteľné. Súd v tomto smere
(tak ako uviedla strana žalobcu) vyhodnocuje stav pred úrazom a nie pred amputáciou. Čo sa týka
prognózy, je pravdou že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne
len zhoršovať. Súd teda vyhodnocujúc celú situáciu komplexne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k
podstatnej zmene vo všetkých sférach života s tým, že je mu daná len veľmi malá možnosť na uplatnenie

sa v pracovnom živote pri výkone práce, ktorej sa predtým nevenoval. Nakoľko sa žalobca venoval vo
voľnom čase športu, sám i s rodinou, týchto aktivít sa musel vzdať úplne a trvale. Je potrebné hodnotiť
aj zásah do partnerského života, ktorý je zrejmý vzhľadom na poškodenie zdravia žalobcu v zmysle
záverov oboch znaleckých posudkov, a to po stránke zdravotnej, estetickej a psychickej. To sa týka aj
ďalšieho prežívania žalobcu s vedomím, že úlohu živiteľa musela prevziať manželka. Tiež je potrebné

brať na zreteľ psychické útrapy žalobcu, ktorý sa pochopiteľne po úraze začal zaoberať výlučne svojim
zdravotným stavom, toto s ním musela zdieľať celá jeho rodina. Vzhľadom na vek žalobcu, ktorý mal v
čase úrazu dve malé deti a ktorému bola trvale odňatá možnosť živiť svoju rodinu a tráviť s ňou čas tak
akopredúrazom,súdmázato,žejejednoznačnedanýdôvodnazvýšenieSSUpodľa§5ods.5zákona.

8. Súd poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/170/08 (bod
26) rozoberá podobný prípad čo do následkov, t.j. čiastočná mobilita poškodeného, sebestačnosť
pri základných životných funkciách, možnosť čiastočného výkonu práce, miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť 75%. V danom prípade má poškodený vek 24 rokov. Najvyšší súd mal za to, žezvýšenie SSU o 20% je primerané. Žalobca mal v čase nehody 36 rokov, dve malé deti (syna len
6-mesačného). Teda i keď bol starší, mal bremeno zodpovednosti za dve malé deti, ktoré už nikdy
nebude môcť riadne zabezpečiť vlastnou prácou ako by mohol pred úrazom. Vážne je tým poznačený aj

manželský život, teda život ďalších troch ľudí, voči ktorým má žalobca vyživovaciu povinnosť. Už nikdy
sa nemôže venovať športu, ktorému sa aktívne venoval, aj spolu s rodinou, organizoval športové klubové
aktivity pre deti. Teda z hľadiska porovnania s posudzovaným prípadom je možné hodnotiť iné osobitné
okolnostiprípadu.SúdvšakmuselkorigovaťsvojerozhodnutiečodozvýšeniaSSU,keďžemusísúhlasiť
so žalovaným, že následky nevylučujú žalobcu úplne z rodinného, pracovného, ani spoločenského

života. Preto miera zvýšenia 35% sa javí súdu ako primeraná a zohľadňujúca život žalobcu pred úrazom,
jeho následnú invaliditu, vek, následky úrazu na jeho osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu zvýšenia SSU 24.762,15 Eur. 35%
z 66.566 (vyčíslený nárok SSU) je 23.298,10; po zaokrúhlení na celé euro nahor 23.299 Eur. Keďže
žalovaný plnil nad rámec výpočtu, ďalší nárok na zvýšenie SSU žalobcovi nevzniká a v tejto časti súdu
nezostávalo nič iné ako žalobu tiež zamietnuť.

9. Ohľadne úrokov z omeškania sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaného (č.l. 442/2,
443), ktorý poukázal na súdnu prax, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/524/2014-269 zo dňa
22.12.2015, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017 a rozsudok
Krajského súdu Košice č.k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.09.2012, v zmysle ktorých neboli priznané

žalobcovi úroky z omeškania k nárokom na náhradu za bolesť a SSU. Z listinného dôkazu - Uplatnenie
nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví zo dňa 30.4.2009 na č.l. 25 vyplýva, že žalobca
si uplatnil nárok u SKP. Listom zo dňa 07.07.2009 žalovaný oznámil, že poukázal náhradu škody z
titulu bolestného v čiastočnom rozsahu, vrátane odôvodnenia. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 27.484
Eur z titulu bolestného. Zároveň vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť SSU, t.j.

že podľa vyjadrenia posudkového lekára žalovaného žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu o
objektívnom náleze poškodeného po doliečení. Teda žalovaný si splnil povinnosť v § 11 ods. 5 v
lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. V súlade s § 11 ods. 6 a 7
ZoPZP je poisťovateľ povinný platiť úroky z omeškania až v prípade, že poisťovateľ neposkytne poistné
plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie, resp. až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v prípade, že rozsah
plnenia, ktoré požaduje poškodený neuznal a o tomto vyrozumel poškodeného v lehote 3 mesiacov.
Žalobca nenamietal, že by žalovaný nesplnil povinnosti v § 11 ods. 5 a 6 ZoPZP, preto súd berúc
tiež do úvahy následné priebežné plnenia žalovaného z titulu bolestného a SSU (vrátane zvýšenia) v
priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov zložitého odborného dokazovania (pretože nie je správne

pripustiť takú aplikáciu zákona, ktorá by nebola spravodlivá), nepriznal žalobcovi úroky z omeškania
v žiadnom rozsahu, a tento nárok žalobcu zamietol. Odvolací súd zároveň poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/145/2017zodňa22.11.2018,ktorépriznanieúrokov
z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje („do omeškania by sa poisťovňa
dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške

škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z.“). Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, na ktoré poukázal žalovaný.

10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania s použitím § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP

súd prvej inštancie skonštatoval, že v priebehu konania žalobca vzal žalobu viackrát čiastočne späť, a
to z dôvodu plnenia zo strany žalovaného, len z nepatrnej časti urobil korekcie sám žalobca s ohľadom
na výsledky znaleckého posúdenia. Vzhľadom na uvedené je možné zastavenie konania v predmetných
častiach pripísať zavineniu žalovaného. Z titulu náhrady za bolesť 20.103,69 Eur bol žalobca neúspešný
v sume 12.463 Eur, z titulu nároku na SSU 5.352,17 Eur bol žalobca neúspešný v sume 5.350 Eur, z

titulu nároku zvýšenia SSU súdom v sume 13.288,44 Eur bol žalobca neúspešný v sume 13.287,35 Eur.
Žalobca bol neúspešný v časti nároku na úroky z omeškania v celom rozsahu. Na základe uvedeného
je možné hovoriť o čiastočnom úspechu oboch strán, i keď väčší podiel na úspechu je možné pripísať
žalovanému. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 sa žalovaný vyjadril, že v prípade jeho úspechu v spore
si nenárokuje náhradu trov konania. Na základe uvedeného súd vo výroku II. rozhodol tak, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom odvolacím.

11. Proti tomuto rozsudku v oboch jeho výrokoch podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, ktorým sa pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSPdomáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi:
- náhradu za bolesť v sume 12.463,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia

- zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.520,85 Eur
- vyčíslený úrok z omeškania v sume 19.590,35 Eur,
- všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby vyslovil, že žalobca má voči žalovanému
právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% ako aj náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Pod bodom III. odvolania žalobca poukázal na to, že v konaní vzniesol návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom s poukazom na to, že v bodovom hodnotení bolesti
v znaleckom posudku MUDr. Veselého a MUDr. Pamulu boli podstatné rozdiely a rozpory, ktoré
mal odstrániť znalecký posudok znaleckého ústavu, keďže MUDr. Veselý ustálil bodové hodnotenie
bolesti oproti MUDr. Pamulovi v konečnom súčte takmer o 1000 bodov viac. Z pohľadu žalobcu sa

javili argumenty znalca MUDr. Veselého podstatne presvedčivejšie. Nakoľko žiadnemu zo znalcov
nie je možné vyčítať tendenčnosť, či iný neodborný prístup, ktorý by ich závery mohol pred súdom
diskvalifikovať, bolo posúdenie a rozhodnutie o správnosti záverov jednotlivých znalcov vecou odbornou
a nie právnou. Žalobca nemôže akceptovať názor, že závery znaleckého posudku MUDr. Pamulu by
mali byť vzaté ako relevantnejšie len preto, že tento posudok bol vyhotovený neskôr a MUDr. Pamula

sa v ňom vyjadroval k predchádzajúcemu znaleckému posudku MUDr. Veselého. Okresný súd odmietol
návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom a sám sa podujal rozpory
rozhodnúť a to tak, že nekriticky prevzal všetky závery a vysvetlenia MUDr. Pamulu bez toho, aby ich
konfrontovalsodbornýminázormiMUDr.Veselého.Pokiaľvodôvodneníspomenulniektorézodborných
záverov MUDr. Veselého, tieto uviedol neúplne. Takýto postup podľa odvolateľa zodpovedá svojvôli

a v dôsledku toho je arbitrárny. Pri riešení jednotlivých sporných otázok ohľadne hodnotenia bolesti
nešlo o riešenie právnych otázok a to okrem úvahy, či niektoré hodnotené operácie žalobcu je možné
považovať za ďalšiu bolesť, za ktorú patrí ďalšia náhrada za bolesť. Ostatné otázky však boli zjavne
odborného medicínskeho charakteru, nemali právny charakter. S poukazom na znenie ust. § 207 ods. 3
CSP odvolateľ uviedol, že jeho návrh na dokazovanie znaleckým ústavom bol plne dôvodný. V dôsledku

uvedeného postupu okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhované znalecké
dokazovanie znaleckým ústavom, čo napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

13. Pod bodom IV. odvolania žalobca uviedol, že ak odvolací súd vyhodnotí, že nebol dôvod na
nariadenie znaleckého dokazovania vo veci, potom má za to, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, najmä tým, že nekriticky
prevzal záver znaleckého posudku MUDr. Pamulu, pričom ho náležitým spôsobom nekonfrontoval so
závermi znaleckého posudku MUDr. Veselého, ktorý bol presvedčivejší.

14. 82b Zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo

Základný rozdiel v hodnotení tohto poranenia medzi znalcami spočíva v tom, že MUDr. Pamula
hodnotil zlomeninu rebier bez dislokácie, kým MUDr. Veselý zlomeninu rebier s dislokáciou. Znalci
sa na pojednávaní nezjednotili pri hodnotení uvedenej položky. MUDr. Veselý ako znalec vychádzal z
odborných skúsenosti a zo skutočnosti, že žalobca mal sériovú zlomeninu rebier, ktorá bola spôsobená
veľkým násilím a ktorá viedla až k pomliaždeniu pľúc a hrudníka. Pri takomto poranení jednoznačne

muselo dôjsť aj k posunu rebier. Toto MUDr. Veselý konštatoval ako znalec z odvetvia chirurgia a
traumatológia, kedy nepovažoval za možné, aby k pomliaždeniu pľúc a hrudníka došlo aj bez posunu
rebier. MUDr. Pamula sa odvolal len na obsah obsahu zdravotnej dokumentácie, kde popis dislokácie
chýba. Pri vzájomnej konfrontácii oboch znalcov však nepoprel ani inak nespochybnil odborný záver
MUDr. Veselého, že ak došlo k pomliaždeniu pl'úc a hrudníka, musela nastať aj dislokácia rebier. Teda

nepoprel odborný medicínsky argument znalca MUDr. Veselého. Okrem toho sa znalci nezhodli na
zvýšení uvedenej položky. Kým MUDr. Veselý uvedenú položku zvýšil v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č.
437/2004 Z. z. na dvojnásobok, MUDr. Pamula takúto možnosť nevyužil. MUDr. Veselý však vo svojom
znaleckom posudku uviedol konkrétne dôvody pre toto zvýšenie. Na strane 17 znaleckého posudku
MUDr. Veselý uvádza, že pri charaktere úrazu, aký utrpel žalobca, dochádza k praskaniu rebier, ktoré

sú zásobované cievami. Tieto sa pri zlomenine trhajú a následkom toho dochádza ku krvnému výronu
do pohrudničnej dutiny, ktorý sa musí chirurgickým zásahom odstrániť. Ide o nebezpečné poranenie
hrudníka. Okrem iných dôvodov aj z tohto dôvodu musel byť žalobca dlhodobo pripojený na umelú
pl'úcnu ventiláciu a táto mu spôsobila rôzne komplikácie (zápal pohrudnice, priedušiek a pľúc). Žalobcamal v dôsledku závažných komplikácii poranenia hrudníka vykonané opakované bolestivé invazívne
zásahy, opakované drénovanie hrudníka, bolestivé preväzy a pod. Ako vyplýva z tohto zdôvodnenia, u
žalobcu došlo k naplneniu dôvodu pre zvýšenie bodového hodnotenia za túto položku podľa § 9 ods.

5 písm. b) zákona Č. 437/2004 Z. z., pričom išlo o viacero dôvodov, nakoľko u žalobcu došlo aj ku
komplikáciám aj k bolestivejšiemu spôsobu liečby. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na
dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Vzhl'adom na vyššie uvedené dôvody bolo
potrebné vychádzať z hodnotenia tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počtom
70 bodov zvýšeným na dvojnásobok na celkový počet 140 bodov.

15. 78 Stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pl'úc a UPV
Pri uvedenej položke sa znalci zhodli na jej hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula považoval za
dôvodné jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona Č. 437/2004 Z. Z., kým MUDr.
Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona Č. 437/2004
Z. z. Znalec MUDr. Veselý opäť vo svojom znaleckom posudku na strane 17 uviedol konkrétne dôvody

pre takýto postup. Žalobca mal výrazne pomliaždené pľúcne tkanivo oboch pľúcnych lalokov a okrem
iných dôvodov aj z tohto dôvodu musel byť žalobca dlhodobo pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu a
táto mu spôsobila rôzne komplikácie (zápal pohrudnice, priedušiek a pľúc], Žalobca mal v dôsledku
závažných komplikácii poranenia hrudníka vykonané opakované bolestivé invazívne zásahy, opakované
drénovanie hrudníka, bolestivé preväzy a pod. Ako vyplýva z tohto zdôvodnenia, u žalobcu došlo k

naplneniu dôvodu pre zvýšenie bodového hodnotenia za túto položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona
Č. 437/2004 Z. Z., pričom išlo o viacero dôvodov, nakoľko u žalobcu došlo aj ku komplikáciám aj k
bolestivejšiemu spôsobu liečby. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v
zmysle § 9 ods. 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Neobstojí v tomto smere všeobecné konštatovanie MUDr.
Pamulu, že postupoval v zmysle zákona. Toto všeobecné konštatovanie prevzal aj okresný súd oproti

konkrétnym argumentom a dôvodom znalca MUDr. Veselého. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počtom 260 bodov
zvýšeným na dvojnásobok na celkový počet 520 bodov.

16. 246c Úrazový šok ťažkého stupňa

Pri uvedenej položke sa znalci zhodli na jej hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula považoval za
dôvodné jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z., kým MUDr.
Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. S a 6 zákona Č. 437/2004
Z. z. Znalec MUDr. Veselý na strane 20 znaleckého posudku konkrétne zdôvodnil tento svoj postup pri
bodovomhodnotenítejtopoložky.Užalobcusarozvinulozlyhanieobličiekspotreboudialýzy,komplexná

infekcia pľúc a rán, a tiež došlo k opakovanému vzplanutiu úrazového, hemoragického a septického
šokového stavu. Uvedené skutočnosti viacnásobne napĺňajú dôvody pre zvýšenie hodnotenia za
uvedenú položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. t., nakoľko v priebehu liečby
žalobcu došlo k opakovaniu týchto skutočností. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na
dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je

správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 60 bodov zvýšený
na dvojnásobok na celkový počet 120 bodov.

17. 243c3 Hlboká preležanina v záhlavovej časti hlavy veľkosti 10 x 2 cm
Priuvedenejpoložkesaznalcizhodlinajejhodnotenístýmrozdielom,žeMUDr.Pamulanepovažovalza

dôvodné jej zvýšenie, kým MUDr. Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9
ods.5a6zákonač.437/2004Z.z.MUDr.Veselýzvýšilbodovéhodnotenieprehnisanierany,opakované
bolestivé preväzy a plastické náhrady kože, čo napĺňa viacnásobne dôvody uvedené v § 9 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z., nakoľko došlo k naplneniu skutočností, ktoré znamenali komplikácie liečby tejto rany,
bolestivejší spôsob liečby (bolestivé preväzy), ako aj plastické náhrady kože, ktoré majú povahu malých

operačných zákrokov. Podľa MUDr. Veselého (str. 21 jeho znaleckého posudku) sa žalobca podrobil
množstvu bolestivých preväzov, došlo u neho k rozvoju infekcie a vredom na poškodených miestach a
absolvoval aj operačné riešenie tejto rany, čím došlo naplneniu dôvodov podľa § 9 ods. 5 písm. a), b)
aj c) zákona č. 437/2004 Z. z. Znenie položky 243c3 v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. nenaznačuje,
aby tieto naozaj závažné skutočnosti boli už súčasťou základného bodového hodnotenia tejto položky.

Vzhľadom na množstvo útrap, bolesti a ťažkosti, ktoré toto poškodenie žalobcovi spôsobilo, je dôvodné
zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,
teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.18. 243c4 Hlboká preležanina v krížovej oblasti vel'kosti 10 x 10 cm
Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke.

Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,
teda počet 40 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 80 bodov.

19. 243c2 Hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu 3 X 3 cm
Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke.

Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,
teda počet 10 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 20 bodov.

20. 243c2 Hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu 3 x 3 cm
Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke.
Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,

teda počet 10 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 20 bodov.

21. 243c3 Hlboká preležanina v oblasti ľavej päty veľkosti 5 x 7 cm
Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke.
Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,

teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.

22. 243c3 Hlboká preležanina v oblasti pravej päty veľkosti 5 x 8 cm
Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke.
Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý,

teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.

23. 243c6 Hlboká preležanina pravého lýtka 59 stratou kože, svalstva veľkosti 14 x 30 cm
Uvedenú položku hodnotil MUDr. Pamula ako odumretie, nekrózu s celkový počtom bodov 30.
MUDr. Veselý na pojednávaní uviedol, že považuje za priliehavejšie bodové hodnotenie prirovnaním

k popálenine, nakoľko svojou povahou toto poškodenie zdravia viac zodpovedá popálenine resp.
preležanine, nakoľko došlo nielen poškodeniu kože, ale aj podkožia a svalov. Podľa MUDr. Veselého nie
je podstatná príčina poškodenia, ktorú je ťažké identifikovať, ale je dôležité vedieť zhodnotiť výsledok
poškodenia a jeho bodové hodnotenie aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona Č. 437/2004
Z. z. najlepšie vystihuje charakter tohto poškodenia. MUDr. Pamula sa následne s vyjadrením ohľadne

výsledného efektu poškodenia zdravia s MUDr. Veselým stotožnil. Teda vzhľadom na to je možné
považovať za dôvodné hodnotenie tejto položky v počte 90 bodov následne zvýšených na dvojnásobok
na celkový počet 180 bodov.

24. 224 Pomliaždenie mozgu

Znalci sa na hodnotení uvedenej položky nezhodli. MUDr. Pamula na pojednávaní uviedol, že z CT
vyšetrenia zo dňa 23.6.2007 nevyplývalo žiadne pomliaždenie mozgu, pri vyšetrení zo dňa 2.7.2007 bolo
popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo v priemere do 8 mm a pri vyšetrení 12.8.2007
boloprítomnécystickéložiskovoveľkosti1mm.PodľaMUDr.Pamulupráveprítomnýkalcifikátdokazuje,
že k týmto nálezom malo dôjsť pred úrazom. Znalec MUDr. Veselý práve priebeh vyšetrení uvedených

zo strany MUDr. Pamulu považoval za dôkaz toho, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo
podľa neho preukazuje pomliaždenie mozgu u žalobcu. Podľa skúsenosti a praxe MUDr. Veselého je
pri zranení mozgu typické takéto oneskorené prejavovanie príznakov. MUDr. Veselý v tomto názore s
MUDr. Veselým súhlasil, avšak vytvorenie kalcifikátu po mesiaci považoval za veľmi skoré. Išlo o spornú
argumentáciu oboch znalcov. MUDr. Pamula však poukázal na to, že uvedený kalcifikát musel vzniknúť

už pred úrazom bez toho, aby v zdravotnej dokumentácii žalobcu zistil príčinu tohto stavu. Toto jeho
tvrdenie by mohlo byť preskúmateľné, ak by v predúrazovom zdravotnom stave žalobcu zistil príčinu
vzniku tohto zisteného následku v mozgu. Pokiaľ takýto záver nevie odôvodniť konkrétnou príčinou,
je jeho záver nepreskúmatel'ný a súd mal vziať za relevantný záver MUDr. Veselého, ktorý svoj záver
zdôvodnil. Preto je dôvodné hodnotenie uvedenej položky v počte 170 bodov.

25. Hodnotenie bolesti za ďalšie operačné zákroky:
rok 2008
249 Hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatinyMUDr. Pamula na pojednávaní nepoprel, že u žalobcu došlo ku vzniku hlbokej akútnej trombózy
pravej dolnej končatiny. Nepovažoval však za preukázané, aby k nej došlo v príčinnej súvislosti s
úrazom žalobcu. Naopak MUDr. Veselý vo svojom znaleckom posudku na strane 24 uvádza, že toto

poškodenie zdravia vzniklo u žalobcu ako následok ťažkého poškodenia pravej dolnej končatiny a jej
predchádzajúcich operácii. MUDr. Pamula opäť spochybnil súvislosť tohto následku s úrazom žalobcu
bez toho, aby uviedol inú alternatívnu príčinu vzniku tohto následku. Z tohto pohľadu nie je tento jeho
záver preskúmatel'ný. Pokiaľ spochybňuje príčinu tohto následku tvrdenú MUDr. Veselým, potom mal
uviesť, z akej príčiny tento následok u žalobou vznikol. Pre tvrdenie MUDr. Pamulu sa v zdravotnej

dokumentácii žalobcu nenašiel žiadny záznam, ktorý by potvrdil inú príčinu vzniku trombózy, ako bol
samotný úraz žalobcu a následná liečba. Preto považujeme za dôvodné hodnotenia uvedenej položky
v počte 150 bodov.

rok 2009
189d Reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti klincom so zaistením

Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 216. MUDr. Veselý však na
pojednávaní uviedol, že túto položku je nutné hodnotiť osobitne, a s poukazom na ustanovenie § 3 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením
na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za
bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie

porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 04.
02. 2009 a vzhl'adom na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je naozaj správny záver
MUDr. Veselého, ktorý túto položku hodnotil osobitne. Tento operačný zákrok nebol pôvodne plánovaný
a nie je obvyklou súčasťou liečby. Napokon hodnotenie tejto položky nerozporovala ani žalovaná, ako
to vyplýva z oznámenia žalovanej o poukázaní náhrady škody zo dňa 07. 07. 2009. Vzhľadom k tomu

považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 180 bodov.
138c Operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov
Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 159a. MUDr. Veselý však na
pojednávaní uviedol, že túto položku je potrebné hodnotiť osobitne. Opäť je takýto záver správny s
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. Z., podľa ktorého ak sa po skončení

liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal,
poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno
tento operačný výkon z hradiska bolesti najlepšie porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola
hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 18. OS. 2009, ktorej výkon sa pôvodne nepredpokladal.
Vzhľadom k tomu považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 80 bodov.

238 Odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna
Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 216. MUDr. Veselý však na
pojednávaní uviedol, že túto položku je nutné hodnotiť osobitne, a s poukazom na ustanovenie § 3 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením
na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za

bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie
porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 19.
05. 2009 a vzhľadom na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je naozaj správny záver
MUDr. Veselého, ktorý túto položku hodnotil osobitne, nakoľko táto operácia nebola pôvodne plánovaná.
Vzhľadom k tomu považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 10 bodov.

rok 2011
205 Operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu
Uvedenú položku hodnotil MUDr. Pamula ako položku 201 v počte 100 bodov, pričom ju prirovnal k
operačnému riešeniu zlomeniny oboch členkov. Na pojednávaní MUDr. Veselý vysvetlili že v danom

prípade sa jednalo o operačné znehybnenie pravého členka žalobcu, ktoré podstúpil dňa 02. 02. 2011.
Podľa tohto znalca išlo o vážny operačný výkon a vážnosti tohto operačného výkonu zodpovedá práve
položka 205. Položka 201, ktorú hodnotil MUDr. Pamula nevystihuje vážnosť tohto operačného zákroku.
V doplnku k svojmu znaleckému posudku MUDr. Veselý na strane 10 uvádza, že pri tejto operácii bol
u poškodeného otvorený členkový kĺb, bola odstránená kompletne celá chrupavka tohto kĺbu a bol

zavedený vnútrodreňový klinec do pravého predkolenia cez pätu. Teda išlo naozaj o výrazný zásah do
pravejkončatinyžalobcu.VzhľadomnazdôvodnenieMUDr.Veseléhojednoznačnenazákladeuvedenej
argumentácie za priliehavejšiu a správnejšiu je možné označiť položku 205. Preto považujeme za
správne bodového hodnotenie v počte 230 bodov.Celkovo po zohľadnení uvedených argumentov za správne žalobca považuje bodové hodnotenie za
bolesť v počte 3 220 bodov.

26. Podľa odvolateľa v bode V. odvolania, okresný súd nesprávne stanovil aj hodnotu bodu pri hodnotení
bolesti, keď túto stanovil výlučne ako hodnotu bodu platnú pre rok 2008 v sume 13,37 eur a iba položku
201d hodnotil hodnotou bodu platnou pre rok 2011 v sume 15,38 eur. Je nepochybné, že žalobca v
roku 2009 a následne už v spomínanom roku 2011 podstúpil ďalšie operačné zákroky, ktoré nielenže

mali byť hodnotené osobitne, ale mala byť pri nich zohl'adnená hodnota bodu platná v danom roku.
Presne to zodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 2 zákona Č. 437/2004 Z. Z., podľa ktorého výška náhrady
za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v
ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku l, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli n najbližšie
celé euro smerom nahor. Nárok na náhradu za bolesť pri operáciách vykonaných v roku 2009 a 2011

predsa nemohol vzniknúť skôr, ako v rokoch} kedy boli tieto operácie vykonané. Iné zdôvodnenie je
logicky nezdôvodniteľné. Preto by mali byť položky 189d za 180 bodov (operácia 4.2.2009), 183c za 80
bodov (operácia 18.5.2009), 238 za 10 bodov (operácia 19.5.2009) hodnotené hodnotou bodu platnou
v roku 2009 a položka 205 za 230 bodov (operácia 2.2.2011) hodnotená hodnotou bodu platnou za rok
2011.Pozohl'adneníuvedenýchskutočnostíjetedavýpočetnáhradyzabolesťnasledovný:(2720bodov

x 13,374 eur) + (270 bodov x 14,46 eur) + (230 bodov x 15,38 eur) = 43.818,88 eur. Náhrada za bolesť
predstavuje po zaokrúhlení na celé euro nahor sumu 43.819,00 eur. Od toho bolo potrebné odpočítať
jednotlivé plnenia zo strany žalovanej v sume 27.484,00 eur a v sume 3.872,00 eur. Po zohl'adnení
týchto plnení náhrada za bolesť predstavuje sumu 12.463,00 eur.

27. V bode VI. odvolania žalobca namietal, že okresný súd bez toho, aby odvolací súd jeho prvotné
rozhodnutie o zvýšenie náhrady za SSU o 45% spochybnil či namietal, zmenil svoj prvotný postoj a
rozhodol o zvýšení len o 35% bez toho, aby zistil nové skutočnosti, či nové dôkazy pre svoje rozdielne
rozhodnutie. Pri rozhodnutí o zvýšení nároku o 35% zohľadnil len všeobecné kritériá, nezohľadnil však
podstatné špecifikum, ktorým sa tento prípad líši od iných obdobných prípadov. Žalobca od úrazu

pri dopravnej nehode zo dňa 9.6.2007 až do 14.11.2017, teda viac ako 10 rokov trpel diagnózou
osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, čo je zápal kosti.
Tento zápal sa nepodarilo vyliečiť a viedol následne až k amputácii pravého predkolenia žalobcu v
novembri 2017. Počas tohto 10-ročného obdobia si žalobca prešiel veľkým utrpením spojeným jednak
s neustálou bolestivosťou, ale tiež so závažnými a rozsiahlymi obmedzeniami v rôznych oblastiach

osobného a spoločenského života. Žalobca mal v čase dopravnej nehody fungujúci partnerský vzťah s
manželkou a fungujúcu rodinu, bol otcom 6-mesačného syna a 7-ročnej dcéry. Deťom sa otec vo svojom
ťažkom zdravotnom stave nemohol primeraným spôsobom venovať, čím prišiel o jednu z najkrajších
etáp života rodiča a otca, čo považuje za jednu z najväčších strát. Hnisajúca noha mala vplyv aj na
to, že nemohol ísť do spoločnosti, pretože noha zapáchala. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na

§ 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.. Po skončení primárnej liečby dochádzalo v dôsledku zápalu kosti
ku komplikovaným a zvlášť bolestivým prejavom, ktoré nepochybne mali závažné následky pre život
žalobcu, pre uspokojovanie jeho prirodzených potrieb, kedy prakticky žalobca nemal zo svojho života
nič a venoval sa len bolestivým problémom s dolnou končatinou, ktoré vyústili až do jej amputácie.
Tieto mimoriadne okolnosti bolo potrebné výrazným spôsobom zohľadniť s poukazom práve na § 2

ods. 2 citovaného zákona pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.
5 tohto zákona. Výsluch žalobcu a svedkov potvrdil, že žalobca bol pred úrazom aktívnou osobou, po
dopravnej nehode je možnosť vykonávania takmer všetkých predtým vykonávaných aktivít pre žalobcu
úplne stratená, čo poznačilo aj jeho psychický stav. Pri posudzovaní rozsahu zvýšenia náhrady za
SSU podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. je dôležité uvedomenie si skutočnosti, že sa jedná o

náhradu jednorazovú, a teda v nej majú byť zohľadnené nielen už prežité dlhodobé strasti žalobcu,
ako aj súčasné obmedzenia, ale patričným spôsobom má byť prihliadnuté aj na fakt, že žalobca už
od pomerne mladého veku ostane doživotným invalidom s podstatne zníženou kvalitou života a s tým
spojenými stratami a obmedzeniami možnosti spoločenského uplatnenia, pričom s pribúdajúcim vekom
sa zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne ešte zhoršovať. V tejto časti odvolania žalobca

uzavrel, že s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti počas dlhotrvajúceho zápalu kosti u žalobcu, ktoré
vyústili až do amputácie končatiny, ako aj s prihliadnutím k rozsahu strát možnosti žalobcu uplatniť sa
v živote a v rôznych oblastiach spoločnosti, je dôvodné v danom prípade zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50%. Všetky vyššie uvedené dôvody nie je spôsobilé zohľadniť zvýšenielen o 35%. Žalobca pritom akceptuje výpočet náhrady za SSU urobený súdom prvej inštancie v sume
66.566,- Eur, zvýšenie o 50% predstavuje sumu 33.283,- Eur a keďže žalovaný doteraz žalobcovi
poukázal zvýšenie v sume 24.762,15 Eur, ostáva žalobcovi uhradiť ešte zvýšenie v sume 8.520,85 Eur.

28. V bode VII. odvolania odvolateľ vyslovil nesúhlas s názorom okresného súdu, ktorý mu nepriznal
úrok z omeškania z prisúdenej náhrady za bolesť a za SSU, pričom sa nevenoval argumentácii žalobcu
v podaných vyjadreniach a nesprávne interpretoval § 11 ods. 5, 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Argumentoval
tým, že v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je základnou a najpodstatnejšou

povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva, plniť preukázané nároky
na náhradu škody poškodenému. Keďže v zmysle § 442 ods. 3 (zrejme OZ) sa škoda uhrádza v
peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené
riadne a včas ako to ukladá § 559 ods. 2 OZ. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči
poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods.
1 OZ do omeškania bez ohľadu na to či ne/zašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zák.

č. 381/2001 Z.z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému nie je totožná s právnou
povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o
plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa. Ustanovenie §
11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s
porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona súvisiacich so včasným a

riadnym prešetrením poistenej udalosti avšak nijakým spôsobom sa nezaoberá dôsledkami omeškania
poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samostatnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Preto
je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť
samotnú náhradu škody, aplikovať všeobecný predpis, ktorým je § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 zák.
č. 381/2001 Z.z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní

s plnením peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa a preto nie je možné na základe
tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Názor NS SR
prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 odvolateľ nepovažuje za správny. Za oveľa výstižnejší
a priliehavejší považuje právny názor v obdobnej právnej veci Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp.
zn. 25Cdo/895/2008. Nesprávnosť výkladu dotknutých ustanovení zo strany okresného súdu vyplýva

aj z toho, že takýmto výkladom citovaných ustanovení možno dospieť k absurdným dôsledkom, kedy
by poisťovateľ uvedením akéhokoľvek dôvodu a jeho oznámením poškodenému mohol odmietať a
zadržiavať plnenie, ktoré poškodenému patrí a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti
poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody bez akýchkoľvek právnych následkov. Ide tak o výklad,
ktorý je v zrejmom rozpore so základným účelom a zmyslom zák. č. 381/2001 Z.z. S poukazom na

princípyelementárnejspravodlivostižalobcapoukázalnaskutočnosť,žesúdnekonaniesaviedlotakmer
desať rokov, počas ktorých žalobca čakal na plné a spravodlivé odškodnenie spôsobenej škody na
zdraví, ktorá mu zničila život po všetkých stránkach a túto skutočnosť je potrebné hodnotiť na ťarchu
škodcu, resp. poisťovateľa. Nemožno preto v žiadnom prípade považovať priznanie úroku z omeškania
z priznaných náhrad žalobcovi za nespravodlivé, práve naopak.

29. V ostatnej časti odvolania pod VIII. odvolateľ namietal nesprávne posúdenie nároku žalobcu na
náhradu trov konania s poukazom na znenie ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ktoré je potrebné vykladať
tak, aby bolo zohľadnené najmä kritérium spravodlivosti. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia závisí v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. primárne od bodového hodnotenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré stanovuje hodnotiaci lekár. Žalobca si splnil
povinnosťpreukázaniadôvodnostivýškyuplatnenéhonárokupredloženímlekárskychposudkov,ktorési
dalvypracovať.Pokiaľbolvkonanívypracovanýznaleckýposudok,ktorýurčilnižšiebodovéhodnotenie,
čo malo vplyv aj na výšku priznaného odškodnenia, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní
o náhrade trov konania na ťarchu žalobcu. Žalobca totiž objektívne nemá schopnosti na to, aby výšku

svojho nároku s ohľadom na nedostatok odborných vedomostí presne určil, resp. aby kriticky zhodnotil
počet bodov určených v lekárskom posudku hodnotiacim lekárom. Ďalšou podstatnou skutočnosťou
je, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., z ktorého ustanovenia je zrejmé, že výška tohto
nároku nie je presne definovaná a definitívne ju môže stanoviť až súd svojou úvahou. Nemôže byť preto

za procesný neúspech považovaná skutočnosť, ak súd stanoví nižšiu výšku mimoriadneho zvýšenia
náhrady ako si žalobca uplatnil. Žalobca totiž nemôže predvídať akú výšku nároku posúdi súd svojou
úvahou. Za týchto okolností by bolo zjavne nespravodlivé, ak by na ťarchu žalobcu bola hodnotená
skutočnosť, že si právne neurčitý nárok uplatnil vo väčšom rozsahu, ako mu v konečnom dôsledkupriznal súd. Hoci v súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený
princíp, podľa ktorého sa môže plná náhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi
priznaný nárok v celej uplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od znaleckého

dokazovania alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 OSP). Uvedený princíp však má byť aj po rekodifikácii
civilného procesného práva naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ust. § 255 CSP
v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a 4 CSP. Podľa odvolateľa uvedený právny názor sa presadzuje
aj v početnej aktuálnej rozhodujúcej praxi odvolacích súdov, ktorá v drvivej väčšine prevažuje. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/223/2019, Krajského súdu v

Bratislave č.k. 5Co/99/2017-359, Krajského súdu Košice č.k. 1Co/125/2017-346 a Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 10Co/191/2017, z ktorého zdôraznil, že nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo
do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu

závisela výlučne od úvahy súdu.

30. Žalovaný, ktorý odvolanie nepodal, predložil k doručenému odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie,
ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu potvrdil.

31. V prvej časti - Doplnenie dokazovania - uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca
v odvolaní uvádza, že súd sa údajne priklonil k záverom posudku MUDr. Pamulu iba preto, že bol
vyhotovený neskôr. Z odôvodnenia rozhodnutí, či už prvoinštančného ako aj odvolacieho jednoznačne
vyplýva, že k záverom posudku MUDr. Pamulu sa súdy oboch inštancií priklonili preto, že bol
vyhotovený na základe a v súlade so zákonom, bol logický, riadne zdôvodnený a podložený zdravotnou

dokumentáciou. Všetky tieto atribúty v posudku MUDr. Veselého absentovali. Pripomenul, že žalobca
k návrhu na doplnenie dokazovania formou znaleckého posudku znaleckým ústavom pristúpil až dňa
9.12.2019, napriek tomu, že posudok MUDr. Pamulu bol z roku 2014. Uvedený návrh na vykonanie
dokazovania žalovaný navrhol zamietnuť, nakoľko by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti vzhľadom
na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že odvolací súd považoval vykonané

dokazovanie za dostatočné. Jediné, čo prvoinštančnému súdu vytýkal bolo, že ho nesprávne vyhodnotil
priklonením sa k posudku a názorom MUDr. Veselého. Odvolací súd neukladal prvoinštančnému
doplnenie dokazovania, ale naopak priamo poukazoval na to, že každá sporná položka bola znalcom
Pamulom náležite zdôvodnená, nachádza oporu v zákone, v zdôvodnení opisu zranenia, liečby a
možných následkov, preto niet žiadneho dôvodu, aby sa z posudku MUDr. Pamulu nevychádzalo.

Z uvedeného záveru odvolacieho súdu je jednoznačné, že neexistovala žiadna potreba ďalšieho
znaleckého posudku. Nemenej dôležitým dôvodom, prečo znalecký posudok znaleckou organizáciou
nebolo dôvodné vykonať bol fakt, že body, ktoré zostali sporné, nie sú už ani tak medicínskeho
charakteru, ale skôr charakteru právneho. Nie vždy pri rozpore znalcov je potrebné vykonať posudok
znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP, nakoľko môže exitovať aj situácia, že názor jedného

zo znalcov je svojvoľný, nepodložený, resp. nezákonný, teda súdom overiteľný. Žalovaný má za to,
že žalobca navrhol predmetné doplnenie dokazovania iba z dôvodu, že už mal vedomosť o názore
odvolacieho súdu. Pred prvoinštančným rozhodnutím žalobca dôvody na obdobný návrh na doplnenie
dokazovania nevidel, dôkazná situácia sa v tom čase nijako nezmenila. Žalovaný zdôraznil, že nie je
uveriteľné, že by žalobca zrazu videl potreby odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní, ktorú

pred prvým prvoinštančným rozhodnutím nevidel napriek tomu, že dôkazný stav bol totožný ako dnes. Je
zrejmé, že žalobca predmetný návrh nepodal preto, že by reálne videl potrebu na odstránenie rozporov,
ale iba preto, že sa domnieval, že vzhľadom na názor odvolacieho súdu v spore neuspeje, ak takýto
návrh nepodá. Preto žalovaný navrhoval návrh na doplnenie dokazovania zamietnuť, a aby sa súd
riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý označil závery MUDr. Pamulu za presvedčivé, logické

a v súlade so zákonom bez potreby ďalšieho dokazovania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj
na technickú nemožnosť vykonať posudok traumatologickým znaleckým ústavom, nakoľko znalecká
organizácia, ktorá by bola schopná vytvoriť konzílium traumatológov na Slovensku neexistuje. Existujú
iba všeobecné zdravotné znalecké organizácie, ale v ich prípade nejde o znaleckú organizáciu v
pravomzmysleslova,nakoľkoniejeorganizácioutraumatologickou,ktorábyzostavilakonzíliumznalcov

traumatológov na vykonanie znaleckého posúdenia, došlo by teda iba k posúdeniu veci jedným na
to určeným traumatológom pod hlavičkou znaleckej organizácie, čo by ale mohol vykonať ktorýkoľvek
traumatológ na Slovensku. Takýto posudok by mal iba silu klasického individuálneho znaleckého
posudku, nakoľko žiadna organizácia konzíliom znalcov, traumatológov nedisponuje a posudok byvyhotovil iba jeden znalec, t.j. v skutočnosti by nešlo o posudok znaleckého ústavu v zmysle § 207 ods.
3 CSP.

32. V ďalšej časti vyjadrenia - Sporné položky - dôkazné bremeno, žalovaný zdôraznil, že posunuté
rebrá, či pomliaždenie mozgu nie sú detaily, ale zásadné zásahy do zdravia poškodeného, na ktorý musí
nadväzovať tomu adekvátna liečba, preto musia byť zachytené v obsahu zdravotnej dokumentácie. Nie
je možné skonštatovať zo strany žalobcu, že tieto diagnózy má, aj keď nikde v zdravotnej dokumentácii
ich žiadny lekár nespomenul a ani žiadne objektívne vyšetrenie to nepotvrdilo. Žalovaný považuje

za nedostatočné preukázanie týchto diagnóz odborným odhadom znalca MUDr. Veselého, keď druhý
znalec MUDr. Pamula, takýto odborný odhad nepodporil a v zdravotnej dokumentácii nenašiel. Za týchto
okolností má žalovaný jednoznačne za to, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.

33. K jednotlivým sporným položkám prezentovaným v odvolaní, zopakoval stanovisko už prezentované
v doterajšom priebehu konania:

- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v záhlavovej oblasti
- pol. č. 243c4 - hlboká preležanina v krížovej oblasti
- pol. č. 243c2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu

34. Pri daných položkách vznikol názorový rozdiel, keď MUDr. Veselý tieto zvýšil o 100 % pričom MUDr.

Pamula odmietol zvýšenie týchto položiek. nakoľko bol názoru. že pri popáleninách 3. stupňa (ku ktorým
boli preležaniny prirovnané) vždy dochádza k uvedeným bolestivým preväzom, hnisaniu, plastickým
náhradám kože a pod. Nevidíme teda skutočne dôvod na to, aby sa zvyšovali položky, ktoré majú
priebeh, s ktorým sa poěíta v základnom bodovom hodnotení a je pre 3. stupeň popálenín typický
a v niěom nenapĺňa znaky nepredpokladaného vývoja (aj ked' je to prirodzene veľmi nepríjemné a

bolestivé). Zvyšovanie bolestného je totiž zákonom presne popísané a iné dôvody na jeho zvýšenie nie
sú prípustné. Pokiaľ MUDr. Veselý označil ako dôvody zvýšenia bolestného typický priebeh a útrapy
spojené vždy s popáleninami 3. stupňa, nevidíme v takomto postupe objektivitu a správnosť. nakoľko
zákon už s typickými sprievodnými znakmi popálením 3. stupňa počíta v základnom hodnotení a odlišuje
ho vyšším počtom bodov od popálenín 1. resp. 2 stupňa, kde tento priebeh je miernejší. Z uvedených

dôvodov nevnímame názor MUDr. Veselého ako správny a za uvedené 3 položky malo správne byt'
pridelených 70 bodov (nie 140 ako požaduje žalobca).
MUDr. Pamula popísal nesprávnosť zvýšenia bolestného pri týchto položkách pri konfrontácii na str. 4
zápisnice zo dňa 11.12.2017 (obšírnejšie na zvukovom zázname).
- pol. č. 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo

35. V danej veci sa znalci nezhodli na dvoch bodoch a to jednak či boli zlomeniny rebier s posunom
alebo nie a jednak či sú dané dôvody zvýšenia tejto položky. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky či boli
rebrá zlomené s posunom alebo nie, je potrebné jednoznačne takéto zistenia odvodiť, zo zdravotnej
dokumentácie, z popisu zranení a rtg snímkov. MUDr. Veselý sa v danom prípade obhajoval viac

odbornými skúsenosťami ako faktami a posun rebier chcel preukázať skôr silou nárazu a pomliaždením
pľúc. Na druhej strane MUDr. Pamula na str. 17 ZP uvádza: „Zlomeniny rebier v dokumentácii neboli
popisované ako dislokované, preto som ich hodnotil položkou 81c. ktorá usudzujem, že presnejšie
vystihuje dané zranenie a nie položkou 82b. Taktiež som nenašiel dôvod pre dvojnásobné zvýšenie tej
to položky. v dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby tohto zranenia, ani zápal v oblasti rebier,

zlomeniny neboli riešené operačne, takže navýšenie na dvojnásobok danému zraneniu neprináleží ".
NapriekzložitostiproblematikyvecvnímameakopreukázateľnúapokiaľMUDr.Veselýtvrdí,žekposunu
muselo dôjsť pretože išlo o silný náraz, malo by toto jeho presvedčenie mať oporu v nálezoch zdravotnej
dokumentácie. Toto však znalec MUDr. Pamula nemohol potvrdiť, nakoľko záznamy v zdravotnej
dokumentácii tento posun nepreukazujú. Pokiaľ by sme sa mali držať faktov a nie dojmov mala by byť

položka č. 82b zmenená na položku č. 81 c a pridelených 60 bodov (nie 140). Zvýšenie bolestného
možno rovnako odôvodniť v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. iba dôvodmi uvedenými v 49 ods. 5.6,
pričom MUDr. Pamula výslovne všetky vymenúva a neguje ich prítomnosť pri tomto poranení (str. 17
ZP). Nevidíme teda rovnako dôvod túto položku navyšovať tak ako vykonal MUDr. Veselý. ktorý toto
zvýšenie nemá podopreté zákonnými dôvodmi.

- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty
- pol. č. 243c6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože
- pol. č. 221 - traumatická amputácia palca pravej nohy
- pol. č. 222 - traumatická amputácia 4. prsta pravej nohy- pol. č. 222 - traumatická amputácia 5. prsta pravej nohy
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
- pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu

36. Spoločným menovateľom uvedených položiek je, že sa týkajú pravej dolnej končatiny pričom rozdiely
v bodovom hodnotení sú zásadné (žalobca v odvolaní už položky č. 221 a 222 nenamieta ale pre
lepšiu prehľadnosť ich uvádzame). Pokiaľ MUDr. Veselý hodnotil bolestné vyššie uvedeným spôsobom
vo výške 680 bodov (570 + 110 zvýšenie), MUDr. Pamula ich hodnotil vo výške 230 bodov (215 +

zvýšenie 15). Odhliadnuc od uvedených zásadných rozdielov poukazujeme na to. že v zmysle § 9 ods.
7 zákona č. 437/1004 Z.z. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť
za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení
na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročil'
bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Z uvedeného dôvodu
nie je možné podľa pol. č. 216 udeliť za dané poškodenia zdravia viac ako 260 bodov, obdobne ako to

bolo vykonané pri ľavej nohe. MUDr. Veselý na zdôvodnenie prekročenia stropu odkazuje na 4 3 ods.
4 zákona č. 437/1004 Z.z. t.j. .Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví
operačný výkon, ktorý sa nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za
poškodenie na zdraví, s ktorým možno terno operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Na
tomto mieste však považujeme za nutné uviesť, že MUDr. Veselý (na rozdiel od MUDr. Pamulu) si toto

zákonné ustanovenie vykladá nesprávne nakoľko okrem iného hneď z prvej vety je zrejmé. že neboli
splnené zákonné podmienky na delenie bolestného. Je totiž zjavné, že všetky operácie boli vykonané
v rámci jednej súvislej liečby a v žiadnom prípade nenastala zákonom uvádzaná situácia, že by liečba
skončila a následne by boli vykonané operačné zákroky, ktoré sa pôvodne nepredpokladali. Znalci na
pojednávaní dňa 11.12.2017 zhodne uviedli, že liečba žalobcu nebola ukončená minimálne do roku 2012

resp. dodnes. Nevidíme teda skutočne žiadny zákonný dôvod pre delenie bolestného tak ako to vykonal
MUDr. Veselý. Navrhujeme teda priznať za tieto položky 230 bodov tak ako ich hodnotil MUDr. Pamula
(maximálny limit bol 260 bodov).

37. Žalovaný sa špeciálne vyjadril k pol. č. 249 a 205, ktoré okrem toho, že namietal ich nezahrnutie

pod spoločnú pol. č. 216, namietal aj nasledovné:
pol.č.249-hlbokáakútnatrombóza(150bodov)-prikonfrontáciiznalcovdňa11.12.2017MUDr.Pamula
uviedol záver obdobný v jeho znaleckom posudku (str. 24 ZP) a konštatoval, že trombóza vznikla takmer
8 mesiacov od úrazu t. j. v čase ktorý príčinnú súvislosť s úrazom už veľmi relativizuje. Pokiaľ by vznikla
skôr bolo by možné príčinnú súvislosť jednoznačne určiť. Ďalej uviedol, že dané ochorenie vzniká aj

bez úrazového podnetu a príčina jej vzniku je v danom prípade otázna (aj vzhľadom na netypický veľký
časový odstup od úrazu) a pripisovanie jej vzniku k úrazu by bolo vzhľadom na okolnosti už špekulatívne.
MUDr. Veselý sa k danej otázke na pojednávaní nevyjadril.
pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu (230 bodov) - túto položku MUDr. Veselého
hodnotil MUDr. Pamula ako pol. č. 201 (100 bodov). Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku (str.

19) MUDr. Pamula ozrejmil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá a bola relatívne jednoduchá,
nakoľko jej cieľom nebolo ako obyčajne zachovať funkčnosť kĺbu ale naopak iba odstrániť konkrétne
časti kĺbu a tým ho zafixovať.
- pol. č. 243c2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu
Táto položka mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s položkami

1 13a. 113b, 138c, 232c) a nemala byť uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a.
Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná.
- pol. č. 138c -vnútrokĺbová zlomenina dolného konca ramena. riešená operačne
Rovnako táto položka mala byt' jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s
položkami 113a, 113b. 138c, 232c) a nemala byt' uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke

č. 159a. K operácii nedošlo predsa po ukončení liečenia a neboli naplnené žiadne zákonné dôvody na
delenie bolestného.
- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty
Táto položka mala byt' jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú nohu (spolu s položkami
189d a 238) a nemala byt' uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla počas

liečenia a nebola ani operovaná.
- pol. č. 189d - reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti (10)
- pol. č. 238 - odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna (180)Obdobne z vyššie uvedených dôvodov mali byt' tieto položky zahrnuté do pol. č. 216 ako bolestné za
ľavú nohu, ktorej maximálny limit bol už v zmysle zákona prekročený.
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza (150 bodov) - už vysvetlené vyššie, že nie je preukázaná príčinná

súvislosť s nehodou
- pol. č. 78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou
- pol. č. 246c - úrazový šok ťažkého stupňa
Pri oboch položkách je jediným rozdielom, že MUDr. Veselý ich zvýšil o 100% a MUDr. Pamula o 50%.
Možnosti zvýšenia sú presne uvedené v § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. pričom MUDr. Pamula

zjavne nachádza a pomenúva ako prítomné iba dôvody na zvýšenie o 50%.
- pol. č. 224 - pomliaždenie mozgu (170)
Na tejto položke sa znalci nezhodli, MUDr. Veselý má za to, že pomliaždenie mozgu prítomné je, zatiaľ
čo MUDr. Pamula ho považuje za nepreukázané, nakoľko žiadne CT vyšetrenie ho nepreukazuje. Pri
danom názorovom spore znalcov uvádzame, že obdobne ako pri preukazovaní či rebrá žalobcu boli
zlomené s posunom alebo bez posunu, aj v tomto prípade by bolo vhodné brat' za preukázané tie

zranenia, ktoré sú objektivizovateľné na základe potrebných vyšetrení. Keďže pomliaždenie mozgu je
poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo ich vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie
mozgu preukázané nebolo. Bol zistený iba kalcifikát na vyšetrení cca 1 mesiac po nehode, čo MUDr.
Pamula jednoznačne odmietol, že by vznikol v súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko jednak kalcifikát
môže aj nemusí mať pôvod v pomliaždení mozgu (môže vzniknúť aj z iného dôvodu) a jednak bol

zistený v tak krátkom čase po nehode, že znalec je presvedčený. že musel byt' prítomný už v čase
nehody. Pokiaľ by aj kalcifikát vznikol ako následok pomliaždenia mozgu a zakrvácania do mozgu
(čo je jedna z viacerých možných príčin vzniku kalcifikátu), boli by tieto poranenia viditeľné aspoň na
niektorých z opakovane vykonaných CT vyšetrení. Okrem kalcifikátu však CT vyšetrenie nepreukázalo
nič. Z uvedených dôvodov považujeme za správny názor MUDr. Pamulu. nakoľko CT vyšetrenie, ktoré

by túto položku preukazovalo neexistuje.

38. V časti - Základné bolestné a tzv. „ďalšie bolestné“, žalovaný namietal výklad žalobcu hodnotenia
bolestného v tom smere, že maximálnu možnú výplatu v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. možno
aplikovať iba pri tých poškodeniach končatín, ktoré vznikli súčasne v jednom okamihu, ktorý výklad je

svojvoľný. V tomto výklade by sa nemohli do bolestného započítavať napríklad žiadne operačné výkony,
ktoré sú vykonávané po úraze v intervale jedného dňa až niekoľkých rokov a náhrada bolestného by tak
mohla niekoľkonásobne prevyšovať zákonom dané limity. Podmienky tzv. „ďalšieho bolestného“, kde sa
môže ísť nad maximálne zákonom určené limity presne stanovuje zák. v § 3 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.
Nič nehovorí o tom, že tzv. ďalšie bolestné je to, ktoré vznikne neskôr ako iné položky. Naopak zákon

definuje ďalšie bolestné tak, že musí nastať jednak po skončení liečenia, jednak musí ísť o operačný
výkon, a to taký, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. V danom prípade takáto situácia nenastala, všetky
operácie boli vykonané pred skončením liečenia a preležaniny, okrem toho, že vznikli pred skončením
liečenia, ani neboli operované.

39. V ďalšej časti vyjadrenia pod označením - Mimoriadne zvýšenie SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák.
č. 437/2004 Z.z., žalovaný zdôraznil, že pri tomto type nároku je potrebné zohľadniť, že už nejde o
otázku medicínsku, ale otázku právnu, pričom je úlohou súdu po zistení skutkového stavu situáciu
posúdiť a transparentnou úvahou uviesť, či vôbec a ak áno o koľko percent sa konkrétne SSÚ bude
zvyšovať. Pokiaľ by žalobcovi boli zmarené mimoriadne aktivity vyplývajúce z akejkoľvek oblasti, bol

by žalobca rozhodne na tieto okolnosti poukazoval pri odôvodňovaní maximálnej miery mimoriadneho
zvýšenia. Keďže tu takéto aktivity zmarené neboli, nie je možné, napríklad priznať žalobcovi, maximálne
mimoriadne zvýšenie SSU, nakoľko by to bolo voči takýmto ostatným osobám nespravodlivé. Či bude
SSU mimoriadne zvýšené alebo nie a ak áno o koľko, závisí aj od iných skutočností ako je invalidita.
Pri maximálnom zvýšení SSU sa stretávame pri úplne bezvládnych osobách, resp. so zmarenými

výnimočnými aktivitami spred nehody. Toto však nie je situácia, v ktorej sa žalobca nachádza, napriek
existencii závažných obmedzení, na odškodnenie ktorých ale slúži základné bodové hodnotenie a
zvýšenie lekárom. Žalobca má rodinu, dokáže riadiť motorové vozidlo a je sebestačný. Keby súd
uznal, že sa primerané by považoval aj mimoriadne zvýšenie SSU, zákon umožňuje zvýšenie vykonať
v rozsahu od 1 do 50%. V tomto smere vníma žalovaný mimoriadne zvýšenie ním akceptované a

uhradené vo výške 35% vzhľadom na aktuálnu judikatúru za nadštandardné, ak by mal hodnotiť SSU
ako aj jeho zvýšenie s prihliadnutím na stav, ktorý aktuálne existuje v čase rozhodnutia. Pokiaľ žalobca
mimoriadne zvýšenie odôvodňuje okrem iného aj osteomyelitídou a zápachom zapálenej nohy, uvedené
obmedzenia v čase rozhodovania neexistovali. S prihliadnutím na všetky okolnosti známe v časerozhodnutia, t.j. že žalobca môže chodiť, šoférovať motorové vozidlo, nemá zmarené žiadne činnosti
okrem rekreačného športu, ktorý vykonával (vykonávanie doterajších činností má iba obmedzené),
žalovaný vníma rozhodnutie o zvýšenie 35% za priliehavejšie aktuálnemu stavu žalobcu a doterajšej

súdnej praxi. Žalobcom navrhované maximálne zvýšenie vníma ako nedôvodné. Na podporu svojho
názoru poukázal na najaktuálnejšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/213/2017, ktorým bolo priznané
mimoriadne zvýšenie poškodenému iba vo výške 20% v oveľa nižšom veku ako žalobca (24 rokov) a
po ťažkom poranení chrbtice s neurologickými dôsledkami.

40. V ďalšej časti vyjadrenia - Úroky z omeškania, žalovaný uviedol, že v pôvodnom rozhodnutí
prvoinštančnýsúdtentonárokzamietolarovnakýprávnynázorprezentovalajodvolacísúdvzrušujúcom
uznesení. Žalovaný sa k tomuto bodu bližšie vyjadrovať nebude aj vzhľadom na rozhodnutie NS SR
3Cdo/145/2017 a najaktuálnejšie rozhodnutie 1Cdo/212/2017, ktoré priznanie úrokov z omeškania v
obdobných prípadoch proti poisťovateľovi vylučujú s tým, že do omeškania by sa poisťovňa dostala s
plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody

neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č.
381/2001 Z.z. Zdôraznil, že žalobca opomína, že jeho nároky v čase ich uplatnenia preukázané neboli
(čo je zákonnou podmienkou povinnosti plnenia poisťovateľa), o čom svedčí aj nutnosť rozsiahleho
vykonaného dokazovania.

41. V ďalšej časti vyjadrenia - Trovy konania, žalovaný zaujal stanovisko k náhrade trov konania tým,
že nesúhlasí s názorom žalobcu, aby bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, čo
nezohľadňuje pomer úspechu, keď v konaní došlo k početným späťvzatiam vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania a nárok bol sčasti aj zamietnutý čo do istiny a v plnom rozsahu pri úroku z omeškania.
Neustále sa množia rozhodnutia súdu, ktoré vypustenie pôvodného znenia § 142 ods. 3 OSP vykladajú

tak, že neprevzatím tohto ustanovenia do CSP je daná jednoznačná vôľa zákonodarcu takéto situácie
nerozlišovať a rozhodovať o trovách podľa pomeru úspechu aj v takých prípadoch, kde o výške nároku
rozhoduje znalec alebo úvaha súdu. Právna úprava § 255 CSP je v tomto smere jednoznačná a výklad
je v súlade s niekdajším už neúčinným ust. § 142 ods. 3 CSP, sú skôr želaním advokátskej obce, ale z
platného znenia CSP rozhodne nevyplývajú. V tejto súvislosti pripojil rozhodnutia Krajského súdu Žilina

č.k. 7C/223/2019, Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/105/2019, Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/398/2015,
Krajského súdu Trenčín č.k. 17C/114/2017. Podľa žalovaného nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že
keďže v spore ustál základ, tak výška škody je len druhotná a sprevádzajúca otázka, ktorá už nemôže
ovplyvniť 100% nárok na náhradu trov konania žalobcu. Rozdielnosť danej situácie je v tom, že v
prejednávanom spore základ vôbec sporný nebol. Od začiatku bola sporná iba výška náhrady, ktorá bola

jedinou príčinnou a spornou otázkou sporu. Podľa žalovaného musí existovať zodpovednosť za rozsah
žalovaných súm, ktorý by mal žalobca vždy zodpovedne zvážiť a nie poňať žalobný návrh maximalisticky
a následne alibisticky poukazovať na znalecký posudok, či úvahy súdu, ktoré dajú nároku zodpovedajúci
rámec, ktorý je však do istej miery predvídateľný. Úprava trov v CSP je postavená na základe úspešnosti
strán. Žalovaný sa pýta na ťarchu koho by sa mala skutočnosť, že v konaní bude žalobcovi priznané

menej ako sa domáhal v žalobe, hodnotiť, či na ťarchu žalovaného, a akým spôsobom žalovaný prispel
k tomu, že žalobca si uplatní maximálne zvýšenie SSÚ, t. j. o 50% a nevykoná triezve zváženie, čo má
a čo nemá šancu na úspech. Žalovaný má za to, že CSP je koncipovaný zámerne práve v tom smere,
že každý zodpovedá za mieru svojho úspechu, či neúspechu. Pri rozhodovaní o trovách žiadal, aby
odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného a postupoval podľa aktuálne platnej úpravy § 255

CSP, ktorá je založená striktne na pomere úspechu, resp. neúspechu strán v konaní.

42. V poslednej časti vyjadrenia napísanej - Plnenia a nami odsúhlasené bodové hodnotenia, uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že bodové hodnotenie bolo neustále menené, resp. znalcami označené
predchádzajúce hodnotenie za nesprávne, nastala situácia, že zo strany žalovaného došlo medzičasom

k preplatku na bolestnom 5.150,- Eur. Preto na vyjasnenie situácie žalovaný opätovne uvádza aké
bodové hodnotenia na základe posledne vykonaného dokazovania považuje za preukázané a dôvodné
a výšku už poukázaných súm.
Bolestné:
Za 1960 b. x 13.37 € = 26.206,00 € (rozsah plnenia. ktorý vzhľadom na zmeny žaloby a nové znalecké

postrehy v súčasnosti uznávame).
Žalobcovi bolo už uhradené za bolestné spolu 31.356,00 € (t. j. o 5.150,00 € viac).
SSU:
za 2845 bodov + zvýšenie 0 75 % = 4978.75 bodov4978,75 bodov x 13,37 € hodnota bodu= 66.565.89 = 66.566.00 €
Mimoriadne zvýšenie SSU o 35 %:
Výpočet: 4978,75 bodov x 13,37 €/hodnota bodu = 66.565,89 €, 35 % zo sumy 66.566 € =

23.298,10 €
Spolu teda úhrada za SSU mala zodpovedať sume 89.864,10 € (66.566 + 23.298,10 € = rozsah plnenia,
ktorý vzhľadom na zmeny žaloby a nové znalecké postrehy v súčasnosti uznávame).
Uhradené však už za SSU bolo 95.511,15 € (t. j. o 5.647,05 € viac).
Celkovo bolo teda žalobcovi zo žalovaných nárokov už uhradených 126.867,15 € (bolestné 31.356 €

+ SSU 95.511,15 €).

43. K vyššie uvedenému podaniu žalovaného predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný vo vyjadrení nekriticky zavádza a
vyslovuje tvrdenia, ktoré nie sú podložené. Vychádzajúc z tvrdení žalovaného by mal byť znalecký
posudok MUDr. Veselého v rozpore so zákonom, nelogicky, nezdôvodnený a nepodložený zdravotnou

dokumentáciou, pričom ale neponúka konkrétne argumenty, aby tieto svoje tvrdenia zdôvodnil. Takéto
závery neprijal ani okresný ani odvolací súd. Odvolací súd nikde v uznesení nevyslovil záver, že iba
znalecký posudok MUDr. Pamulu možno považovať za zákonný, logický, riadne zdôvodnený. Z kontextu
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd označil znalecký posudok MUDr.
Pamulu za ten, z ktorého mal okresný súd vychádzať, a to na základe toho, že bol vo vzťahu k

znaleckému posudku MUDr. Veselého robený ako kontrolný znalecký posudok, pričom znalec MUDr.
Pamula vysvetlil rozdiely vo vlastných záveroch, ktoré sa odkláňali od záverov v znaleckom posudku
MUDr. Veselého. Preto žalobca tvrdí, že práve časová následnosť znaleckého posudku MUDr. Pamulu
a skutočnosť, že sa vyjadroval k záverom znaleckého posudku MUDr. Veselého, bola dôvodom jeho
uprednostnenia zo strany súdov. V konfrontácii na pojednávaní zdôvodnenia MUDr. Veselého boli

presvedčivejšieakoargumentyMUDr.Pamulu.Vžiadnomprípadepretoniejemožnézáveryznaleckého
posudku MUDr. Veselého označiť za nezákonné, neodôvodnené, nelogické, nepodložené a podobne.

44.Pokiaľideonávrhžalobcunaznaleckédokazovanieznaleckouorganizáciou,žalobcatrvánatom,že
tento návrh bol dôvodný, nakoľko argumenty MUDr. Veselého, ktoré žalobca považoval za presvedčivé,

nepresvedčili odvolací súd. Žalobca reagoval procesnou aktivitou a navrhol doplniť dokazovanie práve
znaleckým posudkom znaleckej organizácie, ktorá by rozpory medzi znalcami odstránila. Tento postup
dokonca naznačil aj samotný odvolací súd v odseku 18. svojho rozhodnutia. Žalobca sa v návrhu opieral
jednak o ust. § 207 ods. 3 CSP a jednak o odôvodnenie uznesenia samotného odvolacieho súdu.
Na tomto postupe žalobcu nie je nič negatívne a nepoctivé. Pokiaľ žalovaný polemizuje s možnosťou

vykonať znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odvetvia traumatológie, poukázal na to, že
každá znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov je znaleckou organizáciou v konkrétnom
znaleckom odvetví, či odvetviach. V odvetví traumatológie sú v zozname znalcov zapísané znalecké
organizácie a na vyhotovených znaleckých posudkoch pracuje viacero znalcov, či odborníkov aj z
oblasti traumatológie. Tvrdenie o technickej nemožnosti vyhotovenia znaleckého posudku znaleckou

organizáciou z odvetvia traumatológie je teda nepravdivé a nepodložené.

45. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie bolesti a sporného záveru znalcov ohľadne hodnotenia posunu
rebier, či pomliaždenia mozgu, žalobca uviedol, že tieto výslovne neboli zachytené v zdravotnej
dokumentácii žalobcu, čo ale neznamená, že záver o ich existencii nemá oporu v samotnej zdravotnej

dokumentácii. Znalec MUDr. Veselý hodnotil tieto zranenia práve na základe skutočností zachytených
v zdravotnej dokumentácii, čo patrične vysvetlil a zdôvodnil s tým, že nie je možné, aby k pomliaždeniu
pľúcahrudníkadošloajbezposunurebier,pričomMUDr.Pamulatentozávernepoprelaninespochybnil.
Podobne to bolo aj pri hodnotení pomliaždenia mozgu, keď MUDr. Veselý vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie, z CT vyšetrenia, v ktorých bolo popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo

a prítomné cystické ložisko. Znalec MUDr. Veselý výsledky týchto vyšetrení považoval za dôkaz o
tom, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo preukazuje pomliaždenie mozgu žalobcu.
Podľa MUDr. Pamulu tieto nálezy museli vzniknúť už pred úrazom. Avšak toto tvrdenie by mohlo byť
preskúmateľné, ak by v predúrazovom zdravotnom stave žalobcu zistil príčinu vzniku tohto nálezu. K
hodnoteniu jednotlivých položiek bolestného sa žalobca podrobne vyjadril v podanom odvolaní a v celom

rozsahu naň odkazuje.

46. K výkladu § 9 ods. 7 a § 3 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že maximálny limit bodového
ohodnotenia za anatomickú a funkčnú stratu orgánu alebo končatiny sa vzťahuje len na tie poškodeniazdravia, ktoré vznikli súčasne, teda v jednom okamihu. Výklad žalovaného ohľadne týchto ustanovení
viedol k tomu, že poškodený, ktorý podstúpil desať operácií a poškodený, ktorý v súvislosti s rovnakým
poškodením zdravia podstúpil len jednu operáciu, by mal nárok na náhradu za bolesť v rovnakej výške.

V tejto súvislosti treba brať do úvahy najmä ust. § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého náhrada
za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu
jeho následkov.

47. Ohľadne nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný

vo vyjadrení naznačuje, že žalobca by mal mať nárok na maximálne zvýšenie náhrady v prípade
preukázania mimoriadnych aktivít, resp. ak by bol úplne bezvládnou osobou. V tejto súvislosti žalobca
odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/170/2008, ktorý uviedol, že okolnosti hodné osobitného
zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu na to, či
jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania, by bolo
nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale aj porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania.

Závažnosť poškodenia zdravia je zohľadnená najmä v bodovom hodnotení sťaženia a vek žalobcu bol
zohľadnený v rámci zvýšenia bodového hodnotenia a sťaženia. Tieto kritériá by preto pri zohľadňovaní
možného zvýšenia náhrady nemali hrať podstatnú rolu, nakoľko už boli zohľadnené. Pri úvahe o
mimoriadnom zvýšení náhrady mal súd prihliadnuť na mimoriadne okolnosti uvádzané a preukázané zo
strany žalobcu. Za potrebné považoval uviesť, že súdne konanie prebieha už 11 rokov. Za pozoruhodné

označil, že žalovaný nechce pripustiť, aby skutočnosť, že žalobca viac ako 10 rokov trpel diagnózou
osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, boli zohľadnené v
náhrade za bolesť, ale ani v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Potom je namieste otázka
akým spôsobom má byť poskytnutá žalobcovi náhrada za desať rokov mučivého utrpenia spôsobeného
hnisajúcou nohou, počas ktorého žalobca nemal žiadne uplatnenie v živote a v spoločnosti. Právne

závery rozhodnutí NS SR prezentovaných vo vyjadrení žalovaného žalobca nepovažuje za správne.
Nakoľko nie je dané rozhodnutie veľkého senátu NS SR a uvedené rozhodnutia neboli publikované ani
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, žalobca trvá na
právnej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a za správny považuje právny názor NS ČR sp.
zn. 25Cdo/895/2008.

48. V otázke náhrady trov konania a výkladu § 255 CSP poukázal a v reakcii na námietky žalovaného
doplnil svoju argumentáciu o právny názor zaujatý Ústavným súdom SR v aktuálnom náleze sp. zn.
II.ÚS 399/2019, podľa ktorého nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu
v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku

alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.

49. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

50. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5

dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech
ani čiastočne, v dôsledku čoho bolo nevyhnutným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v celom
rozsahu vecne správny potvrdiť (§ 387 CSP).

51. Predmetom konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie z titulu bolestného sumy
18.123,45 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 80.113,52 Eur, všetko s 9% úrokom z
omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
40.056,76 Eur. V priebehu konania došlo opakovane k čiastočným späťvzatiam a zmenám žaloby oktorých prvoinštančný súd rozhodol uzneseniami a aktuálne súd koná o nároku z titulu náhrady za bolesť
vo výške 12.463,- Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a 5.350,- Eur obe náhrady spolu s
9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia 13.287,35 Eur a vyčíslené úroky z omeškania 19.590,35 Eur.

52. Predmetom odvolacieho prieskumu, pri ktorom je odvolací súd viazaný rozsahom aj dôvodmi
uplatnenými v odvolaní bolo posúdiť, či došlo k naplneniu žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v
zmysle § 365 ods. 1 písm. e), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, písm. b) tohto ustanovenia, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a písm. h) citovaného ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci tak, ako ich odvolateľ bližšie špecifikoval v podanom odvolaní popísanom
vyššie.

53. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutkové okolnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a
odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

54. Ako prvé žalobca namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania
znaleckým ústavom, ktorý by vyriešil rozpory v podaných znaleckých posudkoch MUDr. Veselého a

MUDr. Pamulu.

55. Prvoinštančný súd sa so zamietnutím tohto návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania
vysporiadal v závere ods. 18. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom na hospodárnosť.
Argumentoval tým, že strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v čase pred

skončením dokazovania pred vyhlásením prvého rozsudku súdu. To znamená, že aj žalobca bol názoru,
že súd mohol dospieť k rozhodnutiu na základe už vykonaného dokazovania. Pritom žalovaný mal
rovnaké námietky aj v predmetnom čase. Súd bol tiež názoru, že neboli splnené podmienky § 207 ods. 3
CSP, ktoré umožňuje vykonanie dokazovania znaleckým ústavom iba v obzvlášť závažných prípadoch
vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, keďže MUDr. Pamula nejasnosti a nezrovnalosti odstránil

pri konfrontácii.

56. Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. V konaní podal znalecký
posudok MUDr. Ladislav Veselý, PhD. pod č. 2/2012, ku ktorému podal aj doplňujúci znalecký posudok.
Tento znalec bol aj osobne vypočutý na pojednávaní prvoinštančného súdu 24.11.2016. Na odstránenie

nejasností bol do konania pribratý ďalší znalec MUDr. Marián Pamula, ktorý podal znalecký posudok
č. 121/14. Za účelom odstránenia rozporov, resp. rozdielnych názorov znalcov v podaných znaleckých
posudkoch súd vo veci uskutočnil aj ich osobnú konfrontáciu na pojednávaní dňa 11.12.2017, na ktorej
boli znalci vyzvaní na vyjadrenie sa k tým častiam znaleckých posudkov, kde ich závery boli rozdielne.
Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že predmetná konfrontácia vyjasnila dôvody

rozdielnych záverov znalcov v niektorých bodoch posudkov, a umožnila súdu zaujať jednoznačné
stanovisko. Z tohto dôvodu sa javí nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere. V
tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že prvoinštančný súd nekriticky
prevzal závery a vysvetlenia MUDr. Pamulu a jeho postup by mal byť svojvoľný a arbitrárny. Naopak
prvoinštančný súd logicky konzistentne a preskúmateľne zdôvodnil, prečo sa v niektorých prípadoch

prikláňa k záverom MUDr. Pamulu a prečo neakceptuje v týchto bodoch závery MUDr. Veselého.

57. Naviac návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3
CSP zákon pripúšťa len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie
aleboakzáveryznalcovsúvzrejmomrozpore.Prvázalternatívnychpodmienokprípustnostiznaleckého

dokazovania znaleckým ústavom, že by išlo o prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie, z ničoho
nevyplynula a v danom prípade splnená nebola. Pokiaľ ide o druhú z alternatívnych podmienok a to, že
závery znalcov sú v zrejmom rozpore, táto po vykonanej konfrontácii znalcov odpadla.58. Odvolací súd zhodne s prvoinštačným teda konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky ani dané dôvody na vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým ústavom, keď doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom znaleckého ústavu v danom prípade nebolo potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, a preto súd prvej inštancie správne návrh žalobcu na doplnenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom zamietol. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, potom nebol naplnený.

59. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal bodové ohodnotenie bolesti niektorých položiek súdom
prvej inštancie.

60. 82b - zlomenina rebier 5 - 7 - 9 - 11 vľavo a 9 vpravo
Pri tejto položke sa znalci nezhodli v tom, že MUDr. Veselý predmetnú zlomeninu hodnotil s dislokáciou
a MUDr. Pamula bez dislokácie. Pri konfrontácii MUDr. Veselý uviedol, že má za to, že pri tejto sériovej

zlomenine jednoznačne muselo dôjsť aj k posunu rebier. MUDr. Pamula uviedol, že v zdravotnej
dokumentácii nenašiel popis o výraznej dislokácii rebier. MUDr. Pamula pri konfrontácii síce výslovne
nepoprel vyslovený odborný názor MUDr. Veselého, ale ani sa k nemu nepriklonil. Je ale dôvodné
predpokladať, že pri množstve opakovaných vyšetrení, ktorým sa žalobca v rozhodnom období podrobil,
by sa v jeho zdravotnej dokumentácii aspoň raz mal objaviť záznam o dislokácii zlomených rebier. Avšak

v celej zdravotnej dokumentácii popis dislokácie chýba. Subjektívny odhad znalca MUDr. Veselého, že
k dislokácii muselo dôjsť, tak nie je ničím objektívne podložený a MUDr. Pamula sa k nemu nepriklonil.
Za danej situácii prvoinštančný súd potom správne vychádzal z toho, že komplikácia zlomeniny daných
rebier posunom resp. dislokáciou, v konaní preukázaná nebola a preto nebolo dôvodné zohľadniť ju ani
pri bodovom ohodnotení tohto zranenia. Je teda nutné uzavrieť, že žalobca v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno.

61. Vo vzťahu k tejto položke sa znalci tiež nezhodli na jej zvýšení, keď MUDr. Veselý ju zvýšil
na dvojnásobok a MUDr. Pamula túto možnosť nevyužil. Tu sa odvolací súd opätovne zhodol s
prvoinštančným, že pokiaľ v zdravotnej dokumentácii žalobcu neboli uvedené komplikácie liečby tohto

zranenia, ani zápal v oblasti rebier, a zlomeniny neboli riešené operačne, nebol daný dôvod na
zvýšenie tejto položky v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. na dvojnásobok, ako k tomu
pristúpil MUDr. Veselý. V súdnom konaní nemôže postačovať tvrdenie jedného zo znalcov, že k určitým
zdravotným komplikáciám takého zranenia (zvyčajne) dochádza, pokiaľ o nich nie je v zdravotnej
dokumentácii poškodeného zmienka a teda ich žiadny ošetrujúci lekár nekonštatoval a ani žiadne

objektívne vyšetrenie nepotvrdilo.

62. 78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pľúc a UPV
K tejto položke odvolateľ namietal, že súd akceptoval názor MUDr. Pamulu, ktorý považoval za dôvodné
jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 zákona, MUDr. Veselý považoval za dôvodné jej zvýšenie

na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona z dôvodu, že u žalobcu došlo ku komplikáciám a k
bolestivejšiemu spôsobu liečby.

63. Prvoinštančný súd k tejto položke skonštatoval, že neboli splnené podmienky § 9 ods. 6 zákona,
teda súbeh jednotlivých okolností citovaných v § 9 ods. 5. Preto malo dôjsť k zvýšeniu iba o 50%.

64. V zmysle § 3 - Náhrada za bolesť - ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ... (v texte aj len zákon), ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti
s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na
ďalšiu náhradu za bolesť, ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska

bolesti najlepšie porovnať.

65. V zmysle § 9 - Zásady pri hodnotení bolesti - cit. zákona jeho ods. 5 bodové hodnotenie bolesti sa
zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rady okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,

ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje naoperačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Podľa ods. 6, pri súbehu
dôvodov podľa ods. 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Podľa
nasledujúceho ods. 7, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení za zdraví, hodnotí sa bolesť za

každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové ohodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na
zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa ods. 8 ak je poškodenie
na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia za zdraví, bolesť za takéto poškodenie
na zdraví sa nehodnotí osobitne.

66. Z ostatne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že iba pri súbehu dôvodov podľa ods. 5,
teda keď nastali dôvody na zvýšenie bodového ohodnotenia zakotvené nielen pod jedným z uvedených
písmen a), b), c), ale došlo ku kumulácii aspoň dvoch dôvodov, je možné zvýšiť ohodnotenie bolesti a to
maximálne do dvojnásobku ustanovenej sadzby. Pokiaľ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší
spôsob liečenia a zároveň nastali komplikácie, ktoré obe okolnosti sú obsiahnuté pod písm. b), nie je

možné hovoriť o súbehu dôvodov podľa ods. 5. Táto kumulácia okolností sa pretaví do výšky bodového
hodnotenia v rámci prípustného zvýšenia podľa ods. 5 až o polovicu. Nie sú teda splnené podmienky na
zvýšenie ohodnotenia bolesti podľa ods. 6. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní poukazuje na to, že
v súvislosti s týmto poškodením zdravia došlo ku komplikáciám a bolestivejšiemu spôsobu liečby, ktoré
obe okolnosti sú zakotvené v cit. § 9 ods. 5 pod písm. b) zákona, nedošlo tým k súbehu jednotlivých

okolností, ako to správne ustálil aj prvoinštančný súd a neboli preto splnené podmienky pre zvýšenie
ohodnotenia bolesti v zmysle § 9 ods. 6 zákona.

67. 246c - úrazový šok ťažkého stupňa
Uvedené v predchádzajúcom ods. 66 sa týka i tejto položky.

68. 243c 3 - hlboká preležanina v záhlavovej časti hlavy
243c 4 - hlboká preležanina v krížovej oblasti
243c 2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu
243c 2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu

243c 3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty
243c 3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty
Pri všetkých týchto položkách odvolateľ namietal, že MUDr. Pamula (ktorého závery prevzal
prvoinštančnýsúd)nepovažovalzadôvodnézvýšeniebodovéhoohodnotenia,kýmMUDr.Veselýpriznal
zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona a to pre hnisanie rany, opakované bolestivé

preväzy a plastické náhrady kože, ktoré znamenali komplikácie a bolestivejší spôsob liečby, pričom
plastické náhrady kože majú povahu malých operačných zákrokov.

69. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným sa priklonil k logickému a podloženému záveru MUDr.
Pamulu, že hnisanie, opakované bolestivé preväzy a plastické náhrady kože sa u preležanín

predpokladajú a preto ich ohodnotenie je automaticky obsiahnuté v bodovom ohodnotení preležaniny.
Rozsah poškodenia v takomto prípade je pritom možné korigovať podľa stupňa, ktorý obaja znalci
hodnotili ako tretí stupeň. Nebol preto dôvod osobitne prihliadať na hnisanie rany, opakované bolestivé
preväzy alebo plastické náhrady kože, ako na bolestivejší spôsob liečenia alebo komplikácie, ktoré
by v iných prípadoch preležanín nenastávali. Preto neboli splnené podmienky na zvýšenie bodového

ohodnotenia v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona. Pri popáleninách 3. stupňa, ku ktorým boli preležaniny
prirovnané, vždy dochádza k uvedeným bolestivým preväzom, hnisaniu, či plastickým náhradám kože.
Aj u žalobcu išlo teda o priebeh, ktorý je zohľadnený v základnom bodovom ohodnotení pre 3. stupeň
popálením typický, nevymykajúci sa z predpokladaných následkov a postupov.

70. 243c 6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože a svalstva
V tejto časti odvolania žalobca namietal, že táto položka mala byť ohodnotená podľa MUDr. Veselého
ako popálenina a dôvodné bolo potom jej ohodnotenie v počte 90 bodov zvýšených na dvojnásobok v
celkovom počte 180 bodov. MUDr. Pamula toto poškodenie hodnotil ako odumretie - nekrózu.

71. Odvolací súd sa zhodne s prvoinštančným priklonil k stanovisku MUDr. Pamulu, že hoci rozsah
poškodenia kože, podkožia a svalov zodpovedá stavu popáleniny, k zraneniu v oblasti pravého lýtka
došlo v dôsledku úrazu a naopak preležanina vzniká pri kontakte tela s podložkou. Keďže teda v danom
prípade išlo pri poranení pravého lýtka o dôsledok úrazu, nie je náležité bolestné hodnotiť podľa položky,ktorá sa týka preležanín, i keby umožnila zohľadniť rozsah poškodenia presnejšie. V danom prípade pri
tom MUDr. Pamula využil možnosť navýšenia na hornú hranicu podľa tejto položky podľa § 9 ods. 5 a
6 zákona, na dvojnásobok.

72. 224 - pomliaždenie mozgu
Túto položku, ktorú v znaleckom posudku priznal znalec MUDr. Veselý, znalec MUDr. Pamula odmietol
priznať s tým, že žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Pri vyšetrení zo dňa 2.7.2007 bolo
popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo a pri vyšetrení 12.8.2007 bolo prítomné

cystické ložisko. Podľa MUDr. Pamulu prítomný kalcifikát dokazuje, že k týmto nálezom muselo dôjsť
pred úrazom. Znalec MUDr. Veselý práve priebeh vyšetrení považoval za dôkaz toho, že na mozgu
dochádzalo k postupným zmenám, čo preukazuje pomliaždenie mozgu u žalobcu v dôsledku daného
úrazu. MUDr. Veselý sa vyjadril, že pri zranení mozgu je typické takéto oneskorené prejavovanie sa
príznakov, s čím MUDr. Pamula súhlasil, avšak vytvorenie kalcifikátu po mesiaci považoval za veľmi
skoré.

73. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne uzavrel, s čím odvolací súhlasí, že v danom konaní
možno mať za preukázané iba tie zranenia, ktoré sú objektivizované na základe výsledkov medicínskych
vyšetrení. V danom prípade bolo pritom u žalobcu v období po úraze opakovane vykonaných niekoľko
CT vyšetrení hlavy, resp. mozgu a žiadne z nich podľa zdravotnej dokumentácie pomliaždenie mozgu

nezobrazilo. Za týchto okolností len na základe existencie cystického ložiska, resp. kalcifikátu na
mozgu žalobcu, ktorý by sa podľa znalca MUDr. Pamulu mal prejaviť neskôr ako mesiac po úraze, čo
MUDr. Veselý namietal, nemožno konštatovať, že v konaní bolo nesporné a nad všetky pochybnosti
preukázané, že u žalobcu došlo v dôsledku predmetnej škodovej udalosti k pomliaždeniu mozgu, v tomto
smere dôkazné bremeno nebolo unesené a preto nebolo dôvodné za nepreukázané poškodenie zdravia

priznávať bodové ohodnotenie bolestného.

74. 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
K tejto položke odvolateľ požadoval, aby bol akceptovaný názor MUDr. Veselého, že k trombóze došlo
v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom, keď názor MUDr. Pamulu, s ktorým sa prvoinštančný súd

stotožnil, že nebolo preukázané, že k trombóze došlo v príčinnej súvislosti s úrazom, považoval za
nesprávny.

75. Pri konfrontácii znalcov na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 11.12.2017 k tejto položke MUDr.
Pamula uviedol, že nemal za preukázané, že k trombóze došlo v dôsledku úrazu, nakoľko sa objavila až

8 mesiacov od úrazu. Trombóza pritom vzniká aj bez úrazového podnetu a príčinu jej vzniku v danom
prípade označil za otáznu. Vzhľadom na netypický veľký časový odstup od úrazu pripisovanie jej vzniku
úrazu označil za špekulatívne. MUDr. Veselý sa pri konfrontácii k tejto otázke nevyjadril.

76. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného, že v konaní

nebola bezpečne a nad všetky pochybnosti preukázaná príčinná súvislosť medzi trombózou pravej
hornej končatiny žalobcu a škodovou udalosťou, keďže trombóza vznikla po netypicky dlhom časovom
odstupe až 8 mesiacov od úrazu, pričom môže vznikať aj bez úrazového podnetu. Zohľadnenie tohto
poškodenia zdravia MUDr. Veselým je tak založené iba na nepodloženej domnienke. Skutočnosť, že v
zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je záznam, ktorý by potvrdil inú príčinu vzniku trombózy ako úraz

(ako argumentuje žalobca), sama osebe nepostačuje na preukázanie príčinnej súvislosti medzi úrazom
a trombózou pravej dolnej končatiny.

77. 189d - reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti klincom so zaistením
238 - odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna

138c - operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov
Pri týchto položkách odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd akceptoval názor MUDr. Pamulu, ktorý
hodnotenie týchto operácií zahrnul pod položku 216 pokiaľ ide o ľavú dolnú končatinu a položku 159a
pokiaľ ide o ľavú hornú končatinu s tým, že súd mal postupovať podľa MUDr. Veselého tak, že tieto
položky by boli hodnotené osobitne s poukazom na § 3 ods. 4 zákona, keďže tieto zákroky nebol

pôvodne plánované, predpokladané.

78. I vo vzťahu k týmto položkám sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného, že vzhľadom
na ust, cit. § 9 ods. 7 zákona, keďže žalobca v týchto prípadoch utrpel viac poškodení na zdravívzťahujúcich sa na tú istú končatinu (ľavá noha a ľavá ruka), nesmie súčet bodového hodnotenia
prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu tejto končatiny. V dôsledku toho bolo
dôvodné bodové ohodnotenie za poškodenie každej z končatín priznať tak, ako keby došlo k strate

tejto končatiny, teda tak, ako to ohodnotil MUDr. Pamula a akceptoval prvoinštančný súd. Podmienkou
priznania ďalšej náhrady za bolesť v zmysle vyššie cit. § 3 ods. 4 zákona je, aby sa po skončení
liečenia vykonal v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal.
Tieto podmienky v danom prípade neboli splnené, keďže v čase predmetných operácií liečba žalobcu
kontinuálne prebiehala a rozhodne nebola skončená. Znalci pri konfrontácii zhodne uviedli, že liečba

žalobcu nebola ukončená minimálne do roku 2012. Priznanie ďalšieho bodového ohodnotenia za bolesť
v predmetných operačných výkonoch teda nebolo dôvodné. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere
boli správne.

79. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu
Pri tejto položke odvolateľ namietal jej hodnotenie podľa MUDr. Pamulu pod položkou 201, keď ju

prirovnal k operačnému riešeniu zlomeniny oboch členkov, hoci podľa odvolateľa mala byť posúdená
podľa položky 205, ako ju ohodnotil MUDr. Veselý, ktorý poukázal na to, že išlo o vážny operačný výkon,
čomu položka 205 zodpovedá.

80. Položka 205 je označená ako roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy píšťaly a položka

201dakozlomeninaobochčlenkovliečenáoperačne.MUDr.Veselýdôvodiltým,žepritomtooperačnom
zákroku bol poškodený členkový kĺb, odstránená kompletne celá chrupavka a zavedený vnútrodreňový
klinec do pravého predkolenia cez pätu. MUDr. Pamula namietal, že išlo o operačný výkon, s ktorým
nebola spojená taká bolestivosť, ako predpokladá zlomenina hodnotená podľa položky 205. MUDr.
Pamula pritom doplnil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá, bola relatívne jednoduchá, nakoľko

jej cieľom nebolo zachovať funkčnosť kĺbu, ale naopak kĺb zafixovať.

81. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že uvedený operačný zákrok je možno
najvýstižnejšie prirovnať k položke 201d - zlomenina oboch členkov liečená operačne, pričom nie je
príhodné použiť položku 205, keďže nešlo o žiadnu roztrieštenú (vnútrokĺbovú) zlomeninu (distálnej

epifýzy píšťaly) a ani k tejto položke nie je možné logicky predmetný operačný zákrok porovnať. Bolo
preto dôvodné vychádzať z bodového ohodnotenia priznaného MUDr. Pamulom.

82. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal súdom prvej inštancie stanovenú hodnotu bodu pri
hodnotení bolesti za operácie vykonanej v roku 2009 a 2011 s tým, že nemalo byť uplatnené bodové

ohodnotenie, ktoré platilo pre rok 2008. Konkrétne poukázal na položky 189d (operácia ľavej stehnovej
kosti 4.2.2009), 183c - zrejme 138c (operácia ľavého lakťa 18.5.2009), 238 (operácia ľavého stehna
19.5.2009) a položka 205 (operácia pravého členkového kĺbu 2.2.2011).

83. Ako bolo uvedené vyššie, pri operáciách v roku 2009 pod položkami 189d, 138c a 238 - za tieto

položky nebolo možné priznať osobitné bodové ohodnotenie, keďže podľa cit. § 9 ods. 7 zákona bodové
ohodnotenie za bolesť vo vzťahu k ľavej dolnej končatine aj k ľavej hornej končatine, bolo priznané
v maximálnom limite. Nebolo preto ani možné zohľadniť osobitne ohodnotenie týchto operácií podľa
hodnoty bodu v roku, v ktorom prebehli.

84. Pokiaľ ide o položku 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu, ktorá operácia prebehla
dňa 2.2.2011, táto položka mala byť ohodnotená hodnotou bodu platnou v roku 2011. Podľa vyššie
uvedenéhosprávneideopoložku201,ktorúMUDr.Pamulaocenilvpočte100bodov.Pokiaľtátopoložka
mala byť ohodnotená nie sadzbou z roku 2008 - 13,374 Eur, ale hodnotou bodu platnou v roku 2011 -
15,38 Eur, pri rozdiele 2,006 Eur na bode celkový rozdiel činí 200,60 Eur. Po pripočítaní k súdom prvej

inštancie priznaného odškodnenia za bolesť 28.212,- Eur uvedených 200,60 Eur, odškodnenie za bolesť
predstavuje po zaokrúhlení sumu 28.413,- Eur. Avšak platí, že keďže žalovaný plnil žalobcovi náhradu
za bolesť v celkovej sume 31.356,- Eur prevyšujúcej uvedenú sumu, žaloba i tak vo zvyšku musela byť
zamietnutá.

85. V ďalšej časti odvolania žalobca napadol závery súdu prvej inštancie pri zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia s tým, že súd bez toho, aby zistil nové skutočnosti, zmenil svoj prvotný názor v
potrebe zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45% a rozhodol o zvýšení len o 35%.86. Odvolací súd sa plne zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným a zodpovedajúcim
všetkým zisteným okolnostiam daného prípadu, je zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom
v zmysle § 5 ods. 5 zákona (ktoré umožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia max. o 50%) o 35%. Odvolací súd sa plne stotožňuje s
odôvodnením tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutým v ods. 24., 25., 26., 27., 28., na
ktoré v podrobnostiach odkazuje a nepovažuje ho za potrebné nadbytočne opakovať.

87. Zo žiadneho ustanovenia CSP nie je možné vyvodiť viazanosť súdu svojim predtým v prebiehajúcom

konaní vysloveným názorom, preto nič nebráni tomu, aby súd v priebehu súdneho konania (do
vyhlásenia rozhodnutia - § 219 ods. 4 CSP) svoje stanoviská a názory prehodnotil a zmenil.

88. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v zmysle § 5 ods. 5 zákona,
súd prvej inštancie správne ustálil, že u žalobcu došlo v dôsledku predmetnej škodovej udalosti k
podstatným negatívnym zmenám vo všetkých sférach jeho života. Žalobca má len obmedzenú možnosť

na uplatnenie sa v pracovnom živote pri výkone práce. Žalobca sa musel úplne a trvale vzdať všetkých
svojich voľnočasových aktivít, vykonávaných či už individuálne alebo s rodinou. Došlo k výraznému
zásahu do rodičovskej role žalobcu aj do partnerského života žalobcu, a to po stránke zdravotnej,
estetickejapsychickej.Poškodeniezdraviažalobcuvýraznezasiahloajdomateriálnejstránkyrodinných
pomerov, keď úlohu živiteľa musela prevziať manželka. Rovnako bolo potrebné zohľadniť aj na to, že

dlhotrvajúce psychické útrapy žalobcu zanechali na jeho psychike trvalé stopy. Na druhej strane ale
bolo potrebné tiež zohľadniť, že u žalobcu neboli zmarené žiadne mimoriadne aktivity, ktorým by sa
bol venoval pred úrazom, nezostal úplne bezvládny, je sebestačný pri základných životných úkonoch,
má funkčnú rodinu, je mobilný s pomocou bariel, dokáže riadiť motorové vozidlo. Posledné menované
okolnosti preto neumožňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnom rozsahu o

50%, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v rozsahu 35% zo 66.566,- Eur (vyčíslený nárok SSÚ) je
23.298,10 Eur. Keďže žalovaný z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi plnil 95.511,15 Eur
a mal plniť 89.864,10 Eur (66.566 + 23. 298,10) teda plnil o 5.647,05 Eur viac, bolo potrebným žalobu
v tejto časti vo zvyšku zamietnuť, ako správne postupoval súd prvej inštancie.

89. V ďalej časti odvolania žalobca napadol nepriznanie mu úrokov z omeškania z nárokov na náhradu
za bolesť a spoločenského uplatnenia s tým odôvodnením, že ust. § 11 ods. 8 zák. č. 387/2001 Z.z.
upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa
v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistnej udalosti

a preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením hmotnej náhrady škody aplikovať
všeobecný predpis, ktorým je § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

90. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti argumentoval v podstate tým, že žalobca nenamietal, že by si
žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 5 a 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto berúc

tiež do úvahy následné priebežné plnenia žalovaného z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov zložitého odborného dokazovania, nie je
spravodlivé pripustiť takú aplikáciu zákona, ktorá by nebola spravodlivá, preto nepriznal žalobcovi úroky
z omeškania v žiadnom rozsahu a tento jeho nárok zamietol, pričom sa odvolal tiež na rozhodnutia NS
SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 a 1Cdo 212/2017.

91. V zmysle § 11 - Práva a povinnosti poisťovateľa - ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poisťovateľ je povinný bez zbytočného
odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre
ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným

nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje
za doručené dňom keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom keď ho pošta vrátila ako
nedoručené. Podľa nasledujúceho ods. 7 poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dnípo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa nasledujúceho ods.

8 ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu (odkaz na § 517 ods. 2 OZ).

92. Princíp právnej istoty, ktorej základným atribútom podľa čl. 2 CSP je požiadavka zásadnej
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, vyžaduje, aby spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, podľa
legitímneho očakávania, že spor bude rozhodnutý spravodlivo.

93. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 6/2017 zo 6.3.2017 ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu,
ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do

tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP
do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu

SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Podľa uznesenia
NS SR z 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo 129/2017 rozhodnutia súdov iných štátov a teda ani rozhodnutia
Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.

94. S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že v otázke úrokov z omeškania zo súdom

priznanej náhrady škody z titulu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zák. č. 381/2001
Z.z. je už ustálená rozhodovacia prax dovolacieho NS SR. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 145/2017, na ktoré
odkázal aj prvoinštančný súd (a z ktorého závermi odvolateľ nesúhlasí), najvyšší súd ustálil, že ust.
§ 11 zák. č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená
v súvislosti so šetrením poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 riadne a zreteľne formuluje

podmienku v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu (OZ) a je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6
citovaného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže
výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Dovolací súd konštatoval, že v ním prejednávanom
prípade žalovaná si povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola

preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s
plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrad
škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák.
č. 381/2001 Z.z.. Na toto rozhodnutie nadviazalo aj neskoršie rozhodnutie NS SR vo veci pod sp. zn.
1Cdo 212/2017 zo dňa 26.2.2019, v ktorom dovolací súd obdobne dospel k záveru, že žalovaná si svoju

povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť
žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody
až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote
určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.

95. Opierajúc sa o vyššie uvedené, opakovane zhodné závery najvyššej súdnej autority v SR, s ktorými
sa odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade v súlade s cit. ust.
§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., keďže zákonodarca uložil poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi
(príp. v inej lehote určenej v rozhodnutí), až ak by žalovaný svoju povinnosť nesplnil v tejto lehote, dostal

by sa do omeškania a vznikla by mu povinnosť uhradiť žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ i úroky
z omeškania. V čase rozhodovania súdu lehota na plnenie žalovaného ešte nemohla uplynúť, žalovaný
sa nemohol dostať do omeškania a žalobcovi teda nemohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. V
dôsledku toho bolo dôvodným, aby bola žaloba v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodná
zamietnutá a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu ako vo výroku vecne správne, potvrdené.

96. V ostatnej časti odvolania žalobca napadol rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti o náhrade trov
konania s tým, že nárok na náhradu trov bolo potrebné posúdiť podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP s akcentom
na skutočnosť, že rozhodnutie záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania a od voľnej úvahy súdu.S poukazom na ním poukázané početné rozhodnutia odvolacích súdov, podľa ktorých nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, žalobcu nemožno
zaťažiť ad absurdum procesnou zodpovednosť na predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo

znaleckej činnosti. Žalobcu bolo potom treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný
úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu.

97. Žalovaný s týmto názorom nesúhlasil s tým, že neustále sa množia rozhodnutia súdov, ktoré
vypustenie pôvodného § 142 ods. 3 OSP vykladajú tak, že je daná vôľa zákonodarcu takéto situácie

nerozlišovať a rozhodovať podľa pomeru úspechu aj v takých prípadoch, kde o výške nároku rozhoduje
znalec alebo úvaha súdu. V danom prípade pritom základ vôbec nebol sporný, keďže žalobca žaloval
iba tú časť škody, ktorá mu nebola mimosúdne uhradená, od začiatku bola teda sporná iba výška
náhrady. Podľa žalovaného musí existovať zodpovednosť za rozsah žalovaných súm, ktorý by mal
žalobca zodpovedne zvážiť a nie podať žalobný návrh maximalisticky a následne alibisticky poukazovať
na znalecký posudok, či úvahu súdu, ktoré dajú nároku zodpovedajúci rámec, ktorý je však do istej miery

predvídateľný. Žalovaný, ktorý sa na pojednávaní dňa 27.02.2020 vyjadril, že v prípade úspechu v spore
si nenárokuje náhradu trov konania, teda sa náhrady trov konania vzdal.

98. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ods. 2 ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

99. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

100. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

101. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

102. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne

aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

103. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia
§ 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od
úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

104. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo
dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí
celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie jednej zo strán treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech.

Vždyplatí,žektozavinilčiastočnézastaveniekonania,malohľadnetejtočastižalobyneúspechaúspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo
19/2010).

105. V náleze sp. zn. IV.ÚS 655/2018 ÚS SR poukázal na to, že každá právna norma má svoj účel a

zmysel, ktorého rekonštrukcia je vždy spätá s celou radou neistôt. Zmysel a účel možno nepochybne
abstrahovať aj z autentických dokumentov vypovedajúcich o vôli a zámeroch zákonodarcu, medzi
ktoré patrí nepochybne aj dôvodová správa. Z dôvodovej správy k CSP vyplýva, že súd môže priznať
náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie vpožadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Z citovanej časti dôvodovej
správy ústavný súd vyvodil, že zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142

ods. 3 OSP v podobe jeho kategorického vylúčenia. Za relevantné označil jednak to, že dôvodová
správa nezodpovedá výslovnému zneniu § 255 CSP a jednak to, že ani samotná dôvodová správa
nepočíta s povinnosťou všeobecného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o náhradu
nemajetkovej ujmy za akýchkoľvek okolností postupovať v zmysle pôvodného ust. § 142 ods. 3 OSP.
Ústavný súd pokračoval, že z dotknutých ustanovení CSP vyplýva, že kritériom pre priznanie nároku na

náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu aj u žalovaného a všeobecne
závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej. Z dispozície § 255 ods. 2 CSP vyplýva, že čiastočný úspech vo veci sa môže v rozhodnutí
o trovách konania prejaviť dvoma spôsobmi a to tak, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí
alebo náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán. Pravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP
nie je súčasťou normatívneho textu vyplývajúceho z § 255. Vo vzťahu k pravidlu vyplývajúcemu z §

142 ods. 3 OSP ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že toto pravidlo predstavovalo výnimku
zo zásady pre rozhodnutie o náhrade trov konania pri čiastočnom úspechu vo veci (§ 142 ods. 2
OSP). Aplikácia označenej výnimky (plná náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku neprichádza o úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa
neúspech prejavil iba vo výške plnenia za predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto

výšku plnenia presne nepoznal a ani presne poznať nemohol. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol,
že spoločným menovateľom situácií, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy všeobecného
súdu alebo znaleckého posudku je z pozície strán počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o
výške uplatneného nároku, čo zároveň tieto situácie kvalitatívne odlišuje od ostatnej sporovej agendy,
keď žalobca vie spoľahlivo kvantifikovať výšku svojho nároku. Z uvedeného vyplýva, že kritérium

predvídateľnosti výsledku rozhodnutia všeobecného súdu žalobcom sa javí byť rozhodujúce pri úvahe
medzi aplikáciou zásady úspechu v jej všeobecnom význame, keď sa miera úspechu vo veci zistí
je v závislosti od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej a jej redukovanej významnej podobe, keď za úspech považujú už úspech v základe
nároku. Z uvedeného podľa ústavného súdu možno urobiť čiastkový záver, že aplikácia pravidla, keď

rozhodnutie závisí od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné limity, pretože ináč by bolo v rozpore
s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania
práva nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu
k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania

proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti
žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením.

106. Vo veci sp. zn. II.ÚS 399/2019 ústavný súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie sp.
zn. I.ÚS 56/2017 z 8.2.2017, podľa ktorého právna úpravy náhrady trov konania v sporovom konaní sa

podľa doterajšej úpravy v OSP, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1.7.2016 v CSP, spravuje zásadou
úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že CSP už nemá
ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný neúspech
už CSP nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa CSP už zohľadňuje každý

neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokovnanáhradutrovvprípadoch,keďvýškaplneniazáviselaodznaleckéhoposudkualeboodúvahy
súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Následne ústavný súd
poukázal tiež na komentár publikácie Civilný sporový poriadok od autorov Števčeka, Ficovej, Baricovej,
Mesiarkinovej, Bajánkovej, Tomašovičovej a kol. vydanej na nakladateľstve C. H.Beck v roku 2016 str.

926 a 927.

107. Napokon v náleze sp. zn. III.ÚS 475/2018 ústavný súd nadviazal na závery ústavného súdu
(I.ÚS 56/2017, IV.ÚS 652/2018) a v publikovanej odbornej literatúre a skonštatoval, že výška plnenia
(náhrada nemajetkovej ujmy) bola závislá od úvahy súdu a teda bola prípadom odôvodňujúcim osobitné

posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o náhrade trov konania.
Zmyslom novej právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Na základe toho
záver krajského súdu v prejednávanej veci absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu vkonaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo
úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou.

108. Opierajúc sa o vyššie popísanú, už ustálenú rozhodovaciu prax jednej z najvyšších súdnych autorít,
s ktorou sa odvolací súd plne zhoduje, uzatvára, že právna úprava náhrady trov v CSP (citovaná vyššie)
nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania, keď
výška plnenia závisela od úvahy súdu, a na daný prípad preto bolo potrebné aplikovať osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania a zohľadniť, že výsledok tohto

sporu ohľadne výšky náhrady škody bol pre žalobcu nepredvídateľný. Zároveň ale v zmysle citovaného
nálezu IV.ÚS 655/2018 bolo potrebné prihliadnuť na to, že aplikácia tohto pravidla musí mať vnútorné
limity, pretože by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne
bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne
nadsadenej výšky vo vzťahu k porovnateľným prípadom, bola žalobcovi priznaná plná náhrada trov
konania voči žalovanému len preto, že bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška ale bola

oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením.

109. Pri skúmaní tejto okolnosti bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že žalobca si pôvodnou žalobou
uplatňoval náhradu škody z titulu bolestného 18.123,45 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
80.113,52 Eur, všetko s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia 40.056,76 Eur. V priebehu konania došlo opakovane k čiastočným
späťvzatiam a zmenám žaloby, v prevažnom rozsahu z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným a v
nepatrnej časti s odvolaním sa na závery znalcov pribratých v konaní, o ktorých prvoinštančný súd
rozhodol uzneseniami. Uznesením č.k. 16C/216/2009-190 zo dňa 3.4.2014 zastavil konanie v časti SSU
74.761,35 Eur a v časti zvýšenia SSU 26.768,32 Eur a pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobca

ďalej uplatňoval nárok na bolestné 20.103,69 Eur a 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm od
7.7.2009 do zaplatenia, SSU 5.352,17 Eur a 9% ročný úrok z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia,
zvýšenie SSU 13.288,44 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 18.912,48 Eur. Súd zároveň výrokom III.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu nebolo podané
odvolanie a nadobudlo právoplatnosť 1.5.2013. Vo vzťahu k uvedenej zastavujúcej časti tak bolo už o

náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, zostalo teda rozhodnúť o náhrade trov zostávajúcej časti
konania.

110. Aktuálne v závere súd koná o nároku z titulu náhrady za bolesť vo výške 12.463,- Eur, z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia a 5.350,- Eur obe náhrady spolu s 9% úrokom z omeškania ročne

od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 13.287,35 Eur a
kapitalizované úroky z omeškania 19.590,35 Eur.

111. Žaloba bola viackrát čiastočne späťvzatá z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania opakovane
plnil žalobcovi a iba v časti došlo k späťvzatiu z dôvodu korekcií žalobcom podľa záverov znalcov.

Keďže žaloba bola napokon preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý je týmto rozsudkom
odvolacieho súdu potvrdený, v celom rozsahu zamietnutá, z titulu (po uvedenom späťvzatí uplatňovanej)
náhrady za bolesť 20.103,69 Eur bol žalobca neúspešný v sume 12.463 Eur, z titulu nároku na SSU
5.352,17 Eur bol žalobca neúspešný v sume 5.350 Eur, z titulu nároku zvýšenia SSU súdom v sume
13.288,44 Eur bol žalobca neúspešný v sume 13.287,35 Eur a žalobca bol neúspešný aj v časti nároku

na úroky z omeškania (kapitalizované 19.590,35 Eur a bežné) v celom rozsahu. Žalobcovi žalovaný z
tituluprejednávanejnáhradyškodydosiaľplnilcelkom126.867,15Eur,ztoho27.484,-Eurpredpodaním
žaloby a po jej podaní 99.383,15 Eur. Súd uznal nárok žalobcu v sume 118.077,- (28.212,- + 66.566,- +
23.299,-), resp. odvolací plus 200,60 Eur. Žalovaný teda zaplatil navyše 8.790,15 Eur, resp. 8.589,55
Eur. Žalobca sa naviac domáhal zaplatenia sumy 50.690,70 Eur (12.463,- + 5.350,- + 13.287,35,- +

19.590,35) aj s príslušenstvom, teda sumy až o cca 50 % vyššej, v ktorom rozsahu bol neúspešný.

112. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je názoru, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu
z prevažnej časti o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva v podobe jeho neprimeranej a zjavne
nadsadenejvýšky,ktoráažoccapolovicupresahovalasúdomuznanýnárok.Žeišloozjavnenadsadenú

výšku vyplýva i z porovnania obdobných prípadov, čo zakladá istú mieru predvídateľnosti v časti
zvýšenia SSU súdom, napr. vo veci NS SR sp. zn. 3Cdo/213/2017, v ktorom išlo o mladšieho muža
vo veku 24 rokov (tu 36), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (tu 80
%), s podobnou stratou mobility, tiež bez mimoriadnych aktivít v predchádzajúcom živote, kde NS SRpovažoval za primerané zvýšenie náhrady za SSU o 20 % (tu priznaných 35 % a žalobcom uplatňované
maximálne zvýšenie o 50%). Vzhľadom na vyššie poukázanú judikatúru NS SR bola tiež predvídateľnou
nedôvodnosť uplatňovania nároku na úroky z omeškania tvoriace významnú časť nároku. Žalobca bol

naviac v priebehu celého súdneho konania zastúpený advokátom, u ktorého je dôvodné predpokladať
znalosť bežnej judikatúry v obdobných veciach. V dôsledku uvedeného by bolo v rozpore s rozumným
usporiadaním procesných vzťahov a nespravodlivým, aby za týchto okolností bol na náhradu trov
zaviazaný žalovaný, ktorý celý súdom uznaný nárok žalobcu plnil pred vyhlásením rozsudku, podľa
výsledkov znaleckých dokazovaní, a zaplatil aj naviac.

113. Zohľadniac všetko vyššieuvedené vo vzťahu k náhrade trov konania, i keď rozhodnutie vo veci v
značnomrozsahuzáviseloodznaleckéhoposudkuaodúvahysúdu,atedapodľacit.záverovÚSSRvec
spadalapodosobitnýrežimposudzovaniaúspechuvkonaní,zasituáciekeďspornoubolavýlučnevýška
nároku (nie základ) a išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva žalobcom v podobe neprimeranej
a zjavne nadsadenej výšky uplatňovaného nároku, s odkazom na cit. nález IV. ÚS 655/2018, bolo

odôvodnené nárok na náhradu trov konania žalobcovi a rovnako aj žalovanému, nepriznať. V dôsledku
toho bolo dôvodným rozsudok potvrdiť i vo výroku II. o náhrade trov doterajšieho konania.

114. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

115. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

116. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný a žalovaný dosiahol plný úspech.
Žalovanému teda v zmysle vyššie citovaných ust. § 255 ods. 1, § 162 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP
vzniklo v zásade právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Keďže ale žalovaný,

ako bolo uvedené vyššie, sa nároku na prípadnú náhradu trov konania vopred vzdal, žalovanému nebola
odvolacím súdom priznaná.

117. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).